Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)46c/368739.f2e695.pdf
PDF · 116.56 KB
No categories available
7So/38/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 So 38/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. L. K., bytom v M., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2008, č.k.
7Sd/225/2007-49, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 12. decembra 2008, č.k. 7Sd/225/2007-49, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. decembra 2008, č.k. 7Sd/225/2007-49,
potvrdil rozhodnutie z 18. januára 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 67 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 463/2007 Z.z. (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) a podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby
a členov rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (ďalej len „Nariadenie“), priznala
navrhovateľovi od 4. februára 2006 predčasný starobný dôchodok v sume 4 697 Sk mesačne.
Po preskúmaní rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel krajský súd
k záveru, že odporkyňa postupovala v súlade so zákonom.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
Nesúhlasil s názorom súdu o použití čl. 20 Zmluvy, ktorý je podľa jeho názoru retroaktívny
a na navrhovateľa sa nevzťahuje, keďže podľa čl. 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia sa tento článok
môže použiť len vtedy, ak je to pre prijímateľa dávky výhodnejšie. Vyjadril aj svoju
nespokojnosť s posudzovaním jeho nárokov podľa predpisov cudzieho štátu, na území
ktorého nikdy nepracoval, neštudoval ani nevykonával vojenskú základnú službu. Tiež
poukázal na skutočnosť, že vďaka kurzovým rozdielom sa jeho dôchodok namiesto
pravidelnej valorizácie v skutočnosti znižuje. Namietol aj diskrimináciu a nerovnaké
podmienky pred zákonom, aj odňatie štátneho občianstva proti jeho vôli.
Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa čl. 45 ods. 1 Nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovu nadobudnutie nároku na dávky
podľa systému, ktorý nie je osobitným systémom v zmysle odsekov 2 alebo 3 dosiahnutím
dôb poistenia alebo dôb bydliska, zohľadní tam, kde je to nevyhnuté, doby poistenia alebo
doby bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu
podľa všeobecného systému buď zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.
Na tento účel zohľadní tieto doby akoby boli dosiahnuté podľa jej vlastných právnych
predpisov.
Podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia v prípade, kde podmienky požadované právnymi
predpismi členského štátu, na nadobudnutie nároku na dávky sú splnené, iba po použití
článku 45a) alebo článku 40 ods. 3, uplatnia sa nasledujúce pravidlá :
a) príslušná inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá
osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia
a)) alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov členských štátov, ktorým
zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podliehali, sa dosiahli v tomto štáte
podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych
predpisov výška dávky nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za
teoretickú výšku, uvedenú v tomto pododseku;
b) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej
výšky, uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania dôb poistenia alebo
bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje táto inštitúcia, k celkovému trvaniu dôb poistenia a dôb bydliska dosiahnutých pred
vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých dotknutých členských štátov.
Podľa čl. 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia bez ohľadu na článok 6, naďalej sa budú
uplatňovať určité ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské
štáty do dátumu uplatňovania tohto nariadenia za predpokladu, že sú výhodnejšie pre
príjemcov dávok alebo, ak vyplývajú z osobitných historických okolností a majú obmedzený
časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III.
Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii v čl. 1 ods. 2 ustanovuje,
že podmienky prijatia a úpravy zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, nevyhnuté
so zreteľom na toto prijatie, sú stanovené v akte, ktorý je pripojený k tejto zmluve.
Ustanovenia aktu tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Zoznam takto zmenených aktov a ich zmeny, sú obsiahnuté v čl. 20 prílohy č. II,
k Aktu o podmienkach pristúpenia. V kapitole 2. Sloboda pohybu osôb je pod písm. A:
Sociálne zabezpečenie v bode 1, uvedené aj Nariadenie, pričom pod písm. h) je obsiahnutá
novelizácia Prílohy č. III časti tohto Nariadenia, kde je o.i. uvedené, že zostáva naďalej
v platnosti čl. 20 Zmluvy.
Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy, ktorá nadobudla platnosť 3. mája 1993, doby
zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa
považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ
občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy
pred týmto dňom.
Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný
starobný dôchodok, ak
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a
b) suma predčasného starobného dôchodku, ku dňu od ktorého požiadal o jeho
priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ, narodený 3. augusta 1945, požiadal o priznanie
predčasného starobného dôchodku od 4. februára 2005. Zamestnával navrhovateľa Ústav pre
hospodársku úpravu vojenských lesov a statkov Olomouc mal 31. decembra 1992 sídlo na
území Českej republiky, preto odporkyňa postupovala pri určení sumy tejto dávky v súlade
s článkom 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení (ďalej len „Zmluva“), ktorý zostal v platnosti aj po vstupe Slovenskej republiky
do Európskej únie v zmysle čl. 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia.
Teoretická suma predčasného starobného dôchodku navrhovateľa bola určená ako
súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku
dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, podľa právnych predpisov
Slovenskej aj Českej republiky a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížená za každých
začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje.
Z tejto teoretickej sumy (16 137 Sk), ktorá je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (5 676 Sk), je čiastkový predčasný starobný
dôchodok podiel, ktorý zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, získaného podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky (4 782 dní) k celkovému úhrnu dôb poistenia
získaných podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v jeho prípade neprichádzal do úvahy postup podľa
čl. 20 Zmluvy, súd nemohol jeho námietku prihliadnuť, lebo podľa prílohy III, časť
A Nariadenia, sa naďalej uplatňujú články 12,20 a 33 Zmluvy a podľa článku 20 uvedenej
zmluvy sa doby zabezpečenia získané do 31. decembra 1992 považujú za doby zabezpečenia
toho zmluvného štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia
Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, alebo naposledy pred týmto dňom.
Odporkyňa preto nepochybila, keď postupovala podľa uvedeného článku Zmluvy
a keď rozhodla o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok za obdobie
dôchodkového poistenia získané na území Slovenskej republiky po 1. januári 1993 (pri určení
teoretickej sumy aj s prihliadnutím na dobu poistenia, získanú podľa právnych predpisov
Českej republiky) a keď postúpila žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie o jeho nároku za
obdobie poistenia, získané podľa právnych predpisov Českej republiky, nositeľovi poistenia
v Českej republike, ktorou je Česká správa sociálneho zabezpečenia.
Námietku navrhovateľa, že je ako dôchodca diskriminovaný, nebolo možné zohľadniť,
lebo odporkyňa nezaobchádzala s navrhovateľom odlišne, ako s inými dôchodcami, ktorí sa
ocitli v podobnej situácii.
Odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok na
základe ustanovení § 67 zákona o sociálnom poistení, ako aj čl. 46 ods. 2 Nariadenia, lebo
navrhovateľ sa zúčastňoval ku dňu vzniku poistnej udalosti na dôchodkovom poistení nielen
v Slovenskej republike, ale vo viacerých členských štátoch Európskej únie (ďalej len „EÚ“),
konkrétne v Českej republike.
Pri výpočte výšky predčasného starobného dôchodku navrhovateľa postupovala
odporkyňa v súlade s vyššie uvedenými normami európskeho aj slovenského práva.
Pokiaľ navrhovateľ namietal použitie čl. 20 Zmluvy v súvislosti s čl. 7 ods. 2 písm. c)
Nariadenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený článok umožňuje použitie
čl. 20 Zmluvy nielen v prípade, kedy je to pre prijímateľa dávky výhodnejšie, ale aj v prípade,
ak to vyplýva z osobitných historických okolností a tieto majú obmedzený časový účinok.
Rozdelenie spoločného štátu a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov, je
osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré
vznikli počas trvania spoločného štátu.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový sta a dospel aj k správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je potrebné
posudzovať podľa čl. 20 Zmluvy a čl. 46 ods. 2 Nariadenia.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré
žalobca namietal v prvostupňovom konaní a s ich obsahom sa krajský súd vysporiadal.
Otázkou odňatia štátneho občianstva sa súd v tomto konaní nemohol zaoberať, lebo nebola
predmetom konania o dôchodku. V ďalších dôvodoch odkazuje odvolací súd na rozsudok
krajského súdu, ktorý považuje za vecne správny.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa
nevyhovel a rozsudok súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP
potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a ich náhradu účastníkom
nepriznal, nakoľko navrhovateľ nebol úspešný a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. novembra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová