Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžnč/13/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mgr. V., bytom N.,

proti odporcovi: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Grösslingova

č. 5, 812 62 Bratislava, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky u k l a d á odporcovi konať a rozhodnúť o návrhu

navrhovateľa zo dňa 24. júla 2006 vo veci odstránenia prieťahov v konaní o vrátení preplatku

na poistnom na zdravotné poistenie v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21. mája 2007, ktorý bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

odstúpený Krajským súdom v Bratislave 07.08.2008, žiadal navrhovateľ, aby súd uložil

odporcovi v lehote do jedného týždňa od právoplatnosti tohto uznesenia konať a rozhodnúť

o žiadosti navrhovateľa o vrátenie preplatku na poistnom na zdravotné poistenie za mesiac

január 2000 vo výške 137,-Sk.

Svoj návrh odôvodnil tým, že napriek listu zo dňa 14.02.2007, ktorým navrhovateľ

predsedovi odporcu podal sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, mu nebolo

do dnešného dňa odpovedané a ani nebolo zo strany odporcu vydané žiadne meritórne

ani procesné rozhodnutie.

Ďalej Najvyššiemu súdu z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ listom zo dňa

09.04.2000 požiadal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu o vrátenie preplatku na poistnom

na zdravotné poistenie za mesiac január 2000. Táto však ani po opakovaných písomných

výzvach preplatok nevrátila.

Preto navrhovateľ dňa 18.01.2001 podal na Okresnom súde Bratislava V. žalobu,

ktorou som sa domáhal hore uvedeného nároku. Krajský súd v Bratislave toto súdne konanie

ukončil tým, že zastavil konanie z dôvodu nedostatku právomoci a vec postúpil Všeobecnej

zdravotnej poisťovni na prejednanie a rozhodnutie v správnom konaní.

Nakoľko Všeobecná zdravotná poisťovňa bola naďalej nečinná, navrhovateľ sa obrátil

dňa 19.11.2003 na Krajský súd v Bratislave, ktorý návrhu na odstránenie nečinnosti v plnom

rozsahu vyhovel. Z dôvodu pokračujúcej nečinnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne

konanie medzičasom podľa ust. o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešlo

na odporcu.

Následne navrhovateľ listom zo dňa 24.07.2006 požiadal odporcu o odstránenie

prieťahov v konaní. Odporca mu listom zo dňa 30.11.2006. č. oznámil,

že jeho žiadosť bola odstúpená na vybavenie Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej

republiky, ktoré listom zo dňa 08.12.2006 oznámilo navrhovateľovi, že jeho žiadosť bola

postúpená Všeobecnej zdravotnej poisťovni na priame vybavenie. Preto navrhovateľ, ako svoj

posledný krok v danej veci, podal predsedovi odporcu hore citovaný list zo dňa 14.02.2007

vo veci sťažnosti na prieťahy v konaní.

Základným procesným ustanovením, ktoré oprávňuje všeobecné súdy rozhodovať

návrhy smerujúce proti nečinnosti orgánov verejnej správy, je § 250t Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej na účely tohto rozhodnutia len „“). Podľa fyzická

osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať,

aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

V konaní pôvodne Krajský súd v Bratislave bezvýsledne vyzval odporcu výzvami

z 11.07.2008 a následne z 30.10.2007 na predloženie administratívneho spisu a zaslanie

vyjadrenia k návrhu. Opätovne Najvyšší súd ako vo veci vecne a miestne príslušný súd

v súlade s ustanovením doručil dňa 20. augusta 2008 návrh odporcovi

na vyjadrenie a zároveň vyžiadal príslušný administratívny spis. Napriek márnemu uplynutiu

bezodkladnej lehoty od doručenia výzvy súdu odporca nereagoval a žiadané materiály

Najvyššiemu súdu nedoručil. Je evidentné, že odporca zotrval vo svojej pasivite a na výzvy

jednotlivých súdov vôbec nereagoval.

Základnou otázkou, ktorú musí súd v tomto konaní riešiť, je oprávnenosť požiadavky

navrhovateľa, aby ním označený orgán verejnej správy bol povinný spôsobom uvedeným

navrhovateľom konať. V zmysle začaté správne konania doterajšej

zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia

na základe tohto zákona dokončí úrad. Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na základe

schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31. marca 2005,

začaté správne konania právoplatne neskončené do 30. septembra 2005 prechádzajú na úrad

1. októbrom 2005.

Najvyšší súd má z verejne dostupných evidencií preukázané, že Všeobecná zdravotná

poisťovňa založila akciovú spoločnosť zakladateľskou listinou zo dňa 22.03.2005.

Z uvedeného dôvodu sa na ňu nevzťahuje záver hore citovaného

Podľa . do pôsobnosti odporcu patrí

tiež vydávanie rozhodnutí o pohľadávkach na poistnom uplatnených navrhovateľom

ako poistencom. Preto je požiadavka navrhovateľa na vydanie rozhodnutia vo veci preplatku

na poistnom za zdravotné poistenie vyjadrená v jeho návrhu zo dňa 25.07.2006 a súčasne

uznaná v uznesení Krajského súdu v Bratislave z 06.12.2004 č. k. -25 smerom

k Všeobecnej zdravotnej poisťovni, celkom relevantná a odporca svojim nekonaním ohrozuje

práva navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd k záveru, že odporca je

v konaní nečinný, bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom ustanoveným príslušným zákonom

a návrh navrhovateľa je opodstatnený a dôvodný. Preto musel odporcovi uložiť povinnosť

v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa

( ).

Najvyšší súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„Ústavný súd“) z 2. júna 2009 č. k. -54, v ktorom Ústavný súd vyslovil názor,

že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína na základe žaloby, ktorej

obligatórnou náležitosťou je tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho

dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným právnym predpisom. Za nečinnosť orgánu

verejnej správy v zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. , ) treba

v podstate považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie,

aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal

a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný

úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto

rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo

informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom žaloby

tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu

správny orgán nekoná, pričom toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore

s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať,

konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať.

Ústavný súd dospel v odôvodnení svojho nálezu k názoru, že Najvyšší súd vo veci

vedenej pod sp. zn. interpretoval ustanovenie

bez toho, aby zohľadnil súvisiace normy obsiahnuté v zákone a logické väzby medzi nimi.

Takúto interpretáciu právnych noriem považuje Ústavný súd za nezlučiteľnú s .

Podstatou hore uvedenej ústavnej sťažnosti bol nesúhlas sťažovateľa Mgr. V. s tým,

ako Najvyšší súd interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia ,

z ktorého vyvodil nedostatok pasívnej legitimácie orgánu verejnej správy a z toho dôvodu

zamietol návrh sťažovateľa na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Ústavný súd

skonštatoval, že uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. z 5 augusta 2008 bolo

porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky, zrušil predmetné uznesenie a vec vrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie.

Vo veci úspešný navrhovateľ nežiadal priznať náhradu trov konania (§ 250t ods. 4

) a preto mu súd túto náhradu nepriznal.

Súčasne však musí Najvyšší súd upozorniť odporcu na účinky ust. ,

podľa ktorého za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa môže súd

na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu

do 100 000 Sk, a to aj opakovane.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e je prípustný opravný prostriedok.

( veta posledná v spoj. s ).

V Bratislave 27. októbra 2009

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová