Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/85/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci

navrhovateľa J., N., bytom Š. 41/8, X. N., zastúpeného JUDr. A., advokátkou, so sídlom N. S.

8, X. N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63

Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o invalidnom dôchodku, o odvolaní odporkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -59 z 3. marca 2009,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

3. marca 2009, č. k. -59 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie, ktorým podľa § 70 a § 274 zák.

č. v znení rozhodla, že navrhovateľovi naďalej patrí

invalidný dôchodok od 18. februára 2006 v sume 7505 Sk a po zákonných zvýšeniach

od 1. júla 2008 v sume 8872 Sk. Krajský súd konštatoval, že odporkyňa rozhodnutím

č. 550 315 6835 z 3. januára 2005 priznala navrhovateľovi od 28. mája 2004 invalidný

dôchodok v sume 6667 Sk pri 60% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Navrhovateľ voči uvedenému rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok. Na základe žiadosti

navrhovateľa z 20. novembra 2005 bol posúdený jeho zdravotný stav a bola mu stanovená

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%. Krajský súd ďalej poukázal

na nesprávne postupy odporkyne pri výpočte invalidného dôchodku navrhovateľa po zmene

miery poklesu pracovnej schopnosti a na dôvody svojho zrušujúceho rozsudku k rozhodnutiu

odporkyne z 15. decembra 2006 a 20. februára 2008. Krajský súd pri preskúmaní

napadnutého rozhodnutia z 30. októbra 2008 aj v súvislostiach s predchádzajúcimi konaniami

zistil, že odporkyňa pri výpočte výšky invalidného dôchodku vychádzala z výpočtu

invalidného dôchodku stanovenej pri 60% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť a sumu invalidného dôchodku určenú ku dňu 18. februára 2006 vo výške 7491 Sk

porovnáva so sumou 7505 Sk určenou podľa a dospel k záveru, že

navrhovateľ splnil podmienky pre nárok na invalidný dôchodok v roku 2004 a bol mu

priznaný rozhodnutím z 3. januára 2005. Zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť na 75% k 30. novembru 2005 a podaním žiadosti o zvýšenie invalidného

dôchodku nastala nová právna skutočnosť a navrhovateľovi vzniklo právo

na výplatu dávky v zmenenej výške. Z uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou odporkyne

urobiť nový prepočet výšky invalidného dôchodku pri rešpektovaní nových právnych

skutočností a pri rešpektovaní platného právneho stavu, t.j. aj novely .

Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa

v ďalšom konaní má opätovne určiť výšku invalidného dôchodku navrhovateľa podľa zák. č.

v znení novely pri danej 75% miere poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť a pri rešpektovaní znenia § 63 platného ku dňu 30. novembra

2005, tzn., že novo určí priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia

od roku 1984 s pripočítaním obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia

dôchodkového veku pri zachovaní nárokov vyplývajúcich navrhovateľovi zo zaradenia

zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Odporkyňa súčasne urobí prepočet

dôchodku podľa a až potom porovná obidve výšky invalidného

dôchodku a rozhodne podľa .

Proti rozsudku krajského súdu sa odvolala odporkyňa a žiadala prvostupňové

rozhodnutie zmeniť a jej rozhodnutie potvrdiť. K názoru súdu ohľadne nevykonania prepočtu

priemerného osobného mzdového bodu uviedla, že určenie sumy invalidného dôchodku je

ustanovené v V zmysle ustanovení

sa všeobecne suma invalidného dôchodku poistenca určí ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku

na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný

dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pri stanovení

sumy invalidného dôchodku je potrebné vychádzať z ustanovenia

Z.z., podľa ktorého je jednou z veličín určujúcich sumu dôchodku priemerný osobný mzdový

bod ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Žiadne ustanovenie

Z.z. neumožňuje Sociálnej poisťovni vykonať prepočet priemerného osobného mzdového

bodu pri zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ by tak

Sociálna poisťovňa urobila, konala by v rozpore s citovaným zákonom. Podľa odporkyne ani

krajský súd neodôvodnil, podľa akých ustanovení by mala Sociálna poisťovňa postupovať

a znovu určiť priemerný osobný mzdový bod z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. S poukazom na uvedené skutkové dôvody a právne dôvody je

odporkyňa toho názoru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a preto nesprávne

rozhodol. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že rozpor medzi tvrdením odporkyne a tvrdením

navrhovateľa spočíva iba v jednom, a to v tom, že, podľa názoru navrhovateľa odporkyňa

nepostupovala správne pri výpočte jeho osobného mzdového bodu, ako veličiny podľa § 73

ods. 1 , keď za rozhodné obdobie, z ktorého tento osobný mzdový bod

vypočítala, nestanovila podľa v tom čase platného znenia cit. zák. ,

pretože:

- v konaní bolo preukázané, že konanie o zvýšenie, t.j. prepočítanie invalidného

dôchodku, následkom zvýšenia miery jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť, sa začalo dňom 20. novembra 2005, kedy už platila novela cit. zákona, prijatá

pod č. zák. 244/2005, ktorá nadobudla účinnosť 1. júlom 2005 a zmenila postup pri

stanovení rozhodného obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu tak,

že sú to roky už po 1. januári 1984 a účinnosť ktorej sa jednoznačne vzťahovala

na konanie navrhovateľa, začaté až dňom 20. novembra 2005 (§ 293d novely)

- išlo o konanie o dôchodkovej dávke, ktorú bola odporkyňa povinná nanovo vypočítať,

vzhľadom na nastanie novej právnej skutočnosti, a to zmenu miery poklesu vykonávať

zárobkovú činnosť u navrhovateľa z pôvodných 60% na nových 75%, ktorá založila

na strane odporkyne povinnosť použiť iné ustanovenie (,

ods. 1 cit. zák.), než pri pôvodnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku

navrhovateľa (§ 73, ods. 2 cit. zák.), pri poklese miery schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť na 60%

- akonáhle nastala povinnosť odporkyne postupovať podľa § 73 ods. 1, musela

rešpektovať právny stav pri jeho výpočte, a to novo vypočítať (vymerať) invalidný

dôchodok podľa veličín, určených v § 73 ods. 1 cit. zákona, v nadväznosti na platné

znenie pri určovaní rozhodného obdobia pre stanovenie priemerného osobného

mzdového bodu.

Toto však odporkyňa podľa navrhovateľa nerešpektovala a snaží sa vyložiť znenie § 73

ods. 1 tak, že veličina priemerného osobného mzdového bodu sa viaže

na platný právny stav, ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (znenie 5-teho odseku

na str. 5 odvolania), čo však zo znenia zákona vôbec nevyplýva. Podstata chyby na strane

odporkyne je v tom, že odporkyňa postupovala pri stanovení priemerného osobného

mzdového bodu navrhovateľa z rozhodného obdobia rokov po 1. januári 1994 (§ 63 ods. 7,

ktorý v čase vymerania už neplatil!) a podľa navrhovateľa mala postupovať tak, ako na tom

trvá navrhovateľ, že mala priemerný osobný mzdový bod určiť z dlhšieho rozhodného

obdobia rokov po 1. januári 1984 tak, ako jej to v čase výpočtu dôchodku určovalo nové

znenie § 63 ods. 7 cit. zákona.

Týmto nesprávnym stanovením jednej z veličín výpočtu invalidného dôchodku tak

dospela k jeho nesprávnej výške, ktorá v konečnom dôsledku s porovnaním vypočítanej výšky

invalidného dôchodku podľa predpisov, platných do 31. decembra 2003 –

Zb., nemusela byť (a ani by nebola) nižšia, ako výška dôchodku podľa predpisov, platných

do 31. decembra 2003, ktorý záver prijala pri nesprávnom postupe odporkyňa.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie

odporkyne proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, ktorý vo svojom rozsudku

vyslovil a v zmysle ktorého odporkyňa má opätovne určiť výšku invalidného dôchodku

navrhovateľa pri danej 75% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ku dňu,

ku ktorému nastala táto rozhodujúca právna skutočnosť, t.j. k 30. novembru 2005 a podľa

právnej úpravy platnej k uvedenému dňu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje

s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu, na ktoré súčasne odkazuje ( ).

Pokiaľ odporkyňa v dôvodoch rozhodnutia namietala, že krajský súd neodôvodnil, podľa

akých ustanovení zákona mala odporkyňa postupovať a znovu určiť priemerný osobný

mzdový bod z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

odvolací súd pripomína, že predmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie

z 30. októbra 2008, ktoré vo svojej výrokovej a ani v dôvodovej časti vôbec neobsahuje

spôsob určenia sumy invalidného dôchodku navrhovateľa (poistenca), ktorý má percentuálny

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% od 30. novembra 2005,

t.j. podľa ustanovenia v znení zmien a doplnkov a toto

ustanovenie zákona (§ 73) ani nebolo v rozhodnutí uvedené. Podľa konštantnej judikatúry nie

je úlohou súdu v správnom súdnictve dopĺňať ani korigovať vecné dôvody preskúmavaného

rozhodnutia. Krajský súd vyslovil právny názor zodpovedajúci všeobecnej teórii práva, podľa

ktorého nárok sa posudzuje podľa práva platného v čase vzniku nároku, pričom je

nepochybné, že navrhovateľ sa stal poistencom, ktorý má percentuálny pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% od 30.11.2005.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková