Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/118/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. I., so sídlom X.,

registrovaná v Registri obchodných spoločností C. pod reg. č. H., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou S., s.r.o., so sídlom K.B., IČO: X. proti žalovanému: Ing. A.M.D., zastúpeného

JUDr. E., advokátkou so sídlom R.B., o zaplatenie zmenkovej sumy 203 261,76 Eur

(6 123 464 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

zo 17. septembra 2009, č. k. -225, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline

zo 17. septembra 2009, č. k. -225 p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline uznesenie Krajského súdu v Žiline,

sp. zn. zo 16. septembra 2009, ktorým súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku

za návrh žalobcovi vo výške 7 318 Eur, zrušil. Súčasne rozhodol, že žalobcovi súdny

poplatok za návrh nevracia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 12

ods. 3,

Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 244 936 Sk prevodom na účet

krajského súdu dňa 14. októbra 1999. S poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3 zákona

č. nemožno žalobcovi vrátiť súdny poplatok za návrh, nakoľko lehota na vrátenie

súdneho poplatku uplynula 31. decembra 2002. Z gramatického a systematického výkladu

a je zrejmé, že zatiaľ čo upravuje jednotlivé dôvody

vrátenia súdnych poplatkov, § 13 následne upravuje lehoty pre uskutočnenie úkonov súdu

v rámci poplatkového konania, pričom ustanovenie § 13 ods. 3 stanovuje lehotu pre vydanie

rozhodnutia súdu o vrátení zaplatených súdnych poplatkov. Lehota podľa § 13 ods. 3 zákona

č. začína vždy plynúť od momentu zaplatenia súdneho poplatku, bez ohľadu

na ďalšie úkony súdu, či účastníkov konaní a končí uplynutím troch rokov od konca

kalendárneho roka, v ktorom bol poplatok zaplatený. Ustanovenie § 13 ods. 3 zákona

č. sa vzťahuje bez výnimky na všetky prípady vrátenia súdnych poplatkov podľa

Vrátenie súdnych poplatkov po uplynutí lehoty podľa

je možné len v prípadoch ustanovených v , teda len ak je

dôvodom vrátenia súdnych poplatkov späťvzatie návrhu, odvolania alebo dovolania,

ku ktorým došlo pred prvým pojednávaním. Pokiaľ dôvodom vrátenia zaplateného súdneho

poplatku je uzavretie súdneho zmieru účastníkmi konania podľa § 11 ods. 7 zákona

č. , nemožno súdny poplatok vrátiť po uplynutí lehoty podľa zákona

č.

Krajský súd uznesením zo 16. septembra 2009 rozhodol o vrátení súdneho poplatku

za návrh žalobcovi, keď vychádzal z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22. mája 2008, publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky pod č. 28/2008 a z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. z 24. februára 2000, v zmysle ktorých rozhodnutí je možné rozhodnúť

o vrátení súdneho poplatku aj po uplynutí trojročnej lehoty podľa § 13 ods. 3 zákona

č. Následne krajský súd zistil, že uvedené rozhodnutia nemožno aplikovať

na tento konkrétny prípad. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí vyslovil

síce názor, že je možné vrátiť súdny poplatok aj po uplynutí lehoty podľa § 13 ods. 3 zákona

č. , z odôvodnenia jeho rozhodnutia však vyplýva, že toto neplatí bez výhrady.

Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich

rozhodnutiach pripustili možnosť vrátenia súdneho poplatku aj po uplynutí lehoty podľa § 13

ods. 3 , v oboch prípadoch však svoje rozhodnutie odôvodnili

skutočnosťou, že k uplynutiu lehoty na vrátenie súdneho poplatku došlo z dôvodu nečinnosti

súdov.

Krajský súd v Žiline rozhodoval o vrátení súdneho poplatku za návrh, zaplateného

žalobcom po tom, čo účastníci konania uzavreli v konaní súdny zmier. Pred uzavretím

súdneho zmieru súd riadne poučil účastníkov o obsahu ustanovení § 11 a § 13 zákona

č. (zápisnica z pojednávania z 16. septembra 2009 č. l. 218 spisu). Krajský súd

o vrátení súdneho poplatku rozhodol bezprostredne po schválení súdneho zmieru

na pojednávaní dňa 16. septembra 2009, na ktorom bol zmier schválený. Súd tak posudzoval,

či boli splnené podmienky pre vrátenie súdneho poplatku v čase schválenia súdneho zmieru,

a preto nemožno konštatovať v danom prípade nečinnosť súdu pri rozhodovaní o súdnom

poplatku. Krajský súd preto s ohľadom na vyššie uvedené v súlade s § 12 ods. 3 zákona

č. zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku za návrh

žalobcovi a rozhodol tak, že súdny poplatok za návrh žalobcovi nevracia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie

podaním zo dňa 4. novembra 2009, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p). Navrhol, aby odvolací

súd uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby toto

rozhodnutie zmenil tak, že rozhodne o vrátení alikvotnej časti uhradeného súdneho poplatku

žalobcovi.

Žalobca uviedol, že pojednávanie bolo na základe žiadosti oboch účastníkov konania

odročené za účelom dosiahnutia dohody. Pri stanovovaní výšky pohľadávky, ktorú

má žalovaný žalobcovi uhradiť na základe súdneho zmieru, sporové strany vychádzali z toho,

že žalobcovi bude vrátený uhradený súdny poplatok, znížený o sumu stanovenú zákonom

č. v znení neskorších predpisov. Možnosť vrátenia súdneho poplatku

prezentovala na pojednávaní v nezáväznom stanovisku súdu aj sudkyňa súdu prvého stupňa,

ktorá najprv uznesením rozhodla o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Toto rozhodnutie

bolo následne dňa 17. septembra 2009 napadnutým uznesením zrušené, a to z dôvodu,

že poplatok nie je možné vrátiť, nakoľko už uplynuli 3 roky odo dňa, kedy bol súdny poplatok

zaplatený.

Súd prvého stupňa v druhej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza aj Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. mája 2008, ktorý sa zaoberá

nečinnosťou všeobecného súdu, ktorá nemôže byť na vrub účastníka konania a nález

Ústavného súdu SR sp. zn. z 29. marca 2006, ktorý sa zaoberá princípom

dôsledného odôvodnenia rozhodnutia súdu.

Ďalej súd prvého stupňa poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. k. z 24. februára 2000, ktoré sa týka obdobnej problematiky,

a to vrátenia súdneho poplatku z dôvodu späťvzatia návrhu aj v prípade, ak už uplynuli 3 roky

odo dňa jeho zaplatenia.

Súd prvého stupňa však v odôvodnení napadnutého uznesenia dochádza k názoru,

že nakoľko rozhodol o vrátení súdneho poplatku ihneď po tom, ako účastníci konania

uzatvorili súdny zmier, nedošlo k nečinnosti súdu a prieťahom v konaní, a preto na tento

súdny spor nie je možné vyššie uvedené Nálezy Ústavného súdu a rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR analogicky použiť.

S tvrdením súdu, že v tomto konaní nedošlo k prieťahom z dôvodu, že súd ihneď

po uzatvorení súdneho zmieru účastníkmi konania rozhodol o vrátení, resp. nevrátení súdneho

poplatku, sa žalobca nestotožňuje.

Podľa názoru žalobcu je veľmi ťažko možné zo strany súdu tvrdiť, že nedošlo

k prieťahom v konaní, ak bol návrh na začatie konania doručený súdu v roku 1999

a zmenkový platobný rozkaz bol vydaný až v roku 2008, teda takmer 9 rokov po podaní

návrhu na začatie konania.

Aj keď k dĺžke konania prispeli aj objektívne skutočnosti, ktoré ani súd ani žalobca

nemohli ovplyvniť, je nesporné, že rozhodujúcou mierou sa na dlhom trvaní súdneho konania

podpísali prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou súdu (napr. Krajský súd v Žiline rozhodol

o zastavení konania voči žalovanému v 2/ rade až uznesením zo dňa 24. septembra 2007,

a to aj napriek tomu, že dedičské konanie voči nemu bolo právoplatne skončené dňa

22. marca 2002).

Žalobca má za to, že rovnakú interpretáciu je možné aplikovať podporne na vrátenie

súdneho poplatku aj pri uzatvorení súdneho zmieru, a preto tvrdí, že nárok na vrátenie

súdneho poplatku vznikol až schválením súdneho zmieru.

Najvyšší súd SR preto vo svojom rozhodnutí priznal vrátenie súdneho

poplatku z dôvodu späťvzatia návrhu aj po uplynutí 3 rokov od jeho zaplatenia v čase, kedy

výnimku vrátenia súdneho poplatku aj po uplynutí 3 rokov neobsahoval.

Nevrátenie súdneho poplatku súd prvého stupňa zdôvodnil poukazom na ustanovenie

o súdnych poplatkoch vo vzťahu k ustanoveniu tohto

zákona.

V je v prvej vete uvedené: „Ak konanie skončia

účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im

90% zo všetkých zaplatených poplatkov“.

Možnosť vrátenia určenej časti súdnych poplatkov v prípade skončenia súdneho sporu

súdnym zmierom bola do doplnená

o mediácii.

Možnosť vrátenia časti súdnych poplatkov v prípade uzatvorenia súdneho zmieru mala

podporiť jeden zo základných princípov súdneho konania, ktorým je vedenie účastníkov

konania k tomu, aby súdne konanie ukončili súdnym zmierom.

Túto skutočnosť dokumentuje , kde je uvedené: „Ak to povaha veci

pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.“

Žalobca zastáva názor, že v upravuje vrátenie

súdneho poplatku v prípade uzatvorenia súdneho zmieru osobitne od úpravy vrátenia súdneho

poplatku podľa ustanovenia § 11 ods. 3 s cieľom zdôrazniť, preferovať a vyzdvihnúť osobitný

význam súdneho zmieru ako želaného výsledku súdneho konania.

Je síce pravda, že výslovne ustanovuje, že 3-ročná

lehota na vrátenie súdneho poplatku sa nevzťahuje len na prípad, ak navrhovateľ vzal návrh

na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním, avšak žalobca

sa domnieva, že otázka vrátenia súdneho poplatku aj po uplynutí 3 rokov od jeho zaplatenia

v prípade uzatvorenia súdneho zmieru nebola do zmeny § 13 ods. 3 zahrnutá len

nedostatočnou precíznosťou legislatívneho procesu.

Ak by sme pripustili výklad súdu prvého stupňa, znamenalo by to, že po uplynutí troch

rokov od zaplatenia súdneho poplatku by už súdy možnosťou vrátenia súdneho poplatku

nemohli účastníkov konania nabádať na uzatvorenie súdneho zmieru, čo isto nebolo zámerom

o možnosť vrátenia súdnych poplatkov

v prípade uzatvorenia súdneho zmieru.

O zmier sa má totiž súd pokúsiť v každom štádiu konania, a žalobcovi nie je zrejmé,

prečo by osobám, ktoré súdny zmier uzatvoria do 3 rokov od zaplatenia súdneho poplatku,

mal byť tento súdny poplatok v zákonom stanovenej výške vrátený a osobám, ktoré súdny

zmier uzatvoria až po uplynutí 3 rokov odo dňa zaplatenia súdneho poplatku, by tento súdny

poplatok vrátený byť nemal. Takýto nerovnaký prístup k účastníkom konania je podľa názoru

žalobcu diskriminujúci a nemá oporu v zákone.

V tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že prieťahy v konaní spôsobili,

že sporovým stranám bolo umožnené uzatvoriť súdny zmier až po 3 rokoch odo dňa

zaplatenia súdneho poplatku, a nie je preto spravodlivé, aby boli tieto prieťahy v konaní

na škodu účastníka.

Navyše, ako už žalobca uviedol, nárok na vrátenie súdneho poplatku vznikol

až schválením súdneho zmieru, a preto nemohol zaniknúť uplynutím do 3 rokov odo dňa

zaplatenia súdneho poplatku, nakoľko tento nárok nemôže zaniknúť skôr, ako reálne vznikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovenia , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vrátane

konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, prihliadol na dôvody odvolania a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod podľa ,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd je toho názoru, že tento odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci daný.

Predmetom odvolacieho konania je odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol

o zrušení rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku za návrh žalobcovi vo výške 7 318 Eur

a ktorým žalobcovi súdny poplatok za návrh nevrátil.

Z obsahu spisu je zrejmé, že konanie začalo doručením návrhu na vydanie

zmenkového platobného rozkazu na 6 123 464 Sk s príslušenstvom dňa 22. septembra 1999

voči žalovanému v rade 1/ N., spoločnosť s ručením obmedzeným, X.D.J., IČO: X., v rade 2/

Ing. P., nar. X., bytom C.D., v rade 3/ Ing. A., nar. X., bytom M.D..

Podaním doručeným krajskému súdu dňa 19. júna 2000 žalobca upresnil návrh tak,

že žiadal, aby súd uložil žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne sumu 6 123 464 Sk so 6% úrokom od 3. augusta 1999 do zaplatenia, odmenu

vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a trovy konania. Nárok si uplatnil zo zmenky vlastnej,

vystavenej v B. 6. mája 1998 na sumu 6 123 464 Sk, v ktorej sa žalovaný v rade 1/ ako

vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazal remitentovi - D., a.s., so sídlom Č.B., IČO: X. zaplatiť 2.

augusta 1999 zmenkovú sumu 6 123 464 Sk. Zmenka bola opatrená doložkou „bez protestu“.

Súčasťou zmenky je ručiteľské vyhlásenie žalovaných v rade 2/ a 3/, podpísané žalovanými v

rade 2/ a 3/.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 36-24K 231/00 z 22. augusta

2000 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: D.B. IČO: X. a za správcu konkurznej

podstaty určil JUDr. M.J.K..

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 36-24K 77/00 zo dňa

19. decembra 2000 bol na žalovaného v rade 1/ N., spoločnosť s ručením obmedzeným,

vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu voči žalovanému

v 1/ rade späť. Krajský súd v Žiline preto uznesením, č. k. -106 z 5. novembra

2003 konanie voči žalovanému v 1/ rade N., spoločnosť s ručením obmedzeným, D. zastavil.

Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. -124 zo 4. mája 2006 súd

návrhu, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu JUDr. J.K., správcu konkurznej

podstaty D.Č.B., IČO: X., vstúpila spoločnosť T. I., so sídlom X., reg. č. H., vyhovel.

V priebehu konania zomrel žalovaný v rade 2/ Ing. P.. Na základe výsledkov

dedičského konania po nebohom P.H., nar. X., súd uznesením, č. k. -143 z 24.

septembra 2007 konanie voči žalovaným dedičom po nebohom P.H. - Mgr. K.H., nar. X., Ing.

P.H., nar. X. a Ľ.H., nar. X. zastavil podľa , nakoľko zosnulý P. nezanechal

po sebe žiaden majetok, a preto dedičia po poručiteľovi žiaden majetok nenadobudli, a teda de

facto nedošlo k právnemu nástupníctvu dedičov po poručiteľovi pre nedostatok majetku,

spôsobilého byť predmetom dedičstva.

Dňa 17. apríla 2008 súd vydal zmenkový platobný rozkaz pod č. k. 15 Zm/98/1999-

166, proti ktorému podal námietky žalovaný Ing. A..

Na pojednávaní dňa 16. septembra 2009 uznesením pod č. k. -220 zrušil

zmenkový platobný rozkaz a schválil súdny zmier. Uznesením zo dňa 16. septembra 2009

pod č. k. -223 súd žalobcovi vrátil súdny poplatok za návrh a napadnutým

uznesením toto uznesenie zrušil a rozhodol, že súdny poplatok žalobcovi nevracia.

Ako vyplýva z obsahu spisu, pôvodný žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške

8 130,38 Eur (244 936 Sk) dňa 14. októbra 1999, ktorého vrátenia sa domáha. Podľa

ustanovenia o súdnych poplatkoch v znení účinnom

od 5. marca 2009 (ďalej už len „“), ak konanie skončia účastníci

schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90%

zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru

po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených poplatkov.

Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30%

zo zaplateného poplatku v konaní podľa tretej časti .

Podľa ustanovenia , ak vydá súd nesprávne

rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia o vrátení poplatku podľa

nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol

zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania

späť pred prvým pojednávaním.

V predmetnej veci účastníci skončili konanie schválením súdneho zmieru dňa

16. septembra 2009 a o nevrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol dňa

17. septembra 2009.

V ustanovení sú upravené jednotlivé prípady

vrátenia súdnych poplatkov, ako aj podmienky vrátenia. Zo systematického zaradenia

ustanovenia § 11 a § 13 zákona je zrejmé, že § 13 zákona, zaradený v časti „Konanie“,

sa vzťahuje na všetky prípady konania o vrátení súdnych poplatkov, ktoré sú upravené

v ustanovení § 11, okrem prípadov, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania

alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním. Preto pri skončení konania schválením

súdneho zmieru môže súd rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku do troch rokov od konca

kalendárneho roka, v ktorom bol tento poplatok zaplatený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že nie je správny názor odvolateľa, podľa

ktorého lehota na vrátenie súdneho poplatku začína plynúť od účinnosti procesného úkonu,

týkajúceho sa schválenia súdneho zmieru.

Žalobca v odvolaní nesprávne poukazoval na zhodný postup pri vrátení súdneho

poplatku a počítanie lehoty na jeho vrátenie pri späťvzatí návrhu a skončení konania

schválením súdneho zmieru.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,

a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh

vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný

úkon, ktorým žalobca disponuje celým konaním alebo jeho častou a ktorého účinky nastávajú

rozhodnutím súdu o zastavení konania alebo uvedenej časti konania. Podľa ustanovenia § 99

ods. 1 , ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.

O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier

mediáciou. Podľa ustanovenia súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje;

neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti

uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ustanovenia prvá veta schválený

zmier má účinky právoplatného rozsudku. Dovoleným procesným spôsobom riešenia sporov

je súdny zmier, ktorý predpokladá dva dispozitívne úkony účastníkov konania.

Návrh na uzavretie zmieru, ktorý sa môže uzavrieť aj na podnet súdu, jeho akceptáciou

druhým účastníkom, prípadne účastníkmi, je tvorený ich dohodou o riešení sporu, ako aj

o náhrade trov konania. Súd preskúmava splnenie všetkých procesných predpokladov

na takýto spôsob skončenia konania pred vydaním uznesenia, ktorým súdny zmier schváli.

Odvolací súd poznamenáva, že účastníci konania - žalobca aj žalovaný boli zastúpení

v danom konaní svojimi právnymi zástupcami na základe plnomocenstva. Pri kvalifikovanom

právnom zastúpení žalobcu aj žalovaného uzatvorili súdny zmier, v ktorom s prihliadnutím

na ustanovenie sa mohli účastníci konania dohodnúť o náhrade

trov konania a zohľadniť skutočnosť, že žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3

, dátum zaplatenia súdneho poplatku za návrh a dátum uzavretia

zmieru, nemôže byť vrátený súdny poplatok za návrh.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline

podľa ustanovenia potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1

a Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. decembra 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.