Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cd7/369171.fd26da.pdf
PDF · 153.2 KB
No categories available
3Nc/26/2009
Najvyšší súd 3 Nc 26/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v M., proti žalovanej T., a.s. so sídlom v B.,
zastúpenej JUDr. A., advokátom so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 8 C 329/2006 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
14 Co 258/2009, rozhodol o námietke zaujatosti
t a k t o :
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Katarína Javorčíková nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 11. marca 2009 č.k. 8 C 329/2006-177 uložil
žalovanej povinnosť uverejniť v lehote 30 dní v týždenníku M. ospravedlnenie za článok
publikovaný v týždenníku M. č. 10/2005 pod názvom „Michalovský sudca a exekútorka
chceli protizákonne prisúdiť 30-miliónové odškodné“; vo zvyšku žalobu o nepeňažné plnenie
zamietol.
V konaní o odvolaní proti uvedenému rozsudku, ktoré je vedené na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 14 Co 258/2009, vzniesol žalobca podaním z 12. októbra 2009
„námietku zaujatosti a námietku nezákonnej sudkyne“ voči JUDr. Kataríne Javorčíkovej.
Uviedol, že „v týchto dňoch pred médiami viackrát vystúpila proti predsedovi najvyššieho
súdu JUDr. Š.. Opakovane ho kritizovala, že zneužíva disciplinárne senáty na trestanie
nepohodlných sudcov, atď. Menovaná sudkyňa je navyše autorkou, resp. vyzývateľkou
Charty päť viet, ktorú nechala kolovať po všetkých súdoch na Slovensku. Sudcov v nej
vyzýva na diskusiu o podmienkach v justícii a tiež o podpísanie tejto charty“. Žalobca
-2-3 Nc 26/2009
poukázal na to, že v médiách sa objavili vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky
a tiež predsedu vládnej politickej strany (ĽS – HZDS), že sudcovia podpisujúci túto chartu
konajú na objednávku politických strán. Zákon pri tom ukladá sudcovi zdržať sa všetkého, čo
by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu, alebo ohroziť dôveru v nezávislé,
nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov [§ 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 385/2000 Z.z.“)].
V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný
najmä presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť, nenechať sa pri
výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou
mienkou alebo oznamovacími prostriedkami (§ 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.). Ako ďalej
uviedol, „je všeobecne známe, že predseda najvyššieho súdu JUDr. Š. je osobným priateľom
žalobcu. Predseda najvyššieho súdu sa pred médiami viackrát vyjadril, že sudca S. je človek,
ktorého si treba vysoko vážiť a že keby sme mali všetkých takých sudcov, ako je S., bolo by
dobre. Čiže žalobcu dal za príklad všetkým sudcom na Slovensku“. Podľa názoru žalobcu
v osobe JUDr. Kataríny Javorčíkovej „nie je žiadna záruka, že bude v odvolacom konaní
o ochranu osobnosti J. rozhodovať objektívne a nestranne. Je viac než pravdepodobné, že by
bola ovplyvnená priateľstvom medzi žalobcom a predsedom najvyššieho súdu a nerozhodla
by spravodlivo“. Podľa žalobcu je „všeobecne známe, že namietaná sudkyňa je viac než
v priateľskom vzťahu s JUDr. J., ktorý je dlhodobým kritikom predsedu najvyššieho súdu,
a ktorý tiež podpísal Chartu päť viet“. Navyše, právny zástupca žalobcu „na tohto sudcu
podal 11. septembra 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní do rúk predsedu najvyššieho súdu“
a predseda trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu mu v nadväznosti na to oznámil, že
sťažnosť je v celom rozsahu opodstatnená a povedie k podaniu návrhu na disciplinárne
stíhanie JUDr. J.. Podľa názoru žalobcu „tieto skutočnosti sú tiež vážnym dôvodom, prečo
sudkyňa JUDr. K. nemôže v odvolacom konaní o ochranu osobnosti J. konať nestranne
a nezaujato. Menovaná sudkyňa by bola celkom určite ovplyvnená sťažnosťou na sudcu
JUDr. J.“. Časť uvedeného podania z 12. októbra 2009, ktorá obsahuje námietku, že JUDr. K.
nie je zákonnou sudkyňou, odôvodnil žalobca poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky s tým, že „sudca, ktorý politikárči, nemôže byť zákonným ani nestranným sudcom“.
Žalobca k podaniu z 12. októbra 2009 pripojil fotokópie niektorých novinových článkov,
sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní a písomnej odpovede na túto sťažnosť.
JUDr. Katarína Javorčíková vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že sa necíti
byť zaujatá a vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Ponecháva však na úvahu
-3-3 Nc 26/2009
nadriadeného súdu, či vzhľadom na obsah podanej námietky sa objektívne ako nezaujatá
môže javiť navonok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý je vo vzťahu ku
Krajskému súdu v Bratislave nadriadeným súdom (§ 16 ods. 1 O.s.p.), posudzoval dôvodnosť
vznesenej námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom zo zákonnej prezumpcie nestrannosti
sudcov, výnimky z ktorej stanovuje iba zákon. V zmysle zákona sú totiž sudcovia vo
všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, (iba) ak existuje ich určitý pomer,
ktorý je relevantný z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu buď
a/ k veci (kedy má sudca svoj konkrétny záujem na spôsobe skončenia konania a rozhodnutia
o veci), alebo b/ k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi
konania určitý osobný vzťah) alebo c/ k zástupcom účastníkov konania (viď obdobne b/).
Pokiaľ má tento vzťah viesť k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, musí byť
spôsobilý vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Nestrannosť a nezaujatosť sú
požiadavky, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a súvisia s princípom
rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania pred súdom.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (viď I. ÚS 27/98).
Ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania
veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou sudcu, ale so samotnými pochybnosťami,
ktoré v tom – ktorom prípade možno mať o sudcovej nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí
-4-3 Nc 26/2009
byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it
must also be seen to be done“)].
V § 14 ods. 1 O.s.p. vyjadrená korelácia dvoch javov (právne relevantný vzťah sudcu
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom – pochybnosti o nezaujatosti sudcu) nie
je vzťahom príčiny a následku, ktorý by bol nevyhnutne založený na príčinnej súvislosti.
Pokiaľ má sudca určitý pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, prejaví sa táto
skutočnosť v subjektívnej sfére sudcu (vo vnútornej sfére jeho pocitov, náhľadov,
presvedčení, myšlienok a pod.). Otázka existencie pochybností o jeho nezaujatosti má však,
na rozdiel od toho, základ v objektívnej sfére (v tom, ako sa relevantné – objektívne
existujúce skutočnosti – prejavujú navonok). Obdobne aj judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva rozlišuje na jednej strane subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce
osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, na druhej strane objektívne hľadisko,
založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností
o nezaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti
Francúzsku, 1998 a pod.). Nadriadený súd musí opodstatnenosť námietky zaujatosti sudcu
vznesenej účastníkom konania posúdiť so zreteľom na obe uvedené sféry a hľadiská (tak
subjektívne, ako aj objektívne).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku
konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej
nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa
objektívnych symptómov. Uplatňuje sa tu teória zdania nezaujatosti. Objektívny aspekt
nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných
prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a k účastníkom konania. Určujúcim
prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania
je objektívne oprávnená.
Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len
tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Pri
rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je
stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce. Rozhodujúce
je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Za objektívne nemožno
-5-3 Nc 26/2009
považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne
neexistujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že
sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
disponuje.
Aj pri zohľadnení teórie zdania môže dôjsť k vylúčeniu sudcu iba v prípade, keď je
celkom zjavné, že daný vzťah sudcu dosahuje taký charakter a intenzitu, že nebude môcť
rozhodovať nezávisle a nestranne. Treba mať tiež na zreteli, že inštitút vylúčenia sudcu
v občianskom súdnom konaní má úzku väzbu na ústavnú zásadu, v zmysle ktorej nikto
nesmie byť odňatý zákonnému sudcovi. O prípad odňatia veci zákonnému sudcovi by išlo,
pokiaľ by nadriadený súd vylúčil zákonného sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania
veci bez toho, aby boli splnené podmienky pre jeho vylúčenie v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
Vychádzajúc z podstaty vzťahov sudcu, ktoré môžu byť relevantné z hľadiska
ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. (t.j. vzťahu sudcu k 1. veci, 2. účastníkom konania, 3. právnym
zástupcom účastníka konania) najvyšší súd uvádza nasledovné:
1. Žalobca v danom prípade nenamieta, že by JUDr. Katarína Javorčíková mala vzťah
k veci (t.j. že by bola osobne zainteresovaná na určitom priebehu a výsledku konania).
2. Námietku zaujatosti odôvodňuje žalobca tým, že táto sudkyňa má k nemu vzťah,
ktorý ju vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci. Pre posúdenie žalobcom uvádzaného
vzťahu z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. je potrebné bližšie analyzovať ním tvrdený vzťah.
JUDr. Jozef S. tvrdí, že existuje (nepriamy) vzťah medzi namietanou sudkyňou a ním,
ktorý má byť podľa neho daný z dôvodu existencie iného (osobného) vzťahu, a to: na jednej
strane vzťahu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a predsedu najvyššieho súdu (obsahom tohto
vzťahu majú byť kritické výhrady sudkyne krajského súdu voči predsedovi najvyššieho súdu),
na druhej strane (priateľského) vzťahu predsedu najvyššieho súdu a žalobcu. Žalobca
z existencie týchto vzťahov vyvodzuje svoje subjektívne obavy, že prejednanie a rozhodnutie
veci namietanou sudkyňou by mohlo byť neobjektívne, zaujaté a nespravodlivé.
Vyššie už bolo uvedené, že opodstatnenosť obavy z nestrannosti sudcu nemožno
posudzovať podľa toho, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí. Vzťahy
-6-3 Nc 26/2009
sudcov a účastníkov konania a vzťahy sudcov a zástupcov účastníkov konania tvoria súčasť
širšej kategórie medziľudských vzťahov. Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa
o „sprostredkujúcom“ vzťahu namietanej sudkyne a predsedu najvyššieho súdu, treba
v súvislosti s aspektmi významnými podľa § 14 ods. 1 O.s.p. zdôrazniť, že medziľudské
vzťahy vznikajú, menia sa a zanikajú vždy tak, že to zodpovedá individuálnym okolnostiam
najrozmanitejšej povahy. V súlade s účelom uvedeného zákonného ustanovenia nemá žiadne
opodstatnenie také vnímanie medziľudských vzťahov, pri ktorom by platilo, že ak má sudca
taký alebo onaký vzťah k určitej osobe, má zároveň ten istý vzťah ku všetkým, ktorí sú
priateľmi tejto osoby. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že sama skutočnosť, že
žalobca je priateľom predsedu najvyššieho súdu, kritizovaného vec prejednávajúcou
sudkyňou, nezakladá bez ďalšieho objektívnu možnosť vzniku pochybností o nezaujatosti
namietanej sudkyne v danej veci.
Obdobne, vychádzajúc zo záverov odôvodnených v predchádzajúcom odseku, dospel
najvyšší súd tiež k názoru, že zakladať dôvod pre pochybnosti o nezaujatosti namietanej
sudkyne nemôže ani skutočnosť, že má „viac než priateľský vzťah k JUDr. J., ktorý je
dlhodobým kritikom predsedu najvyššieho súdu“ (priateľa žalobcu). Aj v tejto súvislosti
najvyšší súd konštatuje, že z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. nemá žiadne opodstatnenie vyššie
spomenuté zjednodušujúce vnímanie podstaty medziľudských vzťahov, ktoré je evidentné
z tvrdení žalobcu uvedených vo vznesenej námietke zaujatosti.
Na odôvodnenie zaujatosti JUDr. Kataríny Javorčíkovej žalobca ďalej uviedol, že
menovaná je signatárkou Charty päť viet, ktorá (ako sa uvádza v námietke) je podľa
mediálneho vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky a tiež predsedu vládnej politickej
strany politicky motivovaná. Najvyšší súd aj pri zohľadnení tých ustanovení zákona č.
385/2000 Z.z., ktoré prikazujú sudcom, aby sa nenechali pri výkone svojej funkcie ovplyvniť
záujmami politických strán alebo politických hnutí, konštatuje, že zo vznesenej námietky
nevyplýva, akú a z čoho vyvodzovanú relevanciu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) na prejednávanú
konkrétnu vec (ochrany osobnosti) má mať skutočnosť, že namietaná sudkyňa podpísala
Chartu päť viet, týkajúcu sa na všeobecnej úrovni niektorých javov v justícii. Pre účely
posúdenia opodstatnenosti vznesenej námietky zaujatosti možno konštatovať, že bez ohľadu
na to, aký má táto všeobecne koncipovaná „charta“ charakter, nemôže byť – pri absencii
vecných alebo personálnych súvislostí – jej podpísanie považované za dôvod, ktorý by bol
-7-3 Nc 26/2009
spôsobilý vyvolať pochybnosti o nezaujatom prístupe sudkyne (signatárky „charty“)
v konkrétne prejednávanej veci o ochranu osobnosti žalobcu.
3. Opodstatnenosť námietky zaujatosti je napokon vyvodzovaná z údajného vzťahu
JUDr. Kataríny Javorčíkovej k právnemu zástupcovi žalobcu. Existenciu tohto vzťahu
vyvodzuje žalobca z toho, že JUDr. J. podal v inom konaní (v trestnej veci, v ktorej
vystupoval ako právny zástupca obžalovaných A. a M.) sťažnosť na JUDr. J. („s ktorým má
JUDr. Katarína Javorčíková viac než priateľský vzťah“), v ktorej mu vytýka spôsobenie
prieťahov, a že táto sťažnosť bola uznaná za opodstatnenú a má viesť k disciplinárnemu
stíhaniu menovaného sudcu.
Aj so zreteľom na už vyššie uvedenú neprípustnosť zjednodušujúceho vnímania
medziľudských vzťahov najvyšší súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie vec
prejednávajúcej sudkyne (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nemôže byť bez ďalšieho sama skutočnosť, že
advokát zastupujúci žalobcu podal v inom súdnom konaní sťažnosť na iného sudcu než je vec
prejednávajúca sudkyňa (i keby bol tento sudca so sudkyňou „vo viac než priateľskom
vzťahu“).
4. Pokiaľ sa v podaní žalobcu z 12. októbra 2009 uvádza, že JUDr. Katarína
Javorčíková nie je zákonnou sudkyňou, najvyšší súd poukazuje na rozvrh práce Krajského
súdu v Bratislave na rok 2009, v zmysle ktorého je predsedníčkou senátu „14 Co“ tohto súdu
JUDr. Katarína Javorčíková (predtým S.).
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov je zákonným sudcom sudca, ktorý vykonáva funkciu
sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie
a rozhodovanie o prejednávanej veci.
Podľa výkladu Ústavného súdu Slovenskej republiky je zákonným sudcom sudca
miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce
prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. I. ÚS 8/94, II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97,
-8-3 Nc 26/2009
Na tom, že JUDr. Katarína Javorčíková je v danom prípade zákonnou sudkyňou,
nemôžu nič zmeniť skutkové okolnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj názor, že táto
sudkyňa „politikárči“.
5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom vznesená námietka nie je opodstatnená,
lebo nevyšla najavo skutočnosť, ktorú by bolo možné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. považovať
za dôvod objektívne opodstatňujúci pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Kataríny Javorčíkovej
ako zákonnej sudkyne. Vzhľadom na to najvyšší súd rozhodol, že namietaná sudkyňa nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. novembra 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková