Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci v právnej veci žalobcu A. B. C., D., IČO: 45 329 265, slovenský občan, trvale bytom E. XX. F. G. XXXX/X, XXX XX H., G. A., proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 29.10.2020 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 17.04.2018 číslo: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej

Generálny riaditeľ žalovanej ako orgán príslušný podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej len „“) a zákona v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove č. -59 zo dňa 30.01.2020 vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17.04.2018 č. XXX XXX XXXX X o priznaní starobného dôchodku (rozhodnutie ústredia, prvostupňového správneho orgánu) rozhodol tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej poukázal, že Krajský súd v Prešove rozsudkom č. -59 zo dňa 30.01.2020 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2018 podľa a a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu vysloveného v rozsudku, rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2018, ako aj rozhodnutie ústredia zo dňa 17.04.2018 nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v rozhodnutí chýbajú dostatočným spôsobom odôvodnené určité postupy, ku ktorým generálny riaditeľ žalovanej, ako aj prvostupňový správny orgán dospeli k sume starobného dôchodku u účastníka konania vo výške 375,70 eur mesačne.

Pokiaľ Sociálna poisťovňa, ústredie mala za to, že jednotlivé články nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj vykonávacieho nariadenia nie je možné aplikovať na osobu účastníka konania, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu, ako aj povinnosťou generálneho riaditeľa žalovanej uvedené skutočnosti bezpochyby odôvodniť. V rozhodnutiach nie je uvedená podstata pre vznik nároku a určenie sumy starobného dôchodku, t. j. čo

bolo teda podkladom, resp. aké skutočnosti viedli Sociálnu poisťovňu k tomu, aby priznala účastníkovi konania starobný dôchodok bez toho, aby zohľadnila nároky na starobný dôchodok tak na území Slovenskej republiky a Českej republiky. Správne orgány ničím nereagovali ani k aplikácii článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení s poukazom na zistený skutkový stav veci. Sociálna poisťovňa vo výroku rozhodnutia síce uviedla, že pri prejednaní starobného dôchodku použila články nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) v znení nariadenia č. 988/2009 (vykonávacie nariadenie), ale bez riadneho odôvodnenia a bližšieho komentára. Účastník konania podľa krajského súdu z rozhodnutí nemal vedomosť, či je to vrátane Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, alebo len s poukazom na jednotlivé výkony zamestnania, resp. výkonu práce ako samostatne zárobkovo činnej osoby účastníka konania v Českej republike, alebo na Slovensku. V rozhodnutiach tak podľa krajského súdu absentujú náležitosti vyžadované v ustanovení a č o sociálnom poistení (ďalej len „“) a rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd dospel k záveru, že doteraz nie je preukázaný správny skutkový stav, nakoľko správne orgány pri zistení skutkového stavu veci nároku účastníka konania na starobný dôchodok nepostupovali v zmysle , ich zistenia sú nedostatočné, nesprávne a z toho dôvodu je nesprávny aj výpočet sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku u účastníka konania musí byť vypočítaná na základe rozhodnutí, ktoré budú riadne a dôsledne odôvodnené, a ktoré budú preskúmateľné. Správnosť samotného vzniku nároku a sumy starobného dôchodku musia správne orgány vo svojich rozhodnutiach dať do súladu so , s ustanoveniami základného aj vykonávacieho nariadenia, ako aj platných článkov Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. V ďalšom konaní bola žalovaná povinná odstrániť zistené nedostatky, ešte pred vydaním nového rozhodnutia zabezpečiť nevyhnutné dôkazy, o ktoré môže svoje rozhodnutie oprieť, správne zistiť skutkový stav veci, z ktorého vyvodí následne správny právny záver a rozhodnutie aj náležite a dôsledne odôvodniť.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, posúdil priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, posúdil námietky účastníka konania a v súlade s právnym názorom krajského súdu, vysloveným v jeho rozsudku č. -59 zo dňa 30.01.2020 dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2018 je potrebné potvrdiť.

V zmysle právnych záverov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. -59 zo dňa 30.01.2020 bol opätovne posúdený nárok účastníka konania na starobný dôchodok.

Z podkladov administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, na základe žiadosti o starobný dôchodok účastníka konania, spísanej dňa 27.09.2017, doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 01.12.2017, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2018, ktorým podľa , a v znení neskorších predpisov a podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 priznala účastníkovi konania od 05.01.2018 starobný dôchodok v sume 375,70 eur mesačne.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v stanovenej lehote odvolanie zo dňa 21.05.2018, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 23.05.2018, v ktorom poukázal na nesprávne vypočítanú sumu starobného dôchodku. V odvolaní žiadal, aby bola zohľadnená výška jeho príjmov dosiahnutých v rokoch 1987 až 1991 od Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne, Moskovská oblasť, Rusko, kde bol vyslaný k pracovnému pobytu jeho zamestnávateľom jaderné fyziky ČSAV v Řeži u Prahy. K odvolaniu pripojil fotokópiu potvrdenia o výške príjmov z Ruska v rokoch 1987 až 1991 zo dňa 12.01.2017.

Účastníkovi konania bol listom Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.06.2018 vysvetlený spôsob výpočtu starobného dôchodku, a to akým spôsobom boli zhodnotené hrubé zárobky za obdobie, kedy bol účastník konania vyslaný pracovník v zahraničí. Zároveň bol účastník konania poučený, že v súlade s v znení mu doručením predmetného

listu začína plynúť nová lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2018.

Sociálnej poisťovni, ústredie bolo dňa 30.07.2018 doručené ďalšie odvolanie účastníka konania zo dňa 26.07.2018 proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2018, v ktorom účastník konania uviedol, že suma jeho starobného dôchodku bola nesprávne vypočítaná za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a je v rozpore s nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 (vykonávacie nariadenie). Žiadal o výpočet sumy starobného dôchodku podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, tak ako postupovala Česká správa sociálneho zabezpečenia. Zároveň opätovne žiadal, aby mu bola zohľadnená výška jeho príjmov dosiahnutých v rokoch 1987 až 1991 od Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne, u Moskvy, kde bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy vo funkcii vedeckého pracovníka. K odvolaniu pripojil fotokópiu potvrdenia Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne zo dňa 19.12.2016 o pracovnom zaradení v Rusku a fotokópiu rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia č. A./XXX XXX XXXX zo dňa 03.05.2018.

Z obsahu administratívneho spisu účastníka konania je preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 27.09.2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky od 05.01.2018.

Podľa článku 7 , právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným , majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. majú koordinačné nariadenia Európskej únie o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z článku 3 ods. 1 písm. d) základného nariadenia, vyplýva povinnosť použiť koordinačné nariadenia Európskej únie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok. V konaní o nároku na starobný dôchodok je Sociálna poisťovňa povinná uplatniť uvedené nariadenia.

Podľa článku 8 ods. 1 základného nariadenia, niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, naďalej ostávajú v platnosti za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe II.

V súlade s článkom 8 ods. 1 a prílohou II. základného nariadenia, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňujú články 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 8 vykonávacieho nariadenia, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia, ustanovenia vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v prílohe II. k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu.

V súlade s článkom 8 ods. 1 a prílohou 1 vykonávacieho nariadenia sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňujú články 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

Najvyšší súd SR v rozsudku č. zo dňa 26.11.2009 a č. zo dňa 08.07.2011 vyslovil právny názor, podľa ktorého rozdelenie spoločného štátu a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu, preto sa má v súlade s koordinačnými nariadeniami

Európskej únie použiť článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorý sa naďalej uplatňuje aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je teda osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

Podľa článku 15 ods. 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo ), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

Podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred tým dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia č. I.. XXXX - XXX/XXX XXX XXXX zo dňa 28.11.2017 bol účastník konania ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky zamestnaný u zamestnávateľa Ústav Jaderné fyziky Akadémie věd Českej republiky. Vzhľadom na to, že účastník konania bol k 31.12.1992 zamestnaný v Ústave Jaderné fyziky Akadémie věd Českej republiky a k 31.12.1992 mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v zmysle článku 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení všetky doby zabezpečenia, ktoré účastník konania získal pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t. j. pred 31.12.1992, sa považujú za doby zabezpečenia Slovenskej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom v Bratislave.

V odvolacom konaní bolo preukázané, že účastník konania po 31.12.1992 vykonával na území Slovenskej republiky samostatne zárobkovú činnosť v období od 29.01.1993. Zároveň v žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 27. septembra 2017 uviedol, že samostatne zárobková činnosť naďalej trvá, a trvala aj ku dňu priznania starobného dôchodku k 04.01.2018.

Ďalej bolo preukázané, že podľa potvrdenia P5000 Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 28.11.2017 účastník konania po 31.12.1992 získal na území Českej republiky dobu poistenia v období od 01.01.1993 do 04.01.2018 v rozsahu 9 135 dní.

Podľa článku 52 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:

i)teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii)príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov.

Podľa článku 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII. základného nariadenia, ak výpočet podľa odseku 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s odsekom 1 písm. b), príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu že: i) takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII; ii) nie sú uplatniteľné žiadne právne predpisy obsahujúce pravidlá na zamedzenie súbehu, ako sa uvádzajú v článkoch 54 a 55, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 55 ods. 2, a iii) článok 57 nie je uplatniteľný vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov iného členského štátu v dôsledku špecifických okolností prípadu.

Podľa v znení , má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Účastník konania dosiahol dôchodkový vek podľa v znení dovŕšením 62 rokov veku, dňa 5. novembra 2016.

Podľa v znení neskorších predpisov, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 5. novembru 2016 získal účastník konania 17 145 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo v súlade s predstavuje 46 rokov a 355 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Sumu starobného dôchodku účastníka konania podľa článku 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII. základného nariadenia v znení vykonávacieho nariadenia, bolo možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka.

Keďže účastník konania spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nebolo potrebné prihliadnuť na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov Českej republiky.

Suma starobného dôchodku bola určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2015. V rozhodujúcom období účastník konania úhrnom získal 11 635 dní dôchodkového poistenia, to znamená 31,8768 rokov dôchodkového poistenia podľa

Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je . Podľa č v znení neskorších predpisov, sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2018 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,5999.

Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, ku dňu 05.11.2016, účastník konania získal 17 145 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 46,9727 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 5. januáru 2018 je 11,9379 eur, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2017 11,3505 EUR a indexu 1,05174353, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor.

Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 336,40 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5999 x 46,9727 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 11,9379 = 336,40 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku účastníka konania bola určená aj za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, a to ako súčin súčtu osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Po vzniku nároku na starobný dôchodok, účastník konania od 05.11.2016 do 4. januára 2018 získal obdobie dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť. Súčet osobných mzdových bodov za uvedené obdobie je 0,5628. Suma starobného dôchodku účastníka konania za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je eur mesačne a je určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov 0,5628 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11, 9379. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok po zaokrúhlení je 343,20 EUR mesačne. Takto určená suma starobného dôchodku sa podľa zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 426 dní dôchodkového poistenia sa zvyšuje o 7,00 %, to znamená o 24,02400000 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 367,30 eur mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 343,20 eur a 24,02400000 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku účastníka konania sa ďalej podľa a v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 8,40 eur mesačne na 375,70 eur mesačne. Suma starobného dôchodku účastníka konania 375,70 eur mesačne zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia.

Následne sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal s odvolacími námietkami účastníka konania:

Námietka účastníka konania týkajúca sa na nesprávneho výpočtu sumy starobného dôchodku a žiadosť žalobcu o výpočet sumy starobného dôchodku podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia tak ako postupovala Česká správa sociálneho zabezpečenia, nie je dôvodná . Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. R-3.5.2018-428/541 105 1657 zo dňa 03.05.2018 bol účastníkovi konania podľa právnych predpisov Českej republiky a s prihliadnutím k článku 6 a článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia od 05.01.2018 priznaný starobný dôchodok. Podľa právnych predpisov Českej republiky má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak získal dobu poistenia najmenej 34 rokov a dosiahol dôchodkový vek v roku 2018. Podľa právnych predpisov Českej republiky získal účastník konania 9 135 dní poistenia, čo predstavuje 25 rokov a 10 dní poistenia.

V zmysle článku 6 základného nariadenia je potrebné prihliadnuť, tam kde je to nutné, k dobám poistenia, zamestnania, samostatne zárobkovej činnosti alebo bydliska získaným podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie.

Keďže účastníkovi konania by nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky nevznikol, bolo v súlade s článkom 6 základného nariadenia potrebné prihliadnuť aj na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a vypočítať sumu starobného dôchodku podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

Nakoľko účastník konania podľa právnych predpisov Slovenskej republiky splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, nebol dôvod prihliadnuť aj na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky a suma starobného dôchodku bola správne vypočítaná podlá článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 základného nariadenia.

Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné účastníkom konania namietané obdobie dôchodkového poistenia získané po 1. januári 1993 podľa právnych predpisov Českej republiky hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Uvedené obdobie bolo účastníkovi konania zhodnotené podľa právnych predpisov Českej republiky rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. A./XXX XXX XXXX zo dňa 03.05.2018.

Ďalej v odvolacom konaní bolo preukázané, že podľa potvrdenia Československej akadémie vied zo dňa 30.06.1989 bol účastník konania s rodinou vyslaný Československou akadémiou vied k dlhodobému pracovnému pobytu do Spojeného ústavu jaderných výskumov v Dubne u Moskvy. Pobyt účastníka konania trval od 26.03.1987 do 26.03.1991.

Pre výpočet sumy starobného dôchodku účastníka konania za obdobie rokov 1987 až 1991, kedy bol vyslaný pracovník v zahraničí, boli zhodnotené hrubé zárobky, tak ako ich zamestnávateľ Ústav jadernej fyziky, Akadémia vied Českej republiky potvrdil na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 13.06.2000.

evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia), vydaných a potvrdených zamestnávateľmi poistencov, ako aj z potvrdení vydaných príslušnými (štátnymi) inštitúciami. Sociálna poisťovňa nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a správnosti takýchto potvrdení.

Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.

Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, prídavok zahraničnej služby, prípadne iný príplatok alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí, sa do hrubého zárobku podľa odsekov 2 až 4 nezapočítava.

Z týchto skutočností vyplýva, že pre nárok na starobný dôchodok účastníka konania boli žalovanou účastníkovi konania zhodnotené doby zabezpečenia získané do 31.12.1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nakoľko je v zmysle článku 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, príslušná na ich hodnotenie a obdobie dôchodkového poistenia, ktoré účastník konania získal ako samostatne zárobkovo činná osoba na území Slovenskej republiky v období od 29.01.1993 do 04.01.2018. Suma starobného dôchodku účastníka konania bola vypočítaná správne v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 základného nariadenia, nakoľko podmienky nároku na dávku boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva.

Ak by žalovaná zhodnotila účastníkovi konania obdobie poistenia získané po 31. decembri 1992 podľa právnych predpisov Českej republiky, takýto postup by bol v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát, čím by bol účastník konania zvýhodnený oproti iným poistencom, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii. Rovnako je potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v článku 14 je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti poukázala na ústavný princíp, ktorý je povinná pri svojej rozhodovacej činnosti rešpektovať, vyjadrený v článku 2 , v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V odvolacom konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli účastníkovi konania započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Výpočet sumy starobného dôchodku bol vykonaný v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.

V odvolacom konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2018 o priznaní starobného dôchodku.

Generálny riaditeľ žalovanej citoval ustanovenia s. 1, a a po opätovnom posúdení nároku účastníka konania na starobný dôchodok, tak ako mu to uložil krajský súd v jeho právoplatnom rozsudku, dospel k záveru, že nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, nakoľko mal k dispozícii všetky podklady na vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní.

II.

Žalobné dôvody

Včas podanou správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 26.11.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 29.10.2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17.04.2018. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúcim na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

Žalobca v žalobe uviedol, že podal dňa 27.09.2017 na Českej správe sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „ČSSZ“) žiadosť o starobný dôchodok ku dňu 05.01.2018, v ktorej uviedol všetky svoje pracovné činnosti od ukončenia povinnej školskej dochádzky až do dňa podania žiadosti vrátane toho, že v ČR je od 17.06.1985 zamestnaný v Ústavu jaderné fyziky v Řeži u Prahy, že v rokoch 1987-1991 mal príjmy od Spojeného ústavu jadrových výskumov (ďalej aj „SÚJV“) v Dubne, Rusko, kde bol svojim zamestnávateľom vyslaný, a že v SR je odo dňa 29.01.1993 osobou samostatne zárobkovo činnou. Tento stav sa u žalobcu dodnes nezmenil.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17.04.2018 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok v sume 375,70 eur mesačne. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 29.10.2020, zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredie zo dňa 17.04.2018 potvrdil. Proti týmto rozhodnutiam preto žalobca podal správnu žalobu.

Žalobca namietal, že žalovaná porušila tým, že nepostupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku sp.zn. -59 zo dňa 30.01.2020 a to v tom, že v rozpore s ust. Nariadenia ES č. 883/2004 (základné nariadenie) pri výpočte starobného dôchodku mu nebola zohľadnená doba povinného poistenia žalobcu v ČR od 01.01.1993 do 30.04.2010.

Žalovaná napadnutým rozhodnutím porušila aj čl. 52 ods. 1 písm. b) bod i) a čl. 87 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie) tým, že pre výpočet dôchodku neuznala dokument ČSSZ - osvedčenie týkajúce sa právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia zo dňa 18.02.2019, ktorý ČSSZ zaslala žalovanej a ktorým ČSSZ určila právne predpisy použiteľné na žalobcu v období od 01.05.2010 do 30.04.2020 v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Podľa uvedeného dokumentu ČSSZ na žalobcu sa v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahujú od 01.05.2010 do 30.04.2020 právne predpisy Českej republiky. Žalovaná ignorovala skutkový stav, citovaný dokument ČSSZ a napadnutým rozhodnutím porušila ustanovenia čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 základného nariadenia tým, že výpočet starobného dôchodku v období účinnosti základného nariadenia (t.j. od 01.05.2010) urobila spôsobom, ako keby žalobca mal v oblasti sociálneho zabezpečenia podliehať právnym predpisom Slovenskej republiky (viď Osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je prílohou rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného).

Žalobca citoval čl. 11 ods. 1, čl. 13 ods. 3 základného nariadenia a argumentoval, že žalovaná v rozpore s týmito článkami potvrdila výpočet dôchodku, ktorý neberie v úvahu poistenie žalobcu od 01.05.2010 do 04.01.2018 v ČR, kde žalobca vykonával činnosť zamestnanca, ale v tomto období protiprávne započítal žalobcovi vymeriavacie základy v SR z titulu samostatne zárobkovej činnosti, ktorú žalobca vykonával v Slovenskej republike. Žalovaná tiež ignorovala skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa 20.08.2019 vrátila žalobcovi poistné zaplatené bez právneho dôvodu za prevažnú časť obdobia od 01.05.2010 do 04.01.2018 v sume 12 831,75 eur.

Žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý žalovaná vzala za základ napadnutého rozhodnutia vychádza z nedostatočne zisteného stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci, je v rozpore s príslušnými administratívnymi spismi a na vec vzťahujúcimi sa dokumentmi od Sociálnej poisťovne i dokumentmi zaslanými od ČSSZ.

Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaná napadnutými rozhodnutiami porušila čl. 52 ods. 3 základného nariadenia tým, že nepriznala žalobcovi nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie Slovenskej republiky.

Generálny riaditeľ žalovanej potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bola žalobcovi priznaná nezávislá dávku dôchodku 375,70 eur mesačne, čo je nižšia suma než je paušálna dávka dôchodku podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, ktorá je vyššia a na ktorú má žalobca podľa čl. 52 ods. 3základného nariadenia nárok. Žalovaná bez akéhokoľvek odôvodnenia neopodstatnene tvrdí, že suma dôchodku vypočítaná podľa je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Toto nijak nepodložené a ničím neodôvodnené tvrdenie žalovanej sa nezakladá na pravde. Nie je pravdou, že suma dôchodku vypočítaná podľa je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá alebo paušálna dávka. V prílohe 3 je výpočet paušálnej dávky dôchodku žalobcu v SR, kde v súlade s čl. 52 ods. l písm. b) bod i) a čl. 87 ods.2 základného nariadenia zohľadnené aj doby poistenia, ktoré žalobca v systéme povinného poistenia na základe svojho zamestnania v ČR dosiahol. Predložený výpočet paušálnej dávky dôchodku vychádza z údajov uvedených v Osobnom liste dôchodkového poistenia žalobcu zo 17.04.2018 a z údajov uvedených v dokumente - Osobní list duchodového pojišténí žalobce z 22.03.2018.

Žalobca následne argumentoval ku získaným dňom dôchodkového poistenia a podrobne poukázal na výpočet teoretickej výšky starobného dôchodku a sumy paušálnej dávky starobného dôchodku žalobcu:

Ku dňu vzniku nároku na dôchodok 5.11.2016, žalobca získal 17 173 dní dôchodkového poistenia (t.j. vrátane 28 dní od 01.01.1993 do 28.01.1993 z titulu svojho zamestnania v ČR). To predstavuje 47,0494 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Teoretická výška starobného dôchodku žalobcu (čl. 52 ods. 1 písm. b) bod i) základného nariadenia, je určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia k 05.11.2016 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Aktuálna dôchodková hodnota, platná k 05.01.2018 je 11,9379 eur. Priemerný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúcim obdobím sú v súlade s roky 1984 až 2015. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 51,3164. Počet rokov rozhodujúceho obdobia je 31,9535. Osobné mzdové body v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia (stĺpec „L“ prílohy 3) sú podielmi osobných vymeriavacích základov (stĺpec „J“ prílohy 3) a všeobecných vymeriavacích základov (stĺpec „K“ prílohy 3). Všeobecné vymeriavacie základy boli brané z osobného listu dôchodkového poistenia SP zo dňa 17.04.2018. V stĺpcoch „E“, „F“ a „H“ prílohy 3 sú uvedené príjmy žalobcu v mene ČR (resp. v mene ČSFR), aktuálne kurzové prevody s prevodovými kurzami v danom období, a prepočítané príjmy žalobcu (vymeriavacie základy) uvedené v mene SR (resp. v mene ČSFR), ktoré žalobca získal vo svojom zamestnaní v ČR, vrátane niektorých jeho zamestnaniach v roku 1984 na Slovensku. V stĺpci „I“ prílohy 3 sú uvedené žalobcove vymeriavacie základy zo samostatnej zárobkovej činnosti v SR, ktoré sú uvedené v mene SR. V stĺpci „J“ prílohy 3 je suma stĺpca „H“ a stĺpca „I“ prílohy 3, čo je žalobcov osobný vymeriavací základ za jednotlivé kalendárne roky uvedený v mene SR (resp. v mene ČSFR). Osobný vymeriavací základ za jednotlivý kalendárny rok je určený v súlade s či. 52 ods. 1 písm. b) bod i) základného nariadenia a v súlade s ako úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie žalobcu (vrátane poistenia žalobcu v ČR), a to pri rešpektovaní čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu, takto určeného, je 1,606. Podľa , z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2016 a nasledujúcich rokoch 68 %. Takto korigovaný priemerný osobný mzdový bod je 1,0921.

Teoretická výška starobného dôchodku (čl. 52 ods. 1 písm. b) bod i) základného nariadenia, za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 613,40 eur.

Je určená ako súčin priemerného (korigovaného) osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný (korigovaný) osobný mzdový bod 1,0921 x 47,0494 rokov dôchodkového poistenia žalobcu k 5.11.2016 (t.j. vrátane 28 dní od 1.1.1993 do 28.1.1993 z titulu svojho zamestnania v ČR) x aktuálna dôchodková hodnota 11,9379 = 613,40 eur mesačne.

Po vzniku nároku na starobný dôchodok v SR, t.j. od 05.11.2016 do 04.01.2018 žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia len v ČR (viz. čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 základného nariadenia).

Osobné mzdové body sa určujú osobitne za každý kalendárny rok, počas ktorého žalobca po vzniku nároku na starobný dôchodok bol dôchodkovo poistený, a to ako podiel úhrnov vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorého hodnota pre inkriminované obdobie je 10 944,- eur. Úhrn vymeriavacích základov za jednotlivé roky po získaní nároku žalobcu na dôchodok predstavujú vymeriavacie základy žalobcu z jeho zamestnania v ČR, ktoré po prepočte na euro činia 2 431,60 eur za 57 dní v roku 2016 (vypočítané ako alikvotná čiastka z hrubej mzdy za posledných 57 dní v roku 2016), 16 875,83 eur v roku 2017 a 180,14 eur za 4 dni v januári 2018. Posledná hodnota bola vypočítaná ako alikvotná čiastka z hrubej mzdy žalobcu za január 2018. Úhrn osobných mzdových bodov za obdobie od 5.11.2016 do 04.01.2018 je 1,7808. Aktuálna dôchodková hodnota k 05.01.2018 je 11,9379 eur. Suma teoretickej časti starobného dôchodku za

obdobie od 05.11.2016 do 04.01.2018 je 21,26 eur a je určená ako súčin úhrnu osobných mzdových bodov 1,7808 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,9379 eur. Suma teoretickej hodnoty starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok je po zaokrúhlení 634,70 eur.

Takto určená suma starobného dôchodku sa podľa zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po nároku na starobný dôchodok, bez jeho poberania. Za 426 dní toto zvýšenie predstavuje 44,43 eur mesačne. Suma starobného dôchodku žalobcu sa ďalej zvyšuje podľa a o 8,40 eur mesačne. Suma teoretickej výšky starobného dôchodku (čl. 52 ods. 1 písm. b) bod i) základného nariadenia) spolu so sumou zvýšenia je 687,60 eur mesačne.

Podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) bod ii) základného nariadenia, skutočná výška paušálnej dávky dôchodku v SR je stanovená teoretickou výškou paušálnej dávky a pomerom doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti (t.j. pred 05.01.2018) v SR k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných štátov. Doba poistenia žalobcu v SR (01.09.1969-31.12.1992) a (29.01.1993-30.04.2010) je 14 765 dní. Doba poistenia žalobcu v ČR (01.01.1993-04.01.2018) je 9 135 dní. Pomer dôb poistenia žalobcu v SR k sume dôb jeho poistenia v SR a ČR je 0,6178.

Suma paušálnej dávky starobného dôchodku žalobcu je 424,79 EUR. Je určená ako pomer dôb poistenia žalobcu v SR k sume dôb jeho poistenia v SR a ČR, čo je 0,6178 x 687,60 eur teoretickej výšky dôchodku žalobcu v SR.

Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností a výpočtov namietal, že žalovaná priznala žalobcovi nezávislú dávku dôchodku 375,70 eur mesačne, čo je nižšia suma než je paušálna dávka dôchodku podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, ktorá je ako žaloba poukázal vyššia, a na ktorú má žalobca podľa čl. 52 ods. 3 základného nariadenia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je preto v rozpore s čl. 52 ods. 3 základného nariadenia.(Poznámka: Uvedený výpočet paušálnej dávky starobného dôchodku žalobcu nezahrňuje príjmy žalobcu v rokoch 1987 až 1991 z Ruska, ktoré neboli v medzištátnom dôchodkovom konaní zohľadnené (viď diel „E“ žaloby)).

Tvrdenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že „ak by Sociálna poisťovňa zhodnotila účastníkovi konania obdobie poistenia získané po 31.decembri 1992 podľa právnych predpisov Českej republiky, takýto postup by bol v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát, čím by bol účastník konania zvýhodnený oproti iným poistencom, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii“, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca zastáva názor, že určenie nárokov na priznanie dávok starobného dôchodku pri zohľadnení dôb poistenia, dosiahnutých v rámci systému povinného poistenia podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov, ktoré sa môžu navzájom prekrývať, je obsahom koordinačných pravidiel Európskej únie, konkrétne ustanovení článku 87 ods. 2, článku 52 ods. 1 písm. b) bod i) a nasl., a článku 52 ods. 3 základného nariadenia. Na podporu tohto názoru poukázal na tieto články základného nariadenia: Podľa článku 87 ods. 2 základného nariadenia, všetky doby poistenia a prípadne všetky doby zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia v danom členskom štáte sa zohľadnia na určenie nárokov nadobudnutých podľa tohto nariadenia. Podľa článku 52 ods. 1 písm. b) bod i) veta prvá základného nariadenia, teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Podľa článku 52 ods. 3 základného nariadenia, daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie každého členského štátu.

Citované ustanovenia koordinačných pravidiel Európskej únie zahrňujú aj situácie, keď v systéme povinného poistenia sa jednotlivé doby poistenia v rôznych členských štátoch prekrývajú pred dátumom uplatňovania základného nariadenia v týchto štátoch, t.j. v prípade SR a ČR pred dňom 01.05.2010. Uvedené ustanovenia koordinačných pravidiel zabraňujú diskriminácii osôb, ktoré museli odvádzať povinné poistenie zároveň do viacerých členských štátov pred dátumom uplatňovania základného nariadenia v týchto štátoch, bez toho, aby pri priznaní dôchodku im boli náležite zohľadnené prekrývajúce sa doby ich povinného poistenia. Uvedený princíp prekrývania dôb povinného poistenia a jeho zohľadnenie na účely priznania dôchodkových dávok bol uplatňovaný už v predchádzajúcich koordinačných pravidlách Európskej únie, konkrétne v Nariadeniach Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72. Podľa poslednej vety článku 15 ods. 1 písm. a) Nariadenia EHS č. 574/72, v prípadoch uvedených v článku 14c písm. b) Nariadenia EHS č. 1408/71, inštitúcie na účely priznania dávok zohľadnia doby poistenia, dosiahnuté v rámci systému povinného poistenia podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov, ktoré sa navzájom prekrývajú.

Žalovaná napadnutými rozhodnutiami diskriminuje žalobcu, keď v rozpore s ust. článku 87 ods. 2, článku 52 ods. 1 písm. b) bod i) a nasl., a článku 52 ods. 3 základného nariadenia nezohľadnila a nezhodnotila obdobie poistenia žalobcu získané od 01.01.1993 do 30.04.2010 podľa právnych predpisov ČR, i keď toto obdobie sa od 29.01.1993 prekrýva s obdobím povinného poistenia žalobcu v SR.

Za uvedené prekrývajúce sa obdobie bolo za žalobcu odvedené povinné poistné do dvoch členských štátov (t.j. do SR a aj do ČR). Žalobca má nárok na dôchodkovú dávku vypočítanú v súlade s koordinačnými pravidlami Európskej únie, ktoré toto prekrývanie pred dátumom uplatňovania základného nariadenia v danom členskom štáte pre výpočet dôchodkovej dávky zohľadňujú práve tak, ako každá iná osoba v analogickom postavení.

Napadnutými rozhodnutiami bol porušené ust. článku 52 ods. 1 písm. b) bod i) a článku 87 ods. 2 základného nariadenia, tým, že pri výpočte dôchodku nebola zohľadnená doba povinného poistenia žalobcu získaná podľa predpisov ČR od 01.01.1993 do 30.04.2010.

Napadnutými rozhodnutiami bolo porušené ust. čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, tým že nebola zohľadnená doba povinného poistenia žalobcu získaná ako zamestnanec podľa predpisov ČR od 01.05.2010 do 04.01.2018. Napadnutými rozhodnutiami bolo porušené ust. článku 52 ods. 3 základného nariadenia tým, že nebol priznal žalobcovi nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) a b) základného nariadenia. Táto časť žaloby sa týka žalobcových príjmov ktoré dostával od Spojeného ústavu jadrových výskumov (SÚJV) v Dubne u Moskvy, kde bol vyslaný svojim zamestnávateľom jadrovej fyziky v Řeži u Prahy. U organizácie SÚJV bol žalobca zamestnaný na základe pracovnej zmluvy vo funkcii vedeckého pracovníka a potom staršieho vedeckého pracovníka v r. 1987 až 1991.

Žalobca nesúhlasil so záverom žalovanej, že jeho príjmy z Ruska, o výške ktorých v konaní doložil potvrdenie, boli prídavkom zahraničnej služby, prípadne iným príplatkom, alebo zvýšením platu poskytovaným na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí, tak, ako to bez patričného odôvodnenia a zistenia interpretuje generálny riaditeľ žalovanej.

Zvláštny prídavok, zriaďovací príplatok a zvýhodnenie pri prepočte devízových úspor boli predmetom separátnych zmlúv, ktoré sa uzatvárali podľa zásad schválených uznesením predsedníctva vlády ČSSR zo dňa 02.06.1977 č. 131 a pokynov pre postup organizácií pri prevádzaní tohto uznesenia - FMF č.j. III/23.300/85 z 29.12.1985, ktoré s hrubou mzdou žalobcu uvedenou v potvrdení z 12.01.2017 od SÚJV nemajú nič spoločné. Žalovaná v danom smere nezistila náležite skutkový stav a neuviedol žiadne dôvody, prečo na prípad žalobcu aplikoval ustanovenia , a vyhlášky č. , ktoré sa žalobcu netýkajú. Organizácia SÚJV v Dubne, kde žalobca v rokoch 1987 až 1991 pracoval, je medzinárodná organizácia členských štátov, medzi ktoré patrilo Československo a následne ČSFR. Táto medzinárodná organizácia je financovaná z každoročných finančných príspevkov od jednotlivých členských štátov, z ktorých sú hradené aj platy jej zamestnancov. SÚJV v Dubne je riadená komisiou splnomocnených predstaviteľov

vlád členských štátov, ktorá rozhoduje o jej politike a hospodárení. V predmetnom období rokov 1987-1991 bol SÚJV financovaný taktiež z príspevku zo štátneho rozpočtu Československa (ČSFR). Žalobca poberal u tejto medzinárodnej organizácie pravidelný funkčný plat, výška ktorého nebola zohľadnená v medzištátnom konaní o jeho starobnom dôchodku. Žalovaná neuviedla žiaden relevantný dôvod prečo uvedený funkčný plat do hrubého zárobku žalobcu nezapočítala a prečo postupovala podľa ust. vyhl. č. pre pracovníkov v zahraničí, ktorý je súčasťou osobitných ustanovení len pre niektoré skupiny občanov, medzi ktoré žalobca nepatrí. Podľa ods. l vyhl. č. v znení účinnom do 31.12.1992, pracovníci v zahraničí sú pracovníci československých organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky. Žalobca namietal, že mal byť pracovník v zahraničí podľa vyhl. č. , lebo nebol pridelený ani prijatý na výkon činnosti mimo územia ČSSR pre československú organizáciu. Žalobca bol vr. 1987 pridelený a prijatý na výkon činnosti mimo územia ČSSR pre medzinárodnú organizáciu SÚJV v Dubne. Žalobca nebol ani expert v zahraničí podľa vyhlášky č. a nebol expert v zahraničí ani podľa vyhlášky č. , platnej v dobe keď bol do SÚJV prijatý. Za expertov v zahraničí sa podľa vyhl. č. považovali československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce boli so súhlasom československých orgánov činní po 30. septembri 1948 v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky). Podľa vyhl. č. žalobca nebol expert v zahraničí, lebo nebol činný v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa (podnik). Žalobca bol po 30.septembri 1948 v zahraničí činný pre medzinárodnú organizáciu SÚJV v Dubne. Za expertov v zahraničí sa podľa vyhlášky č. v znení účinnom od 01.10.1988 do 30.4.1990 považovali československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce boli so súhlasom československých orgánov činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky). Podľa vyhlášky č. v znení účinnom od 01.10.1988 do 30. 4.1990 žalobca nebol expert v zahraničí, lebo v zahraničí nebol činný pre zahraničného zamestnávateľa (podnik). Žalobca bol v zahraničí činný pre medzinárodnú organizáciu SÚJV v Dubne. Za expertov v zahraničí sa podľa vyhlášky č. v znení účinnom od 01.05.1988 do 30.06.1990 považovali česko-slovenskí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce vykonávajú v cudzine pre zahraničných zamestnávateľov činnosť sprostredkovanú príslušným česko-slovenským štátnym orgánom alebo oprávnenou česko-slovenskou organizáciou, pokiaľ títo občania uhrádzajú pravidelný príspevok podľa osobitných predpisov. Podľa vyhl. č. v znení účinnom od 01.05.1988 do 30.06.1990 žalobca nebol expert v zahraničí, lebo v cudzine nevykonával činnosť pre zahraničného zamestnávateľa. Žalobca v cudzine vykonával činnosť pre medzinárodnú organizáciu SÚJV. Za expertov v zahraničí sa podľa vyhlášky č. v znení účinnom od 01.07.1990 do 31.07.1991 považovali československí občania, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom štátnej správy do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu. Podľa vyhl. č. v znení účinnom od 01.07.1990 do 31.07.1991 žalobca nebol expert v zahraničí, lebo do zahraničia nebol vyslaný ústredným orgánom štátnej správy. Žalobca bol do zahraničia vyslaný Československou akadémiou vied, jadrovej fyziky v Řeži.

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, žalobca nespadá do skupiny občanov Československa pre ktorých platili osobitné ustanovenia podľa hlavy druhej, časti prvej vyhlášky č. , na ktorú sa žalovaný odvoláva.

Žalobca poberal od medzinárodnej organizácie členských štátov SÚJV v Dubne, v rozhodnom období funkčný plat financovaný z každoročných príspevkov zo štátneho rozpočtu Československa, resp. ČSFR, ktorý nebol zohľadnený v medzištátnom konaní o priznaní žalobcovho dôchodku. Alikvotnú dávku dôchodku odpovedajúcu tomuto funkčnému hrubému platu by po patričnej úprave vymeriavacích základov a vzhľadom k čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods. 1, 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení mala žalobcovi vyplácať Sociálna poisťovňa v Bratislave. Žalovaná nezistila pôvod, povahu a skladbu žalobcom poberaného platu od SÚJV t.j. nezistila náležite skutkový stav. Sociálna poisťovňa v Bratislave za týmto účelom s ČSSZ a ani s ruskou stranou patrične nekomunikovala.

Prepadnutie žalobcových nárokov vzhľadom k hrubým príjmom, ktoré žalobca poberal ako hrubý plat od medzinárodnej organizácie SÚJV v Dubne bez akéhokoľvek zohľadnenia pri výpočte žalobcovho celkového medzištátneho starobného dôchodku považuje žalobca za protipravné a diskriminačné.

Dňa 03.12.2020 bolo správnemu súdu doručené písomné podanie žalobcu- zmena žaloby , kde žalobca v časti „C“ žaloby opravil „korigovaný priemerný osobný mzdový bod“ na hodnotu 1,4921 a tomu zodpovedajúci výpočet sumy paušálnej dávky starobného dôchodku, ktorého opravená suma je 573,25 eur. Opravený výpočet je uvedený taktiež v „tabuľke výpočtu teoretickej výšky a paušálnej dávky dôchodku z 02.12.2020“.Žalobca zaslal aj zmenenú žalobu zo dňa02.12.2020.

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

K žalobe zaslala žalovaná vyjadrenie zo dňa 16.02.2021, v ktorom zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Žiadala, aby správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

IV.

Replika žalobcu

K vyjadreniu žalovanej k žalobe zaslal žalobca repliku zo dňa 12.04.2021. V replike žalobca poukázal, že listom zo dňa 02.12.2020 zmenil svoju žalobu v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. , pričom žalovaný v jeho vyjadrení k žalobe na podstatné body žaloby nijak nereaguje:

a/ Žalovaný nereaguje na tú časť žaloby, v ktorej sa žalobca sťažuje, že žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil ust. tým, že nepostupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove vysloveným v rozsudku sp. zn.: - 59 zo dňa 30.1.2020 v časti IV. závery správneho súdu, odstavec 26., kde správny súd uviedol tento právny názor: „Podľa jednotlivých článkov Európskeho nariadenia č. 883/2004, konkrétne čl. 52 ods. 1 písm. h) Nariadenia ES č. 883/2004 je povinná sociálna poisťovňa zohľadniť aj dobu povinného poistenia žalobcu v ČR a to od ním navrhovaného obdobia od 01.01.1993 do 30.04.2004. Ako vyplýva z popisu rozhodnutia žalovaného uvedený obsah a odôvodnenie rozhodnutia odporuje článku 52 ods. 1 písm. b) bod i) aj článku 87 ods. 2 Nariadenia ES 883/2004, pretože tak, ako to žalobca uviedol v rozhodnutí neboli zohľadnené všetky doby poistenia žalobcu, ktoré v období od 01.01.1993 do 30.04.2004 podľa práv členského štátu v CR dosiahol.“ b/ Žalovaný nereaguje na tú časť žaloby, v ktorej žalobca detailným výpočtom vyvracia nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, t.j. že „suma dôchodku vypočítaná podľa je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá alebo paušálna dávka“. Uvedené tvrdenie žalovaného nie je pravdivé. Žalobca v žalobe detailným výpočtom dokázal, že paušálna dávka jeho dôchodku počítaná podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia ES 883/2004 a podľa , je vyššia ako nezávislá dávka, ktorú mu žalovaný priznal. c/ Žalovaný nereaguje na tú časť žaloby, v ktorej žalobca namieta porušenie ust. čl. 52 ods. tým, že žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia 883/2004. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že „Účastník konania spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a preto nebolo potrebné prihliadnuť na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov Českej republiky.“ Tento postoj žalovaného je v rozpore s čl. 52 ods. . d/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že ,/Suma starobného dôchodku bola správne vypočítaná podľa článku 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ...“. Žalovaný na daný prípad nesprávne aplikuje ustanovenia článku 52 ods. z toho dôvodu, že paušálna dávka vypočítaná v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia 883/2004 je vyššia

ako nezávislá dávka vypočítaná podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) citovaného nariadenia, ktorú žalovaný žalobcovi priznal (víz. časť „C“ žaloby). e/ Žalovaný nereaguje na tú časť žaloby, v ktorej žalobca namieta Súdu porušenie ust. čl. 52 ods. 1 písm. b) bod i) a čl. 87 ods. 2 nariadenia ES č. 883/2004, z dôvodu, že v napadnutom rozhodnutí neboli zohľadnené všetky doby poistenia žalobcu, ktoré v období od 1.1.1993 do 30.4.2010 podľa právnych predpisov členského štátu (v danom prípade v ČR) z titulu svojho zamestnania dosiahol. f/ Žalovaný nereaguje na tú časť žaloby, v ktorej sa žalobca sťažuje na porušenie ustanovení čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Nariadenia ES č. 883/2004 tým, že výpočet starobného dôchodku v období účinnosti Nariadenia ES 883/2004 pre SR (t.j. v období od 1.5.2010) bol vykonaný so započítaním žalobcovho poistenia v SR v období od 1.5.2010 do 4.1.2018, čo je nesprávne. Žalovaný trvajúc na správnosti napadnutého rozhodnutia nerešpektuje čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 a nerešpektuje ani dokument Českej správy sociálneho zabezpečenia - osvedčenie týkajúce sa právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia č. H. z 18.2.2019, ktorý ČSSZ zaslala Sociálnej poisťovni v Bratislave a ktorým ČSSZ určila právne predpisy použiteľné na žalobcu v období od 01.05.2010 do 30.4.2020 (viz. príloha 2 žaloby). Žalovaný trvajúc na správnosti napadnutého rozhodnutia vo svojom vyjadrení nerešpektuje rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (šiesta komora) zo dňa 6.6.2019 vo veci C-33/18 (https://www.slov-lex.Sk/ sudnv-dvor-eu/-/sdeu-ecli/ECLI-EU-C-2019-470), body 43, 44 a 45, podľa ktorého

- v súlade so zásadou jednej uplatniteľnej právnej úpravy článok 13 ods. 3 nariadenia č.883/2004 stanovuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec,

- nariadenie č. 883/2004 zrušilo všetky výnimky zo zásady jednej uplatniteľnej právnej úpravy, ktoré existovali v nariadení č. 1408/71,

- za týchto okolností nemôže byť výklad článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004, ktorý zohľadňuje kontext tohto ustanovenia, naklonený pokračovaniu uplatňovania režimu výnimiek predpokladajúcemu uplatňovanie dvojitého poistenia, ktoré by bolo v rozpore so systémom zakotveným týmto nariadením, ktorý je založený na zásade jednej uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy. g/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ignoruje časť „E“ žaloby s poukazom na evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, ktoré označuje za rozhodujúci podklad na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, a totálne ignoruje listinné dôkazy, ktoré žalobca priložil ku svojej žiadosti o dôchodok, spísanej dňa 27.9.2017 na Českej správe sociálneho zabezpečenia. Jedná sa o potvrdenia, ktoré tvoria prílohu 4 a 5 žaloby a ktoré sa týkajú žalobcových príjmov od Spojeného ústavu jadrových výskumov (SÚJV) v Dubne u Moskvy, kde bol vyslaný svojim zamestnávateľom jadrovej fyziky v Ŕeži u Prahy. Postoj žalovaného vo vyjadrení k žalobe, ktorým ignoruje žalobcom predložené dôkazy (príloha 4 a 5 žaloby) odporuje ustanoveniu . Podľa citovaného ustanovenia , podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Žalovaný preto nemá právo ignorovať skutkový stav, na ktorý poukazujú dôkazy predložené žalobcom pri spísaní žiadosti o dôchodok, ktoré tvoria prílohu 4 a 5 žaloby. h/ Žalovaný sa snaží totálne mystifikovať súd, keď vo vyjadrení k žalobe uvádza: ,,ak by zhodnotila žalobcovi obdobie poistenia získané po 31. decembri 1992 podľa právnych predpisov Českej republiky, takýto postup by bol v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát, čím by bol žalobca zvýhodnený oproti iným poistencom, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii.“ Žalobca sa dôrazne ohradzuje proti uvedenému tvrdeniu žalovaného, ktoré je nepravdou a mystifikáciou uvedenou bez akéhokoľvek odkazu na konkrétne a relevantné ustanovenie koordinačných nariadení Európskej únie. Ak by žalobca nebol vykonával podnikateľskú činnosť, ktorú od 29.1.1993 vykonáva len v Slovenskej republike, t.j. ak by nemal na podnikateľskú činnosť vydané oprávnenie od slovenských orgánov, jeho nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne v Bratislave by predstavoval 409.23 Eur (viz. príloha 2). V prílohe 2 je uvedený výpočet teoretickej výšky a paušálnej dávky dôchodku žalobcu v SR v prípade ak by žalobca nebol býval podnikal, ktorý je vypočítaný v súlade s čl. 52 ods. l písm. b) a čl. 87 ods. 2 Nariadenia ES č. 883/2004, kde sú od roku 1993 zohľadnené doby poistenia, ktoré v systéme povinného poistenia na základe svojho zamestnania žalobca v ČR dosiahol. Tento výpočet sa líši od výpočtu teoretickej výšky a paušálnej dávky dôchodku z 2.12.2020, ktorý žalobca zaslal súdu dňa 02.12.2020 tým, že v stĺpci „I“ - vymeriavací základ SZČO sú uvedené samé nuly.

Taktiež pomer trvania dôb podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) bod ii) Nariadenia ES č. 883/04 by bol pri absencii podnikania žalobcu v SR iný. Doba poistenia žalobcu v SR by bola v takom prípade len 8 464 dní (01.09.1969-31.12.1992).

Ak by žalobca v Slovenskej republike nebol podnikal, t.j. ak by nemal na podnikateľskú činnosť vydané oprávnenie od slovenských orgánov, nemusel by Sociálnej poisťovni platiť ani poistné.

Pretože ale žalobca v Slovenskej republike od 29.01.1993 dodnes podniká, bol povinný odvádzať a aj odviedol za seba do Sociálnej poisťovne poistné za obdobie od 29.01.1993 do 30.04.2010 (nakoľko od 01.05.2010 nadobudli účinnosť ustanovenia čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Nariadenia ES č. 883/2004). Za to, že žalobca odvádzal žalovanému povinné poistné takmer 18 rokov (za obdobie od 29.01.1993 do 30.4.2010), žalovaný mu nepriznal ani dôchodok 409.23 Eur, na ktorý by žalobca mal bez podnikania v SR nárok, priznal mu len 375,70 Eur a obviňuje žalobcu, že žalobca by bol inak zvýhodnený oproti iným poistencom, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii. Toto obvinenie žalobca dôrazne odmieta. Žalovaný napadnutým rozhodnutím naopak diskriminuje a perzekuuje žalobcu za to, že po rozdelení Československa podniká v Slovenskej republike. Napadnuté rozhodnutie „trestá“ žalobcu tým, že mu bol priznaný nižší dôchodok, než ten, na ktorý by žalobca mal nárok, ak by v Slovenskej republike od roku 1993 nebol podnikal a teda ho „trestá“ za to, že žalobca takmer 18 rokov po rozdelení Československa povinne odvádzal žalovanému za svoje podnikanie v SR poistné.

Žalobca v žalobe poukázal súdu na konkrétne, relevantné ustanovenia koordinačných predpisov Európskej únie, ktoré takejto diskriminácii žalobcu zabraňujú. Na základe týchto koordinačných predpisov by žalobcovi mal byt’ v SR priznaný dôchodok 573,25 Eur, čo je pre povinné, takmer 18 ročné (od 29.01.1993 do 30.4.2010) poistenie žalobcu v SR vyššia čiastka než 409.23 Eur, na ktorú by žalobca mal bez svojho podnikania v SR inak nárok. Žalobcom nárokovaný dôchodok 573,25 Eur je vypočítaný v súlade s koordinačnými nariadeniami EU a je spravodlivý.

V.

Skutkové zistenia a právne závery správneho súdu

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto .

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , v konaniach podľa (sociálna žaloba) je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca miesto podnikania.

Podľa , sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov oboch stupňov sú v súlade so .

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 24.04.2021 doručeným správnemu súdu dňa 29.04.2021 súhlasil s verejným vyhlásením rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania.

Podľa vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 29.07.2022 do 16.11.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( ) dňa 16.11.2022.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie podľa , , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi od 05.01.2018 starobný dôchodok v sume 375,70 eur mesačne. Starobný dôchodok mu bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu ES a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 (vykonávacie nariadenie).

Podľa v znení nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.

Podľa v znení , dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení neskorších predpisov,

(1)Dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. (2) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

Podľa v znení neskorších predpisov,

(4) Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši najmenej o pomernú časť

pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.

(5) Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

____________________ 4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú.v. ES L 166, 30.4.2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú.v. EÚ L 284, 30.10.2009).

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie), sa toto nariadenie vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydliská v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerým členským štátom, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých. S prihliadnutím na znenie tohto článku a rešpektujúc boli dôchodkové nároky navrhovateľ posúdené v zmysle koordinačných nariadení Európskej únie.

Podľa článku 52 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:

a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka), b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka).

Podľa článku 52 ods. 3 základného nariadenia, osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s článkom 52 ods. 1 Nariadenia od príslušnej inštitúcie každého členského štátu. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie však nie je povinná sumu dávky určenú podľa článku 52 ods. 1 písm. a/ Nariadenia porovnať so sumou dávky určenou podľa článku 52 ods. 1 písm. b/ Nariadenia.

Takýto postup vyplýva priamo z ustanovenia článku 52 ods. 4 bod i./ Nariadenia podľa ktorého, ak výpočet podľa odseku 1, písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s odsekom 1 písm. b/ príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII Nariadenia. V časti 1 prílohy VIII. Nariadenia sú uvedené prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje podľa článku 52 ods. 4, pričom vo vzťahu k Slovenskej republike je uvedené, že od takéhoto výpočtu sa upustí v prípadoch všetkých žiadostí o dôchodok vypočítaných podľa o sociálnom poistení.

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10.2020 generálny riaditeľ žalovanej podľa o sociálnom poistení, potvrdil rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2018, ktorým žalobcovi podľa , a v znení neskorších predpisov a podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 základného nariadenia v znení vykonávacieho nariadenia, žalovaná priznala od 05.01.2018 starobný dôchodok v sume 375,70 eur mesačne. Týmto rozhodnutím bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Prešove č. -59 zo dňa 30.01.2020.

Žalobca v správnej žalobe zo dňa 23.11.2020 namietal, že rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na

riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu. Žalobca uviedol, že žalovaná nepostupovala v súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. -59 zo dňa 30.01.2020, v zmysle ktorého bola žalovaná povinná zohľadniť aj dobu povinného poistenia v Českej republike, a to od ním navrhovaného obdobia od 01.01.1993 do 30.04.2004.

Ďalej namietal, že pri výpočte starobného dôchodku nebola zohľadnená doba povinného poistenia žalobcu v Českej republike od 01.01.1993 do 30.04.2010, preto napadnuté rozhodnutie žalovanej porušuje článok 52 ods. 1 písm. b) bod i) a článok 87 ods. 2 základného nariadenia; že žalovaná potvrdila výpočet dôchodku, ktorý neberie v úvahu poistenie žalobcu od 01.05.2010 do 04.01.2018 v Českej republike, kde žalobca vykonával činnosť zamestnanca, ale v tomto období protiprávne započítala žalobcovi vymeriavacie základy v Slovenskej republike z titulu samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú žalobca vykonával v Slovenskej republike. Zároveň žalobca uviedol vlastný výpočet jeho dôchodku a žiadal zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 29.10.2020, ako aj rozhodnutie žalovanej, ústredie zo dňa 17.04.2018 a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že krajský súd skorším rozsudkom sp.zn. -59 zo dňa 30.01.2020 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2018 z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu sa stalo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. V zmysle právnych záverov uvedených v tomto rozsudku krajského súdu generálny riaditeľ žalovanej opätovne posúdil nárok žalobcu na starobný dôchodok.

Správny súd konštatuje, že v odvolacom konaní bolo podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia č. I.. XXXX -XXX/XXX XXX XXXX zo dňa 28.11.2017 preukázané, že žalobca bol ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t.j. k 31.12.1992 zamestnaný u zamestnávateľa Ústav Jaderné fyziky Akadémie věd Českej republiky a ku dňu 31.12.1992 mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v zmysle článku 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t. j. pred 31.12.1992, sa považujú za doby zabezpečenia Slovenskej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť žalovaná.

Tiež bolo preukázané, že žalobca po 31.12.1992 vykonával na území Slovenskej republiky samostatne zárobkovú činnosť v období od 29.01.1993 a podľa potvrdenia P5000 Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 28.11.2017 po 31.12.1992 získal na území Českej republiky dobu poistenia v období od 01.01.1993 do 04.01.2018 v rozsahu 9 135 dní.

Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka).

Podľa v znení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek podľa v znení dňa 05.11.2016.

Keďže žalobca ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, ku dňu 05.11.2016 získal 17 145 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s v znení neskorších predpisov (veta druhá: Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok) 46 rokov a 355 dní obdobia dôchodkového poistenia, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Námietka žalobcu, že žalovaná mala pri výpočte starobného dôchodku postupovať podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia a námietka nesprávneho výpočtu sumy jeho starobného dôchodku, je nedôvodná.

V zmysle článku 6 základného nariadenia je potrebné prihliadnuť, tam kde je to nutné, k dobám poistenia, zamestnania, samostatne zárobkovej činnosti alebo bydliska získaným podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie.

Podľa čl.52 ods.4 písm. i) základného nariadenia, ak výpočet nezávislej dávky v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s článkom 52 ods.1 písm. a) základného nariadenia, príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že sa takáto situácia uvádza v časti 1 prílohy VIII. základného nariadenia.

Podľa časti 1 prílohy VIII. základného nariadenia, medzi prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje alebo sa paušálny výpočet neuplatňuje, patria aj všetky žiadosti o dôchodok vypočítané podľa v znení neskorších predpisov.

Správny súd zdôrazňuje, že žalobca spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a preto nebolo potrebné prihliadnuť na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov Českej republiky. Suma starobného dôchodku bola správne vypočítaná podľa článku 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII. základného nariadenia v znení vykonávacieho nariadenia.

Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na písomné podanie Českej správy sociálního zabezpečení , Praha zo dňa 28.11.2017 (nachádzajúce sa v administratívnom spise ), ktorým bolo žalobcovi oznámené, že podľa čl.20 ods.2 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení uvedenom v prílohe II. základného nariadenia, je na rozhodnutie o žiadosti žalobcu o starobnom dôchodku za doby poistenia získané k 31.12.1992 a v prípade jeho priznania aj na výplatu dôchodku príslušná Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava.

Žalobcom namietané obdobie dôchodkového poistenia získané po 01.01.1993 podľa právnych predpisov Českej republiky preto nebolo možné hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Uvedené obdobie bolo žalobcovi zhodnotené podľa právnych predpisov Českej republiky rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. A./XXX XXX XXXX zo dňa 03.05.2018.ČSSZ podľa č.155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím na články 6 a 52 ods.1 písm. b) základného nariadenia priznala žalobcovi od 05.01.2018 starobný dôchodok vo výške 8459 Kč mesačne.

Správny súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že ak by zhodnotila žalobcovi obdobie poistenia získané po 31. decembri 1992 podľa právnych predpisov Českej republiky, takýto postup by bol v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát, čím by bol žalobca zvýhodnený oproti iným poistencom, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii.

Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že v zmysle potvrdenia Československej akadémie vied zo dňa 30.06.1989 bol žalobca s rodinou vyslaný Československou akadémiou vied k dlhodobému pracovnému pobytu do Spojeného ústavu jaderných výskumov v Dubne u Moskvy, pričom jeho pobyt trval od 26. marca 1987 do 26.03.1991. Za obdobie rokov 1987 až 1991, kedy bol žalobca vyslaný pracovník v zahraničí, boli zhodnotené hrubé zárobky, tak ako ich zamestnávateľ Ústav jadernej fyziky, Akadémia vied Českej republiky potvrdil na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 13.06.2000.

Správny súd poukazuje, že žalovaná pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku vychádza z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia), vydaných a potvrdených zamestnávateľmi poistencov, ako aj z potvrdení vydaných príslušnými (štátnymi) inštitúciami a žalovaná nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a správnosti takýchto potvrdení. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/ poistenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom - listinou, ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Žalovaná nemá v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, zo kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/poistenia, príp. mesačných výkazoch.

V zmysle a , účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.03.2019). Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17.04.2018 je osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, z ktorého vyplýva obdobie dôchodkového poistenia, osobný vymeriavací základ, všeobecný vymeriavací základ, osobný mzdový bod a počet dní rozhodujúceho obdobia. Tieto údaje, z ktorých vychádzala žalovaná pri výpočte starobného dôchodku žalobca nespochybnil žiadnymi dôkazmi.

Generálny riaditeľ žalovanej opätovne posúdil nárok žalobcu na starobný dôchodok, odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahuje všetky predpísané formálne náležitosti, sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol generálny riaditeľ žalovanej vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej správny súd dospel k záveru, že generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.

Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom

podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca nebol v konaní úspešný a správny súd nezistil mimoriadne okolnosti na priznanie trov žalovanej, preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).