Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/121/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci navrhovateľa Okresného prokurátora Košice II so sídlom Košice, Mojmírova 5, proti odporkyni Mestskej časti Košice – Západ, so sídlom Košice, Trieda SNP 39, zastúpenej JUDr. I., advokátom, so sídlom v K, F., o preskúmanie zákonnosti bodu 2 uznesenia odporkyne č. 85-30/10-2007 zo dňa 30. októbra 2007 a o odvolaní oboch účastníkov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. januára 2009 č.k. -75, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Košiciach zo 14. januára 2009 č.k. -75 m e n í tak, že bod 2 uznesenia odporkyne č. 85-30/10-2007 zo dňa 30. októbra 2007 z r u š u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu (správne

„návrh“) Okresného prokurátora Košice II, ktorým sa tento s poukazom na ustanovenie a domáhal preskúmania zákonnosti bodu 2 uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Západ č. 85-30/10-2007 zo dňa 30. októbra 2007, ktorým odporkyňa schválila s účinnosťou od 15. novembra 2007 zmenu Organizačnej štruktúry Miestneho úradu Mestskej časti Košice – Západ, ktorá sa týkala vytvorenia pracovného miesta – referát výstavby s úväzkom 0,5 a zníženia pracovného úväzku na pracovnom mieste prednosta na úväzok 0,5.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením a ods.

2 písm. j/ a o meste

Košice v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o meste Košice“), keď skonštatoval, že v čase, keď miestne zastupiteľstvo (30.10.2007) prijalo bod 2. sporného uznesenia, ničím nezasiahlo do kompetencie starostu, pretože sa rozhodovalo iba o organizačnej štruktúre. Pokiaľ ide o rozsah vykonávaných činností, po prijatej zmene organizačnej štruktúry, v danom prípade vo funkcii prednostu, do pracovnoprávneho vzťahu sa nezasahovalo, lebo takýto pracovnoprávny vzťah v tom čase neexistoval. Ako ďalej vyplynulo z administratívneho spisu, následne uzatvorený pracovný vzťah v konkrétnej funkcii prednostu na celý pracovný úväzok, bol uskutočnený po využití sistačného práva, ale ani na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 18.12.2007 k zrušeniu uznesenia nedošlo. Na základe vyššie uvedeného, podľa názoru krajského súdu právomoc miestneho zastupiteľstva pri rozhodovaní o organizačnej zmene dňa 30.10.2007 (bod 2. sporného uznesenia) bola uskutočnená v súlade s ustanovením a nebolo porušené ustanovenie , prvá veta tohto zákona.

O náhrade trov konania bolo krajským súdom rozhodnuté podľa ustanovenia

prvá veta , za použitia ustanovenia , navrhovateľovi sa nepriznala náhrada trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní zotrval v celom rozsahu na podanom návrhu

a jeho dôvodoch, majúc za to, že tieto dôvody sú opodstatnené.

Poukazujúc na ustanovenia , , ,

5 a 6 Organizačného poriadku Mestského úradu Mestskej časti Košice - Západ a , a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“ alebo „“) mal za to, že z uvedených ustanovení právnych predpisov nevyplýva skutočnosť, že by do právomoci miestneho zastupiteľstva spadalo oprávnenie určovať rozsah pracovnej doby zamestnancov obce; toto oprávnenie patrí výlučne do právomoci štatutárneho orgánu obce a teda starostu, čo vyplýva aj z ustanovenia , pričom funkcia prednostu miestneho úradu je výkonom práce vo verejnom záujme podľa o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa sa vzťahujú ustanovenia . Z vyššie uvedeného podľa prokurátora vyplýva, že znížiť týždenný pracovný čas uvedený v pracovnej zmluve je možné len na základe dohody medzi starostom a prednostom miestneho úradu.

Vzhľadom na to navrhol rozsudok Krajského súdu v Košiciach citovanej

spisovej značky zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa vo svojom odvolaní tiež nestotožnila s napadnutým rozhodnutím

Krajského súdu v Košiciach, ktoré síce vychádza so správne zisteného skutkového stavu, avšak podľa názoru odporkyne nie v súlade s platnou legislatívou v danej oblasti.

V tomto smere predovšetkým poukázala na podľa nej zásadnú skutočnosť a to,

že mesto Košice sa riadi špeciálnou právnou úpravou (lex specialis), a to , ktorá má prednosť pre o obecnom zriadení, ktorý má povahu lex generalis.

Vzájomný vzťah zákona o obecnom zriadení a zákona o meste Košice upravuje

§ 24 ods. 1 zákona o meste Košice, podľa ktorého, ak zákon o meste Košice neustanovuje inak, vzťahujú sa na mesto Košice ustanovenia zákona o obecnom zriadení. Zriadenie a existenciu funkcie prednostu miestneho úradu v prípade mestskej časti, resp. prednostu miestneho úradu predpokladá tak zákon o meste Košice ako aj zákon o obecnom zriadení, keď zákon o meste Košice v § 17 ods. 2 uvádza, že na čele miestneho úradu mestskej časti je prednosta, ktorého na dobu neurčitú vymenúva a odvoláva starosta. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o funkciu fakultatívnu, ako to predpokladá zákon o obecnom zriadení, kde sa táto funkcia viaže na väčší počet zamestnancov mestskej časti, ale v prípade mestskej časti mesta Košice o funkciu obligatórnu.

Z toho je teda zrejmé, že na čele miestneho úradu mestskej časti v Košiciach

je prednosta, a nie že na čele miestneho úradu môže byť prednosta. V tomto smere považuje odporkyňa stanovisko súdu, ak považuje prijatie bodu 2. sporného uznesenia z 30. októbra 2007 za nezasahovanie do kompetencie starostu, za nesprávne, pretože sa rozhodovalo „iba o organizačnej štruktúre“. Podľa zákona o meste Košice je funkcia prednostu miestneho úradu stanovená zákonom, konštantná, bez možnosti miestnym zastupiteľstvom si túto akýmkoľvek spôsobom korigovať. Miestne zastupiteľstvo teda nemohlo v danom prípade vykonať žiadnu „organizačnú zmenu“, ako to skonštatoval v napadnutom rozhodnutí Krajský súd v Košiciach, pretože na toto nebolo oprávnené.

S poukazom na uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie

v zmysle ustanovenia zmenil v intenciách podaného návrhu Okresnej prokuratúry Košice II, tomuto vyhovel a napadnuté uznesenie č. 85-30/10-2007 prijaté Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Košice – Západ z 30. októbra 2007 zrušil.

K odvolaniu podaného navrhovateľom odporkyňa v písomnom vyjadrení

uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s obsahom podaného odvolania navrhovateľa, s ktorým paradoxne, vzhľadom na povahu predmetnej veci, aj keď v postavení ako odporca, nie je kontradiktórna, pretože vychádza z rovnakých právnych úvah a záverov. V tejto súvislosti poukázala i na obsah svojho odvolania.

Podľa názoru a presvedčenia odporkyne Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti

Košice – Západ (ďalej „MZ“) svojím postupom a nezákonným rozhodnutím

protiprávne zasiahlo do výlučnej právomoci starostu tejto mestskej časti, keď dňa 30. októbra 2007 prijalo bod 2 uznesenia MZ č. 85-30/10-2007. Poukázala na to, že v platnom znení neobsahuje ustanovenie, ktoré by oprávňovalo poslancov MZ rozhodovať o postavení prednostu miestneho úradu, rozsahu jeho pracovného úväzku a to bez ohľadu na skutočnosť, či táto funkcia bola alebo nebola obsadená, pretože jej existencia explicitne vyplýva zo zákona o meste Košice (). Z uvedeného pohľadu považuje za nesprávny právny názor súdu na str. 4 piaty odsek napadnutého rozsudku, že „sa rozhodovalo iba o organizačnej štruktúre“, je pravdou, že MZ prislúcha podľa zákona o meste Košice mimo iného určovať organizáciu miestneho úradu, nie však postavenie a pracovný úväzok jeho prednostu.

V tejto súvislosti sa odporkyňa záverom rovnako stotožnila s odvolaním

prokurátora v tom smere, že funkcia prednostu je výkonom práce vo verejnom záujme v zmysle , kde na pracovnoprávne vzťahy sa aplikujú ustanovenia . Z uvedeného dôvodu preto znížiť týždenný pracovný čas uvedený v pracovnej zmluve je možné len na základe dohody medzi starostom a prednostom miestneho úradu.

Zotrvala na svojom odvolacom návrhu, že navrhuje napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Košiciach v zmysle stanovenia zmeniť a uznesenie č. 85-30/10-2007 prijaté dňa 30. októbra 2007 Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Košice - Západ zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov sú dôvodné.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti uznesenia

miestneho zastupiteľstva podľa („Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku“) zakotvenom v siedmej hlave piatej časti nazvanej „Osobitné konania“. Konanie podľa patrí do tzv. komunálneho súdnictva zaradeného do verejného (správneho) súdnictva od 1.9.2003.

Podľa , ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo,

miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia. Toto oprávnenie prokurátora vyplýva aj z ustanovenia o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom . Ustanovenie dáva prokurátorovi

právomoc "preskúmavať zákonnosť všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzných nariadení obcí, smerníc, úprav, uznesení a iných právnych aktov vydávaných orgánmi verejnej správy, ako aj preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy v jednotlivých veciach. Nakoniec toto ustanovenie prokurátorovi dáva oprávnenie vykonať v orgánoch verejnej správy previerky dodržiavania zákonnosti". Ak prokurátor zistí porušenie zákona, má právo použiť zákonný prostriedok protest. Protest prokurátora je právny akt, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo protestu nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Konanie o proteste prokurátora je v zmysle §-27 osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Základným poslaním prokurátora je zabezpečovať dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Prokurátori sú povinní urobiť opatrenia na odstránenie porušenia zákonnosti bez ohľadu na to, kto ju porušil; ako aj na obnovu porušených práv.

Okresný prokurátor Košice II po tom, čo odporkyňa uznesením č. 137–08/04-

2008 zo dňa 8. apríla 2008 nevyhovela jeho protestu, napadol svojím návrhom podľa bod 2 uznesenia Mestskej časti Košice – Západ z 30. októbra 2007 č. -2007, ktorým jej miestne zastupiteľstvo schválilo súčinnosťou od 15.11.2007 zmenu Organizačnej štruktúry Miestneho úradu Mestskej časti Košice – Západ, ktorá sa týkala 1. vytvorenia pracovného miesta referát výstavby s úväzkom 0,5 a 2. zníženia pracovného úväzku na pracovnom mieste prednosta na úväzok 0,5. Bodom 2. uznesenia podľa prokurátora boli porušené ustanovenia a veta prvá zákona o meste Košice, , , , Organizačného poriadku Miestneho úradu Mestskej časti Košice – Západ (ďalej len „Organizačný poriadok“), prvá veta, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a ods. l, ods. 2, Pracovného poriadku zamestnancov Mestskej časti Košice – Západ (ďalej len „Pracovný poriadok“) .

Podľa § 14 ods. 1 zákona o meste Košice miestne zastupiteľstvo

je zastupiteľským zborom obyvateľov mestskej časti a orgánom samosprávy mestskej časti.

Podľa § 14 ods. 2 písm. j/ zákona o meste Košice miestne zastupiteľstvo

rozhoduje o najdôležitejších otázkach miestneho významu, najmä určuje organizáciu miestneho úradu, plat starostu a miestneho kontrolóra a schvaľuje poriadok odmeňovania zamestnancov mestskej časti.

Uznesenie obecného zastupiteľstva je výsledkom rozhodovacej činnosti obce

(mestskej časti mesta), a to v oblasti výkonu územnej samosprávy, pričom charakter tejto činnosti vykonávanej vo verejnom záujme je nepopierateľný. Vychádzajúc

z princípov právneho štátu, podľa ktorého panstvo zákona platí pre všetky subjekty, ktoré svoje práva a povinnosti v rámci štátu vykonávajú, nie je možné, aby verejná moc samosprávnych subjektov, teda aj obce, si vytvárala akési od štátnej moci nezávislé „právo“. Išlo by o také pravidlá správania sa, hoci vydané v rámci samosprávnej činnosti obce, ktoré by odporovali právnym predpisom vydaným štátom.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o meste Košice starosta je štatutárnym orgánom

v majetkovoprávnych vzťahoch mestskej časti a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mestskej časti; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.

Podľa § 17 ods. 2 veta prvá zákona o meste Košice na čele miestneho úradu

je prednosta, ktorého na dobu neurčitú vymenúva a odvoláva starosta.

Podľa veta prvá v pracovnoprávnych vzťahoch robí

právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.

Podľa § 5 ods. 1 Organizačného poriadku miestne zastupiteľstvo určuje

vnútornú organizáciu miestneho úradu, čo podľa ďalšieho ustanovenia Organizačného poriadku sa rozumie členenie miestneho úradu na oddelenia, referáty a útvar a vzájomné vzťahy medzi nimi.

Podľa § 11 ods. 2 Organizačného poriadku a podľa § 4 ods. 2 Pracovného

poriadku prednosta miestneho úradu mestskej časti je podriadený starostovi mestskej časti a zodpovedá mu za svoju činnosť.

Podľa § 11 ods. 5 Organizačného poriadku práva a povinnosti prednostu

miestneho úradu mestskej časti sú stanovené v , v zákone o výkone práce vo verejnom záujme, v zákone o odmeňovaní, ako aj v ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch a v Pracovnom poriadku zamestnancov Mestskej časti Košice – Západ.

Podľa § 11 ods. 6 Organizačného poriadku práva a povinnosti prednostu

miestneho úradu mestskej časti vyplývajú tiež z pracovnej zmluvy, pracovnej náplne, kolektívnej zmluvy, organizačno-právnych noriem a pokynov (príkazov) starostu mestskej časti.

Podľa veta prvá dohodnutý obsah pracovnej zmluvy

možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene.

Podľa § 9 ods. 1 Pracovného poriadku, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa

môže zmeniť iba vzájomnou dohodou v písomnej forme.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj ustanovení

Organizačného poriadku a Pracovného poriadku právny názor súdu prvého stupňa

nemôže obstáť. Pochybil preto krajský súd, keď návrh okresného prokurátora zamietol.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa sa stotožnil s právnym názorom

odvolateľov, že nebolo v kompetencii MZ odporkyne rozhodovať o skrátení pracovného úväzku prednostu obecného úradu, nakoľko miestne zastupiteľstvo nemá postavenie štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mestskej časti, pretože vyššie citované a takúto právomoc miestnemu zastupiteľstvu nezverujú. Z týchto dôvodov bod 2 uznesenia odporkyne aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie

považoval námietky navrhovateľa i odporkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, a preto podľa v spojení s a veta prvá rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil ( ).

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224

ods. 2 v spojení s veta prvá a v spojení s tak, že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v súdnom konaní trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil ( v spojení s a veta prvá ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 16. decembra 2009

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth