Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/20/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej

veci ţalobcu: G., a.s., N., B., IČO: X., zastúpený advokátom Mgr. F.N., K., B. proti

ţalovanému: C., a.s.,

U., B., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. P.H., V., B., o zaplatenie 21 910 681 Sk

s prísl., na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.

januára 2007, č. k.

-380, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15. januára 2007, č. k. -380 m e n í tak, ţe návrh z a m i e t a.

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového, odvolacieho

a dovolacieho konania vo výške 111 986 Eur do troch dní k rukám jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e:

Ţalobou zo dňa 11.11.1998 sa pôvodný ţalobca B., a.s., P. domáhal zaplatenia sumy

21 910 681 Sk titulom náhrady škody a po čiastočnom späťvzatí ţaloby v rozsahu 3 858

861,80 Sk zostal uplatnený nárok vo výške

18 051 819,20 Sk. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. -39 zo dňa 2.3.1999

rozhodol tak, ţe v časti o zaplatenie 3 858 861,80 Sk konanie zastavil a ţalovaného zaviazal

na zaplatenie 18 051 819,20 Sk a náhradu trov konania. O odvolaní proti tomuto rozsudku

Najvyšší súd SR rozhodol uznesením, č. k. -76 zo dňa 31.7.2000 tak,

ţe rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

uznesenia uviedol, ţe o nároku bolo rozhodnuté bez toho, aby boli dostatočne preskúmané

zákonné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody. S odkazom na ust. § 133

Exekučného poriadku dospel k záveru, ţe ak stredisko cenných papierov zruší príkaz

exekútora o pozastavení práva nakladať s cennými papiermi, tieto sa nestanú voľne

obchodovateľné na verejnom trhu s cennými papiermi, lebo sú naďalej viazané exekučným

príkazom a uloţil súdu opätovne preskúmať podmienky pre náhradu škody, spolu s námietkou

týkajúcou sa jej výšky.

Krajský súd v Bratislave v novom konaní rozhodol rozsudkom, č. k. -98

zo dňa 26.1.2001 tak, ţe návrh zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov

konania. O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením, č. k.

-116 zo dňa 30.5.2002 tak, ţe napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. Poukázal na konštatovanie v zrušujúcom uznesení, z ktorého vyplýva, ţe ak

stredisko cenných papierov zruší na príkaz exekútora registráciu o pozastavení práva nakladať

s cennými papiermi, tieto sa nestanú voľne obchodovateľné na verejnom trhu s cennými

papiermi, lebo sú naďalej viazané exekučným príkazom, v ktorej súvislosti je potrebné

poukázať na ustanovenie Prvostupňový súd konštatoval

zmenu majiteľa akcií dňa 04.10.1997 formou prechodu, čo podľa neho vylučuje vznik

zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu bez akéhokoľvek zdôvodnenia a uvedenia

nových skutočností, z ktorých by vyplývali výsledky dokazovania.

V novom konaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. -206

zo dňa 13.3.2003 tak, ţe ţalobu zamietol. V odôvodnení konštatoval, ţe nebol splnený ţiaden

z predpokladov zodpovednosti za škodu. Konanie ţalovaného v súvislosti so zrušením

registrácie pozastavenia výkonu nakladať s predmetnými 47 659 kusmi akcií dňa 9.9.1997

označil za také, ktoré nie je moţné hodnotiť ako protiprávne, resp. neoprávnené. Ďalej

uviedol, ţe k úkonu, ktorý spôsobil vznik škody na strane ţalobcu, t. j. ku zmene majiteľa

predmetných akcií povinného C., a.s. na inú osobu, nedošlo bezprostredne odblokovaním

akcií ţalovaným dňa 9.9.1997, ako tvrdí ţalobca, ale dňa 24.10.1997, t. j. 45 dní po

predmetnom úkone ţalovaného a 37 dní po zániku platnosti blokácie akcií v prospech

obchodníka s cennými papiermi C., o.c.p. O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol

odvolací súd rozsudkom, č. k.

-264 zo dňa 26.10.2004 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

zmenil a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 18 051 819,20 Sk a trovy konania.

V odôvodnení rozsudku za nesporné označil, ţe Krajský súd v Trenčíne vydal poverenie

č. 5300/000003 zo dňa 14.5.1997, ktorým poveril súdnu exekútorku JUDr. E.Š. vykonaním

exekúcie vykonateľného rozhodnutia, sp. zn. zo dňa 10.4.1997, ktorým bola

uloţená povinnosť povinnému C., a.s., P. zaplatiť pohľadávku oprávnenému B., a.s., P. Súdna

exekútorka v zmysle o súdnych exekútoroch vydala dňa 2.9.1997

príkaz na vykonanie exekúcie predajom zaknihovaných cenných papierov z účtu povinného

a dňa 8.9.1998 poţiadala o zrušenie pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými

cennými papiermi z dôvodu ich predaja v rámci exekúcie na uspokojenie pohľadávky

oprávneného v danom spore ţalobcu, s poukazom ţe vznik aj zánik pozastavenia výkonu

práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi upravuje

v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na riadne doručenie exekučného príkazu

ţalovanému, tento bol povinný ho rešpektovať. S odkazom na

konštatoval, ţe oprávneným na nakladanie s predmetnými cennými papiermi bola výlučne

súdna exekútorka a ani po zrušení registrácie, za účelom predaja cenných papierov, nemal

ţalovaný právo akceptovať právne úkony povinného. Citoval ust. § 133 Exekučného

poriadku, podľa ktorého pohľadávky z cenných papierov vykonáva exekútor realizačnými

úkonmi primeranými povahe týchto listín a všetky úkony pri nakladaní s cennými papiermi

robí namiesto povinného exekútor, čo znamená, ţe len exekútor je oprávnený priamo

zo zákona nakladať s majetkom povinného - majiteľa účtu cenných papierov. Tým,

ţe vykonal napriek exekučnému príkazu dňa 24.10.1997 registráciu prevodu cenných

papierov, medzi povinným a ďalšou spoločnosťou porušil svoju povinnosť, v dôsledku ktorej

znemoţnil vykonať exekúciu v prospech ţalobcu, čím mu spôsobil škodu v uplatnenej výške.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný dovolanie, keď sa nestotoţnil s posúdením

nároku podľa a poukázal na osobitnú úpravu

a nasl. . Ďalej namietal, ţe odvolací súd neskúmal trhovú hodnotu

zaknihovaných cenných papierov, ktoré boli predmetom exekúcie, vyčíslenie škody uplatnené

v návrhu povaţoval za neakceptovateľné a ničím nepodloţené, ktoré nebolo v konaní

zisťované. Taktieţ namietol neskúmanie vyuţitia iných spôsobov vykonávania exekúcie

na uspokojenie pohľadávky oprávneného exekúciou. Dovolací súd rozhodol o dovolaní tak,

ţe opätovne zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z ust. § 27 ods. 6 zákona o cenných papieroch

č. v platnom znení v rozhodnom čase vyplýva, ţe pokiaľ stredisko vykoná

registráciu prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu zaregistrovaného pozastavenia

výkonu práva nakladať s cenným papierom, poruší povinnosť. Odvolací súd za porušenie

povinnosti ţalovaného označil registráciu prevodu cenných papierov medzi povinným

a treťou osobou napriek vydanému exekučnému príkazu, s odkazom na citované ust. § 133

Exek. por., ktoré zdôvodnenie dovolací súd povaţoval za nie v súlade s obsahom citovaného

ustanovenia, a preto z takto koncipovaného odôvodnenia nemoţno vyvodzovať porušenie

povinnosti ţalovaného. Uviedol, ţe zo zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,

ţe ţalovaný registráciu prevodu vykonal počas zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva

nakladať s cenným papierom, preto odvolací súd bez zistenia tejto skutočnosti, s poukazom

na nesprávne ustanovenie, predčasne porušenie povinnosti ţalovaného vyvodil. Z obsahu

spisu je zrejmé, ţe na základe ţiadosti súdnej exekútorky o odblokovanie cenných papierov

stredisko vykonalo sluţbu, ale či táto sluţba spočívala v zápise v príslušnej evidencii strediska

o zániku pozastavenia registrácie prevodu práva nakladať s cennými papiermi povinného

nie je zrejmé. Ďalej uviedol, ţe z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé,

či ţalovaný na základe ţiadosti súdnej exekútorky o odblokovanie zaknihovaných cenných

papierov mohol alebo mal zapísať v príslušnej evidencii strediska zánik zaregistrovaného

pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi. V takomto prípade by nebol splnený

základný predpoklad porušenia povinnosti pre určenie zodpovednosti ţalovaného za škodu.

Pokiaľ túto ţiadosť exekútorky nemal akceptovať ako príkaz oprávnenej osoby, potom

by k zániku zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva nakladať s cennými papiermi

nedošlo. V tomto prípade by bolo potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi porušením

povinnosti ţalovaného a so vzniknutou škodou a následne sa vysporiadať s výškou škody.

Dovolací súd svojím rozsudkom z 26. februára 2006, č. k. V 18/2005-337

rozsudok odvolacieho súdu (-264 zo dňa 26.10.2004) zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Následne odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu (-206 z 13. marca

2003) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa úpravy odvolacieho súdu prvostupňový súd znovu vo veci rozhodol a to tak,

ţe rozsudkom z 15.01.2007, č. k. -380 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi

firme G., a.s., N., B., IČO: X. sumu

18 051 819,20 Sk istiny a trov konania ţalobcu vo výške 1 137 000 Sk na účet ţalobcu, číslo

účtu X., vedený v T., a. s., a to do troch dní.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný a odvolací súd svojim rozsudkom

z 23. januára 2008, č. k. - 457 rozsudok prvostupňového súdu zmenil a ţalobu

zamietol, keď na pojednávaní dňa 23. Januára 2008 (č. l. 448 p. v.) doplnil dokazovanie

vypočutím svedkyne JUDr. E.Š. Tento dôkaz bol vykonaný odvolacím súdom

len preto, ţe dovolací súd vo svojich zrušujúcich rozhodnutiach svojim spôsobom

spochybňoval postup exekútorky, ktorý je jasný aj zo zákona a exekútorka to potvrdila aj

vo svojej výpovedi.

Odvolací súd vychádzal z hodnotenia prvostupňového súdu, od ktorého sa odchýlil.

Súd prvého stupňa totiţ v novom rozhodnutí vo veci uviedol, ţe pri posudzovaní porušenia

povinnosti ţalovaného vychádzal zo , ktorý

upravuje vznik a zánik pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými

papiermi v ust. § 27 zákona. Ţalovanému bol exekučný príkaz riadne doručený a bol ho

povinný rešpektovať. Ţalovaný napriek doručenému exekučnému príkazu vykonal dňa

24.10.1997 registráciu prevodu cenných papierov medzi povinným a ďalšou spoločnosťou,

čím porušil svoju právnu povinnosť, v dôsledku ktorej znemoţnil vykonať exekúciu

v prospech ţalobcu, čím mu spôsobil škodu v uplatnenej výške. Príčinnú súvislosť medzi

porušením povinnosti ţalovaného a vznikom škody súd prvého stupňa vidí v tom, ţe ţalobca

nemohol uspokojiť svoju pohľadávku inak, iba formou exekúcie predajom cenných papierov,

keďţe mal zaregistrované pozastavenie práva nakladať s cennými papiermi ţalovaným.

Výšku škody súd prvého stupňa zistil z obsahu informácie B. v B. zo dňa 28.03.2006, v ktorej

je uvedené, ţe cena akcie O., a.s.

sa predávala po 1 000 Sk za jednu akciu.

V odvolaní ţalovaný uviedol, ţe na ţiadosť súdnej exekútorky zo dňa 8.9.1997

vykonal zrušenie registrácie pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými

papiermi, táto ţiadosť mala formu príkazu v zmysle ust.

o cenných papieroch, keďţe zo ţiadneho právneho predpisu nevyplýva, akú formu musí mať

takýto príkaz. Úkon súdnej exekútorky bol urobený slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne

a z jeho obsahu je zrejmé, čoho chce exekútorka dosiahnuť touto ţiadosťou. Ţalovaný

zaregistroval v súlade so ţiadosťou súdnej exekútorky vo svojej evidencii. V čase zmeny

majiteľa akcií nemohol byť a nebol exekučný príkaz a ţalovaný mohol vykonať zmenu

majiteľa týchto cenných papierov na základe predloţených dokladov. Namietol v odvolaní

nedostatočné zistenie výšky škody paušálnym vyčíslením bez zistenia skutočnej výšky akcií

v rozhodnom období. Odvolateľ poţiadal o vyslovenie prípustnosti podania dovolania, ktorú

odôvodňuje tým, ţe rozhodnutím súdu došlo ku zmene charakteru ţalovaného z evidenčného

na preskúmací, ţalovanému bola uloţená povinnosť hodnotiť právne úkony oprávnených

osôb podľa ich formy a povinnosť ţalovaného evidovať nielen pozastavenie výkonu práva

nakladať so zaknihovanými cennými papiermi, ale aj exekučné príkazy.

Ţalobca naproti tomu uviedol, ţe pozastavenie výkonu práva nakladať

so zaknihovanými cennými papiermi je potrebné povaţovať za súčasť obsahu záväzkového

vzťahu medzi ţalovaným a majiteľom cenného papiera, a to napriek skutočnosti, ţe je

upravené zákonom o cenných papieroch. V danom prípade tieţ existuje vzťah medzi

ţalovaným a jeho klientom, resp. oprávnenou osobou, avšak tento typ tohto zmluvného

vzťahu nie je upravený ani zákonom o cenných papieroch, ani ,

preto je potrebné pouţiť aplikáciu ustanovení o náhrade škody podľa .

Ďalej vo vyjadrení rozoberá námietku odvolateľa o nepreukázaní moţnosti uspokojenia

pohľadávky iným vhodným spôsobom podľa jednotlivých moţností uvedených v odvolaní

(a to predajom spoločnosti K., a.s., prikázanie pohľadávky spoločnosti C., a.s., predaj iných

aktivít spoločnosti C., a.s.). Opätovne zdôraznil, ţe v konaní bolo preukázané naplnenie

všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti ţalovaného za škodu, ako aj výšku škody

cenou akcií v ich nominálnej hodnote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznal odvolanie ţalovaného

za dôvodné. Vychádzal z toho, ţe z ustanovenia § 131 ods. 1 Exekučného poriadku, platného

v čase začatia exekučného konania vyplýva, ţe exekúciu predajom cenných papierov moţno

realizovať tak, ţe exekútor spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľných

vecí a odníme ich alebo dá príkaz na pozastavenie práva nakladať s cennými papiermi

povinného podľa osobitného predpisu. Súdna exekútorka dňa 1.7.1997 s odkazom na ust. § 27

v znení neskorších zmien ţiadala o zaregistrovanie pozastavenia výkonu

práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi emitenta O., a.s. v počte 47 659 ks, na

dobu uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie (č. l. 8). S. B., a.s. výpisom ku dňu 8.7.1997

poţiadavku na sluţbu - zákaz predaja cenných papierov akceptovalo s dátumom platnosti

blokácie do 31.12.2005 (č. l. 13) a zaregistrovalo pozastavenie práv nakladať s cennými

papiermi s platnosťou do 31.12.2005, v prospech obchodníka s cennými papiermi -

identifikačné číslo X (č. l. 16). Za tohto skutkového stavu nesporne zisteného v konaní,

dovolací súd povaţoval za prvotnú otázku

pre určenie zodpovednosti ţalovaného za uplatnenú škodu zistenie, či ţalovaný porušil

povinnosť v zmysle ust. v znení

platnom v rozhodnom čase, keď dňa 24.10.1997 zaregistroval predaj zaknihovaných cenných

papierov povinného na inú spoločnosť. V zmysle ust. § 133 Exek. por. platnom v rozhodnom

čase, všetky úkony exekútora pri nakladaní s cennými papiermi robí namiesto povinného

exekútor a tieto úkony exekútor robí za povinného podľa osobitných predpisov. Takýmto

osobitným predpisom je pre danú vec v platnom znení v rozhodnom

čase, podľa ktorého bola poverená exekútorka povinná konať. Z ustanovenia § 27 ods. 6

zákona o cenných papieroch v platnom znení v rozhodnom čase vyplýva, ţe ak stredisko

vykoná registráciu prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu registrácie pozastavenia

výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, poruší povinnosť. Porušenie

povinnosti je viazané, ako konštatuje aj dovolací súd, na vykonanie registrácie prevodu

zaknihovaného cenného papiera po dobu zaregistrovania pozastavenia výkonu práva nakladať

so zaknihovaným cenným papierom. Úkon pozastavenia výkonu práva nakladať

so zaknihovaným cenným papierom urobený súdnou exekútorkou v súlade s ust. § 133 Exek.

por. ţalovaný realizoval s lehotou do 31.12.2005. V súlade s ust. § 133 Exek. por. súdna

exekútorka zaslala ţalovanému ţiadosť zo dňa 8.9.1997 o odblokovanie zaknihovaných

cenných papierov v počte 47 659 ks emitenta O., a.s. z dôvodu zadania príkazu na predaj

cenných papierov obchodníkovi s cennými papiermi C., o.c.p., a.s.

(č. l. 31, č. l. 187). Súdna exekútorka, ako oprávnená osoba v zmysle Exekučného poriadku

nakladať s cennými papiermi povinného, opätovne obsahove totoţnú ţiadosť o odblokovanie

predmetných cenných papierov zopakovala na predpísanom tlačive strediska dňa 9.9.1997,

s ktorým dátumom ţalovaný (právny predchodca) ţiadosť na vykonanie sluţby exekútorky

prijal (č. l. 188). Poţiadavka exekútorky na sluţby bola akceptovaná a realizovaná

ţalovaným, ako vyplýva z výpisu účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 22.10.1997, ktorým

ţalovaný deklaruje pred vykonaním sluţby zákaz predaja akcií poţiadavku na zmenu, a to

zrušenie nastaveného obmedzenia, s dátumom platnosti blokácie 31.12.2005 a po vykonaní

sluţby emisia CP na účte majiteľa nemá ţiadne obmedzenia. Poţiadavka sluţby bola

akceptovaná a zmena stavu prevedená k 22.10.1997 (č. l. 189). Odvolací súd ani výsluchom

svedkyne - exekútorky nezistil rozpor medzi obsahom listiny na č. l. 189 spisu, ktorá

potvrdzuje zrealizovanie ţiadosti exekútorky o odblokovanie akcií, t. j. o zrušenie

pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi a obsahom výpovede svedkyne, ktorá

uviedla, ţe poţiadala ţalovaného o odblokovanie akcií a ţalovaný jej ţiadosť akceptoval.

Za tohto skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané, ţe ţalovaný postupoval v súlade

so v platnom znení v rozhodnom čase, a preto

sa nedopustil porušenia povinností vyplývajúcich mu z tohto zákona, čo je nesplnenie

základnej podmienky skúmanej pre vznik škody ţalobcovi.

Odvolací súd z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle

ust. zmenil a návrh ako nedôvodný proti ţalovanému zamietol.

Ţalobca proti tomuto rozsudku podal dovolanie. Dovolací súd napadnutý rozsudok

svojím uznesením zo 17. decembra 2009, č. k. zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch okrem toho, ţe uviedol dôvody dovolania ţalobcu, neuviedol ţiadny

právny rozbor veci a po skutkovej stránke vec od samého počiatku bola jasná a nesporná.

Javí sa tu pravdepodobne odlišný názor dovolacieho súdu na vedenie exekúcie na cenné

papiere. Treba tu posúdiť povinnosti ţalovaného, exekútora a následne aj postavenie

obchodníka s cennými papiermi a hlavne to, ţe exekútor nemá právomoc speňaţovať cenné

papiere, ale len blokovať ich prevod. Z toho odvolací súd vychádzal a výsluch exekútorky

to len potvrdil. Dovolací súd v intenciách svojho rozsudku uvádza len toto:

Dovolací súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku podrobne uviedol, za akých

podmienok v danom prípade prichádza zodpovednosť ţalovaného za uplatnené škody a tieţ

vyslovil právny názor, za akých podmienok táto zodpovednosť nie je daná. V tomto smere

dovolací súd predovšetkým poukázal na znenie ust. ,

z ktorého vyvodil záver, ţe ak stredisko (právny predchodca ţalovaného) vykoná registráciu

prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu zaregistrovaného pozastavenia výkonu

práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, poruší povinnosť. Následne dovolací súd

konštatoval nedostatky v skutkových zisteniach a pokiaľ by následne súd dospel k záveru,

ţe ţalovaný na základe ţiadosti súdnej exekútorky (č. l. 31) z hľadiska obsahu nemal túto

ţiadosť akceptovať ako príkaz oprávnenej osoby s odkazom na ustanovenie § 27 ods. 7

zákona o cenných papieroch ako ţiadosť na zápis zániku zaregistrovaného pozastavenia

výkonu práva nakladať s cenným papierom, potom by k zániku zaregistrovaného

pozastavenia výkonu práva nakladať s cennými papiermi nedošlo. V takom prípade úkon

ţalovaného z 24.10.1997 by bol porušením povinnosti v zmysle § 27 ods. 6 cit. zák.

„Dovolací súd po skutkovej aj právnej stránke v celom rozsahu zotrváva na obsahu

svojho predchádzajúceho rozhodnutia z 27.11.2006 (č. 1. 337), pričom vyššie citoval najmä

tie časti, s ktorými odvolací súd sa vôbec nevyporiadal. Súd prvého stupňa po tom, čo vo veci

rozhodol dovolací súd, ďalšie dokazovanie nevykonal, vyhodnotil doterajšie dokazovanie

a na základe toho ţalobe vyhovel. Odvolací súd na pojednávaní vypočul súdnu exekútorku,

z ktorej výpovede odvolací súd hodnotil iba tú časť o odblokovanie akcií a ţalovaný

jej ţiadosť akceptoval. Za tohto skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané,

ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom. Tento záver odvolacieho súdu však z obsahu

spisu vôbec nevyplýva a je vo výslovnom rozpore s výpoveďou súdnej exekútorky. Táto totiţ

ďalej uviedla, ţe v danom prípade išlo o predaj akcií, ktoré nemôţe speňaţovať exekútor,

ale len špeciálne na to určená osoba, a to obchodník s cennými papiermi, ale všeobecný

zákaz, a teda súčinnosť s exekútorom vydaná v príkaze po začatí exekúcie tu bol naďalej.

Teda exekútorka v tejto výpovedi v podstate iba potvrdila obsah svojho pokynu z 08.09.1997

(č. l. 187, 188), ţe o odblokovanie pozastavenia neţiadala vo všeobecnej rovine, ale výlučne

v súvislosti s tým, ţe zaslala obchodníkovi s cennými papiermi príkaz na predaj cenných

papierov, zrejme teda, ţe ide o odblokovanie len pre tento prípad, ako na to poukazuje

dovolateľ. Z uvedeného vyplýva, ţe v danej veci neboli splnené podmienky na zmenu

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Naviac, odvolací súd ani sa nezaoberal s otázkou,

či exekútorka za účelom predaja cenných papierov v rámci exekúcie mala postupovať inak,

akým iným konkrétnym spôsobom, či ţalovaný pre takýto postup mal zavedený osobitný kód,

prípadne ako ţalovaný postupoval v obdobných prípadoch, keď išlo o predaj cenných

papierov v rámci exekúcie“.

Dovolací súd zotrváva na svojich právnych názoroch v doterajších zrušujúcich

rozhodnutiach, ktoré bliţšie nešpecifikuje a ani jedno z nich. Odvolací súd v tomto

rozhodnutí zhora ich všetky uviedol a nič také, čo by vnášalo do nového rozhodnutia niečo

iné sa ani v ich tzv. právnych názoroch nenachádza. Uvádza dokonca, ţe:

„Tento záver odvolacieho súdu však z obsahu spisu vôbec nevyplýva a je

vo výslovnom rozpore s výpoveďou súdnej exekútorky“. To môţe tvrdiť len ten, kto nepozná

výpoveď exekútorky, nepochopil ju alebo je u neho absencia vedomosti právnej normy hlavne

v tom, ako sa vedie exekúcia na cenné papiere. K tomu, aby si mohol súd vytvoriť vo veci

právny názor, okrem kusých názorov v jednotlivých rozhodnutiach, je okrem právnych

noriem sa treba oboznámiť aj s veľkým mnoţstvom rôznych protichodných podaní advokátov

oboch účastníkov, pritom dokazovacia povinnosť bola do dôsledkov splnená.

Odvolací súd dôsledne preskúmal obsah spisov, jednotlivé dôkazy ( ), ich

vyhodnotenie ( ) a došiel k rovnakému právnemu záveru, ako v zrušenom

rozsudku z 23. januára 2008, č. k. -457, preto napadnutý rozsudok súdu

zmenil, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Ak dovolací súd má iný (pre odvolací súd nevedno aký) právny názor, rozsudok

odvolacieho súdu z 23. januára 2008, č. k. -457 nesmel zrušiť, pretoţe tým

porušil zákon. V tomto prípade mal povinnosť dovolací súd postupovať podľa ustanovenia

(v terajšom znení), ktorý znie takto:

„Ak dovolací súd dôjde k záveru, ţe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie.

Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom

právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté

rozhodnutie“.

Znenie tohto ustanovenia bolo zavedené do jeho novelou, zákonom

z 23. septembra 2008 č. , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Účinnosť táto novela nadobudla 15. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci

začaté pred jeho účinnosťou (§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely).

Podľa tejto novely bol povinný postupovať dovolací súd, ale nepostupoval, vlastne

podľa platnej a záväznej novely postupoval len v tom, ţe pre zrušenie pouţil novozavedenú

formu rozhodnutia „uznesenie“ (pred novelou bol rozsudok).

Odvolací súd aj na pojednávaní 14. decembra 2010 od zástupcu ţalobcu sa snaţil

zistiť, na čom zakladá svoju ţalobu čo do základu, ktoré sú to okolnosti a jeho odpoveď,

tak ako v celom konaní, bola, ţe ţalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť pri uvoľnení

blokácie cenných papierov (akcií) a tým mu bola spôsobená škoda. V tomto však odvolací

súd zastáva právny názor, ţe ţalovaný v tomto svoje povinnosti neporušil.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol rovnako

ako v rozsudku z 23. januára 2008, č. k. -457 + za jeden právny úkon

(dovolacia odpoveď) v zmysle ust. , tak, ţe v konaní úspešnému

ţalovanému v zmysle ust. priznal náhradu trov prvostupňového,

odvolacieho a dovolacieho konania za dva úkony právnej pomoci, vykonané

JUDr. L. (prevzatie a príprava, odvolanie zo dňa 30.3.1999), úkony právnej pomoci vykonané

JUDr. H. (účasť na pojednávaní 26.1.2001, vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu z 12.6.2001) po

20 160 Sk v zmysle vyhl. č. Ostatné uplatnené úkony právnej pomoci (prevzatie

a príprava právneho zastúpenia JUDr. H. a vyjadrenie k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo

dňa 31.7.2000) neboli priznané ako nedôvodne uplatnené, keď účastník nepreukázal účelnosť

a opodstatnenosť zmeny právneho zastúpenia a komentovania súdneho rozhodnutia. V zmysle

vyhl. č. bola ţalovanému priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za päť

úkonov právnej pomoci (účasť na pojednávaní dňa 30.9.2002, 13.2.2003, 1/2 úkonu

13.3.2003, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.6.2003, účasť na pojednávaní 26.10.2004) po

48 760 Sk a v zmysle vyhl. č. za osem úkonov právnej pomoci (podanie

dovolania zo dňa 17.1.2005, stanovisko dovolateľa k vyjadreniu ţalobcu z 28.2.2005, ţiadosť

o odklad vykonateľnosti, účasť na pojednávaní dňa 8.1.2007, 15.1.2007 v 1/2-ci, odvolanie

Mgr. K. zo dňa 14.2.2007, jeho účasť na pojednávaní 12.12.2007 a 23.1.2008) po 48 850 Sk,

reţijný paušál 5 x 100 Sk, 3 x 128 Sk, 1 x 136 Sk,

3 x 150 Sk, 4 x 178 Sk, 1 x 190 Sk, spolu reţijný paušál 2 372 Sk, spolu náhrada trov

právneho zastúpenia vo výške 668 807 Sk. Odvolací súd priznal úspešnému ţalovanému

náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za dovolanie vo výške 1 200 000 Sk, za odvolanie

500 000 Sk (13.5.1999), za odvolanie 1 000 000 Sk (18.5.2007). Ostatná uplatnená náhrada

trov konania nebola ţalovanému priznaná z dôvodu, ţe vykonanie niektorých právnych

úkonov nebolo osvedčené ani preukázané (rokovanie s klientom, rokovanie strán) alebo ich

vykonanie nebolo potrebné na účelné bránenie práva ţalovaného v zmysle ust. § 142 ods. 1

Z tohto dôvodu nebola účastníkovi priznaná náhrada DPH jeho právneho zástupcu.

Spolu teda 111 986 Eur (111 824 Eur +162 Eur), v Sk 3 417 657 Sk (3 368 807 Sk

+ 48 850 Sk).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. decembra 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová