Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-26-2011.pdf
PDF · 95.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/26/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II rozhodol v konaní pred sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: A.. K. Š., E. F. Č.. XX, XXX XX I., proti odporcovi: Slovenská republika - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Nesprávnym úradným postupom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v správnom konaní vo veci žiadosti navrhovateľa o vrátenie preplatku na poistnom na zdravotné poistenie za mesiac január 2000 vedenom pod č. DSK 912/001/2009 bolo p o r u š e n é právo navrhovateľa.
Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 09.02.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil, že nesprávnym úradným postupom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v správnom konaní vo veci žiadosti navrhovateľa o vrátenie preplatku na poistnom pre zdravotné poistenie za mesiac január 2000 vedenom pod č. DSK 912/001/2009 bolo porušené právo navrhovateľa. Zároveň požadoval, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 900 € a to za obdobie od 06.11.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.08.2002, č. k. 12Co/367/01-37 bola Všeobecnej zdravotnej poisťovni (ďalej len VšZP) postúpená vec na rozhodnutie ohľadne žaloby na vrátenie preplatku na poistnom na zdravotné poistenie. VšZP však vo veci zostala úplne nečinná, o vrátení preplatku nerozhodla, preto dňa 24.11.2003 podal na Krajský súd v Bratislave návrh na začatie konania proti nečinnosti VšZP. Krajský súd v Bratislave uznesením z 06.12.2004 č. k. 3Sp/89/03-25 uložil VšZP vo veci konať a rozhodnúť. Listom z 24.07.2006 požiadal ÚDZS o odstránenie prieťahov. Pre nečinnosť sťažnosťou z 14.02.2007, doručenou ÚDZS dňa 26.02.2007 sa opätovne domáhal odstránenia prieťahov, úrad na jeho sťažnosť nereagoval. Návrhom z 21.05.2007 sa preto opätovne domáhal ochrany pred nečinnosťou v správnom konaní. Krajský súd v Bratislave uznesením z 11.07.2008, č. k. 2S 140/2007-13 jeho návrh postúpil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 27.10.2009 č.k. 5Sžnč/13/2008 uložil ÚDZS vo veci konať a rozhodnúť. ÚDZS následne vykonal prvý úkon vo veci, keď listom z 11.11.2009 vyzval VšZP na vyjadrenie k jeho žiadosti o vrátenie preplatku.
Následne však ÚDZS konanie zastavil pre nedostatok právomoci, napriek faktu, že s touto otázkou sa vysporiadal Najvyšší súd SR. Rozhodnutie ÚDZS o zastavení konania navrhovateľ napadol odvolaním z 05.01.2009, ktorému ÚDZS rozhodnutím z 16.06.2010 č. DSK912/001/2009/R vyhovel a rozhodnutie o zastavení konania zrušil. Následne mu ÚDZS rozhodnutím zo dňa 19.07.2010, č. DSK 912/001/2009 nárok na vrátenie preplatku nepriznal. Toto rozhodnutie napadol odvolaním zo dňa 26.07.2010, ktoré ÚDZS rozhodnutím zo dňa 01.10.2010 č. DSK 912/001/2009/R zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie ÚDZS napadol žalobou na Krajský súd v Bratislave, kde vec je vedená pod spis. zn. 3S/328/2010. Táto vec nie je právoplatne skončená. Listom z 02.11.2010 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy 900 €. ÚDZS listom zo dňa 19.11.2010, ktorý mu bol doručený dňa 24.11.2010 jeho nárok odmietol. Dňom 18.05.2005 prešlo na ÚDZS konanie vo veci jeho žiadosti o vrátenie preplatku. V zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku mal ÚDZS prvostupňovo rozhodnúť do 30 dní. Úrad bol v konaní úplne nečinný až do 11.11.2009, t. j. 4,5 roka. Obdobie po 11.11.2009 až do 05.01.2009 bolo obdobím nezákonného postupu zastavenia konania a ním vyvolaného odvolacieho konania. Aj postup ÚDZS po podaní odvolania bol pritom poznačený ďalšími prieťahmi, keď odvolanie doručené dňa 05.01.2010 bolo postúpené predsedovi ÚDZS namiesto 30 dní, až po uplynutí 50 dní. I odvolacie konanie bolo poznačené nečinnosťou, keďže predseda rozhodol až po uplynutí 53 dní. Rovnako odvolacie konanie proti rozhodnutiu z 19.07.2010 bolo poznačené prieťahmi, kedy predseda ÚDZS rozhodol až po uplynutí 48 dní. Konanie bolo právoplatne skončené až dňa 08.10.2010, kedy mu bolo doručené rozhodnutie o zamietnutí odvolania. Celková doba správneho konania tak predstavovala obdobie 5 rokov a 4 mesiace a 3 týždne, pritom celková doba nesprávneho úradného postupu ÚDZS predstavovala 5 rokov a 2 mesiace. Konanie by pri dodržaní zákonom stanovených lehôt nemalo trvať viac ako 90 dní.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nárok tvrdený navrhovateľom v celom rozsahu neuznáva a žiadal ho zamietnuť. Konštatoval, že dňa 04.11.2010 bola úradu doručená navrhovateľom "Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy" z dôvodu, že úrad bol v konaní nečinný až do 11.11.2009, kedy úrad vyzval Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, krajskú pobočku Bratislava na predloženie vyjadrenia. Dňa 02.11.2009 mu bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5Sžnč/13/2008, ktorým Najvyšší súd SR uložil konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa vo veci odstránenia prieťahov v konaní o vrátenie preplatku na poistnom na zdravotné poistenie v lehote 60 dní od doručenia uznesenia. Ďalej uviedol, že navrhovateľ ako platiteľ poistného v období od 20.09.1996 do 27.02.2003 bol študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Podľa § 10 ods. 6 písm. a/ zákona č. 273/1994 Z. z. bol štát platiteľom poistného na zdravotné poistenie za nezaopatrené deti, ak nemali vlastný príjem, ktorý podliehal dani z príjmov a jeho výška presahovala sumu 99,58 € (3.000,-Sk), vznikla mu povinnosť platenia poistného z výšky dosiahnutého príjmu. Navrhovateľ ako platiteľ poistného za obdobie januára 2000 dosiahol za prácu vykonanú na základe dohôd o pracovnej činnosti príjem podliehajúci dani z príjmov v celkovej sume 132,77 €, pre účely platenia zdravotného poistenia nebol posudzovaný ako nezaopatrené dieťa. Poistné na zdravotné poistenie za mesiac január 2000 zaplatil navrhovateľ v správnej výške 18,19 €. Odporca nesúhlasil ani s uplatnenou nemajetkovou ujmou v sume 900 € a považoval ju za bezpredmetnú, nakoľko správny orgán, ktorý mal v tejto veci konať a rozhodnúť v roku 2000 bola zdravotná poisťovňa. Úrad po doručení uznesenia NS SR vykonal všetky nevyhnutné procesné úkony smerujúce k ukončeniu správneho konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.12Co/367/2001-37 zo dňa 31.08.2002, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp 89/2003-25 zo dňa 06.12.2004, rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 2591/2005/ÚDZS, žiadosťou o odstránenie prieťahov v konaní zo dňa 24.07.2006, oznámením o odstúpení podnetu z 30.11.2006, postúpením podania z 08.12.2006, sťažnosťou na nečinnosť správneho orgánu, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.10.2009, žiadosťou o súčinnosť v konaní o vrátení preplatku, rozhodnutím z 15.12.2009 č. DSK 912/001/2009, odvolaním proti rozhodnutiu o zastavení konania č. DSK 912/001/2009, upovedomením ÚDZS z 25.03.2010 č.k. DSK 912/001/2009, rozhodnutím ÚDZS z 16.06.2010 č. DSK 912/001/2009/R, odvolaním proti rozhodnutiu zo dňa 26.07.2010, upovedomením ÚDZS č.k. DSK 912/001/2009, rozhodnutím ÚDZS z 01.10.2010 č. DSK 912/001/2009/R, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z 02.11.2010, oznámením o stave konania v predmetnom správnom konaní pod č. DK 912/001/2009 z 19.11.2010, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/279/2009-295 zo dňa 07.09.2010, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/39/2011-322 zo dňa 22.06.2011 ako aj s ostatnými listinami obsiahnutými v spise.
Navrhovateľ pred súdom uviedol, že v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou išlo o nárok na vrátenie preplatku zo zdravotného poistenia. Na ÚDZS prešla povinnosť konať vo veci podľa zákona č. 581/2004 Z. z. a to dňa 18.05.2005. Od tohto dňa až do 11.11.2009 bol odporca absolútne nečinný a to napriek sťažnosti ako aj podanému návrhu na súd na odstránenie nečinnosti úradu. Dokonca aj potom ako NS SR uložil úradu povinnosť vo veci konať došlo k zastaveniu konania pre nedostatok právomoci. Až po odvolaní začal ÚDZS vo veci konať a dňa 19.07.2010 vydal meritórne rozhodnutie. Úrad bol viac ako 4 roky nečinný a ďalší takmer rok bola jeho činnosť nesprávna. Nečinnosťou ÚDZS utrpel ujmu na práve účastníka konania na rozhodnutie bez prieťahov. Intenzita ujmy by sa mala posudzovať na základe 4 kritérií, ktoré vymedzil vo svojej judikatúre Ústavný súd SR a to dĺžkou konania, zložitosťou veci, správaním účastníkov, nečinnosťou konajúceho orgánu. Dĺžka konania predstavovala viac ako 20 násobné prekročenie zákonnej lehoty, pričom nebola vyvolaná zložitosťou veci, ani správaním účastníkov konania. Ujmu už nie je možné napraviť napr. rušením rozhodnutia alebo uvedením do pôvodného stavu. Na určenie výšky kompenzácie nie sú striktné matematické pravidlá, ale je potrebné stanoviť adekvátne odškodnenie posúdením rozhodujúcich kritérií a konkrétnych okolností prípadu. V judikatúre Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva sa považuje za adekvátne odškodnenie suma 1.000 € za jeden rok konania. Zdôraznil, že sa domáhal kompenzácie za samotné porušenie zákonného a ústavného práva na konanie bez prieťahov, nie za sekundárne ujmy na iných právach, ako napr. práva na zdravie, rodinný život, pokojné užívanie majetku a pod.
Odporca prostredníctvom zástupcu pred súdom zotrval na písomnom vyjadrení a uviedol, že už Všeobecná zdravotná poisťovňa od roku 2002 v tejto veci nekonala a nerozhodla do jej transformácie na akciovú spoločnosť dňa 18.05.2005.Už týmto jej konaním prišlo k prieťahom v konaní o vrátenie preplatku na zdravotnom poistení a navrhovateľ mohol žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy. Po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu č.k. 5Sžnč/13/2008 zo dňa 27.10.2009 začal vo veci konať. Podľa jeho názoru svojím konaním nespôsobil navrhovateľovi nemajetkovú ujmu. V prípade ak by súd zistil, že boli porušené práva navrhovateľa, žiadal mu priznať náhradu nemajetkovej ujmy v čo najnižšej miere.
Podľa § 84 zákona č. 581/2004 Z. z., o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí úrad. Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na základe schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31. marca 2005, začaté správne konania právoplatne neskončené do 30. septembra 2005 prechádzajú na úrad 1. októbrom 2005.
Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona š. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu: verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 15 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Nečinnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Bratislava, Ružová dolina č. 10, Bratislava vo veci vrátenia preplatku poistného 137,-Sk bola konštatovaná uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/89/2003-25 zo dňa 06.12.2004, právoplatného dňom 13.12.2004. Krajský súd v Bratislave uložil Všeobecnej zdravotnej poisťovni povinnosť do jedného týždňa od právoplatnosti uznesenia konať a rozhodnúť.
Nečinnosť odporcu vo veci vrátenia preplatku poistného 137,-Sk bola konštatovaná v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.10.2009 spis. zn. 5Sžnč/13/2008, právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo dňom 02.11.2009. Najvyšší súd SR uložil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konať a rozhodnúť v lehote do 60 dní od doručenia rozhodnutia.
Súd prisvedčil argumentácii navrhovateľa, ktorý apeloval na porušenie jeho práva prejednať vec bez prieťahov s tým, že právo na prejednanie a rozhodnutie veci bez prieťahov sa nedotýka iba nárokov oprávnených, ale akéhokoľvek nároku, ktorý bol v konaní uplatnený. A účastník konania má právo, aby o jeho nároku bolo rozhodnuté včas a bez prieťahov. Preto sa otázkou správneho výpočtu výšky poistného v zmysle § 12 č. 273/1994 Z. z. resp. či nárok bol opodstatnený - nezaoberal.
Štát totiž zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.)
Evidentne právo navrhovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov porušené bolo, preto súd vo výrokovej časti vyslovil túto skutočnosť, keď považoval toto konštatovanie vzhľadom na okolnosti daného prípadu za dostatočné zadosťučinenie.
Z hľadiska uplatnenej nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi po 01.01.2009 je potrebné uviesť, že túto navrhovateľ nekonkretizoval a viazal iba na samotné konštatovanie prieťahov v konaní. Ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2009 demonštratívne ustanovuje kritéria určenia výšky nemajetkovej ujmy. Súd však zastáva názor, že nárok na jej priznanie nebol preukázaný. Ako príklad možno uviesť, že vôbec nevyplýva, že prieťahy mali negatívny dopad na život a prostredie navrhovateľa, kde žije a pracuje. Závažnosť vzniknutej ujmy tiež nebola hodnoverne preukázaná, pričom následky konštatovaných prieťahov súd nezistil. Už samotný fakt prieťahov v konaní automaticky nezakladá právny nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Na základe uvedených dôvodov súd považoval za potrebné návrh v časti priznania nemajetkovej ujmy zamietnuť ako nepreukázaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V súlade s citovaným ustanovením O. s. p. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jeden z účastníkov konania nedosiahol vo veci úspech odôvodňujúci priznanie práva na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.