Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
59e/387269.462735.pdf
PDF · 170.32 KB
No categories available
1ObdoV/18/2011
Najvyšší súd 1 ObdoV/18/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: G., a. s.,
K., X. B., IČO: X., zast. JUD. F. N., advokátom so sídlom AK: F. N. & P., K., X. B., proti
žalovanému: C. D. C. S., a. s., U., X. B., IČO: X., zast. H., K. & P., s. r. o., so sídlom V., X.
B., IČO: X., o zaplatenie 599 210,62 eur s prísl. vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn.: 57Cb 5/1999, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 1Obo 20/2010 zo 14. decembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.:1Obo 20/2010 zo 14. decembra 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Zo spisového materiálu Krajského súdu v Bratislave vyplýva táto chronológia sporu
v právnej veci žalobcu G., a. s., B. (pôvodný žalobca B. O. S., a. s., P.) proti žalovanému C.
D. C. S., a. s., B. (pôvodne S. C. SR B., a. s., B.) o zaplatenie 599 210,62 eur s prísl.
(pôvodne 21 910 681.-Sk):
-Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 02. marca 1999, č. k.: 57Cb 5/1999-39 zastavil
konanie v časti žaloby 3 858 861,80 Sk a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
18 051 819,20 Sk a trovy konania, keď dospel k názoru, že nárok žalobcu v sume
18 051 819,20 Sk je oprávnený a mal za preukázané, že žalovaný zrušil pozastavenie výkonu
nakladať so zaknihovanými cennými papiermi, napriek skutočnosti, že doba pozastavenia
výkonu nakladať so zaknihovanými CP bola stanovená do 31. decembra a oprávnenie zrušiť
príkaz na registráciu pozastavenia od oprávnenej osoby nedostal.
-Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný (č. l. 42) a uviedol, že žaloba žalobcu je
neopodstatnená a prvostupňový súd rozhodol nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa, v časti ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
18 051 819,20 Sk zmenil a žalobu zamietol. Mal zato, že konal v súlade so zákonom
č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka.
-Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní žalovaného uznesením dňa 31. júla
2000, č. k.: 1Obo 239/1999-76 tak, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
-Krajský súd v Bratislave vo veci znova konal a rozhodol rozsudkom z 26. januára 2001, č. k.:
57Cb 5/1999-98 a žalobu žalobcu zamietol.
-Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (č. l. 101) a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu z týchto
dôvodov: Súd prvého stupňa vôbec neskúmal, či sú splnené podmienky pre zodpovednosť
žalovaného v danom prípade, pričom v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Tvrdenie
resp. názor prvostupňového súdu , že k predmetnej zmene majiteľa akcií dňa 24. októbra 1997
došlo formou prechodu vo svojom rozhodnutí nezdôvodňuje t. j. o aký prechod ide, ako je
toto tvrdenie podložené dôkazmi, kto bol účastníkom prechodu, na základe akých skutočností
sa prechod uskutočnil.
-Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2002, č. k.: 1Obo 186/2001-
116 bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu tak, že odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
-Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom dňa 13. marca 2003, č. k.:
57Cb 5/1999-206 a žalobu žalobcu zamietol.
-Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom 26. októbra 2004, č. k.: 1Obo 153/2003-264 tak, že zmenil napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. marca 2003, č. k.: 57Cb 5/1999-206 a žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi 18 051 819,20 Sk ako aj trovy konania.
-Žalovaný proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie (č. l. 266), o ktorom
rozhodol dovolací súd dňa 27. februára 2006, č. k.: 1ObdoV 18/2005-337 tak, že napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
-Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Obo 88/2006-348 z 30. októbra 2006
zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. marca 2003, č. k.: 57Cb 5/1999-206 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
-Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.: 57Cb 5/1999-349 z 5. decembra 2006 pripustil,
aby z konania vystúpil žalobca B. O. S., a. s., P. a namiesto nej vstúpila na strane žalobcu a. s.
G., B..
-Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci dňa 15. januára 2007, č. k.: 57Cb 5/1999-380
rozhodol rozsudkom a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 18 051 819,20 Sk a trovy
konania.
-Žalovaný proti tomuto rozsudku podal odvolanie (č. l. 381), o ktorom rozhodol odvolací súd
rozsudkom 23. januára 2008, č. k.: 2Obo 46/2007-457 tak, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa z 15. januára 2007, č. k.: 57Cb 5/1999-380 zmenil, žalobu zamietol a žalobcu
zaviazal na trovy konania.
-Žalobca podal dovolanie (č. l. 464) proti rozsudku odvolacieho súdu z 23. januára 2008, č. k.:
2Obo 46/2007-457, o ktorom dovolací súd rozhodol uznesením zo 17. decembra 2009, č. k.:
1ObdoV 51/2008-573tak, že rozsudok odvolacieho súdu z 23. januára 2008, č. k.:
2Obo 46/2007-457 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vo veci znova rozhodol a to rozsudkom zo
14. decembra 2010, sp. zn.: 1Obo 20/2010 a zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 15. januára 2007, č. k.: 57Cb 5/1999-380 a žalobu zamietol.
- Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca, v ktorom namieta, že odvolací súd
v rozpore s vyjadreným právnym názorom dovolacieho súdu, uvedeným v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1ObdoV 51/2008 zo 17. decembra 2009,
ktorým bol v zmysle § 243d ods.1 O. s. p. viazaný, došiel k rovnakému právnemu záveru ako
už v rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 2Obo 46/2007 z 23. decembra 2008 pričom v
odôvodnení odvolací súd uviedol, že ak dovolací súd mal iný právny názor, mal rozsudok
odvolacieho súdu zmeniť a nie zrušiť.
Dovolateľ má zato, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, keď vyslovil, že žalovaný mal údajne postupovať v súlade so zákonom
č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení platnom v rozhodnom čase a preto sa nedopustil
porušenia povinností vyplývajúcich mu z tohto zákona, čo je nesplnenie základnej podmienky
skúmanej pre vznik škody žalobcovi.
Žalobca má zato, že žiadosť súdnej exekútorky a ani vyplnený formulár „Služby
SCP/2“ neobsahujúci v kolónke kód služny-príkaz na zrušenie práva nakladať so
zaknihovanými cennými papiermi adresovaný žalovanému nemožno považovať ako
nepodmienené a účelovo neviazané príkazy v zmysle § 27 ods. 7 zákona o cenných papieroch
(ďalej len „zákon o CP“). Pre cenné papiere je typické, že na zachovanie alebo výkon práv
z nich vyplývajúcich treba vykonať presne predpísané nezameniteľne formulované právne
úkony, aby nevznikli žiadne pochybnosti o ich obsahu. Žalovaný bol naďalej viazaný v rámci
poskytovania súčinnosti právoplatným a vykonateľným exekučným príkazom súdnej
exekútorky. V rozpore s uvedenou okolnosťou žalovaný 24. októbra 1997 protiprávne
vykonal registráciu prevodu cenných papierov medzi povinným a treťou osobou.V zmysle
§ 133 Exekučného poriadku všetky úkony pri nakladaní s cennými papiermi robí namiesto
povinného exekútor. Žalovaný nevykonal na základe podkladov zaslaných mu súdnou
exekútorkou vo svojej evidencii zmenu osoby oprávnenej nakladať s evidovanými cennými
papiermi, ktorou sa namiesto povinného stala výlučne exekútorka. Zodpovednosť žalovaného
je daná podľa ust. § 67 zákona o CP, ako aj ustanovením Obchodného zákonníka (§ 373).
Žalobca preto navrhol, aby dovolací súd rozsudkom zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak,
že rozsudok prvostupňového súdu potvrdí a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania.
Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a uviedol, že žalobca opakovane
poukazuje na úkony súdnej exekútorky “Exekučný predaj CP - žiadosť o odblokovanie
zaknihovaných CP“. Ustanovenie § 27 zákona o CP v znení zmien a doplnkov neumožňuje
žiadnym spôsobom modifikovať rozsah pozastavenia výkonu práva nakladať. Inštitút
pozastavenia výkonu práva nakladať nemožno vnímať ako typický inštitút súkromného práva,
ktorého obsah možno modifikovať, ale ako inštitút, ktorý má verejnoprávny charakter, a jeho
obsah a rozsah je univerzálny a nemenný. Právna úprava, ako aj prax pri exekúcii predajom
cenných papierov vždy predpokladá aktivitu exekútora, resp. obchodníka s cennými papiermi,
smerujúcu k blokácii cenných papierov(registrácii pozastavenia výkonu práv nakladať). Dnes
je povinnosť exekútora registrovať pozastavenie výkonu práva nakladať výslovne stanovená
aj v Exekučnom poriadku. Samotné vedenie exekučného konania bez blokovania
prostredníctvom inštitútu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými
papiermi, nemá na evidenciu a činnosť žalovaného vplyv. Žalovaný nie je účastníkom
exekučných konaní a vo svojej evidencii ex offo neuskutočňuje žiadne služby. Tento názor
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1ObdoV 18/2005
z 27. februára 2006, ktoré potvrdilo, že samotný exekučný príkaz nemá účinky blokácie
zaknihovaných cenných papierov, tieto má až zaregistrovanie pozastavenia výkonu práva
nakladať s cennými papiermi podľa § 27 zákona o CP.
Žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol a priznal mu náhradu
trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), smeruje proti
rozsudku odvolacieho súdu voči ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný
(§ 238 ods. 1, 2 O. s. p.) a má náležitosti vyžadované podľa ust. § 241 O. s. p., dovolanie
žalobcu prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania v súlade s ust. § 243a ods. 1
O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a následne dospel k názoru, že dovolacie námietky sú dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací poukazuje na svoje
predchádzajúce rozhodnutia sp. zn.: 1ObdoV 18/2005 z 27. februára 2006 a sp. zn.:
1ObdoV 51/2008 zo 17. decembra 2009.
V rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn: 1ObdoV 18/2005 z 27. februára 2006 dovolací
súd vyslovil názor, že prvotnou otázkou pre určenie žalovaného zo zodpovednosti za
uplatnenú škodu žalobcom je, či žalovaný porušil povinnosť v zmysle § 27 ods. 6 zákona
o CP v platnom znení, keď 24. októbra 1997 zaregistroval predaj zaknihovaných cenných
papierov povinného, teda zmenu majiteľa cenných papierov na inú spoločnosť. Bez zistenia
skutočnosti, či žalovaný vykonal 24. októbra 1997 registráciu prevodu cenných papierov
medzi povinným a ďalšou spoločnosťou počas zaregistrovaného pozastavenia výkonu práv
nakladať s cennými papiermi, nie je možné konštatovať, že žalovaný porušil povinnosť
v zmysle ust. § 27 ods. 6 zákona o CP. Ďalej dovolací súd vyslovil názor vo vyššie uvedenom
jeho rozhodnutí, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalovaný na základe žiadosti súdnej
exekútorky (č. l. 31) z hľadiska obsahu nemal túto žiadosť akceptovať ako príkaz oprávnenej
osoby s odkazom na ust. § 27 ods. 7 zákona o CP v platnom znení v rozhodnom čase, ako
žiadosť na zápis zániku zaregistrovaného pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi,
potom by k zániku zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva nakladať s cennými papiermi
nedošlo. V takomto prípade by úkon žalovaného z 24. októbra 1997, zaregistrovanie prevodu
cenných papierov povinného na ďalšiu spoločnosť, bolo porušením povinnosti v zmysle § 27
ods. 6 zákona o CP. V takomto prípade pre určenie zodpovednosti žalovaného za škodu by
bolo potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného so vznikom
škody, t. j. či žalobca v čase, keď mal pozastavenie práva nakladať s cennými papiermi
zaregistrované, nemohol svoju pohľadávku voči povinnému uspokojiť, alebo či túto
pohľadávku mohol uspokojiť iba formou exekúcie predajom cenných papierov podľa § 131
Exekučného poriadku. Za predpokladu, že by zodpovednosť žalovaného za uplatnenú škodu
bola zistená, bude potrebné sa taktiež vysporiadať s výškou škody. Z predložených dôkazov
nie je zrejmé, že žalobca by predajom cenných papierov v zmysle § 131 Exekučného
poriadku, t. j. predajom zaknihovaných cenných papierov v počte kusov 47 659 v nominálnej
hodnote, ktoré mali v čase, keď súdna exekútorka dala príkaz na zaregistrovanie pozastavenia
výkonu práva povinného s nimi nakladať, že by si žalobca jeho pohľadávku vo výške
21 910 681.- Sk, ktorú si titulom náhrady škody uplatňuje, bol v takejto výške uspokojil.
V rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn.: 1ObdoV 51/2008 zo 17. decembra 2009
dovolací súd poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu z 27. februára 2006, sp. zn.:
1ObdoV 18/2005 s tým, že po skutkovej aj právnej stránke v celom rozsahu zotrváva na
obsahu svojho predchádzajúceho rozhodnutia z 27. februára 2006 (č. l. 337). Súd prvého
stupňa po tom, čo vo veci rozhodol dovolací súd, ďalšie dokazovanie nevykonal, vypočul
právnych zástupcov účastníkov konania, vyhodnotil doterajšie dokazovanie a rozhodol tak, že
žalobe vyhovel. Odvolací súd na pojednávaní vypočul súdnu exekútorku, z ktorej výpovede
odvolací súd hodnotil iba tú časť, v ktorej uviedla, že žalovaného požiadala o odblokovanie
akcií a žalovaný jej žiadosť akceptoval. Odvolací súd mal takto preukázané, že žalovaný
postupoval v súlade so zákonom. Dovolací súd poukázal nato, že tento záver odvolacieho
súdu z obsahu spisu vôbec nevyplýva a je vo výslovnom rozpore s výpoveďou súdnej
exekútorky, ktorá totiž uviedla, že v danom prípade išlo o predaj akcií, ktoré nemôže
speňažovať exekútor, ale len špeciálne na to určená osoba t. j. obchodník s cennými
papiermi,... ale všeobecný zákaz, a teda súčinnosť s exekútorom vydaná v príkaze po začatí
exekúcie, tu bola naďalej. Exekútorka vo výpovedi v podstate iba potvrdila obsah svojho
pokynu z 08. septembra 1997 (č. l. 187,188), že odblokovanie pozastavenia nežiadala vo
všeobecnej rovine, ale výlučne v súvislosti s tým, že zaslala obchodníkovi s cennými papiermi
príkaz na predaj cenných papierov, zrejme teda, že ide o odblokovanie len pre tento prípad.
Odvolací súd sa týmito právnymi názormi dovolacieho súdu neriadil a opätovne
rozhodol bez doplnenia dokazovania ako ich naznačil dovolací súd. Z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu zo 14. decembra 2010, sp. zn.: 1Obo 20/2010 nie je možné
vyvodiť, ako sa odvolací súd vysporiadal s výpoveďou súdnej exekútorky, taktiež sa
nezaoberal a preto ani nevykonal dokazovanie týkajúce sa prvotnej otázky, či žalovaný
porušil povinnosť v zmysle § 27 ods. 6 zákona o CP v platnom znení, keď dňa 24. októbra
1997 zaregistroval predaj zaknihovaných cenných papierov povinného. Z dôkazu založeného
v spise na č. l. 188 z 09. septembra 1997 je zrejmé, že na základe žiadosti súdnej exekútorky
o odblokovanie cenných papierov žalovaný vykonal službu, ale či táto služba spočívala
v zápise v príslušnej evidencii žalovaného o zániku pozastavenia registrácie prevodu práva
nakladať s cennými papiermi povinného nie je zrejmé. Odvolací súd mal taktiež posúdiť
obsah žiadosti súdnej exekútorky (č. l. 31) s odkazom na ust. § 27 ods. 7 zákona o CP
a následne vyvodiť právny záver vo vzťahu k právnemu úkonu žalovaného z 24.októbra 1997.
Keďže odvolací súd sa s týmito otázkami nevysporiadal, pričom sa nezaoberal ani
s otázkou, či súdna exekútorka za účelom predaja cenných papierov v rámci exekúcie mala
postupovať inak, dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli splnené
podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a ani na jeho potvrdenie
a preto dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil podľa ust. § 243b ods. 2
O. s. p. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj
o trovách dovolacieho a pôvodného konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Odvolací súd podľa ust. § 243d ods. 1 O. s. p. je viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu.
Dovolací súd Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto uznesenie hlasovaním
a to pomerom hlasov 5 : O.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. novembra 2012
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.