Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/215/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Krajská

prokuratúra B. B., proti odporcovi: Obec Lehôtka o preskúmanie zákonnosti uznesenia

Obecného zastupiteľstva obce Lehôtka č. II/5-2007 zo dňa 15.februára 2007, konajúc

o odvolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -56

zo dňa 1.apríla 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -56 zo dňa 1.apríla 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č.k. -56 zo dňa

1.apríla 2009 zrušil uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Lehôtka č. II/5-2007 zo dňa

15.februára 2007, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Napadnutým uznesením

Obecného zastupiteľstva obce Lehôtka č. II/5-2007 zo dňa 15.februára 2007 bolo

kvalifikovanou trojpätinovou väčšinou potvrdené uznesenie tohto obecného zastupiteľstva č.

II/4-2007 zo dňa 3.februára 2007, ktorým určilo starostovi obce podmienky výkonu jeho

funkcie z časového hľadiska vo forme polovičného pracovného úväzku odo dňa 3.februára

2007 a súčasne schválilo plat starostovi podľa o právnom

postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších

predpisov (ďalej len ).

Krajský súd poukázal na to, že podľa ustanovenia

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení)

obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce – okrem iných určuje

organizáciu obecného úradu a určuje plat starostu a hlavného kontrolóra (písm. i/). Do

základných otázok života obce nepatrí skracovanie pracovného úväzku starostu.

Z ustanovenia § 13 ods. 11 zákona o obecnom zriadení vyplýva, že platové pomery starostu

upravuje osobitný zákon, ktorým je Minimálny plat starostu je určený

v ustanoveniach a , starostovia sú zaradení do deviatich

platových skupín podľa počtu obyvateľov obce alebo mesta; plat starostu nemôže byť nižší,

ako je uvedené v ustanovení ; obecné zastupiteľstvo môže tento

plat zvýšiť, nemôže ho však znížiť. Na začiatku každého volebného obdobia starostu musia

byť určené jasné pravidlá pre výkon funkcie starostu. Ak by takéto pravidlá neboli určené,

mohlo by dôjsť v dôsledku rôznych partikulárnych, osobných, rodinných, skupinových

a politických záujmov k situácii, žeby v priebehu volebného obdobia došlo k znefunkčneniu

funkcie starostu tým, že by rozhodnutím obecného zastupiteľstva bol schválený skrátený

pracovný úväzok starostu a s tým súvisiaci aj skrátený plat.

Starosta obce je podľa volený obyvateľmi

obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt na základe všeobecného, rovného a priameho

volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné volebné obdobie. Voľba starostu na

základe priameho volebného práva s tajným hlasovaním je prejavom najvyššej formy

demokracie obce a ak nedôjde k zníženiu rozsahu pracovného úväzku starostu a s tým

súvisiaca úprava platu starostu na základe dohody medzi starostom a občanmi obce, nemôže

obecné zastupiteľstvo svojvoľne v priebehu volebného obdobia tento pracovný úväzok

skracovať. U menších obcí môže obecné zastupiteľstvo nižšiu pracovnú zaťaženosť

ovplyvňovať len tým, že nebude starostovi zvyšovať základný plat, ktorý bol stanovený zákon

č. Krajský súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Lehôtka je v rozpore so zákonom, a preto ho zrušil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odporca odvolanie, v ktorom navrhol

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť. Namietal, že k žalobe žalobcu sa vyjadril len

starosta a nie poslanci obecného zastupiteľstva. Nakoľko starosta obce Lehôtka podával

podnet na Okresnú prokuratúru Lučenec a Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici a žiadal

zrušiť uznesenie obecného zastupiteľstva, vyjadroval sa teda za obec Lehôtka v prospech

svojej veci a stotožnil sa so žalobou žalobcu. Uviedol, že obecné zastupiteľstvo

v Lehôtke sa riadilo Metodickým návodom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. SVS-202/2006/03716 zo dňa 29.novembra 2006. V čl. II ods. 5 tohto metodického plánu sa

navrhuje, aby programom prvého zasadnutia obecného zastupiteľstva bolo aj schválenie platu

starostu obec a určenie podmienok výkonu starostu obce.

Podľa názoru odporcu uznesením obecného zastupiteľstva obce Lehôtka

č. II/5-2007 zo dňa 15.februára 2007 nebol starosta ukrátený na svojich právomociach

vyplývajúcich mu zo zákona, ale bol mu len upravený plat a úväzok na základe finančných

možností obce, nakoľko odporca má cca 350 obyvateľov a má teda aj nižší rozpočet. Uviedol,

že obecné zastupiteľstvo rozhoduje o rozpočte obce, ktorého súčasťou je aj plat starostu obce,

z tohto možno určiť aj kompetenciu týkajúcu sa určenia záväzku starostu obce. Úväzkovému

starostovi, teda starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v plnom rozsahu, určuje obecné

zastupiteľstvo výšku úväzku podľa finančných možností obce a objektívnej doby výkonu

funkcie. Po prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva po voľbách v roku 2006 sa starosta obce

obrátil listom na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekciu verejnej správy, kde žiadal

o zaslanie právneho stanoviska vo veci určenia úväzku starostu obecným zastupiteľstvom.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v liste zo dňa 24.januára 2007 konštatovalo, že

obecné zastupiteľstvo rozhoduje vo veci určovania platu starostu, pod túto kompetenciu

možno subsumovať aj úväzok starostu, lebo obecné zastupiteľstvo je subjektom, ktorý prijíma

a schvaľuje rozpočet obce.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnuté

uznesenie krajského súdu potvrdiť. Odvolanie navrhovateľa nepovažuje za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214

ods. 2 .

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou

je aj administratívny spis odporcu, zistil, že Obecné zastupiteľstvo obce Lehôtka dňa

15.februára 2007 uznesením č. II/5-2007 schválilo návrh Ing. P. (poslanca obecného

zastupiteľstva), ktorým sa schvaľuje polovičný úväzok a plat starostu obce od 3.februára

2007. Týmto uznesením obecné zastupiteľstvo obce Lehôtka potvrdilo trojpätinovou väčšinou

uznesenie obecného zastupiteľstva obce Lehôtka č. II/4-2007 zo dňa 3.februára 2007, nakoľko

toto uznesenie starosta obce nepodpísal. Uznesením č. II/4-2007 zo dňa 3.februára 2007

obecné zastupiteľstvo obce Lehôtka schválilo návrh Ing. P. na skrátení pracovného úväzku

starostu na 50% pracovného úväzku ako aj na zníženie platu starostu (na 50%) podľa § 4 ods.

1 a ods. 4 ,

V predmetnej právnej veci je spornou otázka výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. i/

zákona o obecnom zriadení a s ňou súvisiaca otázka kompetencie obecného zastupiteľstva pri

určení pracovného úväzku starostu.

Z ustanovenia § 11 ods. 4 písm. i/ zákona o obecnom zriadení vyplýva obecnému

zastupiteľstvu právomoc rozhodovať o základných otázkach života obce – určovať

organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra. V predmetnej

právnej veci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zameria na výklad pojmov „určovať plat

starostu“ a jeho rozsah, ktorý je medzi účastníkmi sporný.

Primárne je nevyhnutné vychádzať zo spôsobu kreovania starostu a obecného

zastupiteľstva a vzťahu medzi nimi. Starosta a obecné zastupiteľstvo predstavujú dva

rovnocenné samosprávne orgány obce, z ktorých každý má zákonom definované

kompetencie. Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľským zborom obce a jeho kompetencie sú

upravené v ustanovení § 11, § 12 zákona o obecnom zriadení. Starosta je najvyšším

výkonným orgánom obce a jeho kompetencie sú určené

(čl. 69 ods. 3), zákonom o obecnom zriadení (§ 13), zákon o voľbách do orgánov samosprávy

obcí (§ 51). Funkcia starostu a funkcia poslanca obecného zastupiteľstva sú navzájom

nezlučiteľné.

Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe

všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie

( prvá veta , a

o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov). Rovnako aj poslanci

obecného zastupiteľstva sú volení obyvateľmi obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt;

voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného rovného a priameho volebného

práva tajným hlasovaním ( , a zákona

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov).

Z ustanovenia § 11 ods. 4 písm. i/ zákona o obecnom zriadení vyplýva právomoc

obecného zastupiteľstva (okrem iných) určovať plat starostu. Z gramatického hľadiska

sa pojmy „určovať“ (nedokonavý vid), resp. „určiť“ (dokonavý vid) chápu ako rozhodnúť

o niečom alebo o niekom, urobiť záver; synonymami sú slová ustanoviť, stanoviť, predpísať,

ustáliť, determinovať a pod.; platom sa rozumie pravidelná peňažná odmena za výkon funkcie

starostu, synonymami sú mzda, výplata, zárobok, príjem, a pod. (Krátky slovník slovenského

jazyka, 4., doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J. K. – M. P. – M. P.. Bratislava: Veda

2003; Synonymický slovník slovenčiny, veda 2004, tretie, nezmenené vydanie,

http://slovnik.juls.savba.sk/). Pojem „určovať plat starostu“ je teda presne definovaný,

zrozumiteľný, bez pochybností o jeho význame a vzťahuje sa len na stanovenie, určenie platu

starostu. V žiadnom prípade sa nevzťahuje na určovanie pracovného úväzku starostu ako

možného predstupňa k určeniu platu starostu; preto kompetencia obecného zastupiteľstva

určovať plat starostu nesubsumuje určovanie úväzku starostu. Nemožno opomenúť ani

skutočnosť, že samotní obyvatelia obce pred voľbami starostu boli uzrozumení s určitými

podmienkami výkonu funkcie starostu, z ktorých jednou bol plný úväzok starostu.

Štátne orgány, resp. orgány verejnej moci – teda aj obce a ich orgány – môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon

( ). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom

uznesení sp. zn. z 5.februára 1998 (publikovanom v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky pod č. a v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky pod č. 43/1998) podal výklad tohto ustanovenia : „Článku 2 ods. 2

Slovenskej republiky v časti: „Štátne orgány môžu konať... v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon“ zodpovedá konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez výnimky a súčasne

zákonom ustanoveným spôsobom. Tento výklad platí aj vtedy, keď sa orgán štátu domnieva,

že iný štátny orgán konal spôsobom, ktorý nebol v súlade s .

Údajné protiústavné konanie jedného orgánu štátu nie je pre iný štátny orgán dôvodom, aby

konal inak ako v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Len taký postup orgánov

štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia

Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je naplnením

princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle Slovenskej

republiky.“

Conditio sine qua non v materiálom právnom štáte je dôsledné dodržiavanie

kompetencií orgánmi verejnej moci, teda aj orgánmi samosprávy obcí (starosta, obecné

zastupiteľstvo).

V predmetnej právnej veci, keď obecné zastupiteľstvo určilo okrem platu starostu aj

jeho pracovný úväzok, konalo nad rámec zákona o obecnom zriadení a svojich kompetencií

a v rozpore s ustanovením . Ak by zákonodarca

v podobe zákona o obecnom zriadení zveril obecnému zastupiteľstvu aj právomoc určovať

pracovný úväzok starostu, bolo by to v ňom expressis verbis, t.j. výslovne, uvedené. Takéto

svojvoľné rozširovanie právomoci obecným zastupiteľstvom na otázky, ktoré mu zákon

nezveruje, je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením . Podľa

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákonodarca ani nezvažoval možnosť zveriť

túto právomoc určovania pracovného úväzku starostu do rúk obecnému zastupiteľstvu,

pretože na základe argumentum ad absurdum by bolo možné, aby obecné zastupiteľstvo

určilo pracovný úväzok starostu aj na 0 hod. denne, čím by znefunkčnilo činnosť jedného

z dôležitých samosprávnych orgánov obce, a to starostu. Najvyšší súd Slovenskej republiky,

na rozdiel od krajského súdu, zastáva názor, že v prípade, žeby starosta hrubo alebo

opakovane zanedbával povinnosti starostu, porušoval , ústavné

zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, obecné zastupiteľstvo bude

postupovať podľa ustanovenia § 13a ods. 3 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a vyhlási

hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu. Rovnako môže obecné zastupiteľstvo

vyhlásiť hlasovanie o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na

výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov (§ 13a ods. 3 písm. b/ citovaného zákona).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu

(vychádzajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 1.júla 1999), že uznesenie obecného zastupiteľstva je výsledkom rozhodovacej činnosti

obce (mestskej časti, mesta) a to aj v oblasti výkonu územnej samosprávy a charakter tejto

činnosti vykonávanej vo verejnom záujme je nepopierateľný. Vychádzajúc z princípu

právneho štátu, podľa ktorého panstvo zákona platí pre všetky subjekty, ktoré svoje práva

a povinnosti v rámci štátu vykonávajú, nie je možné, aby verejná moc samosprávnych

subjektov (teda aj obce, mestskej časti, mesta, príp. ich orgánov) si vytvárala akési, na

štátnej moci nezávislé „právo“. Išlo by o také pravidlá správania sa, hoci vydané v rámci

samosprávnej činnosti obce, mestskej časti, mesta ( ), ktoré by

odporovali právnym predpisom vydaným štátom.

V súvislosti s právomocou obecného zastupiteľstva určovať plat starostu Najvyšší súd

Slovenskej republiky uvádza, že aj táto právomoc je limitovaná ,

ktorý stanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostu zodpovedajúcu počtu obyvateľov

obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt. Obecné zastupiteľstvo nemôže určiť

nižší plat ako je uvedený v tomto zákone, teda nemôže určiť plat nižší ako súčin priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov

Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa

§ 4 ods. 1 (v závislosti od počtu obyvateľov); plat úväzkového starostu nemôže byť nižší ako

súčin platu ustanoveného podľa a koeficientu 0,3 ( ).

Obecné zastupiteľstvo teda môže určiť plat starostu len v rozmedzí od tejto minimálnej

hranice vyššie.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že protest prokurátora podaný proti uzneseniu Obecného zastupiteľstva obce Lehôtka

č. II/5-2007 zo dňa 15.februára 2007 bol dôvodný, pretože citované uznesenie obecného

zastupiteľstva bolo v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a jeho ustanovením § 11 ods. 4

písm. i/ ako aj .

K námietke odporcu, že k návrhu prokurátora na začatie konania sa nevyjadrilo obecné

zastupiteľstvo, ale starosta obce, ktorý sám podával návrh na prokuratúru na zrušenie

uznesenia obecného zastupiteľstva Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že účastníkmi

konania o preskúmaní zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva podľa § 250zf ods. 2

sú obec a prokurátor. Za obec vo vzťahu k štátnym orgánom,

resp. za obec navonok koná starosta ( ,

písm. c/ zákona o obecnom zriadení). Krajský súd preto nepochybil a postupoval v súlade

s , keď odporcu vyzval na vyjadrenie sa k návrhu na začatie

konania. Skutočnosť, že k návrhu prokurátora na začatie konania sa vyjadril starosta obce je

vecou vnútornej organizácie práce obce a nie je v rozpore s

ani zákonom o obecnom zriadení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že napadnuté uznesenie Krajského súdu

v B. B. č.k. -56 zo dňa 1.apríla 2009 je v súlade s ,

zákonom o obecnom zriadení, . S výkladom ustanovenia

ods. 4 písm. i/ zákona o obecnom zriadení sa vysporiadal krajský súd ústavne konformným

spôsobom, a preto najvyšší súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-56 zo dňa 1.apríla 2009 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1,

, pretože úspešnému navrhovateľovi trovy

konania nevznikli a odporcovi náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný-

V Bratislave dňa 5. novembra 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská