Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, C., zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Kaňkovou, PhD., Hurbanova 81, Hlohovec, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 – 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o dňa 24.2.2021, ktorým tento ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.7.2020 o priznaní invalidného dôchodku v sume 285,00 eur od 3.7.2020 tak, že: „Podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa pani A. B. od 3. júla 2020 priznáva invalidný dôchodok v sume 380,80 eur mesačne. Od 3. júla 2020 patrí invalidný dôchodok v sume 380,80 eur mesačne a podľa sa vdovský dôchodok vypláca v sume jednej polovice 72,50 eur mesačne, úhrnom 453,30 eur. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 24. júna 2020. Invalidný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov priznáva od 3. júla 2020. Podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zvyšuje invalidný dôchodok od 13. novembra 2020 na sumu 634,60 eur mesačne, vdovský dôchodok patrí v sume 72,50 eur mesačne, úhrnom 707,10 eur mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zvyšuje invalidný dôchodok od 1. januára 2021 na sumu 651,10 eur mesačne a od 1. januára 2021 patrí vdovský dôchodok v sume 75,10 eur mesačne, úhrnom 726,20 eur mesačne.“

2. Uvádzala, že žalovaný pri svojom rozhodnutí pochybil, keď síce na základe jej odvolania zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak pri tom neodôvodnil svoj postup, keď pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť k 24.6.2020 posudkový lekár potvrdil rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa, kapitoly XV Choroby podporného a pohybového aparátu , oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3- degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu podľa prílohy č. 4 k , teda posudkový lekár hodnotil rozhodujúcu položku na úplne najvyššej hranici daného rozpätia , t. j. v rozsahu 50%. Následne pri zvýšení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13.11.2020

síce zvýšil po vykonanej operácii mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. c) - s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou zvieračov podľa prílohy č. 4 k a v rámci rozpätia pri danej položke určil mieru poklesu na úplne dolnej hranici daného rozpätia, čo nijako neodôvodnil a neuviedol prečo danú položku hodnotil na dolnej hranici, keď pri prvom hodnotení k 24.06.2020 položku v podstate totožnú, ale pred operačným zákrokom hodnotil na úplne hornej hranici, pričom v lekárskych správach ani v lekárskom posudku, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie sa nekonštatuje, že by niektoré z následkov pominuli, resp. došlo k nejakému výraznejšiemu zlepšeniu. Rovnako z lekárskeho posudku ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo bolo vykonané hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úplne spodnej hranici daného rozpätia.

3. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala nie len na závažnosť svojho zdravotného postihnutia, ale aj na to, že je osobou v produktívnom veku a samoživiteľkou, pričom aj z hodnotenia posudkového lekára a lekárskych správ je zrejmé, že následky sú obzvlášť závažné.

4. Podľa žalobkyne napadnutým rozhodnutím bolo pochybené aj v tom, že žalovaný rozhodol o zvýšení invalidného dôchodku od 1.1.2021, nie však o zvýšení vdovského dôchodku, ktorý do priznania invalidného dôchodku žalobkyňa poberala vo výške 144,90 eur a ktorý bol pre súbeh dôchodkov krátený o polovicu, hoci podľa zákona o sociálnom poistení od 1.1.2021 mal byť zvýšený – valorizovaný aj vdovský dôchodok.

5. Žalovaný naviac pri rozhodnutí o zmene výšky invalidného dôchodku na základe lekárskeho posudku, podľa ktorého došlo k zmene hodnotenia zdravotného stavu a určeniu novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nevykonal prepočet výšky invalidného dôchodku pri zohľadnení nových právnych skutočností a právneho stavu ku dňu zvýšenia miery poklesu zárobkovej schopnosti, nanovo neurčil osobný mzdový bod, ani obdobie dôchodkového poistenia od roku 1984 s pripočítaním obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Podľa žalobkyne v obdobnej veci rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí , ktorým potvrdil zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica -59 a konštatoval, že pri zmene miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je povinnosťou žalovaného rešpektovať nové právne skutočnosti a právny platný stav t. j. vykonať nový prepočet výšky invalidného dôchodku pri zohľadnení uvedených skutočností.

6. Pochybenie žalovaného spočíva aj v tom, že nerozhodol o výplate zročnej časti priznaného dôchodku za obdobie od vzniku nároku do vydania rozhodnutia, resp. do času, kedy začne pravidelne vyplácať priznanú mesačnú dávku, pričom podľa žalobkyne o nesprávnosti rozhodnutia žalovaného svedčí aj jeho list zo dňa 10.3.2021, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že od apríla 2021 jej bude na účet mesačne uhrádzaný dôchodok v sume 819,20 eur, ktorá čiastka nezodpovedá sume dôchodku uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

7. Na základe uvedeného považuje žalobkyňa za nepochybné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.2.2021, číslo XXX XXX XXXX X bolo vydané na základe nezákonného postupu, nakoľko v konaní bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza je v rozopre s obsahom spisov a rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia, a preto má žalobkyňa za to, že sú naplnené dôvody v zmysle 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) , na jeho zrušenie.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Uvádzal, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2021 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 4. februára 2021, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená od 24. júna 2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% a od 13. novembra 2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Podľa lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa posúdenia jej zdravotného stavu, žalovaný uvádza, že žalobkyňa je sledovaná odbornými lekármi pre chronické bolesti v driekovom úseku chrbtice, s recidivujúcim radikulárnym syndrómom nervového koreňa L4 a L5 vľavo na podklade degeneratívnych zmien so skoliózou stavcov, z dôvodu pretrvávania ťažkostí, neúspech absolvovanej medikamentóznej liečby, periradikulárne aplikovaných liekov a rehabilitácie, bola od 24. júna 2020 uznaná invalidnou s 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie, hornou hranicou percentuálneho rozpätia príslušnej položky. Pre zlyhanie konzervatívneho spôsobu terapie, bola indikovaná operačná liečba (s predpokladom zlepšenia funkčného stavu). S anamnézou bolestí driekovo-krížovej chrbtice s parestéziami a hypestézou na vnútornej strane I'avej dolnej končatiny, perianogenitálne a kontinencia moču a stolice (sfinktery) bez poruchy. Podľa prepúšťacej správy z l. ortopedicko-traumatologickej kliniky - spondylochirugické centrum v novembri 2020, s uvedenou anamnézou bol zrealizovaný chirurgický výkon - dekompresia a stabilizácia stavcov L 1-L5, dňa 13. novembra 2020. Samotná operácia, ako aj následné pooperačné obdobie, prebiehalo bez komplikácií. Operačným výkonom nedošlo k zhoršeniu trvalých následkov, dolná hranica percentuálneho rozpätia bola uznaná z dôvodu krátkosti času od operácie a nutnosti doliečenia pooperačného stavu chrbtice. Uznanie hornej hranice podľa prílohy č. 4. k príslušnej kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena c) pooperačný zdravotný stav nespĺňal, neboli prítomné parézy, svalové atrofie a sfinkterové poruchy. Uznanie invalidity na rozhodujúce zdravotné postihnutie so 70% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, s inými zdravotnými postihnutiami zohľadnenými zvýšením o 10%, s celkovou 80% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, boli opodstatnené na dobu doliečenia. Námietka žalobkyne, týkajúca sa výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom jej podľa jej subjektívneho názoru nebol zvýšený vdovský dôchodok od 1. januára 2021, nakoľko patril v rovnakej sume ako v roku 2020, je nedôvodná. Podľa v znení neskorších predpisov, ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica.

10. Pretože žalobkyňa bola ku dňu priznania invalidného dôchodku poberateľkou vdovského dôchodku v sume 144,90 eur mesačne a invalidný dôchodok, na ktorého výplatu jej súčasne vznikol nárok v sume 380,80 eur mesačne, bol vyšší, upravila sa jej v súlade s výplata vdovského dôchodku na polovicu, t. j. 72,50 eur mesačne. Podľa a v znení neskorších predpisov sa zvýšil invalidný dôchodok od 1. januára 2021 na sumu 651,10 eur mesačne a od 1. januára 2021 patrí vdovský dôchodok v sume 75,10 eur mesačne, úhrnom 726,20 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2020 jej patril vdovský dôchodok v sume 72,50 eur mesačne a v roku 2021 v sume 75,10 eur mesačne. Námietka žalobkyne vznesená v správnej žalobe, týkajúca sa prepočtu invalidného dôchodku od 13. novembra 2020, t. j. odo dňa zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pri zohľadnení nových právnych skutočností, platného právneho stavu a určení nového osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia od roku 1984, je nedôvodná. Suma invalidného dôchodku sa určila od 13. novembra 2020 podľa v znení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku

ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 24. júna 2020. Podľa sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. pred 23. júnom 2020. Z uvedeného dôvodu nie je možné žalobkyni započítať na nárok na invalidný dôchodok dobu po vzniku invalidity, t. j. po 23. júni 2020. Podľa v znení sa osobný mzdový bod určuje ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu.

11. Podľa osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú to kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia alebo doby výkonu civilnej služby. Nakoľko podmienky nároku žalobkyne na invalidný dôchodok boli splnené 23. júna 2020, rozhodujúcim obdobím v súlade s v znení neskorších predpisov sú kalendárne roky 1985 až 2019. Z uvedeného vyplýva, že od 13. novembra 2020, t. j. po zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola podľa určená suma invalidného dôchodku. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemá vplyv na obdobie dôchodkového poistenia ani na hodnotu osobných mzdových bodov (vplyv na hodnotu osobného mzdového bodu má výška dosahovaných zárobkov - vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné). Námietka žalobkyne, v ktorej poukazuje na list žalovaného, ústredie Oznámenie o výplate dôchodku zo dňa 10. marca 2021, v ktorom je uvedené, že žalovaný bude uhrádzať dôchodok v sume 819,20 eur mesačne, čo nezodpovedá sume dôchodku v napadnutom rozhodnutí, je nedôvodná. Oznámením žalovaného, ústredie zo dňa 10. marca 2021 o výplate dôchodku na účet, bolo žalobkyni oznámené, že dôchodok sa bude poukazovať od apríla 2021 v sume 819,20 eur mesačne, čo predstavuje sumu invalidného dôchodku 651,10 eur mesačne, sumu vdovského dôchodku 75,10 eur mesačne a sumu sirotského dôchodku, ktorý sa od 1. januára 2021 vyplácal v sume 93,00 eur mesačne, spolu úhrnom 819,20 eur mesačne. Rozhodnutím žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. októbra 2019 bola podľa a a v znení uvoľnená výplata sirotského dôchodku od 20. júla 2019 v sume 87,50 eur mesačne. Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok sú rozhodnutia založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového stavu úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Žalovaný sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutia vo veci podstatné a právne významné, pri čom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so

12. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa zotrvala na argumentácii uvedenej v podanej žalobe.

13. Poukazovala na to, že posudkový lekár, ktorý vydal prvý posudok, závažným spôsobom pochybil, keď po podanom odvolaní žalobkyne, ktorá nemá žiadne odborné znalosti v oblasti medicíny, bolo stanovisko posudkového lekára ďalším posudkovým lekárom zmenené. V napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo vydané na základe nového posudku, nie sú rovnako dodržané postupy určené pre posudkových lekárov. Z posudku vypracovaného pre rozhodnutie generálneho riaditeľa posudková lekárka D. E. na str. 5 posudku zo dňa 4.2.2021 konštatovala, že žalobkyňa trpí 11 chorobami, pričom neurčila pre jednotlivé choroby mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, aby rozhodnutie generálneho riaditeľa bolo následne možné preskúmať a určiť, ktorá z chorôb má podľa prílohy k najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V lekárskom posudku zo dňa 4.2.2021 však posudková lekárka konštatuje ďalších 10 chorôb, ktorými žalobkyňa trpí, stanovuje pri nich aj kód podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, pričom mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nich nehodnotí. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,

duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. a v ustanovení sa uvádza, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri každej chorobe bolo potrebné určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následne pre rozhodnutie o invalidite zobrať najvyššiu položku a prípadne za ostatné choroby zvýšiť hodnotenie až o 10%. Tým že ani jeden z posudkových lekárov takto nepostupoval, je rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom nezrozumiteľné, nejasné, neurčité a nepreskúmateľné. V novom posudku vydaným posudkovým lekárom nie je uvedený dôvod, prečo hodnotil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa neho za najzávažnejšie poškodenie zdravia na dolnej hranici rozpätia, keď na str. 6 v druhom odstavci sám posudkový lekár uvádza, že žalobkyňa v rámci ním stanoveného najzávažnejšieho poškodenia zdravia trpí všetkými následkami, ktoré sa uvádzajú pri uvedenej chorobe. Žalovaný na str. 3 v prvom odseku vyjadrenia zo dňa 18.2.2022 uvádza, že na dolnej hranici percentuálneho rozpätia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená z „dôvodu krátkosti času od operácie“ a z dôvodu, že „operačným výkonom sa stav žalobkyne nezhoršil“, pričom je potrebné uviesť, že pred operáciou bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na hornej hranici rozpätia. Z uvedenej citácie zákona je teda zrejmé, že aby rozhodnutie bolo preskúmateľné, je potrebné všetky choroby, ktorými žalobkyňa trpí, hodnotiť podľa prílohy č. 4 k o sociálnom poistení. Lekár však ostatné poškodenia a choroby nehodnotil, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné, lebo podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Napr. posudkový lekár žalovaného v posudku uviedol i napr. psychické ochorenie - depresívnu epizódu stredne ťažkú až ťažkú, ale túto v posudku nehodnotil, len ju uviedol, ako ani ďalšie choroby v posudku vymenované, ktorých závažnosť nesporne ovplyvňuje pokles schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nedošlo k zvýšeniu jej vdovského dôchodku, v danej veci žalobkyňa uznáva námietku žalovaného.

14. K vysvetleniu týkajúcemu sa listu žalovaného zo dňa 10.3.2021 (oznámenie o výplate dôchodku) žalobkyňa namietala, že pokiaľ žalovaný do výšky výplaty zahrnul aj sirotský dôchodok, mal to v liste uviesť, aby bol jeho postup a stanovená výška nesporná a zrejmá pre všetkých účastníkov.

15. Poukazovala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. v ktorom sa NS SR v plnom rozsahu stotožnil s názorom Krajského súdu Banská Bystrica -59 z 3. marca 2009, ktorý poukázal na nesprávne postupy žalovaného pri výpočte invalidného dôchodku po zmene miery poklesu pracovnej schopnosti. V zrušujúcom rozhodnutí Krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný pri výpočte výšky invalidného dôchodku vychádzal z výpočtu invalidného dôchodku stanoveného ku dňu priznania invalidného dôchodku, pričom tento postup považoval i najvyšší súd za nesprávny, lebo pri zmene miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bolo potrebné vychádzať z nových právnych skutočností.

16. Podľa (, ):

§ 2 ods. 1, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 2 ods. 2, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 6 ods. 1, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 202 ods. 2, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

§ 203 ods. 1, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

§ 203 ods. 2, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa o sociálnom poistení:

§ 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

§ 72 ods. 2, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

§ 73 ods. 1, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

17. Nakoľko žiaden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal a nejde ani o žiaden z ďalších prípadov vzniku potreby prejednania veci na pojednávaní v zmysle , oboznámil sa súd s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a podľa rozhodol bez pojednávania.

18. Predmetom súdneho prieskumu nebol list žalovaného zo dňa 10.3.2021 (Oznámenie o výplate dôchodku na účet) a vzhľadom na skutočnosť, že tu, aj s prihliadnutím na časovú následnosť, nie je daná žiadna logická súvislosť medzi obsahom tejto písomnosti a zákonnosťou rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.2.2021, považoval súd námietky žalobkyne týkajúce sa tejto písomnosti za zjavne nedôvodné.

19. Podľa obsahu spisového materiálu bol žalobkyni rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 27.7.2020 priznaný invalidný dôchodok v sume 285,60 eur mesačne od 3.7.2020 na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 24.6.2020, ktorým bola miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určená vo výške 45% pri zaradení jej zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. c) – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a pondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu.

20. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.2.2021 žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že žalobkyni od 3.7.2020 priznal invalidný dôchodok v sume 380,80 eur mesačne a od 13.11.2020 v sume 634,60 eur mesačne, vychádzajúc z odborného lekárskeho posudku zo dňa 4.2.2021, ktorým bola miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť od 24.6.2020 stanovená vo výške 60% pri zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení do kapitoly XV, oddiel E, položka 3c (50%) so zvýšením o 10% za iné zdravotné postihnutia, a od 13.11.2020 (deň operačného výkonu) vo výške 80% pri zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona do kapitoly XV, oddiel E, položka 4c (70-80%) so zvýšením percentuálnej miery o 10% za iné zdravotné postihnutia.

21. V rozpore s názorom žalobkyne za nedostatok spochybňujúci správnosť lekárskeho posudku nemožno považovať určenie miery poklesu zárobkovej schopnosti v položke 4c na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 70%, keď posudkový lekár toto určenie zdôvodnil posúdením podľa zdravotného postihnutia, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné z dôvodu krátkosti doby po operačnej liečbe a nutnosti doliečenia pooperačného stavu (vo vyjadrení k veci žalovaný na vysvetlenie doplnil, hoci to nemožno považovať za súčasť odôvodnenia rozhodnutia ani posudku, že pooperačný stav žalobkyne nespĺňal uznanie hornej hranice položky 4c, nakoľko neboli prítomné parézy, svalové atrofie a sfinkterové poruchy), pričom jeho hodnotenie bez ďalšieho nespochybňuje ani skutočnosť, že v predoperačnom období bola táto miera v položke 3c s nižším percentuálnym rozpätím (40-50%) určená na hornej hranici 50%.

22. Nakoľko miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa pri viacerých zdravotných postihnutiach žiadateľa o dôchodok nespočítavajú, nedostatkom posudku nie je ani skutočnosť, že posudkový lekár nestanovil osobitne mieru poklesu pri každom žalobkyni diagnostikovanom postihnutí a urobil tak iba pri postihnutí, ktoré považoval z hľadiska miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti za rozhodujúce, pričom tento jeho výber nebol žalobkyňou spochybnený označením postihnutia s možným určením vyššej miery poklesu, resp. s možným privodením výhodnejšieho posúdenia z hľadiska výšky invalidného dôchodku.

23. Za dôvodnú naviac nemožno považovať ani námietku žalobkyne týkajúcu sa nesplnenia povinnosti vykonať prepočet výšky invalidného dôchodku pri zohľadnení nových právnych skutočností a platného právneho stavu ku dňu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s novým určením osobného mzdového bodu a pripočítaním obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do obdobia dôchodkového poistenia. V danom prípade podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení do výpočtu sumy invalidného dôchodku vstupujú ako veličiny priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a aktuálna dôchodková hodnota, ktoré zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na spôsob ich stanovenia podľa §§ 60, 63 a 64 zákona o sociálnom poistení nie je dotknutá. Tvrdenia žalobkyne v tomto smere nemajú oporu v ustanoveniach aplikovateľného právneho predpisu a nezohľadňujú okolnosti jej konkrétneho prípadu (pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. , je potrebné konštatovať, že toto rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového stavu veci, keď zásadnou skutočnosťou tu bolo nezohľadnenie zmeny správnym orgánom).

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov súd v rozhodnutí žalovaného a v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov nezistil nedostatky odôvodňujúce konštatovanie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.