Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)806/375763.33c10c.pdf
PDF · 122.67 KB
No categories available
4So/85/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci
navrhovateľa J., N., bytom Š. 41/8, X. N., zastúpeného JUDr. A., advokátkou, so sídlom N. S.
8, X. N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o invalidnom dôchodku, o odvolaní odporkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/341/2008-59 z 3. marca 2009,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
3. marca 2009, č. k. 20Sd/341/2008-59 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie, ktorým podľa § 70 a § 274 zák.
č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 43/2004 Z.z. rozhodla, že navrhovateľovi naďalej patrí
invalidný dôchodok od 18. februára 2006 v sume 7505 Sk a po zákonných zvýšeniach
od 1. júla 2008 v sume 8872 Sk. Krajský súd konštatoval, že odporkyňa rozhodnutím
č. 550 315 6835 z 3. januára 2005 priznala navrhovateľovi od 28. mája 2004 invalidný
dôchodok v sume 6667 Sk pri 60% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Navrhovateľ voči uvedenému rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok. Na základe žiadosti
navrhovateľa z 20. novembra 2005 bol posúdený jeho zdravotný stav a bola mu stanovená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%. Krajský súd ďalej poukázal
na nesprávne postupy odporkyne pri výpočte invalidného dôchodku navrhovateľa po zmene
miery poklesu pracovnej schopnosti a na dôvody svojho zrušujúceho rozsudku k rozhodnutiu
odporkyne z 15. decembra 2006 a 20. februára 2008. Krajský súd pri preskúmaní
napadnutého rozhodnutia z 30. októbra 2008 aj v súvislostiach s predchádzajúcimi konaniami
zistil, že odporkyňa pri výpočte výšky invalidného dôchodku vychádzala z výpočtu
invalidného dôchodku stanovenej pri 60% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a sumu invalidného dôchodku určenú ku dňu 18. februára 2006 vo výške 7491 Sk
porovnáva so sumou 7505 Sk určenou podľa zák. č. 100/1988 Zb. a dospel k záveru, že
navrhovateľ splnil podmienky pre nárok na invalidný dôchodok v roku 2004 a bol mu
priznaný rozhodnutím z 3. januára 2005. Zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 75% k 30. novembru 2005 a podaním žiadosti o zvýšenie invalidného
dôchodku nastala nová právna skutočnosť a navrhovateľovi vzniklo právo
na výplatu dávky v zmenenej výške. Z uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou odporkyne
urobiť nový prepočet výšky invalidného dôchodku pri rešpektovaní nových právnych
skutočností a pri rešpektovaní platného právneho stavu, t.j. aj novely zákona č. 244/2005 Z.z..
Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa
v ďalšom konaní má opätovne určiť výšku invalidného dôchodku navrhovateľa podľa zák. č.
461/2003 Z.z. v znení novely zák. č. 244/2005 Z.z. pri danej 75% miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a pri rešpektovaní znenia § 63 platného ku dňu 30. novembra
2005, tzn., že novo určí priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia
od roku 1984 s pripočítaním obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku pri zachovaní nárokov vyplývajúcich navrhovateľovi zo zaradenia
zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Odporkyňa súčasne urobí prepočet
dôchodku podľa zák. č. 100/1988 Zb. a až potom porovná obidve výšky invalidného
dôchodku a rozhodne podľa § 274 zák. č. 461/2003 Z.z..
Proti rozsudku krajského súdu sa odvolala odporkyňa a žiadala prvostupňové
rozhodnutie zmeniť a jej rozhodnutie potvrdiť. K názoru súdu ohľadne nevykonania prepočtu
priemerného osobného mzdového bodu uviedla, že určenie sumy invalidného dôchodku je
ustanovené v § 73 zákona č. 461/2003 Z.z. V zmysle ustanovení § 73 zákona č. 461/2003 Z.z.
sa všeobecne suma invalidného dôchodku poistenca určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku
na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pri stanovení
sumy invalidného dôchodku je potrebné vychádzať z ustanovenia § 73 zákona č. 461/2003
Z.z., podľa ktorého je jednou z veličín určujúcich sumu dôchodku priemerný osobný mzdový
bod ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003
Z.z. neumožňuje Sociálnej poisťovni vykonať prepočet priemerného osobného mzdového
bodu pri zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ by tak
Sociálna poisťovňa urobila, konala by v rozpore s citovaným zákonom. Podľa odporkyne ani
krajský súd neodôvodnil, podľa akých ustanovení by mala Sociálna poisťovňa postupovať
a znovu určiť priemerný osobný mzdový bod z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. S poukazom na uvedené skutkové dôvody a právne dôvody je
odporkyňa toho názoru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a preto nesprávne
rozhodol. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že rozpor medzi tvrdením odporkyne a tvrdením
navrhovateľa spočíva iba v jednom, a to v tom, že, podľa názoru navrhovateľa odporkyňa
nepostupovala správne pri výpočte jeho osobného mzdového bodu, ako veličiny podľa § 73
ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., keď za rozhodné obdobie, z ktorého tento osobný mzdový bod
vypočítala, nestanovila podľa v tom čase platného znenia § 63 ods. 7 cit. zák. 461/2003 Z.z.,
pretože:
- v konaní bolo preukázané, že konanie o zvýšenie, t.j. prepočítanie invalidného
dôchodku, následkom zvýšenia miery jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, sa začalo dňom 20. novembra 2005, kedy už platila novela cit. zákona, prijatá
pod č. zák. 244/2005, ktorá nadobudla účinnosť 1. júlom 2005 a zmenila postup pri
stanovení rozhodného obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu tak,
že sú to roky už po 1. januári 1984 a účinnosť ktorej sa jednoznačne vzťahovala
na konanie navrhovateľa, začaté až dňom 20. novembra 2005 (§ 293d novely)
- išlo o konanie o dôchodkovej dávke, ktorú bola odporkyňa povinná nanovo vypočítať,
vzhľadom na nastanie novej právnej skutočnosti, a to zmenu miery poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť u navrhovateľa z pôvodných 60% na nových 75%, ktorá založila
na strane odporkyne povinnosť použiť iné ustanovenie zák. č. 461/2003 Z.z. (§ 73,
ods. 1 cit. zák.), než pri pôvodnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku
navrhovateľa (§ 73, ods. 2 cit. zák.), pri poklese miery schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 60%
- akonáhle nastala povinnosť odporkyne postupovať podľa § 73 ods. 1, musela
rešpektovať právny stav pri jeho výpočte, a to novo vypočítať (vymerať) invalidný
dôchodok podľa veličín, určených v § 73 ods. 1 cit. zákona, v nadväznosti na platné
znenie pri určovaní rozhodného obdobia pre stanovenie priemerného osobného
mzdového bodu.
Toto však odporkyňa podľa navrhovateľa nerešpektovala a snaží sa vyložiť znenie § 73
ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. tak, že veličina priemerného osobného mzdového bodu sa viaže
na platný právny stav, ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (znenie 5-teho odseku
na str. 5 odvolania), čo však zo znenia zákona vôbec nevyplýva. Podstata chyby na strane
odporkyne je v tom, že odporkyňa postupovala pri stanovení priemerného osobného
mzdového bodu navrhovateľa z rozhodného obdobia rokov po 1. januári 1994 (§ 63 ods. 7,
ktorý v čase vymerania už neplatil!) a podľa navrhovateľa mala postupovať tak, ako na tom
trvá navrhovateľ, že mala priemerný osobný mzdový bod určiť z dlhšieho rozhodného
obdobia rokov po 1. januári 1984 tak, ako jej to v čase výpočtu dôchodku určovalo nové
znenie § 63 ods. 7 cit. zákona.
Týmto nesprávnym stanovením jednej z veličín výpočtu invalidného dôchodku tak
dospela k jeho nesprávnej výške, ktorá v konečnom dôsledku s porovnaním vypočítanej výšky
invalidného dôchodku podľa predpisov, platných do 31. decembra 2003 – zák. č. 100/1988
Zb., nemusela byť (a ani by nebola) nižšia, ako výška dôchodku podľa predpisov, platných
do 31. decembra 2003, ktorý záver prijala pri nesprávnom postupe odporkyňa.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, ktorý vo svojom rozsudku
vyslovil a v zmysle ktorého odporkyňa má opätovne určiť výšku invalidného dôchodku
navrhovateľa pri danej 75% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ku dňu,
ku ktorému nastala táto rozhodujúca právna skutočnosť, t.j. k 30. novembru 2005 a podľa
právnej úpravy platnej k uvedenému dňu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu, na ktoré súčasne odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Pokiaľ odporkyňa v dôvodoch rozhodnutia namietala, že krajský súd neodôvodnil, podľa
akých ustanovení zákona mala odporkyňa postupovať a znovu určiť priemerný osobný
mzdový bod z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
odvolací súd pripomína, že predmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie
z 30. októbra 2008, ktoré vo svojej výrokovej a ani v dôvodovej časti vôbec neobsahuje
spôsob určenia sumy invalidného dôchodku navrhovateľa (poistenca), ktorý má percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% od 30. novembra 2005,
t.j. podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zmien a doplnkov a toto
ustanovenie zákona (§ 73) ani nebolo v rozhodnutí uvedené. Podľa konštantnej judikatúry nie
je úlohou súdu v správnom súdnictve dopĺňať ani korigovať vecné dôvody preskúmavaného
rozhodnutia. Krajský súd vyslovil právny názor zodpovedajúci všeobecnej teórii práva, podľa
ktorého nárok sa posudzuje podľa práva platného v čase vzniku nároku, pričom je
nepochybné, že navrhovateľ sa stal poistencom, ktorý má percentuálny pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% od 30.11.2005.
Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková