Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X. júna XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátní kancelář Hrinko s.r.o. so sídlom Jičínská 2348/10, 130 00 Praha3, Česká republika, adresa na doručovanie: spolupracujúci advokát: JUDr. Jozef Onďák so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. októbra 2020, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Priebeh administratívneho konania

Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 13.10.2020 pod č. 490 603 2080 0 podľa § . o sociálnom poistení v znení . o odvolaní žalobcu zo dňa 2. marca 2017 rozhodol tak, že podľa . o sociálnom poistení zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. marca 2017 0 tak, že podľa o sociálnom poistené článku 56 ods. 1 písm. c) a článku 57 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia žiadosť' pána RNDr. Slavomíra Hrinka zo dňa 4. februára 2015 0 zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 na území Českej republiky zamietol.

Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, posúdil priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, posúdil námietky žalobcu a v súlade správnym názorom krajského súdu, vysloveným v jeho rozsudku č. -61 zo dňa 30. januára 2020 dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. marca 2017 je potrebné zmeniť.

Z podkladov administratívneho spisu žalobcu bolo zistené, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. -28 zo dňa 15. marca 2016 bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20 novembra 2015 podľa v spojení s I ods. 2 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

Podľa právneho názoru krajského súdu vysloveného v uvedenom rozsudku rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2015 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 na území Českej republiky podľa a článku 56 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd mal za to, že Sociálna poisťovňa v odôvodnení rozhodnutia neuviedla skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, nakoľko z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu uplatnila článok 56 ods. 1 písm. c) a ďalšie ustanovenia nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, tak ako jej to vyplýva z ustanovenia .

V ďalšom konaní krajský súd zaviazal Sociálnu poisťovňu povinnosťou poučiť žalobcu o jeho povinnosti požiadať o starobný dôchodok^ za dobu od 3: júna 2011 do 31. decembra 2011 získanú podľa právnych predpisov Českej republiky Českú správu sociálneho zabezpečenia.

Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. mája 2016 podľa prerušila konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 4. februára 2015 o zvýšenie starobného dôchodku z dôvodu, že podľa právneho názoru krajského súdu, vysloveného v rozsudku č. -28 zo dňa 15. marca 2016, rozhodnutie príslušnej inštitúcie na území Českej republiky je potrebné považovať za riešenie predbežnej otázky.

Sociálnej poisťovni, ústredie bolo dňa 13. októbra 2016 doručené rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia č. R-6.10.2016-428/490 603 208 zo dňa 6. októbra 2016, ktorým bola žalobcovi pre nesplnenie podmienok podľa právnych predpisov Českej republiky a s prihliadnutím k článku 57 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 26. novembra 2009 a sp. zn. zo dňa 8. júla 2011 vyslovil právny názor, podľa ktorého rozdelenie spoločného štátu a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu, preto sa má v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie použiť čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorý sa naďalej uplatňuje aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je teda osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

Podľa čl. 15 ods. 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

Podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred tým dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Vzhľadom na to, že žalobca bol k 31. decembru 1992 zamestnaný ako učiteľ na gymnáziu v Prešove a trvalý pobyt mal k 31. decembru 1992 na území Slovenskej republiky, je podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení príslušná k rozhodnutiu a prípadne k výplate dôchodkovej dávky Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom v Bratislave.

Žalobca získal po 31. decembri 1992 na území Českej republiky v období od 10. mája 2011 do 31. decembra 2011 len 236 dní poistenia, a nesplnil teda podmienku potrebnej doby poistenia pre nárok na starobný dôchodok podľa českých právnych predpisov a ani podmienku jedného roka pre získanie nároku na starobný dôchodok podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Sociálna poisťovňa, ústredie vykonala rozsudok Krajského súdu v Prešove č. -28 zo dňa 15. marca 2016 a na základe žiadosti žalobcu zo dňa 4. februára 2015 o zvýšenie starobného dôchodku, rozhodla rozhodnutím č. 490 603 2080 0 zo dňa 2. marca 2017, ktorým podľa a článku 56 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zamietla žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 na území Českej republiky.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 5. apríla 2017, v ktorom poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v článku 56 ods. 1 písm. c) časť i) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa priamo uvádza, že príslušná inštitúcia určí základ pre výpočet dávok iba podľa dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Teda nie je potrebné, aby žalobca získal vymeriavacie základy. V odôvodnení rozhodnutia nie je zdôvodnené, prečo v tomto prípade uvedený článok neplatí a je potrebný vymeriavací základ. Žalobca poukazuje na článok 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý priamo uvádza, že v prípade, ak účastník konania nemá nárok na dávku v Českej republike, potom má byť jeho dôchodok vypočítaný tak, ako by bol získaný na Slovensku. Žalobca uviedol, že nezískanie dôchodku za dobu poistenia v Českej republike ho diskriminuje voči všetkým občanom Českej republiky, ktorí boli po rovnako dlhú dobu a za rovnakých podmienok poistení na základe svojej obdobnej podnikateľskej činnosti v Českej republike, pretože títo majú nárok za túto dobu poistenia na dôchodok v Českej republike. Z uvedeného dôvodu je

rozhodnutie v rozpore so slobodou voľného pohybu osôb v Európskej únii, pretože žalobcovi zaistené rovnaké podmienky pri podnikaní v Českej republike, ako v nej majú českí občania. Zároveň uviedol, že podľa článku 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ak poistenec nemá nárok na dávku v Českej republike, na určenie sumy dôchodkovej dávky je potrebné na takúto dobu poistenia prihliadnuť tak, ako by bola získaná podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Z uvedeného článku však nevyplýva, že nárok na dávku poistenec nezískava v žiadnom z členských štátov. Taktiež namietal, že Sociálna poisťovňa, ústredie v rozhodnutí neuviedla žiadny postup výpočtu, ktorý by viedol k nulovému zvýšeniu starobného dôchodku.

V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. novembra 2011 podľa a v znení neskorších predpisov od 3. júna 2011 priznaný starobný dôchodok v sume 595,10 EUR mesačne.

Žalobca žiadosťou zo dňa 4. februára 2015 požiadal o zvýšenie starobného dôchodku z dôvodu, že v období od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 vykonával prácu ako samostatne zárobkovo činná osoba na území Českej republiky.

Podľa ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.

Z citovaného 'ustanovenia vyplýva, že pri určení sumy zvýšenia starobného dôchodku je Sociálna poisťovňa povinná postupovať podľa z dôvodu, že žalobca v období od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011, za ktoré žiada zvýšenie starobného dôchodku, poberal starobný dôchodok a bol dôchodkovo poistený na území Českej republiky. Pre určenie sumy zvýšenia starobného dôchodku je potrebné v súlade s . určiť osobný mzdový bod.

Podľa v znení osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa druhej vety považuje za zaplatené.

Na určenie sumy zvýšenia starobného je potrebné určiť osobný mzdový bod za obdobie od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011. Pre výpočet osobného mzdového bodu sa musí za uvedené obdobie určiť osobný vymeriavací základ, ktorý tvorí úhrn vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie.

Podľa potvrdenia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 11. novembra 2014, doručeného Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 13. novembra 2014, obdobie od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 žalobca získal na území Českej republiky, ktorá je spolu so Slovenskou republikou členským štátom Európskej únie. Z členstva v Európskej únii vyplýva členským štátom povinnosť aplikovať príslušné koordinačné nariadenia.

Od 1. mája 2004 sa vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie spôsob hodnotenia dôb spravuje koordinačnými nariadeniami Európskej únie. V súčasnej dobe (od 1. mája 2010) sa aplikuje nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1244/2010.

Z čl. 3 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva povinnosť použiť koordinačné nariadenia Európskej únie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok. V konaní o nároku na starobný dôchodok je Sociálna poisťovňa povinná uplatniť uvedené nariadenia.

Článok 56 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia znie:

Na výpočet teoretických a paušálnych čiastok uvedených v článku .52 ods. 1 písm. b) sa uplatňujú tieto pravidlá: ak celková dĺžka dôb poistenia a/alebo bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov je dlhšia ako maximálna doba požadovaná právnymi predpismi jedného z týchto členských štátov pre poberanie úplnej dávky, príslušná inštitúcia tohto členského štátu započíta túto maximálnu dobu namiesto celkovej dĺžky dosiahnutých dôb; táto metóda výpočtu nemá za následok uloženie povinnosti tejto inštitúcii uhradiť náklady na dávku, ktoré sú vyššie ako výška úplnej dávky ustanovená právnymi predpismi, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na dávky, ktorých výška nie je závislá na dĺžke poistenia;

postup na započítanie súbehu dôb je ustanovený vo vykonávacom nariadení; ak právne predpisy členského štátu ustanovujú, že dávky sa vypočítavajú na základe príjmov, príspevkov, základov pre príspevky, zvýšení, zárobkov, iných čiastok alebo kombinácie viacerých ako jednej z týchto čiastok (priemerných, pomerných, pevných alebo priznaných), príslušná inštitúcia: určí základ na výpočet dávok iba podľa dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje;

použije na stanovenie čiastky, ktorá sa má vypočítať v súlade s dobami poistenia a/alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov ostatných členských štátov, rovnaké prvky stanovené alebo zaznamenané pre doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje; v prípade, že nie je uplatniteľné písmeno c), pretože v právnych predpisoch členského štátu sa ustanovuje, že dávka sa má vypočítať na základe iných prvkov ako je dĺžka poistenia alebo bydlisko, ktoré nesúvisia s časom, príslušná inštitúcia vo vzťahu ku každej dobe poistenia alebo bydliska dosiahnutej podľa právnych predpisov iného členského štátu zohľadní výšku akumulovaného kapitálu, kapitálu, ktorý sa považuje za akumulovaný, alebo všetky ďalšie prvky dôležité pre výpočet podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, pričom ich rozdelí podľa príslušných časových jednotiek v dotknutom dôchodkovom systéme. Ustanovenia právnych predpisov členského štátu týkajúce sa valorizácie faktorov zohľadňovaných na výpočet dávok sa uplatňujú na faktory, ktoré príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadňuje, v súlade s odsekom 1, v súvislosti s dobami poistenia alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov.

Ustanovenie stanovuje, že pre výpočet sumy zvýšenia starobného dôchodku účastníka konania je potrebné určiť osobný mzdový bod za obdobie, za ktoré účastník konania žiada o zvýšenie sumy starobného dôchodku.

Ako už bolo vyššie uvedené, pre výpočet osobného mzdového bodu sa musí za uvedené obdobie určiť osobný vymeriavací základ, ktorý tvorí úhrn vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na

dôchodkové poistenie. Z či. 56 ods. 1 písm. c) bod i) nariadenia (ES) Európskeho' parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že pre výpočet sumy zvýšenia starobného dôchodku je potrebné uplatniť pravidlo, podľa ktorého, ak právne predpisy členského štátu ustanovujú, že dávky sa vypočítavajú na základe príjmov príslušná inštitúcia určí základ na výpočet dávok iba podľa dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

Z obsahu dávkového spisu bolo preukázané, že žalobca bol v období od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 poistený na území Českej republiky, na území Slovenskej republiky v danom období nezískal žiadnu dobu poistenia a ani vymeriavací základ.

V zmysle čl. 56 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v spojení s sa za osobný vymeriavací základ na účely výpočtu dôchodku a jeho zvýšenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky považujú príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Príjmy dosiahnuté za obdobie dôchodkového poistenia získané na území Českej republiky sa nepovažujú za vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Sumu zvýšenia starobného dôchodku, ktorá sa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vypočíta ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných v období počas poberania dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia, nie je možné vypočítať, nakoľko v období od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 žalobca nezískal vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Podľa právneho názoru krajského súdu je Sociálna poisťovňa povinná s poukazom na obsah článku 57 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia obdobie od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 opätovne posúdiť a rozhodnúť vo veci zvýšenia starobného dôchodku žalobcu v zmysle príslušných ustanovení , ako aj v zmysle článku 57 ods. 3 citovaného nariadenia Európskej únie.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v súlade s právnym názorom krajského súdu posúdil nárok žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku počas poberania tohto dôchodku za obdobie od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 v súlade s článkom 57 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, tak ako mu to uložil krajský súd v jeho právoplatnom rozsudku.

Podľa článku 57 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia pokiaľ by uplatnenie odseku 1 malo za následok, že sa všetky inštitúcie daných členských štátov zbavili svojich povinností, dávky sa poskytnú výlučne podľa právnych predpisov posledného z uvedených štátov, ktorého podmienky sú splnené, akoby sa všetky doby poistenia a bydliska dosiahnuté a zohľadnené v súlade s článkami 6 a 51 ods. 1 a 2 dosiahli podľa právnych predpisov tohto štátu.

Ustanovenie článku 57 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia upravuje hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia, avšak pre zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po priznaní starobného dôchodku je potrebné v súlade s určiť osobný vymeriavací základ, ktorý účastník konania získal ako samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní starobného dôchodku. Ako už bolo vyššie uvedené podľa osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie.

Nakoľko žalobca za obdobie od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nie je možné považovať zárobok žalobcu, ktorý získal ako samostatne zárobkovo činná osoba za osobný vymeriavací základ na účely zvýšenia starobného dôchodku po priznaní starobného dôchodku.

Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie článku 57 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje len na hodnotenie doby poistenia, ktoré účastník konania získal a nie na zhodnotenie vymeriavacích základov, a preto nebolo možné zvýšiť starobný dôchodok žalobcu.

Podľa článku 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 0 koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia inštitúcia sociálneho poistenia štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, nemusí priznať dôchodok za doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ak sú tieto doby poistenia kratšie ako jeden rok a ich zhodnotením nevznikne nárok na dôchodok.

Sociálna poisťovňa z toho dôvodu nepriznáva dôchodky poistencom, ktorí získali menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ak nárok na dôchodok, o ktorý žiadajú, nevznikne len zhodnotením tohto kratšieho obdobia dôchodkového poistenia. Žalobcovi však nárok na starobný dôchodok vznikol a predmetom konania bolo zvýšenie sumy starobného dôchodku po jeho priznaní za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v Českej republike.

Žiadne z ustanovení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nestanovuje podrobný a záväzný postup, akým má členský štát postupovať pri zvýšení sumy dôchodkovej dávky po priznaní starobného dôchodku.

K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa diskriminácie, je tiež potrebné poukázať' na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane 1'udských práv a základných slobôd, bez diskriminácie porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. žalobca nepreukázal odlišné zaobchádzanie než s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami, resp. ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Sociálna poisťovňa, ústredie nepostupovala v dôchodkovej veci žalobcu účelovo ani diskriminačne, preto nie je predmetná námietka žalobcu dôvodná.

Podľa v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Rozhodnutie generálneho riaditelia Sociálnej poisťovne je riadne odôvodnené a odôvodnenie obsahuje všetky zákonom predpísané formálne náležitosti, sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol generálny riaditeľ' Sociálnej poisťovne vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vyhodnotil podľa kompletnú spisovú dokumentáciu žalobcu, a to každý dôkaz v administratívnom spise žalobcu osobitne, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

Včas podanou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Poukázal na predchádzajúce rozhodnutia žalovanej a zrušujúce rozsudky správneho súdu v tejto veci.

Žalobca sa domáhal na žalovanej zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 za obdobie poistenia v Českej republike. Žalovaná opakovane v tejto veci rozhodovala o zamietnutí tejto žiadosti a Krajský súd v Prešove opakovane rozhodnutia žalovanej rušil vzhľadom na ich nepreskúmateľnosť.

V poslednom rozsudku Krajského súdu v Prešove -28 zo dňa 30. januára 2020 , ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovanej súd v bode 24 priamo uvádza: „Z uvedeného ustanovenia teda bezpochyby vyplýva, že aj keď nedosiahol žalobca v čase od 03.06.2011 do 31.12.2011 dobu jedného roka a nebola mu priznaná uvedená dávka podľa príslušných ustanovení zákona účinného a platného na území Českej republiky, t. j. podľa zákona č. 155/1995 Sb. bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne ústredia rozhodnúť o uvedenom období a priznať mu zvýšenie starobného dôchodku na základe príslušného článku 57 ods. 3 Nariadenia podľa zákonnej úpravy na území Slovenskej republiky.". V bode 29 rozsudku sa priamo uvádza, že žalovaná je viazaná právnym názorom vysloveným súdom. I napriek jasnému pokynu súdu žalovaná opätovne po piaty krát žiadosť žalobcu zamietla. Teda rozhodnutie je v priamom rozpore s právnym názorom súdu, ktorým je žalovaná viazaná.

Odôvodnenie rozhodnutia v prevažnej miere len obecne cituje doterajší priebeh konania a právne predpisy bez ich konkrétnej aplikácia na daný skutkový stav. Z predmetného odvodnenia nie je vôbec jasné, ako žalovaná k svojmu záveru dospela a prečo sa rozhodla nerešpektovať záväzný právny názor súdu. Preto je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Z odôvodnenia rozhodnutia snáď plynie (viď prvé dva odstavce na poslednej strane), že z odkazom na článok 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (ďalej len „nariadenie") žalovaná odvodzuje, že ak sú doby poistenia kratšie ako jeden rok, tak nevzniká nárok na dôchodok v Slovenskej republiky, a preto ho žalovaná žalobcovi neprizná. Žalovaná zjavne nepochopila zmysel článku 57. Ten hovorí, že v prípade, že je poistenie kratšie ako jeden rok, potom dôchodok nemusí vyplácať štát, kde sa platilo toto dôchodkové poistenie (v našom prípade Česká republika), ale štát kde je poistenie dlhodobejšie (v našom prípade Slovenská republika). Teda zamietnuť žiadosť v našom prípade môže na základe menej než ročnej doby poistenia sociálna poisťovňa v Českej republike (čo aj učinila) a nie žalovaná. Naopak žalovaná je povinná tuto dobu započítať.

Podľa žalobcu z odôvodnenia napádaného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo žalovaná neaplikuje čl. 57 ods. 3 nariadenia, ktoré priamo uvádza, že v prípade, že žalobca nemá nárok na dávku v Českej republike, potom má byť vypočítaný jeho dôchodok tak, ako by bol získaný na Slovensku. Teda tak, ako by po danú dobu za rovnakých podmienok pracoval na Slovensku. Toto rozhodnutie je preto i z tohto dôvodu nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v nesprávnej aplikácii nariadenia.

V čl. 56 ods. 1 písm. c) časť i) nariadenia sa priamo uvádza, že príslušná inštitúcia (v našom prípade žalovaná) „určí základ na výpočet dávok iba podľa dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje" . Teda žalovaná k zvýšeniu starobného dôchodku žalobcu nepotrebuje, aby žalobca získal vymeriavacie základy. Žalovaná nijak nezdôvodňuje, prečo v tomto prípad tento článok neplatí a potrebuje vymeriavací základ. Toto rozhodnutie je preto i z tohto dôvodu nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v nesprávnej aplikácii nariadenia.

Rozhodne ale z nariadenia neplynie (a je to vyslovene proti zámeru nariadenia vytvoriť jednotný európsky priestor), že v danom prípade nemá žalobca nárok v tejto veci v žiadnom štáte Európskej únie. Preto rozhodnutie je i v priamom rozpore s nariadením, ktoré je pre žalovanú záväzné.

Nezískanie dôchodku za dobu poistenia v Českej republike v tomto prípade diskriminuje žalobcu voči všetkým občanom Českej republiky, ktorí boli po rovnako dlhú dobu a za rovnakých podmienok poistení na základe svojej obdobnej podnikateľskej činnosti v Českej republike, pretože títo majú nárok za túto dobu poistenia na dôchodok v Českej republike. Rovnako tak je žalobca diskriminovaný voči všetkým občanom Slovenskej republiky, ktorí boli po rovnako dlhú dobu a za rovnakých podmienok poistení na základe svojej obdobnej podnikateľskej činnosti v Slovenskej republike, pretože títo majú nárok za tuto dobu poistenia na dôchodok v Slovenskej republike. Z vyššie uvedeného dôvodu je rozhodnutie poisťovne v rozpore so slobodou voľného pohybu osôb v EU, pretože žalobcovi by neboli zaistené rovnaké podmienky pri podnikaní v Českej republike, ako v nej majú českí občania v Českej republike a nie sú mu dokonca ani zaistené tie isté podmienky ako majú v Slovenskej republike slovenskí občania. Toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v nezohľadnení základných princípov Európskej únie.

Žalobca je i naďalej presvedčený, že podľa nariadenia mu prislúcha nárok na tuto dôchodkovú dávku od žalovanej. Aplikáciou nariadenia je možné dovodiť, že by malo byť priznané navýšenie dôchodku o 8,50 EUR (následne valorizovaný). Priemerný mzdový bod žalobcu je 1,4522 doba od 3.6.2011 do 31.12.2011 je 0,5808 roka. Aktuálna dôchodková hodnota k 31. 12.2011 je 9,5756 EUR. Starobný dôchodok by bol vyšší o 1,4522*0,5808*9,5756 =8,08 EUR. Po zvýšení podľa opatrenia o 1,8% je to 8,08 *1,018= 8,26 EUR. Po zvýšení podľa zákona o sociálnom poistení o 3,3%: 8,09*1,033=8,50 EUR.

Vzhľadom na hore uvedené žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil v súlade s ustanovením ) písm. c), e) a vyslovil v súlade s ustanovením právny názor, že žalobcovi prislúcha nárok na navýšenie dôchodku vo výške 8,50 EUR mesačne následne valorizovaná a nakoniec priznal žalobcovi plné trovy konania v súlade s ustanovením .

III.

Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná listom zo dňa 20. januára 2021, v ktorom uviedla, že uvádza, že sa v plnom rozsahu pridržiava správnosti právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. 490 603 2080 0 zo dňa 13. októbra 2020.

Z rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky oprel svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého generálny riaditeľ žalovanej vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní, s právne podloženými závermi vyjadrenými vo svojom rozhodnutí.

Generálny riaditeľ žalovanej v súlade s právnym názorom krajského súdu posúdil nárok žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku počas poberania tohto dôchodku za obdobie od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 v súlade s článkom 57 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 tak, ako mu to uložil krajský súd v jeho právoplatnom rozsudku.

Podľa čl. 57 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 bez toho, aby bol dotknutý čl. 52 ods. 1 písm. b) inštitúcia členského štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak:

trvanie uvedených dôb je kratšie ako jeden rok;

a

zohľadnením iba týchto dôb sa nezískava žiaden nárok podľa týchto právnych predpisov. Na účely tohto článku "doby" znamenajú všetky doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, ktoré buď zakladajú nárok na danú dávku, alebo priamo zvyšujú danú dávku.

Podľa čl. 57 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 príslušné inštitúcie všetkých daných členských štátov zohľadnia doby uvedené v odseku 1 na účely článku 52 ods. 1 písm. b) i).

Podľa čl. 57 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 pokiaľ by uplatnenie odseku 1 malo za následok, že sa všetky inštitúcie daných členských štátov zbavili svojich povinností, dávky sa poskytnú výlučne podľa právnych predpisov posledného z uvedených štátov, ktorého podmienky sú splnené, akoby sa všetky doby poistenia a bydliska dosiahnuté a zohľadnené v súlade s článkami 6 a 51 ods. 1 a 2 dosiahli podľa právnych predpisov tohto štátu.

Ustanovenie čl. 57 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 upravuje hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia, avšak pre zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po priznaní starobného dôchodku je potrebné v súlade s určiť osobný vymeriavací základ, ktorý účastník konania získal ako samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní starobného dôchodku.

Z toho dôvodu nie je možné vykonať zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po priznaní starobného dôchodku podľa čl. 57 ods. 3 nariadenia č. 883/2004. Podľa uvedeného ustanovenia sa majú dávky poskytnúť podľa právnych predpisov toho štátu, ktorého podmienky sú splnené, v tom prípade ak sa všetky inštitúcie členských štátov zbavili svojich povinností, t. j. vo všetkých členských štátoch bola dosiahnutá doba vždy kratšia ako jeden rok. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že všetky doby poistenia kratšie ako jeden rok sa musia zhodnotiť podľa právnych predpisov posledného štátu, v ktorom bola získaná doba kratšia ako jeden rok, a to pred priznaním dávky.

Pretože žalobca za obdobie od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nie je možné považovať zárobok žalobcu, ktorý získal ako samostatne zárobkovo činná osoba za osobný vymeriavací základ na účely zvýšenia starobného dôchodku po priznaní starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie článku 57 ods. 3 č. 883/2004 sa vzťahuje len na hodnotenie doby poistenia, ktoré žalobca získal a nie na zhodnotenie vymeriavacích základov, a preto nebolo možné zvýšiť starobný dôchodok.

Podľa článku 57 nariadenia č. 883/2004 inštitúcia sociálneho poistenia štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, nemusí priznať dôchodok za doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ak sú tieto doby poistenia kratšie ako jeden rok a ich zhodnotením nevznikne nárok na dôchodok.

Žalovaná z toho dôvodu nepriznáva dôchodky poistencom, ktorí získali menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ak nárok na dôchodok, o ktorý žiadajú, nevznikne len zhodnotením tohto kratšieho obdobia dôchodkového poistenia. Žalobcovi však nárok na starobný dôchodok vznikol a predmetom konania bolo zvýšenie sumy starobného dôchodku po jeho priznaní za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v Českej republike.

Podľa ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.

Zvýšenie sumy starobného dôchodku podľa počas poberania tohto dôchodku za doby, počas ktorých bola oprávnená osoba v období po vzniku nároku na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky dôchodkovo poistená podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie alebo štátu Európskeho združenia voľného obchodu, nepatrí. Uvedené vyplýva z článku 56 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 883/2004 , podľa ktorého sa za osobný vymeriavací základ na účely výpočtu dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky považujú príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Sumu zvýšenia starobného dôchodku, ktorá sa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vypočíta ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných v období počas poberania dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia, nie je možné vypočítať, nakoľko žalobca v období od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 nezískal vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Žiadne z ustanovení nariadenia č. 883/2004, ani čl. 57 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 nestanovuje podrobný a záväzný postup, akým má členský štát postupovať pri zvýšení sumy dôchodkovej dávky po priznaní starobného dôchodku v tom prípade, ak poistenec získal vymeriavacie základy v inom členskom štáte po vzniku nároku na starobný dôchodok ako v tom členskom štáte, v ktorom splnil podmienky na priznanie dávky.

Účelom čl. 57 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 je predchádzať stavu, kedy sa dávka neprizná z dôvodu získania iba dôb kratších ako jeden rok vo viacerých členských štátoch pred vznikom nároku na dáku. V takomto prípade toto ustanovenie určuje povinnú inštitúciu na priznanie dávky toho členského štátu, v ktorom poistenec získal posledné obdobie dôchodkového poistenia, akoby ich získal podľa právnych predpisov tohto štátu. Predmetom konania nie je priznanie dávky, a preto zvýšenie starobného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok podľa čl. 57 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 nie je v súlade s týmto ustanovením.

K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa diskriminácie, žalovaná poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bez diskriminácie porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Žalobca nepreukázal odlišné zaobchádzanie než s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami, resp. ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Sociálna poisťovňa, ústredie nepostupovala v dôchodkovej veci žalobcu účelovo ani diskriminačné, preto nie je predmetná námietka žalobcu dôvodná.

Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. 490 603 2080 0 zo dňa 9. júna 2017a trvá na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 490 603 2080 0 zo dňa 13. októbra 2020, ktorým zmenil rozhodnutie žalovanej, ústredie č. 490 603 2080 0 zo dňa 2. marca 2017.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej

Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca replikou zo dňa 30. marca 2021, kde uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení nijak nespochybňuje nárok žalobcu na zvýšenie dôchodku za obdobie v Českej republike, ale uvádza, že nie je schopná určiť vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a preto ho nezvýši.

Žalobca predne pripomína, že nariadenia Európskej únie sú priamo záväzné pre členské štáty EÚ a aj ich inštitúcie vrátane žalovanej a nie je ich potreba implementovať do vnútroštátnych predpisov. Nariadenia majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi a i všetkými ďalšími vnútroštátnymi právnymi predpismi. To sa samozrejme týka aj predmetného nariadenia, na ktoré sa odkazuje žaloba aj vyjadrenie žalovanej. Argumentácia žalovanej, že žalobca nezískal vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, uvedená vo vyjadrení je preto nepriliehavá.

Žalovaná uvádza, že v predmetnom nariadení v čl. 57 ods. 3 nie je stanovený podrobný a záväzný postup, akým má členský štát postupovať pri zvýšení sumy dôchodkového poistenia. Je nutné pripomenúť, že žiadne nariadenie EÚ nestanovuje vo všetkom podrobný a záväzný postup pre členské štáty a je vecou členských štátov, akým konkrétnym spôsobom vyhovejú nariadeniu. Rozhodne ale nestanovenie všetkých detailov v nariadení neznamená, že sa nariadením členský štát a jeho inštitúcie vrátane žalovanej nemusia riadiť, naviac v prípade, keď sám členský štát rezignoval na dopracovanie vnútroštátnej legislatívy, aby reflektovala záväznosť nariadenia. Žalobca sa týmto odkazuje aj na oficiálne internetové stránky EÚ, na ktoré sa už odkazoval v žalobe a kde sa priamo uvádza:

„Poistné obdobia kratšie ako jeden rok. V prípade, že ste v systéme dôchodkového zabezpečenia jednej krajiny boli poistený počas obdobia kratšieho ako jeden rok, môže sa na vás uplatňovať osobitné pravidlo, keďže niektoré krajiny E Ú nepriznávajú nárok na dôchodok v prípade krátkeho 'obdobia: mesiace, počas ktorých ste boli poistený alebo ste žili v krajine, v ktorej ste pracovali krátky čas, nestratíte. Pri výpočte vášho dôchodku ich započítajú krajiny, v ktorých ste pracovali dlhšie.". Teda ani orgány EÚ nepočítajú vôbec stým, že by za nejakých okolností bolo možné v danom prípade dôchodok nenavýšiť. A už vôbec nie v prípade, keď je to spôsobené samotným členským štátom, ktorý nebol schopný za tak dlhu dobu (jedná sa o nariadenie z roku 2004) dopracovať k predmetnému nariadeniu nadväzujúce vnútroštátne predpisy.

Žalovaná však vo svojom vyjadrení opomína rovnako ako vo svojom rozhodnutí, proti ktorému bola podaná správna žaloba, ustanovenie čl. 56 ods. 1 písm. c) časť i) predmetného nariadenia. Tam sa priamo uvádza, že príslušná inštitúcia (v našom prípade žalovaná) „určí základ na výpočet dávok iba podľa dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje". Teda nie je potreba stanovovať vymeriavací základ.

Pre zjednodušenie práce žalovanej žalobca v tejto žalobe, v predchádzajúcich žalobách a i v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam žalovanej opakovane dáva návod, ako navýšenie dôchodku správne spočítať bez vymeriavacieho základu. Ani týmto sa žalovaná nikdy nezoberala a vo svojom vyjadrení sa o tomto nijak nezmieňuje. Žalobca si tento návod pre žalovanú dovoľuje znovu zopakovať. Aplikáciou nariadenia je možné d o vodiť, že by malo byť priznané navýšenie dôchodku o 8,50 EUR (následne valorizovaný). Priemerný mzdový bod žalobcu je 1,4522 doba od 3.6.2011 do 31.12.2011 je 0,5808 roka. Aktuálna dôchodková hodnota k 31. 12.2011 je 9,5756 EUR. Starobný dôchodok by bol vyšší o 1,4522*0,5808*9,5756 =8,08 EUR. Po zvýšení podľa opatrenia o 1,8% je to 8,08 *1,018= 8,26 EUR. Po zvýšení podľa zákona o sociálnom poistení o 3,3%: 8,09*1,033=8,50 EUR.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, ďalej že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobca je aktívne procesne legitimovaný, rovnako žalovaný je pasívne procesné legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobca označil predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že žalobu podal včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, súčasne konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania.

Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že napadané rozhodnutie je zákonné a odôvodnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z týchto dôvodov:

Podľa . (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy , ktorá je definovaná v S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa č. . o sociálnom poistení osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa druhej vety považuje za zaplatené.

Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 66 ods. 3 alinea prvá cit. zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku.

V zmysle čl. 3 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

d) dávky v starobe.

Podľa čl. 56 nariadenia s názvom Dodatočné ustanovenia pre výpočet dávok:

Na výpočet teoretických a paušálnych čiastok uvedených v článku 52 ods. 1 písm. b) sa uplatňujú tieto pravidlá:

ak celková dĺžka dôb poistenia a/alebo bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov je dlhšia ako maximálna doba požadovaná právnymi predpismi jedného z týchto členských štátov pre poberanie úplnej dávky, príslušná inštitúcia tohto členského štátu započíta túto maximálnu dobu namiesto celkovej dĺžky dosiahnutých dôb; táto metóda výpočtu nemá za následok uloženie povinnosti tejto inštitúcii uhradiť náklady na dávku, ktoré sú vyššie ako výška úplnej dávky ustanovená právnymi predpismi, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na dávky, ktorých výška nie je závislá na dĺžke poistenia; postup na započítanie súbehu dôb je ustanovený vo vykonávacom nariadení; ak právne predpisy členského štátu ustanovujú, že dávky sa vypočítavajú na základe príjmov, príspevkov, základov pre príspevky, zvýšení, zárobkov, iných čiastok alebo kombinácie viacerých ako jednej z týchto čiastok (priemerných, pomerných, pevných alebo priznaných), príslušná inštitúcia: určí základ na výpočet dávok iba podľa dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje; použije na stanovenie čiastky, ktorá sa má vypočítať v súlade s dobami poistenia a/alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov ostatných členských štátov, rovnaké prvky stanovené alebo zaznamenané pre doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje; v prípade, že nie je uplatniteľné písmeno c), pretože v právnych predpisoch členského štátu sa ustanovuje, že dávka sa má vypočítať na základe iných prvkov ako je dĺžka poistenia alebo bydlisko, ktoré nesúvisia s časom, príslušná inštitúcia vo vzťahu ku každej dobe poistenia alebo bydliska dosiahnutej podľa právnych predpisov iného členského štátu zohľadní výšku akumulovaného kapitálu, kapitálu, ktorý sa považuje za akumulovaný, alebo všetky ďalšie prvky dôležité pre výpočet podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, pričom ich rozdelí podľa príslušných časových jednotiek v dotknutom dôchodkovom systéme.

Ustanovenia právnych predpisov členského štátu týkajúce sa valorizácie faktorov zohľadňovaných na výpočet dávok sa uplatňujú na faktory, ktoré príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadňuje, v súlade s

odsekom 1, v súvislosti s dobami poistenia alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov.

Podľa čl. 57 nariadenia s názvom Doby poistenia alebo bydliska kratšie ako 1 rok:

Bez toho, aby bol dotknutý čl. 52 ods. 1 písm. b) inštitúcia členského štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak:

trvanie uvedených dôb je kratšie ako jeden rok;

a

zohľadnením iba týchto dôb sa nezískava žiaden nárok podľa týchto právnych predpisov. Na účely tohto článku "doby" znamenajú všetky doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, ktoré buď zakladajú nárok na danú dávku, alebo priamo zvyšujú danú dávku.

Príslušné inštitúcie všetkých daných členských štátov zohľadnia doby uvedené v odseku 1 na účely článku 52 ods. 1 písm. b) a i).

Pokiaľ by uplatnenie odseku 1 malo za následok, že sa všetky inštitúcie daných členských štátov zbavili svojich povinností, dávky sa poskytnú výlučne podľa právnych predpisov posledného z uvedených štátov, ktorého podmienky sú splnené, akoby sa všetky doby poistenia a bydliska dosiahnuté a zohľadnené v súlade s článkami 6 a 51 ods. 1 a 2 dosiahli podľa právnych predpisov tohto štátu.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. .) doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred tým dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky ako uviedol žalobca v podanej žalobe podal aj v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Súčasne správny súd zistil, že sa so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovane odpovedať na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. Správnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny sú stotožnil.

Nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach je konaním neformálnym a správny súd preskúmava žalobou napádané rozhodnutia aj nad rámec žalobných dôvodov. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napadá práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi uplatnenými v odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republike zo dňa 20. novembra 2013

pod č.j. -125, rozsudok č.j. -74 zo dňa 22. januára 2007 a rozsudok č.j. -56 zo dňa 20. apríla 2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právne argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd uvádza, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom žalobcu, resp. zamieňať s právom na úspech žalobcu v konaní (obdobne v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. , , , , , ).

Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam žalobcu obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci G. A. proti H., rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej A. I. proti H., rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o zamietnutí jeho žiadosti o zvýšenie dôchodku.

Na doplnenie k jednotlivým žalobným bodom žaloby správny súd uvádza:

Medzi účastníkmi konania nie je spornou skutočnosť, že žalobca mal k 31. decembru 1992 trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a preto podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je daná k rozhodnutiu a výplate dôchodkovej dávky právomoc Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave.

Žalobca získal na území Českej republiky 236 dní poistenia v období od 10. mája 2011 do 31. decembra 2011, a to po priznaní nároku na starobný dôchodok v Slovenskej republiky od 3. júna 2011. Žalobca teda získal 236 dní poistenia na území Českej republiky. Spornou medzi účastníkmi konania je otázka, či za toto obdobie 236 dní poistenia na území Českej republiky je možné zvýšiť starobný dôchodok žalobcovi žalovanou. Keďže žalobca za obdobie, za ktoré žiada zvýšenie starobného dôchodku poberal starobný dôchodok v Slovenskej republike a súčasne bol dôchodkovo poistený na území Českej republiky, je potrebné aplikovať . o sociálnom poistení. Toto citované ustanovenie zákona ustanovuje, že pre výpočet sumy zvýšenia dôchodku je potrebné určiť osobný mzdový bod za obdobie, za ktoré žalobca žiadal o zvýšenie sumy starobného dôchodku. Pre výpočet osobného mzdového bodu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení sa za uvedené obdobie musí určiť osobný vymeriavací základ, ktorý tvorí úhrn vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo povinné poistné na dôchodkové poistenie. Za osobný vymeriavací základ sa na účely výpočtu dôchodku a jeho zvýšenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky považujú príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ podľa právny predpisov Slovenskej republiky, pričom príjmy dosiahnuté

za obdobie dôchodkového poistenia získané na území Českej republiky sa nepovažujú za vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalobcovi teda nie je možné podľa právnych predpisov Slovenskej republiky priznať zvýšenie starobného dôchodku, pretože v období od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 nezískal vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Pokiaľ žalobca poukazoval na čl. 57 ods. 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý aj v zmysle predchádzajúceho rozsudku tunajšieho súdu mal žalovaný zohľadniť pri výpočte starobného dôchodku, k tomuto správny súd uvádza, že žalobca postupoval v súlade s vysloveným právnym záverom tunajšieho súdu v predchádzajúcom rozsudku pod sp. zn. z dňa 30. januára 2020, pretože cit. ustanovenie čl. 57 ods. 3 sa vzťahuje len na hodnotenie doby poistenia, ktoré žalobca získal, a nie na zhodnotenie vymeriavacích základov. Uvedené znenie čl. 57 ods. 3 sa však konkrétne ani na špecifickú situáciu žalobcu, kedy mal priznaný starobný dôchodok a neskôr získal ďalšie doby poistenia na území Českej republiky priamo nevzťahuje, pretože žalobcovi nárok na starobný dôchodok vznikol a predmetom tohto konania bolo len zvýšenie sumy starobného dôchodku po jeho priznaní za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v Českej republike. Uvedený článok 57 ods. 3 nariadenia rieši situáciu, kedy by z dôvodu dôb kratších ako jeden rok nevznikol nárok na dôchodok ani v jednom z členských štátov. Žalobcovi však nárok na starobný dôchodok vznikol. Citované ustanovenie nariadenia však neupravuje presný postup, ako má členský štát postepovať pri zvýšení sumy dôchodkovej dávky po priznaní starobného dôchodku v tom prípade, ak poistenec získal vymeriavacie základy v inom členskom štáte po vzniku nároku na starobný dôchodok, ako v tom členskom štáte, v ktorom splnil podmienky na priznanie dávky. Zmyslom čl. 57 ods. 3 nariadenia je predchádzať stavu, kedy by sa dávka nepriznala z dôvodu získania dôb kratších ako jeden rok vo viacerých členských štátov pred vznikom nároku na dávku. Predmetom konania v posudzovanej veci však nie je priznanie dávky, resp. vznik nároku na starobný dôchodok, ale otázka zvýšenia starobného dôchodku, na ktorú priamo čl. 57 ods. 3 nariadenia nedopadá.

Pokiaľ žalobca namietal diskrimináciu oproti iným občanom v podmienkach Slovenskej republiky, ktorí odpracovali po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalšie obdobie na území Slovenskej republiky, správny súd uvádza, že o diskriminácii v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa môže jednať, keď sa s rovnakou skupinou obyvateľov zaobchádza rozdielne. V danom prípade však súd neidentifikoval rozdielnu prax žalovanej, pokiaľ ide o prepočítavanie dôchodkových dávok, resp. zvýšenie starobného dôchodku za doby poistenia po dovŕšení nároku na dôchodok a súčasného získania dôchodkových dôb poistenia v inom členskom štáte EÚ. Sociálna poisťovňa v takýchto prípadoch kratších ako jeden rok zvýšenie dôchodku nepriznáva. Preto ani námietka o diskriminácii žalobcu nie je dôvodná.

Pokiaľ žalobca v rámci žalobných námietkach poukazoval na hypertextový link odkazujúci na oficiálne internetové stránky Európskej únie, k tomu súd uvádza, že sa jedná o všeobecnú informáciu pre občanov Európskej únie, ktorá samozrejme nemôže zohľadňovať špecifiká konkrétneho právneho prípadu. Preto ju správny súd nepovažoval za relevantnú právnu námietku. Informáciami zverejnenými na internetových stránkach orgánov EÚ správny súd nie je viazaný, len vnútroštátnym právom a právom EÚ, ktoré má aplikovať a vykladať.

Z citovaného čl. 57 ods. 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zároveň vyplýva, že všetky doby poistenia kratšie ako jeden rok sa majú posúdiť podľa právnych predpisov posledného štátu, v ktorom bola získaná doba kratšia ako jeden rok, a to pred priznaním dávky. Žalobca však za obdobie od 3. júna do 31. decembra 2011 neodviedol poistné na dôchodkové poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a jeho zárobok získaný v Českej republike ako samostatne zárobkovo činná osoba nie je možné považovať za osobný vymeriavací základ na účely zvýšenia starobného dôchodku po priznaní starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Možno teda uzavrieť, že citované ustanovenie nariadenia sa vzťahuje na zhodnotenie doby poistenia, ktorú žalobca získal, a nie na zhodnotenie vymeriavacích základov. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné starobný dôchodok zvýšiť v zmysle žiadosti žalobcu. V tomto smere je potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 57 ods. 1 cit. nariadenia, podľa ktorého zmluvný

štát nemusí priznať dôchodok za doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ak sú tieto doby poistenia kratšie ako jeden rok a ich zhodnotením nevznikne nárok na dôchodok.

Inými slovami povedané, žalobca nespĺňa kritériá vyplývajúce z ustanovenia § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a takisto aj v čl. 56 ods. 1 písm. c) nariadenia, a to z dôvodu, že neodvádzal poistné na dôchodkové poistenie do sociálneho systému Slovenskej republiky, ale bol dôchodkovo poistený podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ a doba poistenia bola kratšia ako jeden rok. Vzhľadom na uvedené nie je možné vypočítať sumu zvýšenia starobného dôchodku, ktorá sa má podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vypočítať ako súčin súčtu 1 osobných mzdových bodov získaných v období počas poberania dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia, pretože žalobca nezískal v rozhodnom období vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Správny súd preskúmal aj mimo žalobných námietok žalobou napádané rozhodnutie, a to v rámci neformálneho prieskumu rozhodnutí v konaní o žalobách v sociálnych veciach a nezistil žiadne také pruženie zákona, ktoré by bolo na ujmu subjektívnym právam žalobcu.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. S.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovanej nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).