Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f4b/376010.755fbd.pdf
PDF · 112.08 KB
No categories available
1ObdoV/51/2008
Najvyšší súd 1 Obdo V 51/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: G. IČO:
X., proti žalovanému: C., IČO: X. o zaplatenie 21 910 681,-- Sk s prísl., vedenej
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 57 Cb 5/1999-380, na dovolanie žalobcu proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2008 č. k. 2 Obo 46/2007-457,
rozhodol
t a k t o :
Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo
žalobe vyhovené, zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval
obsah predchádzajúcich rozhodnutí súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu a osobitne sa
zaberal obsahom predchádzajúceho rozhodnutia dovolacieho súdu. Odvolací súd
v odôvodnení uviedol nasledujúce skutkové, ako aj právne závery:
Z ustanovenia § 131 ods. 1 Exek. por. Platného v čase začatia exekučného konania
vyplýva, že exekúciu predajom cenných papierov možno realizovať tak, že exekútor spíše
tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí a odníme ich, alebo dá príkaz
na pozastavenie práva nakladať s cennými papiermi povinného podľa osobitného predpisu.
Súdna exekútorka dňa 01. 07. 1997 s odkazom na ust. § 27 zák. č. 600/1992 Zb. v znení
neskorších zmien žiadala o zaregistrovanie pozastavenia výkonu práva nakladať
so zaknihovanými cennými papiermi emitenta O., v počte 47 659 ks, na dobu uvedenú
v upovedomení o začatí exekúcie (č. l. 8). S., výpisom ku dňu 08. 07. 1997 požiadavku
na službu zákaz predaja cenných papierov akceptovalo s dátumom platnosti blokácie
do 31. 12. 2005 (č. l. 13) a zaregistrovalo pozastavenie práv nakladať s cennými papiermi
21 Obdo V 51/2008
s platnosťou do 31. 12. 2005, v prospech obchodníka s cennými papiermi identifikačné číslo
X. (č. l. 16). Za tohto skutkového stavu nesporne zisteného v konaní, dovolací súd považoval
za prvotnú otázku pre určenie zodpovednosti žalovaného za uplatnenú škodu zistenie, či
žalovaný porušil povinnosť v zmysle ust. § 27 ods. 6 zákona o cenných papieroch č. 600/1992
Zb. v znení platnom v rozhodnom čase, keď dňa 24. 10. 1997 zaregistroval predaj
zaknihovaných cenných papierov povinného na inú spoločnosť. V zmysle ust. § 133 Exek.
por. platnom v rozhodnom čase všetky úkony exekútora pri nakladaní s cennými papiermi
robí namiesto povinného exekútor a tieto úkony exekútor robí za povinného podľa osobitných
predpisov. Takýmto osobitným predpisom je pre danú vec zákon č. 600/1992 Zb. v platnom
znení v rozhodnom čase, podľa ktorého bola poverená exekútorka povinná konať.
Z ustanovenia § 27 ods. 6 zák. o cenných papieroch v platnom znení v rozhodnom čase
vyplýva, že ak stredisko vykoná registráciu prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu
registrácie pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, poruší
povinnosť. Porušenie povinnosti je viazané, ako konštatuje aj dovolací súd, na vykonanie
registrácie prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu zaregistrovania pozastavenia
výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom. Úkon pozastavenia výkonu
práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, urobený súdnou exekútorkou v súlade
s ust. § 133 Exek. por., žalovaný realizoval s lehotou do 31. 12. 2005. V súlade s ust. § 133
Exek. por. súdna exekútorka zaslala žalovanému žiadosť zo dňa 08. 09. 1997 o odblokovanie
zaknihovaných cenných papierov v počte 47 659 ks emitenta O. z dôvodu zadania príkazu
na predaj cenných papierov obchodníkovi s cennými papiermi C. (č. l. 31, č. l. 187). Súdna
exekútorka, ako oprávnená osoba, v zmysle Exekučného poriadku nakladať s cennými
papiermi povinného, opätovne obsahove totožnú žiadosť o odblokovanie predmetných
cenných papierov zopakovala na predpísanom tlačive strediska dňa 09. 09. 1997, s ktorým
dátumom žalovaný (právny predchodca) žiadosť na vykonanej služby exekútorky prijal (č. l.
188). Požiadavka exekútorky na služby bola akceptovaná a realizovaná žalovaným, ako
vyplýva z výpisu účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 22. 10. 1997, ktorým žalovaný
deklaruje pred vykonaním služby zákaz predaja akcií, požiadavku na zmenu, a to zrušenie
nastaveného obmedzenia s dátumom platnosti blokácie 31. 12. 2005 a po vykonaní služby
emisia CP na účte majiteľa nemá žiadne obmedzenia. Požiadavka služby bola akceptovaná
a zmena stavu prevedená k 22. 10. 1997 (č. l. 189). Odvolací súd ani výsluchom svedkyne –
exeútorky nezistil rozpor medzi obsahom listiny na č. l. 189 spisu, ktorá potvrdzuje
zrealizovanie žiadosti exekútorky o odblokovanie akcií, t. j. o zrušenie pozastavenia práva
31 Obdo V 51/2008
nakladať s cennými papiermi s obsahom výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že požiadala
žalovaného o odblokovanie akcií a žalovaný jej žiadosť akceptoval. Za tohto skutkového
stavu mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom
o cenných papieroch č. 600/1992 Zb. v platnom znení v rozhodnom čase, a preto sa
nedopustil porušenia povinností, vyplývajúcich mu z tohto zákona, čo je nesplnenie základnej
podmienky, skúmanej pre vznik škody žalobcovi.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust.
§ 220 O. s. p. zmenil a návrh ako nedôvodný proti žalovanému zamietol.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca na zdôvodnenie dovolania uviedol:
Rozsudok odvolacieho súdu je nesprávny, keďže spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, vyplývajúcom z nižšie uvedených skutočností.
Je nesporné, že žalovaný na základe listu súdnej exekútory JUDr. E.
zo dňa 01. 07. 1997, označeného ako „Pozastavenie výkonu práva nakladať so zaknihovanými
cennými papiermi“ (ďalej len „Príkaz“) v súlade so Zákonom o CP, zaregistroval dňa
08. 08. 1997 pozastavenia výkonu práva nakladať so špecifikovanými cennými papiermi
povinného – spoločnosti C. Platnosť uvedeného pozastavenia výkonu bola stanovená do 31.
12. 2005. Je zároveň potrebné podotknúť, že žalovanému bolo so zadaním Príkazu súdnej
exekútorky doručené aj Upovedomenie súdnej exekútorky o začatí exekúcie spôsobom
predaja predmetných cenných papierov povinného v exekučnom konaní – spoločnosti C.
Súdna exekútorka dňa 08. 09. 1997 oznámila žalovanému listom, označeným ako
„Exekučný predaj CP – žiadosť o odblokovanie zaknihovaných CP“ svoj postup pri exekúcii
(ďalej len „Žiadosť súdnej exekútorky“). Pritom v uvedenom liste uviedla, že „vydaním
exekučného príkazu na predaj uvedených cenných papierov dňa 02. 09. 1997 som zároveň
zadala obchodníkovi s cennými papiermi – C. – príkaz na predaj cenných papierov. Aby
uvedený predaj CP bolo možné uskutočniť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, žiadam
Vás o odblokovanie pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými
papiermi“. Súdna exekútorka dňa 09. 09. 1997 podala u žalovaného zároveň vyplnené
41 Obdo V 51/2008
a podpísané tlačivo „Služby SCP/2“, pričom prílohou tohto tlačiva bol zároveň Exekučný
príkaz EX 552/97 zo dňa 02. 09. 1997, vydaný na základe ustanovení §§ 131 – 133 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v relevantnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Podľa nášho názoru nemožno považovať ani Žiadosť súdnej exekútorky a ani
´vyplnený formulár „Služby SCP/2“ (ktorý navyše ani neobsahoval v kolónke kód služby
príkaz na zrušenie práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi) adresované
žalovanému ako nepodmienené a účelovo neviazané príkazy v zmysle ustanovenia § 27 ods. 7
Zákona o CP. Pre cenné papiere je pritom typické, že na zachovanie alebo výkon práv z nich
vyplývajúcich treba vykonať presne predpísané nezameniteľne formulované právne úkony,
aby nevznikli žiadne pochybnosti o ich obsahu.
V tejto súvislosti si dovoľujeme rovnako poukázať na skutočnosť, že záver
Odvolacieho súdu, vyjadrený v odôvodnení Rozsudku o opätovnom zopakovaní totožnosti
obsahu Žiadosti súdnej exekútorky s obsahom Príkazu, sa nezakladá na pravde. Žiadosť
súdnej exekútorky bola expressis verbis účelovo viazaná výlučne na uspokojenie pohľadávky
oprávneného v rámci vedeného exekučného konania. Dôkazom uvedenej skutočnosti je
i svedecká výpoveď súdnej exekútorky, podaná na pojednávaní, konanom na Odvolacom súde
dňa 23. 01. 2008, kde súdna exekútorka na otázku právnej zástupkyne žalovaného uviedla, že
k odblokovaniu zo strany exekútora muselo dôjsť, lebo akcie nebolo možné predať, ale
všeobecný zákaz, a teda súčinnosť s exekútorom, vydaná v príkaze po začatí exekúcie tu bol
naďalej. Súdna exekútorka zároveň podotkla, že uvedená súčinnosť mala naďalej vyplývať
priamo zo zákona a nepredpokladala, že by sa akcie predávali bez súčinnosti súdneho
exekútora.
Máme za to, že bez ohľadu na protiprávne zrušenie Príkazu zo strany žalovaného bol
žalovaný naďalej viazaný v rámci poskytovania súčinnosti právoplatným a vykonateľným
exekučným príkazom súdnej exekútorky. V rozpore s uvedenou okolnosťou žalovaný dňa
24. 10. 1997 protiprávne vykonal registráciu prevodu predmetných cenných papierov medzi
povinným (spoločnosťou C.) a treťou osobou (spoločnosťou T.. Žalovaný teda vykonal
registráciu prevodu cenných papierov povinného, pričom si bol nevyhnutne vedomý
51 Obdo V 51/2008
skutočnosti, že tieto cenné papiere sú predmetom exekučného konania a povinný nie je
oprávnený s nimi nakladať.
V zmysle ustanovenia § 133 Exekučného poriadku „realizáciu pohľadávky z cenných
papierov vykoná exekútor realizačnými úkonmi, primeranými povahe týchto listín. Všetky
úkony pri nakladaní s cennými papiermi robí namiesto povinného exekútor“.
Máme za to, že žalovaný uvedeným konaním porušil zákonné ustanovenia §§ 131 –
133 Exekučného poriadku, ako i zákonné ustanovenie § 27 ods. 6 Zákona o CP.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného si zároveň dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že
evidenciu zaknihovaných cenných papierov viedlo stredisko cenných papierov na účtoch
majiteľov cenných papierov, pričom na základe ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d/ Zákona o CP
tento účet obsahoval aj osoby, oprávnené nakladať s cennými papiermi, evidovanými na účte
a rozsah tohto ich oprávnenia, ako aj osoby oprávnené požadovať údaje o týchto cenných
papieroch a rozsah tohto ich oprávnenia
Z povahy vedenia evidencie zaknihovaných cenných papierov, ako aj z príslušných
ustanovení Zákona o CP jednoznačne vyplýva, že žalovaný svoju evidenčnú činnosť
vykonával na základe podkladov, ktoré mu boli poskytnuté. Podľa ustanovenia § 56 ods. 6
zákona o CP „na výkon svojej činnosti má stredisko cenných papierov právo na poskytnutie
všetkých potrebných podkladov od majiteľov cenných papierov, emitentov, obchodníkov
s cennými papiermi, organizátorov verejného trhu, prípadne od ďalších osôb. Ak z tohto alebo
z osobitného zákona nevyplýva niečo iné, ide neposkytnutie týchto podkladov, ich
oneskorené, nesprávne alebo neúplné poskytnutie, alebo poskytnutie v inej ako požadovanej
forme na ťarchu toho, kto je povinný ich poskytnúť.“
Na základe uvedeného ustanovenia malo teda stredisko cenných papierov jednak
právo na poskytnutie všetkých potrebných podkladov, ale s týmto jeho právom bola
nevyhnutne spojená i povinnosť viesť riadne evidenciu na základe týchto podkladov. Tento
postup slúžil na to, aby nemohlo dôjsť ku vzniku škody oprávnených osôb zo zaknihovaných
cenných papierov neoprávneným zásahom osôb, ktoré nemali oprávnenie konať v ich mene.
61 Obdo V 51/2008
Žalovaný v rozpore s uvedenými skutočnosťami nevykonal na základe podkladov
zaslaných mu súdnou exekútorkou (konkrétne Upovedomenia o začatí exekúcie spôsobom
predaja predmetných cenných papierov povinného – spoločnosti C. a Exekučného príkazu EX
552/97 zo dňa 02. 09. 1997, vydaného na základe ustanovení § 131 – 133 Exekučného
poriadku) vo svojej evidencii zmenu osoby oprávnenej nakladať s evidovanými cennými
papiermi, ktorou sa namiesto povinného v exekučnom konaní stala v zmysle ustanovenia
§ 133 druhá veta Exekučného poriadku výlučne súdna exekútorka. Nebyť porušenia tejto
povinnosti žalovaného, nedošlo by dňa 24. 10. 1997 k protiprávnemu vykonaniu registrácie
prevodu predmetných cenných papierov medzi povinným v exekučnom konaní a treťou
osobou.
Podľa ustanovenia § 67 Zákona o CP stredisko cenných papierov zodpovedá za škodu,
ktorá vznikla osobám, ktorých účty a registre vedie, v dôsledku chyby alebo neúplnosti v jeho
evidencii, ibaže túto škodu spôsobila iná osoba, ktorá neplnila povinnosti za stredisko.
Zároveň si dovoľujeme podotknúť, že nielen zákonnou, ale aj zmluvnou povinnosťou
žalovaného bolo viesť cenné papiere na účte majiteľa cenných papierov, a to až do momentu,
kým osoba, oprávnená nakladať s týmito cennými papiermi, nedala príkaz na ich prevod, resp.
kým nedošlo ku zmene ich majiteľa na základe iných právnych skutočností. V zmysle
ustanovenia § 58 ods. 5 Zákona o CP právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa
spravuje týmto zákonom (poznámka: t. j. Zákonom o CP) a Obchodným zákonníkom.
Pokiaľ teda žalovaný bez príkazu osoby oprávnenej nakladať s cennými papiermi
uskutočnil v evidencii cenných papierov zmenu ich majiteľa, porušil tým zároveň aj zmluvnú
povinnosť evidovať cenné papiere na jeho účte. V dôsledku uvedeného žalovaný objektívne
zodpovedá za škodu, ktorá porušením tejto povinnosti vznikla.
Máme za to, že žalovaný uvedeným konaním porušil zákonné ustanovenie § 67
Zákona o CP.
Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/l964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
71 Obdo V 51/2008
Na základe ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosť za škodu a jej náhrada rovnako vyplýva z ustanovenia § 373 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“),
na základe ktorého kto poruší svoju povinnosť so zväzkového vzťahu, je povinný nahradiť
škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami, vylučujúcimi zodpovednosť.
V zmysle uvedených zákonných ustanovení je podľa nášho názoru potrebné dôvodiť,
že žalovaný mal konať v súlade so zmyslom a účelom jeho špecifického postavenia
na základe Zákona o CP, z čoho vyplývala tiež jeho prevenčná povinnosť bez ohľadu na iné
právne a skutkové súvislosti. Povinnosť žalovaného konať v súlade s ustanovením § 415 OZ
vyplýva i z ustanovenia § 89 Zákona o CP, ktorý ohľadne škody odkazuje na ustanovenie
ObZ o náhrade škody a vzhľadom k nedostatku komplexnej špeciálnej úpravy v ňom
obsiahnutej, je potrebné vychádzať ohľadne prevencie škôd zo všeobecných ustanovení OZ.
Navyše, v prípade aplikácie ustanovení o náhrade škody podľa ObZ, by si žalovaný
zároveň nesplnil notifikačnú povinnosť podľa ustanovenia § 377 ObZ, ktorej nerešpektovanie
(nesplnenie) zakladá zodpovednosť za škodu. Na základe ustanovenia § 377 ods. 1 ObZ totiž
strana, ktorá porušuje svoju povinnosť, alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má
vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane
povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinností, a o jej dôsledkoch.
Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke
dozvedela, alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. Podľa ustanovenia § 377 ods. 2
ObZ, ak povinná strana túto povinnosť nesplní, alebo oprávnenej strane nie je správa včas
doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, že smeruje proti rozhodnutiu, proti
81 Obdo V 51/2008
ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, dovolanie prejednal bez
nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolacie námietky súd dôvodné.
Dovolací súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku podrobne uviedol, za akých
podmienok v danom prípade prichádza zodpovednosť žalovaného za uplatnené škody a tiež
vyslovil právny názor, za akých podmienok táto zodpovednosť nie je daná. V tomto smere
dovolací súd predovšetkým poukázal na znenie ust. § 27 ods. 6 zák. č. 600/1992 Zb.,
z ktorého vyvodil záver, že ak stredisko (právny predchodca žalovaného) vykoná registráciu
prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu zaregistrovaného pozastavenia výkonu
práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, poruší povinnosť. Následne dovolací súd
konštatoval nedostatky v skutkových zisteniach a pokiaľ by následne súd dospel k záveru, že
žalovaný na základe žiadosti súdnej exekútorky (č. l. 31) z hľadiska obsahu nemal túto
žiadosť akceptovať ako príkaz oprávnenej osoby s odkazom na ustanovenie § 27 ods. 7
zákona o cenných papieroch, ako žiadosť na zápis zániku zaregistrovaného pozastavenia
výkonu práva nakladať s cenným papierom, potom by k zániku zaregistrovaného pozastavenia
výkonu práva nakladať s cennými papiermi nedošlo. V takom prípade úkon žalovaného
z 24. 10. 1997 by bol porušením povinnosti v zmysle § 27 ods. 6 cit. zák.
Dovolací súd po skutkovej aj právnej stránke v celom rozsahu zotrváva na obsahu
svojho predchádzajúceho rozhodnutia z 27. 11. 2006 (č. l. 337), pričom vyššie citoval najmä
tie časti, s ktorými odvolací súd sa vôbec nevyporiadal. Súd prvého stupňa po tom, čo vo veci
rozhodol dovolací súd, ďalšie dokazovanie nevykonal, vyhodnotil doterajšie dokazovanie
a na základe toho žalobe vyhovel. Odvolací súd na pojednávaní vypočul súdnu exekútorku,
z ktorej výpovede odvolací súd hodnotil iba tú časť, že keď uviedla, že žalovaného požiadala
o odblokovanie akcií a žalovaný je žiadosť akceptoval. Za tohto skutkového stavu mal
odvolací súd za preukázané, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Tento záveru
odvolacieho súdu však z obsahu spisu vôbec nevyplýva a je vo výslovnom rozpore
s výpoveďou súdnej exekútorky. Táto totiž ďalej uviedla, že v danom prípade išlo o predaj
akcií, ktoré nemôže speňažovať exekútor, ale len špeciálne na to určená osoba, a to obchodník
s cennými papiermi, ... ale všeobecný zákaz, a teda súčinnosť s exekútorom vydaná v príkaze
po začatí exekúcie, tu bol naďalej. Teda exekútorka v tejto výpovedi v podstate iba potvrdila
obsah svojho pokynu z 08. 09. 1997 (č. l. 187, 188), že o odblokovanie pozastavenie
91 Obdo V 51/2008
nežiadala vo všeobecnej rovine, ale výlučne v súvislosti s tým, že zaslala obchodníkovi
s cennými papiermi príkaz na predaj cenných papierov, zrejme teda, že ide o odblokovanie
len pre tento prípad, ako na to poukazuje dovolateľ
Z vedeného vyplýva, že v danej veci neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia
súdu prvého stupňa. Naviac odvolací súd ani sa nezaoberal s otázkou, či exekútorka
za účelom predaja cenných papierov v rámci exekúcie mala postupovať inak, akým iným
konkrétnym spôsobom, či žalovaný pre takýto postup mal zavedený osobitný kód, prípadne
ako žalovaný postupoval v obdobných prípadoch, keď išlo o predaj cenných papierov v rámci
exekúcie.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p.
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu