Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/11/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobkyne K. N., bývajúcej v P., proti

žalovanej V., s.r.o., B., o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom

súde Topoľčany pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 5. júna 2008 sp.zn.

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 5. júna

2008 sp.zn. a rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16. novembra 2007

č.k. -71 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Topoľčany na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 16. novembra 2007 č.k. -71

zamietol žalobu o neplatnosť právneho úkonu a o trovách konania rozhodol tak, že

žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dražba

bytu žalobkyne bola vykonaná v súlade so o dobrovoľných

dražbách, pričom žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

dražby a porušenie ustanovení tohto zákona.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 5. júna 2008 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalovanej nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd zamietol návrh žalobkyne na pristúpenie

ďalších účastníkov konania na strane žalovanej s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 1

Uviedol, že žalobkyňa v žalobe na začatie konania neoznačila na strane žalovaných

všetkých účastníkov konania, ktorých sa predmetná dražba týkala. Rozsudok, ktorého vydania

sa domáha by bol záväzný iba pre ňu a žalovanú ( ), neriešil by súčasný

právny stav. Na takomto určovacom petite nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem, preto

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ďalej sa nezaoberal vecne napadnutým rozsudkom.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalobkyne mimoriadnym

dovolaním napadol uvedený rozsudok Krajského súdu v Nitre. Navrhol ho zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci

prvostupňovým a odvolacím súdom a procesným postupom oboch súdov, ktorým odňali

žalobkyni možnosť konať pred súdom. Uviedol, že oba konajúce súdy nesprávne právne

vyložili zákonné ustanovenia týkajúce sa určenia okruhu účastníctva v konaní o neplatnosť

dobrovoľnej dražby (nesprávne vyložili v spojení s a zákona

o dobrovoľných dražbách účinnom do 31. decembra 2007). Prvostupňový súd mal podľa § 43

ods. 1 vyzvať žalobkyňu na označenie všetkých účastníkov konania na strane žalovanej

a poskytnúť jej poučenie podľa Tým, že nepostupoval v súlade s citovanými

ustanoveniami zaťažil konanie procesnou vadou podľa Túto vadu

konania nezhojil ani odvolací súd. Ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav

prvostupňovým súdom, keď nezisťoval výšku pohľadávky navrhovateľa dražby, či išlo

o prekročenie primeraného rozsahu medzi výškou pohľadávky záložného veriteľa a hodnotou

zálohu pri výkone záložného práva. Odvolaciemu súdu vytýkal zamietnutie žaloby iba pre

nedostatok právneho záujmu bez preskúmania žalobných dôvodov, čím odvolací súd zasiahol

do ústavného práva žalobkyne na súdnu ochranu a odňal jej možnosť konať pred súdom

( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej

republiky a že dovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv.

inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (

v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vo svojom mimoriadnom dovolaní

namietal, že konanie pred okresným a krajským súdom je postihnuté vadou podľa § 237

písm.f/ Preto dovolací súd sa zameral na dovolateľom namietanú vadu konania a zistil,

že postupom odvolacieho súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm.f/ ).

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať.

Odvolací súd svojím procesným postupom odňal žalobkyni možnosť realizovať jej

procesné práva, ktoré jej dáva . V zmysle

na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto

má takto do konania vstúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Žalobkyňa realizovala svoje procesné právo v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia a v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa rozšírila žalobu na žalovaného 2/

S. n.o., ul. X., a žalovaného 3/ vydražiteľa M. Š.. Odvolanie bolo doručené súdu

10. decembra 2007. Odvolací súd návrh žalobkyne na rozšírenie žaloby voči ďalším

žalovaným zamietol s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 1 na pojednávaní konanom

5. júna 2008. V čase podania odvolania žalobkyňou a teda v čase rozšírenia okruhu

účastníkov konania na strane žalovaných už bol platný

o dobrovoľných dražbách (platnosť nadobudol 6. decembra 2007) s účinnosťou od 1. januára

2008. Tento zákon v ustanovení § 21 ods. 4 presne vymedzil okruh účastníkov súdneho

konania o neplatnosť dražby, ktorými sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,

predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Predchádzajúca právna úprava

(v čase platnosti ktorej podávala žalobkyňa žalobu a podľa ktorej je potrebné posudzovať

nárok žalobkyne) takto vymedzený okruh účastníkov konania nemala a tieto problémy pri

okruhu účastníctva konania v súdnych konaniach vyriešila až časom rozhodovacia činnosť

súdov. Práve z dôvodov nejednotného výkladu súdov pri okruhu účastníctva konania

zákonodarca v citovanom ustanovení presne vymedzil, kto je

účastníkom konania o neplatnosť dražby.

Postup odvolacieho súdu pri zamietnutí návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov

konania na strane žalovaných vzhľadom na špeciálnu úpravu zákona (účinnú v čase

rozhodovania odvolacieho súdu) sa javí príliš formalisticky. Účelom právnej úpravy týkajúcej

sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané pri podaní žaloby, je zaistiť

riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovaní právnej istoty, ktorá je jedným

zo základných prvkov výsadného postavenia práva. Uplatnené obmedzenia a výklad však

nesmú obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom, alebo v takej miere, že by

uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Aj keď právo podať civilnú žalobu

podlieha zákonným podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť

prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu.

Podľa názoru dovolacieho súdu postupoval odvolací súd príliš formalisticky, čím

znemožnil žalobkyni právo na spravodlivý proces.

Pretože ustanovenie vylučuje v odvolacom konaní také procesné

úkony a procesné situácie, ktorých prípustnosť by znamenala porušenie zásady

dvojinštančnosti súdneho konania, mal odvolací súd zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok

krajského a okresného súdu v zmysle veta prvá a v spojení

s a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko ochranu

práv a právom chránených záujmov žalobkyne nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách pôvodného

a dovolacieho konania ( veta druhá v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová