Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Nc/26/2009

Najvyšší súd 3

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v M., proti žalovanej T., a.s. so sídlom v B.,

zastúpenej JUDr. A., advokátom so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

, rozhodol o námietke zaujatosti

t a k t o :

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Katarína Javorčíková nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 11. marca 2009 č.k. -177 uložil

žalovanej povinnosť uverejniť v lehote 30 dní v týždenníku M. ospravedlnenie za článok

publikovaný v týždenníku M. č. 10/2005 pod názvom „Michalovský sudca a exekútorka

chceli protizákonne prisúdiť 30-miliónové odškodné“; vo zvyšku žalobu o nepeňažné plnenie

zamietol.

V konaní o odvolaní proti uvedenému rozsudku, ktoré je vedené na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. , vzniesol žalobca podaním z 12. októbra 2009

„námietku zaujatosti a námietku nezákonnej sudkyne“ voči JUDr. Kataríne Javorčíkovej.

Uviedol, že „v týchto dňoch pred médiami viackrát vystúpila proti predsedovi najvyššieho

súdu JUDr. Š.. Opakovane ho kritizovala, že zneužíva disciplinárne senáty na trestanie

nepohodlných sudcov, atď. Menovaná sudkyňa je navyše autorkou, resp. vyzývateľkou

Charty päť viet, ktorú nechala kolovať po všetkých súdoch na Slovensku. Sudcov v nej

vyzýva na diskusiu o podmienkach v justícii a tiež o podpísanie tejto charty“. Žalobca

-2-3

poukázal na to, že v médiách sa objavili vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky

a tiež predsedu vládnej politickej strany (ĽS – HZDS), že sudcovia podpisujúci túto chartu

konajú na objednávku politických strán. Zákon pri tom ukladá sudcovi zdržať sa všetkého, čo

by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu, alebo ohroziť dôveru v nezávislé,

nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov [ o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “)].

V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný

najmä presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť, nenechať sa pri

výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou

mienkou alebo oznamovacími prostriedkami ( ). Ako ďalej

uviedol, „je všeobecne známe, že predseda najvyššieho súdu JUDr. Š. je osobným priateľom

žalobcu. Predseda najvyššieho súdu sa pred médiami viackrát vyjadril, že sudca S. je človek,

ktorého si treba vysoko vážiť a že keby sme mali všetkých takých sudcov, ako je S., bolo by

dobre. Čiže žalobcu dal za príklad všetkým sudcom na Slovensku“. Podľa názoru žalobcu

v osobe JUDr. Kataríny Javorčíkovej „nie je žiadna záruka, že bude v odvolacom konaní

o ochranu osobnosti J. rozhodovať objektívne a nestranne. Je viac než pravdepodobné, že by

bola ovplyvnená priateľstvom medzi žalobcom a predsedom najvyššieho súdu a nerozhodla

by spravodlivo“. Podľa žalobcu je „všeobecne známe, že namietaná sudkyňa je viac než

v priateľskom vzťahu s JUDr. J., ktorý je dlhodobým kritikom predsedu najvyššieho súdu,

a ktorý tiež podpísal Chartu päť viet“. Navyše, právny zástupca žalobcu „na tohto sudcu

podal 11. septembra 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní do rúk predsedu najvyššieho súdu“

a predseda trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu mu v nadväznosti na to oznámil, že

sťažnosť je v celom rozsahu opodstatnená a povedie k podaniu návrhu na disciplinárne

stíhanie JUDr. J.. Podľa názoru žalobcu „tieto skutočnosti sú tiež vážnym dôvodom, prečo

sudkyňa JUDr. K. nemôže v odvolacom konaní o ochranu osobnosti J. konať nestranne

a nezaujato. Menovaná sudkyňa by bola celkom určite ovplyvnená sťažnosťou na sudcu

JUDr. J.“. Časť uvedeného podania z 12. októbra 2009, ktorá obsahuje námietku, že JUDr. K.

nie je zákonnou sudkyňou, odôvodnil žalobca poukazom na Slovenskej

republiky s tým, že „sudca, ktorý politikárči, nemôže byť zákonným ani nestranným sudcom“.

Žalobca k podaniu z 12. októbra 2009 pripojil fotokópie niektorých novinových článkov,

sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní a písomnej odpovede na túto sťažnosť.

JUDr. Katarína Javorčíková vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že sa necíti

byť zaujatá a vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Ponecháva však na úvahu

-3-3

nadriadeného súdu, či vzhľadom na obsah podanej námietky sa objektívne ako nezaujatá

môže javiť navonok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý je vo vzťahu ku

Krajskému súdu v Bratislave nadriadeným súdom ( ), posudzoval dôvodnosť

vznesenej námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom zo zákonnej prezumpcie nestrannosti

sudcov, výnimky z ktorej stanovuje iba zákon. V zmysle zákona sú totiž sudcovia vo

všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, (iba) ak existuje ich určitý pomer,

ktorý je relevantný z hľadiska

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu buď

a/ k veci (kedy má sudca svoj konkrétny záujem na spôsobe skončenia konania a rozhodnutia

o veci), alebo b/ k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi

konania určitý osobný vzťah) alebo c/ k zástupcom účastníkov konania (viď obdobne b/).

Pokiaľ má tento vzťah viesť k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, musí byť

spôsobilý vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Nestrannosť a nezaujatosť sú

požiadavky, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a súvisia s princípom

rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania pred súdom.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (viď ).

Ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania

veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou sudcu, ale so samotnými pochybnosťami,

ktoré v tom – ktorom prípade možno mať o sudcovej nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí

-4-3

byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it

must also be seen to be done“)].

V vyjadrená korelácia dvoch javov (právne relevantný vzťah sudcu

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom – pochybnosti o nezaujatosti sudcu) nie

je vzťahom príčiny a následku, ktorý by bol nevyhnutne založený na príčinnej súvislosti.

Pokiaľ má sudca určitý pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, prejaví sa táto

skutočnosť v subjektívnej sfére sudcu (vo vnútornej sfére jeho pocitov, náhľadov,

presvedčení, myšlienok a pod.). Otázka existencie pochybností o jeho nezaujatosti má však,

na rozdiel od toho, základ v objektívnej sfére (v tom, ako sa relevantné – objektívne

existujúce skutočnosti – prejavujú navonok). Obdobne aj judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva rozlišuje na jednej strane subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce

osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, na druhej strane objektívne hľadisko,

založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností

o nezaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti

Francúzsku, 1998 a pod.). Nadriadený súd musí opodstatnenosť námietky zaujatosti sudcu

vznesenej účastníkom konania posúdiť so zreteľom na obe uvedené sféry a hľadiská (tak

subjektívne, ako aj objektívne).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku

konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej

nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa

objektívnych symptómov. Uplatňuje sa tu teória zdania nezaujatosti. Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a k účastníkom konania. Určujúcim

prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania

je objektívne oprávnená.

Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len

tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Pri

rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je

stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce. Rozhodujúce

je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Za objektívne nemožno

-5-3

považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne

neexistujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že

sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom

disponuje.

Aj pri zohľadnení teórie zdania môže dôjsť k vylúčeniu sudcu iba v prípade, keď je

celkom zjavné, že daný vzťah sudcu dosahuje taký charakter a intenzitu, že nebude môcť

rozhodovať nezávisle a nestranne. Treba mať tiež na zreteli, že inštitút vylúčenia sudcu

v občianskom súdnom konaní má úzku väzbu na ústavnú zásadu, v zmysle ktorej nikto

nesmie byť odňatý zákonnému sudcovi. O prípad odňatia veci zákonnému sudcovi by išlo,

pokiaľ by nadriadený súd vylúčil zákonného sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania

veci bez toho, aby boli splnené podmienky pre jeho vylúčenie v zmysle

Vychádzajúc z podstaty vzťahov sudcu, ktoré môžu byť relevantné z hľadiska

ustanovenia (t.j. vzťahu sudcu k 1. veci, . účastníkom konania, . právnym

zástupcom účastníka konania) najvyšší súd uvádza nasledovné:

1. Žalobca v danom prípade nenamieta, že by JUDr. Katarína Javorčíková mala vzťah

k veci (t.j. že by bola osobne zainteresovaná na určitom priebehu a výsledku konania).

2. Námietku zaujatosti odôvodňuje žalobca tým, že táto sudkyňa má k nemu vzťah,

ktorý ju vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci. Pre posúdenie žalobcom uvádzaného

vzťahu z hľadiska je potrebné bližšie analyzovať ním tvrdený vzťah.

JUDr. Jozef S. tvrdí, že existuje (nepriamy) vzťah medzi namietanou sudkyňou a ním,

ktorý má byť podľa neho daný z dôvodu existencie iného (osobného) vzťahu, a to: na jednej

strane vzťahu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a predsedu najvyššieho súdu (obsahom tohto

vzťahu majú byť kritické výhrady sudkyne krajského súdu voči predsedovi najvyššieho súdu),

na druhej strane (priateľského) vzťahu predsedu najvyššieho súdu a žalobcu. Žalobca

z existencie týchto vzťahov vyvodzuje svoje subjektívne obavy, že prejednanie a rozhodnutie

veci namietanou sudkyňou by mohlo byť neobjektívne, zaujaté a nespravodlivé.

Vyššie už bolo uvedené, že opodstatnenosť obavy z nestrannosti sudcu nemožno

posudzovať podľa toho, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí. Vzťahy

-6-3

sudcov a účastníkov konania a vzťahy sudcov a zástupcov účastníkov konania tvoria súčasť

širšej kategórie medziľudských vzťahov. Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa

o „sprostredkujúcom“ vzťahu namietanej sudkyne a predsedu najvyššieho súdu, treba

v súvislosti s aspektmi významnými podľa zdôrazniť, že medziľudské

vzťahy vznikajú, menia sa a zanikajú vždy tak, že to zodpovedá individuálnym okolnostiam

najrozmanitejšej povahy. V súlade s účelom uvedeného zákonného ustanovenia nemá žiadne

opodstatnenie také vnímanie medziľudských vzťahov, pri ktorom by platilo, že ak má sudca

taký alebo onaký vzťah k určitej osobe, má zároveň ten istý vzťah ku všetkým, ktorí sú

priateľmi tejto osoby. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že sama skutočnosť, že

žalobca je priateľom predsedu najvyššieho súdu, kritizovaného vec prejednávajúcou

sudkyňou, nezakladá bez ďalšieho objektívnu možnosť vzniku pochybností o nezaujatosti

namietanej sudkyne v danej veci.

Obdobne, vychádzajúc zo záverov odôvodnených v predchádzajúcom odseku, dospel

najvyšší súd tiež k názoru, že zakladať dôvod pre pochybnosti o nezaujatosti namietanej

sudkyne nemôže ani skutočnosť, že má „viac než priateľský vzťah k JUDr. J., ktorý je

dlhodobým kritikom predsedu najvyššieho súdu“ (priateľa žalobcu). Aj v tejto súvislosti

najvyšší súd konštatuje, že z hľadiska nemá žiadne opodstatnenie vyššie

spomenuté zjednodušujúce vnímanie podstaty medziľudských vzťahov, ktoré je evidentné

z tvrdení žalobcu uvedených vo vznesenej námietke zaujatosti.

Na odôvodnenie zaujatosti JUDr. Kataríny Javorčíkovej žalobca ďalej uviedol, že

menovaná je signatárkou Charty päť viet, ktorá (ako sa uvádza v námietke) je podľa

mediálneho vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky a tiež predsedu vládnej politickej

strany politicky motivovaná. Najvyšší súd aj pri zohľadnení tých ustanovení zákona č.

, ktoré prikazujú sudcom, aby sa nenechali pri výkone svojej funkcie ovplyvniť

záujmami politických strán alebo politických hnutí, konštatuje, že zo vznesenej námietky

nevyplýva, akú a z čoho vyvodzovanú relevanciu ( ) na prejednávanú

konkrétnu vec (ochrany osobnosti) má mať skutočnosť, že namietaná sudkyňa podpísala

Chartu päť viet, týkajúcu sa na všeobecnej úrovni niektorých javov v justícii. Pre účely

posúdenia opodstatnenosti vznesenej námietky zaujatosti možno konštatovať, že bez ohľadu

na to, aký má táto všeobecne koncipovaná „charta“ charakter, nemôže byť – pri absencii

vecných alebo personálnych súvislostí – jej podpísanie považované za dôvod, ktorý by bol

-7-3

spôsobilý vyvolať pochybnosti o nezaujatom prístupe sudkyne (signatárky „charty“)

v konkrétne prejednávanej veci o ochranu osobnosti žalobcu.

3. Opodstatnenosť námietky zaujatosti je napokon vyvodzovaná z údajného vzťahu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej k právnemu zástupcovi žalobcu. Existenciu tohto vzťahu

vyvodzuje žalobca z toho, že JUDr. J. podal v inom konaní (v trestnej veci, v ktorej

vystupoval ako právny zástupca obžalovaných A. a M.) sťažnosť na JUDr. J. („s ktorým má

JUDr. Katarína Javorčíková viac než priateľský vzťah“), v ktorej mu vytýka spôsobenie

prieťahov, a že táto sťažnosť bola uznaná za opodstatnenú a má viesť k disciplinárnemu

stíhaniu menovaného sudcu.

Aj so zreteľom na už vyššie uvedenú neprípustnosť zjednodušujúceho vnímania

medziľudských vzťahov najvyšší súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie vec

prejednávajúcej sudkyne ( ) nemôže byť bez ďalšieho sama skutočnosť, že

advokát zastupujúci žalobcu podal v inom súdnom konaní sťažnosť na iného sudcu než je vec

prejednávajúca sudkyňa (i keby bol tento sudca so sudkyňou „vo viac než priateľskom

vzťahu“).

4. Pokiaľ sa v podaní žalobcu z 12. októbra 2009 uvádza, že JUDr. Katarína

Javorčíková nie je zákonnou sudkyňou, najvyšší súd poukazuje na rozvrh práce Krajského

súdu v Bratislave na rok 2009, v zmysle ktorého je predsedníčkou senátu „14 Co“ tohto súdu

JUDr. Katarína Javorčíková (predtým S.).

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov je zákonným sudcom sudca, ktorý vykonáva funkciu

sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie

a rozhodovanie o prejednávanej veci.

Podľa výkladu Ústavného súdu Slovenskej republiky je zákonným sudcom sudca

miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce

prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. , , ,

, ).

-8-3

Na tom, že JUDr. Katarína Javorčíková je v danom prípade zákonnou sudkyňou,

nemôžu nič zmeniť skutkové okolnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj názor, že táto

sudkyňa „politikárči“.

5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom vznesená námietka nie je opodstatnená,

lebo nevyšla najavo skutočnosť, ktorú by bolo možné v zmysle považovať

za dôvod objektívne opodstatňujúci pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Kataríny Javorčíkovej

ako zákonnej sudkyne. Vzhľadom na to najvyšší súd rozhodol, že namietaná sudkyňa nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. novembra 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková