Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/18/2011

Najvyšší súd 1 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: G., a. s.,

K., X. B., IČO: X., zast. JUD. F. N., advokátom so sídlom AK: F. N. & P., K., X. B., proti

žalovanému: C. D. C. S., a. s., U., X. B., IČO: X., zast. H., K. & P., s. r. o., so sídlom V., X.

B., IČO: X., o zaplatenie 599 210,62 eur s prísl. vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn.: , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn.: zo 14. decembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn.:1Obo 20/2010 zo 14. decembra 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Zo spisového materiálu Krajského súdu v Bratislave vyplýva táto chronológia sporu

v právnej veci žalobcu G., a. s., B. (pôvodný žalobca B. O. S., a. s., P.) proti žalovanému C.

D. C. S., a. s., B. (pôvodne S. C. SR B., a. s., B.) o zaplatenie 599 210,62 eur s prísl.

(pôvodne 21 910 681.-Sk):

-Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 02. marca 1999, č. k.: -39 zastavil

konanie v časti žaloby 3 858 861,80 Sk a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi

18 051 819,20 Sk a trovy konania, keď dospel k názoru, že nárok žalobcu v sume

18 051 819,20 Sk je oprávnený a mal za preukázané, že žalovaný zrušil pozastavenie výkonu

nakladať so zaknihovanými cennými papiermi, napriek skutočnosti, že doba pozastavenia

2

výkonu nakladať so zaknihovanými CP bola stanovená do 31. decembra a oprávnenie zrušiť

príkaz na registráciu pozastavenia od oprávnenej osoby nedostal.

-Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný (č. l. 42) a uviedol, že žaloba žalobcu je

neopodstatnená a prvostupňový súd rozhodol nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa, v časti ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi

18 051 819,20 Sk zmenil a žalobu zamietol. Mal zato, že konal v súlade so zákonom

č. o cenných papieroch a príslušných ustanoveniach .

-Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní žalovaného uznesením dňa 31. júla

2000, č. k.: -76 tak, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

-Krajský súd v Bratislave vo veci znova konal a rozhodol rozsudkom z 26. januára 2001, č. k.:

-98 a žalobu žalobcu zamietol.

-Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (č. l. 101) a navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu z týchto

dôvodov: Súd prvého stupňa vôbec neskúmal, či sú splnené podmienky pre zodpovednosť

žalovaného v danom prípade, pričom v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Tvrdenie

resp. názor prvostupňového súdu , že k predmetnej zmene majiteľa akcií dňa 24. októbra 1997

došlo formou prechodu vo svojom rozhodnutí nezdôvodňuje t. j. o aký prechod ide, ako je

toto tvrdenie podložené dôkazmi, kto bol účastníkom prechodu, na základe akých skutočností

sa prechod uskutočnil.

-Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2002, č. k.:

116 bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu tak, že odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

-Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom dňa 13. marca 2003, č. k.:

-206 a žalobu žalobcu zamietol.

-Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom 26. októbra 2004, č. k.: -264 tak, že zmenil napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. marca 2003, č. k.: -206 a žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi 18 051 819,20 Sk ako aj trovy konania.

3

-Žalovaný proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie (č. l. 266), o ktorom

rozhodol dovolací súd dňa 27. februára 2006, č. k.: -337 tak, že napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

-Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. -348 z 30. októbra 2006

zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. marca 2003, č. k.: -206 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

-Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.: -349 z 5. decembra 2006 pripustil,

aby z konania vystúpil žalobca B. O. S., a. s., P. a namiesto nej vstúpila na strane žalobcu a. s.

G., B..

-Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci dňa 15. januára 2007, č. k.: -380

rozhodol rozsudkom a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 18 051 819,20 Sk a trovy

konania.

-Žalovaný proti tomuto rozsudku podal odvolanie (č. l. 381), o ktorom rozhodol odvolací súd

rozsudkom 23. januára 2008, č. k.: -457 tak, že napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa z 15. januára 2007, č. k.: -380 zmenil, žalobu zamietol a žalobcu

zaviazal na trovy konania.

-Žalobca podal dovolanie (č. l. 464) proti rozsudku odvolacieho súdu z 23. januára 2008, č. k.:

-457, o ktorom dovolací súd rozhodol uznesením zo 17. decembra 2009, č. k.:

, že rozsudok odvolacieho súdu z 23. januára 2008, č. k.:

-457 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

- Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vo veci znova rozhodol a to rozsudkom zo

14. decembra 2010, sp. zn.: a zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 15. januára 2007, č. k.: -380 a žalobu zamietol.

- Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca, v ktorom namieta, že odvolací súd

v rozpore s vyjadreným právnym názorom dovolacieho súdu, uvedeným v uznesení

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo 17. decembra 2009,

ktorým bol v zmysle viazaný, došiel k rovnakému právnemu záveru ako

už v rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. z 23. decembra 2008 pričom v

odôvodnení odvolací súd uviedol, že ak dovolací súd mal iný právny názor, mal rozsudok

odvolacieho súdu zmeniť a nie zrušiť.

Dovolateľ má zato, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, keď vyslovil, že žalovaný mal údajne postupovať v súlade so zákonom

č. o cenných papieroch v znení platnom v rozhodnom čase a preto sa nedopustil

porušenia povinností vyplývajúcich mu z tohto zákona, čo je nesplnenie základnej podmienky

skúmanej pre vznik škody žalobcovi.

Žalobca má zato, že žiadosť súdnej exekútorky a ani vyplnený formulár „Služby

SCP/2“ neobsahujúci v kolónke kód služny-príkaz na zrušenie práva nakladať so

zaknihovanými cennými papiermi adresovaný žalovanému nemožno považovať ako

nepodmienené a účelovo neviazané príkazy v zmysle § 27 ods. 7 zákona o cenných papieroch

(ďalej len „zákon o CP“). Pre cenné papiere je typické, že na zachovanie alebo výkon práv

z nich vyplývajúcich treba vykonať presne predpísané nezameniteľne formulované právne

úkony, aby nevznikli žiadne pochybnosti o ich obsahu. Žalovaný bol naďalej viazaný v rámci

poskytovania súčinnosti právoplatným a vykonateľným exekučným príkazom súdnej

exekútorky. V rozpore s uvedenou okolnosťou žalovaný 24. októbra 1997 protiprávne

vykonal registráciu prevodu cenných papierov medzi povinným a treťou osobou.V zmysle

§ 133 Exekučného poriadku všetky úkony pri nakladaní s cennými papiermi robí namiesto

povinného exekútor. Žalovaný nevykonal na základe podkladov zaslaných mu súdnou

exekútorkou vo svojej evidencii zmenu osoby oprávnenej nakladať s evidovanými cennými

papiermi, ktorou sa namiesto povinného stala výlučne exekútorka. Zodpovednosť žalovaného

je daná podľa ust. zákona o CP, ako aj ustanovením ().

Žalobca preto navrhol, aby dovolací súd rozsudkom zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak,

že rozsudok prvostupňového súdu potvrdí a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania.

Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a uviedol, že žalobca opakovane

poukazuje na úkony súdnej exekútorky “Exekučný predaj CP - žiadosť o odblokovanie

zaknihovaných CP“. Ustanovenie § 27 zákona o CP v znení zmien a doplnkov neumožňuje

žiadnym spôsobom modifikovať rozsah pozastavenia výkonu práva nakladať. Inštitút

pozastavenia výkonu práva nakladať nemožno vnímať ako typický inštitút súkromného práva,

ktorého obsah možno modifikovať, ale ako inštitút, ktorý má verejnoprávny charakter, a jeho

obsah a rozsah je univerzálny a nemenný. Právna úprava, ako aj prax pri exekúcii predajom

cenných papierov vždy predpokladá aktivitu exekútora, resp. obchodníka s cennými papiermi,

smerujúcu k blokácii cenných papierov(registrácii pozastavenia výkonu práv nakladať). Dnes

je povinnosť exekútora registrovať pozastavenie výkonu práva nakladať výslovne stanovená

5

aj v Exekučnom poriadku. Samotné vedenie exekučného konania bez blokovania

prostredníctvom inštitútu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými

papiermi, nemá na evidenciu a činnosť žalovaného vplyv. Žalovaný nie je účastníkom

exekučných konaní a vo svojej evidencii ex offo neuskutočňuje žiadne služby. Tento názor

vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:

z 27. februára 2006, ktoré potvrdilo, že samotný exekučný príkaz nemá účinky blokácie

zaknihovaných cenných papierov, tieto má až zaregistrovanie pozastavenia výkonu práva

nakladať s cennými papiermi podľa § 27 zákona o CP.

Žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol a priznal mu náhradu

trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania ( ), smeruje proti

rozsudku odvolacieho súdu voči ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný

(, ) a má náležitosti vyžadované podľa ust. , dovolanie

žalobcu prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania v súlade s ust. § 243a ods. 1

, preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a následne dospel k názoru, že dovolacie námietky sú dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací poukazuje na svoje

predchádzajúce rozhodnutia sp. zn.: z 27. februára 2006 a sp. zn.:

zo 17. decembra 2009.

V rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn: z 27. februára 2006 dovolací

súd vyslovil názor, že prvotnou otázkou pre určenie žalovaného zo zodpovednosti za

uplatnenú škodu žalobcom je, či žalovaný porušil povinnosť v zmysle § 27 ods. 6 zákona

o CP v platnom znení, keď 24. októbra 1997 zaregistroval predaj zaknihovaných cenných

papierov povinného, teda zmenu majiteľa cenných papierov na inú spoločnosť. Bez zistenia

skutočnosti, či žalovaný vykonal 24. októbra 1997 registráciu prevodu cenných papierov

medzi povinným a ďalšou spoločnosťou počas zaregistrovaného pozastavenia výkonu práv

nakladať s cennými papiermi, nie je možné konštatovať, že žalovaný porušil povinnosť

v zmysle ust. § 27 ods. 6 zákona o CP. Ďalej dovolací súd vyslovil názor vo vyššie uvedenom

jeho rozhodnutí, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalovaný na základe žiadosti súdnej

exekútorky (č. l. 31) z hľadiska obsahu nemal túto žiadosť akceptovať ako príkaz oprávnenej

6

osoby s odkazom na ust. § 27 ods. 7 zákona o CP v platnom znení v rozhodnom čase, ako

žiadosť na zápis zániku zaregistrovaného pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi,

potom by k zániku zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva nakladať s cennými papiermi

nedošlo. V takomto prípade by úkon žalovaného z 24. októbra 1997, zaregistrovanie prevodu

cenných papierov povinného na ďalšiu spoločnosť, bolo porušením povinnosti v zmysle § 27

ods. 6 zákona o CP. V takomto prípade pre určenie zodpovednosti žalovaného za škodu by

bolo potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného so vznikom

škody, t. j. či žalobca v čase, keď mal pozastavenie práva nakladať s cennými papiermi

zaregistrované, nemohol svoju pohľadávku voči povinnému uspokojiť, alebo či túto

pohľadávku mohol uspokojiť iba formou exekúcie predajom cenných papierov podľa § 131

Exekučného poriadku. Za predpokladu, že by zodpovednosť žalovaného za uplatnenú škodu

bola zistená, bude potrebné sa taktiež vysporiadať s výškou škody. Z predložených dôkazov

nie je zrejmé, že žalobca by predajom cenných papierov v zmysle § 131 Exekučného

poriadku, t. j. predajom zaknihovaných cenných papierov v počte kusov 47 659 v nominálnej

hodnote, ktoré mali v čase, keď súdna exekútorka dala príkaz na zaregistrovanie pozastavenia

výkonu práva povinného s nimi nakladať, že by si žalobca jeho pohľadávku vo výške

21 910 681.- Sk, ktorú si titulom náhrady škody uplatňuje, bol v takejto výške uspokojil.

V rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn.: zo 17. decembra 2009

dovolací súd poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu z 27. februára 2006, sp. zn.:

s tým, že po skutkovej aj právnej stránke v celom rozsahu zotrváva na

obsahu svojho predchádzajúceho rozhodnutia z 27. februára 2006 (č. l. 337). Súd prvého

stupňa po tom, čo vo veci rozhodol dovolací súd, ďalšie dokazovanie nevykonal, vypočul

právnych zástupcov účastníkov konania, vyhodnotil doterajšie dokazovanie a rozhodol tak, že

žalobe vyhovel. Odvolací súd na pojednávaní vypočul súdnu exekútorku, z ktorej výpovede

odvolací súd hodnotil iba tú časť, v ktorej uviedla, že žalovaného požiadala o odblokovanie

akcií a žalovaný jej žiadosť akceptoval. Odvolací súd mal takto preukázané, že žalovaný

postupoval v súlade so zákonom. Dovolací súd poukázal nato, že tento záver odvolacieho

súdu z obsahu spisu vôbec nevyplýva a je vo výslovnom rozpore s výpoveďou súdnej

exekútorky, ktorá totiž uviedla, že v danom prípade išlo o predaj akcií, ktoré nemôže

speňažovať exekútor, ale len špeciálne na to určená osoba t. j. obchodník s cennými

papiermi,... ale všeobecný zákaz, a teda súčinnosť s exekútorom vydaná v príkaze po začatí

exekúcie, tu bola naďalej. Exekútorka vo výpovedi v podstate iba potvrdila obsah svojho

7

pokynu z 08. septembra 1997 (č. l. 187,188), že odblokovanie pozastavenia nežiadala vo

všeobecnej rovine, ale výlučne v súvislosti s tým, že zaslala obchodníkovi s cennými papiermi

príkaz na predaj cenných papierov, zrejme teda, že ide o odblokovanie len pre tento prípad.

Odvolací súd sa týmito právnymi názormi dovolacieho súdu neriadil a opätovne

rozhodol bez doplnenia dokazovania ako ich naznačil dovolací súd. Z odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu zo 14. decembra 2010, sp. zn.: nie je možné

vyvodiť, ako sa odvolací súd vysporiadal s výpoveďou súdnej exekútorky, taktiež sa

nezaoberal a preto ani nevykonal dokazovanie týkajúce sa prvotnej otázky, či žalovaný

porušil povinnosť v zmysle § 27 ods. 6 zákona o CP v platnom znení, keď dňa 24. októbra

1997 zaregistroval predaj zaknihovaných cenných papierov povinného. Z dôkazu založeného

v spise na č. l. 188 z 09. septembra 1997 je zrejmé, že na základe žiadosti súdnej exekútorky

o odblokovanie cenných papierov žalovaný vykonal službu, ale či táto služba spočívala

v zápise v príslušnej evidencii žalovaného o zániku pozastavenia registrácie prevodu práva

nakladať s cennými papiermi povinného nie je zrejmé. Odvolací súd mal taktiež posúdiť

obsah žiadosti súdnej exekútorky (č. l. 31) s odkazom na ust. § 27 ods. 7 zákona o CP

a následne vyvodiť právny záver vo vzťahu k právnemu úkonu žalovaného z 24.októbra 1997.

Keďže odvolací súd sa s týmito otázkami nevysporiadal, pričom sa nezaoberal ani

s otázkou, či súdna exekútorka za účelom predaja cenných papierov v rámci exekúcie mala

postupovať inak, dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli splnené

podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a ani na jeho potvrdenie

a preto dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil podľa ust. § 243b ods. 2

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj

o trovách dovolacieho a pôvodného konania ( ).

Odvolací súd podľa ust. je viazaný právnym názorom

dovolacieho súdu.

Dovolací súd Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto uznesenie hlasovaním

a to pomerom hlasov 5 : O.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

8

V Bratislave, 29. novembra 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.