Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/38/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny

Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. L. K., bytom v M., proti odporkyni Sociálnej

poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2008, č.k.

-49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 12. decembra 2008, č.k. -49, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. decembra 2008, č.k. -49,

potvrdil rozhodnutie z 18. januára 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 67 ods. 1 zákona

č. o sociálnom poistení v znení (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) a podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, o uplatňovaní

systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby

a členov rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (ďalej len „Nariadenie“), priznala

navrhovateľovi od 4. februára 2006 predčasný starobný dôchodok v sume 4 697 Sk mesačne.

Po preskúmaní rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel krajský súd

k záveru, že odporkyňa postupovala v súlade so zákonom.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby

odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

Nesúhlasil s názorom súdu o použití čl. 20 Zmluvy, ktorý je podľa jeho názoru retroaktívny

a na navrhovateľa sa nevzťahuje, keďže podľa čl. 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia sa tento článok

môže použiť len vtedy, ak je to pre prijímateľa dávky výhodnejšie. Vyjadril aj svoju

nespokojnosť s posudzovaním jeho nárokov podľa predpisov cudzieho štátu, na území

ktorého nikdy nepracoval, neštudoval ani nevykonával vojenskú základnú službu. Tiež

poukázal na skutočnosť, že vďaka kurzovým rozdielom sa jeho dôchodok namiesto

pravidelnej valorizácie v skutočnosti znižuje. Namietol aj diskrimináciu a nerovnaké

podmienky pred zákonom, aj odňatie štátneho občianstva proti jeho vôli.

Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa čl. 45 ods. 1 Nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne

predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovu nadobudnutie nároku na dávky

podľa systému, ktorý nie je osobitným systémom v zmysle odsekov 2 alebo 3 dosiahnutím

dôb poistenia alebo dôb bydliska, zohľadní tam, kde je to nevyhnuté, doby poistenia alebo

doby bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu

podľa všeobecného systému buď zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Na tento účel zohľadní tieto doby akoby boli dosiahnuté podľa jej vlastných právnych

predpisov.

Podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia v prípade, kde podmienky požadované právnymi

predpismi členského štátu, na nadobudnutie nároku na dávky sú splnené, iba po použití

článku 45a) alebo článku 40 ods. 3, uplatnia sa nasledujúce pravidlá :

a) príslušná inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá

osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia

a)) alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov členských štátov, ktorým

zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podliehali, sa dosiahli v tomto štáte

podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych

predpisov výška dávky nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za

teoretickú výšku, uvedenú v tomto pododseku;

b) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej

výšky, uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania dôb poistenia alebo

bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré

uplatňuje táto inštitúcia, k celkovému trvaniu dôb poistenia a dôb bydliska dosiahnutých pred

vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých dotknutých členských štátov.

Podľa čl. 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia bez ohľadu na článok 6, naďalej sa budú

uplatňovať určité ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské

štáty do dátumu uplatňovania tohto nariadenia za predpokladu, že sú výhodnejšie pre

príjemcov dávok alebo, ak vyplývajú z osobitných historických okolností a majú obmedzený

časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III.

Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii v čl. 1 ods. 2 ustanovuje,

že podmienky prijatia a úpravy zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, nevyhnuté

so zreteľom na toto prijatie, sú stanovené v akte, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

Ustanovenia aktu tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

Zoznam takto zmenených aktov a ich zmeny, sú obsiahnuté v čl. 20 prílohy č. II,

k Aktu o podmienkach pristúpenia. V kapitole 2. Sloboda pohybu osôb je pod písm. A:

Sociálne zabezpečenie v bode 1, uvedené aj Nariadenie, pričom pod písm. h) je obsiahnutá

novelizácia Prílohy č. III časti tohto Nariadenia, kde je o.i. uvedené, že zostáva naďalej

v platnosti čl. 20 Zmluvy.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy, ktorá nadobudla platnosť 3. mája 1993, doby

zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa

považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ

občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy

pred týmto dňom.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný

starobný dôchodok, ak

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a

b) suma predčasného starobného dôchodku, ku dňu od ktorého požiadal o jeho

priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú

fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ, narodený 3. augusta 1945, požiadal o priznanie

predčasného starobného dôchodku od 4. februára 2005. Zamestnával navrhovateľa Ústav pre

hospodársku úpravu vojenských lesov a statkov Olomouc mal 31. decembra 1992 sídlo na

území Českej republiky, preto odporkyňa postupovala pri určení sumy tejto dávky v súlade

s článkom 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom

zabezpečení (ďalej len „Zmluva“), ktorý zostal v platnosti aj po vstupe Slovenskej republiky

do Európskej únie v zmysle čl. 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia.

Teoretická suma predčasného starobného dôchodku navrhovateľa bola určená ako

súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku

dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, podľa právnych predpisov

Slovenskej aj Českej republiky a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížená za každých

začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje.

Z tejto teoretickej sumy (16 137 Sk), ktorá je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (5 676 Sk), je čiastkový predčasný starobný

dôchodok podiel, ktorý zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, získaného podľa

právnych predpisov Slovenskej republiky (4 782 dní) k celkovému úhrnu dôb poistenia

získaných podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v jeho prípade neprichádzal do úvahy postup podľa

čl. 20 Zmluvy, súd nemohol jeho námietku prihliadnuť, lebo podľa prílohy III, časť

A Nariadenia, sa naďalej uplatňujú články 12,20 a 33 Zmluvy a podľa článku 20 uvedenej

zmluvy sa doby zabezpečenia získané do 31. decembra 1992 považujú za doby zabezpečenia

toho zmluvného štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia

Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, alebo naposledy pred týmto dňom.

Odporkyňa preto nepochybila, keď postupovala podľa uvedeného článku Zmluvy

a keď rozhodla o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok za obdobie

dôchodkového poistenia získané na území Slovenskej republiky po 1. januári 1993 (pri určení

teoretickej sumy aj s prihliadnutím na dobu poistenia, získanú podľa právnych predpisov

Českej republiky) a keď postúpila žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie o jeho nároku za

obdobie poistenia, získané podľa právnych predpisov Českej republiky, nositeľovi poistenia

v Českej republike, ktorou je Česká správa sociálneho zabezpečenia.

Námietku navrhovateľa, že je ako dôchodca diskriminovaný, nebolo možné zohľadniť,

lebo odporkyňa nezaobchádzala s navrhovateľom odlišne, ako s inými dôchodcami, ktorí sa

ocitli v podobnej situácii.

Odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok na

základe ustanovení § 67 zákona o sociálnom poistení, ako aj čl. 46 ods. 2 Nariadenia, lebo

navrhovateľ sa zúčastňoval ku dňu vzniku poistnej udalosti na dôchodkovom poistení nielen

v Slovenskej republike, ale vo viacerých členských štátoch Európskej únie (ďalej len „EÚ“),

konkrétne v Českej republike.

Pri výpočte výšky predčasného starobného dôchodku navrhovateľa postupovala

odporkyňa v súlade s vyššie uvedenými normami európskeho aj slovenského práva.

Pokiaľ navrhovateľ namietal použitie čl. 20 Zmluvy v súvislosti s čl. 7 ods. 2 písm. c)

Nariadenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený článok umožňuje použitie

čl. 20 Zmluvy nielen v prípade, kedy je to pre prijímateľa dávky výhodnejšie, ale aj v prípade,

ak to vyplýva z osobitných historických okolností a tieto majú obmedzený časový účinok.

Rozdelenie spoločného štátu a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov, je

osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré

vznikli počas trvania spoločného štátu.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový sta a dospel aj k správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je potrebné

posudzovať podľa čl. 20 Zmluvy a čl. 46 ods. 2 Nariadenia.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré

žalobca namietal v prvostupňovom konaní a s ich obsahom sa krajský súd vysporiadal.

Otázkou odňatia štátneho občianstva sa súd v tomto konaní nemohol zaoberať, lebo nebola

predmetom konania o dôchodku. V ďalších dôvodoch odkazuje odvolací súd na rozsudok

krajského súdu, ktorý považuje za vecne správny.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa

nevyhovel a rozsudok súdu v Bratislave ako vecne správny podľa a

potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a ich náhradu účastníkom

nepriznal, nakoľko navrhovateľ nebol úspešný a odporkyni žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová