Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/24/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. M., bývajúceho

v D., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. C., advokátom so sídlom v Ž., proti

žalovaným 1/ V. D., bývajúcemu v D., 2/ J. D., bývajúcemu v D., 3/ K. C., bývajúcej v D.,

4/ A. D., bývajúcemu v D., všetci v dovolacom konaní zastúpení JUDr. J. F., advokátom so

sídlom v B., o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava

III pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 10. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 7. júna 2006 č.k. -230 zamietol

návrh, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že poručiteľ J. D., nar. X., zomrelý dňa X., bol ku

2

dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. X. – ornej pôdy vo výmere X. mzapísanej

na LV č. X. Katastrálneho úradu v B., Správa katastra S., obec D., kat. úz. J.. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal v zmysle naliehavý právny

záujem na určení vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, ktorá bola skonfiškovaná J. D.

zomrelému v R. a nepreukázal ani vecnú legitimáciu v spore. V súlade s názorom vysloveným

v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave z 15. júna 2005 sp. zn.

uviedol, že v danej veci (jej vyhovením by prichádzalo do úvahy dodatočné prejednanie

dedičstva) nepostačovalo na preukázanie naliehavého právneho záujmu len tvrdenie žalobcu,

že poručiteľ je jeho strýko. Mal za to, že žalobcove právne postavenie by sa zlepšilo v prípade

vyhovenia žalobe len vtedy, ak by skutočne prichádzal do úvahy ako dedič po nebohom

strýkovi J. D.. Žalobca však nepreukázal, že poručiteľ zanechal závet, v ktorom by za dediča

označil jeho osobu. Nepreukázal ani to, že bol dedičom (účastníkom konania) v základnom

(pôvodnom) dedičskom konaní, prípadne v ktorej zákonnej skupine dedičov dedil a teda, či

nebol vylúčený z dedičstva osobami, ktoré boli povolané dediť v 1. alebo 2. skupine dedičov.

Nebolo preto možné ustáliť, že žalobcovi svedčí niektorý z dôvodov dediť a teda, že je

nositeľom určitých práv (dedičského práva) po nebohom J. D.. Z uvedených dôvodov žalobe

nevyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1 a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. apríla 2008 sp. zn.

na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. V časti náhrady

trov prvostupňového konania rozsudok zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania vo výške 120 821,-- Sk k rukám

JUDr. J. F., advokáta v B. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol o trovách

odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vo veci samej

správne rozhodol, keď žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu

na požadovanom určení, resp. pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Stotožnil sa

s názorom okresného súdu, že naliehavý právny záujem na takom určení, akého sa žalobca

domáhal, môže mať len skutočný (nie iba potencionálny) dedič. Žalobca však zatiaľ

nepreukázal, že patrí do skupiny osôb, ktorí sú dedičmi po zomrelom J. D.. Za mylné

považoval tvrdenie žalobcu, že naliehavý právny záujem, resp. jeho aktívna vecná legitimácia

v konaní je daná už tým, že je účastníkom dedičského konania ako do úvahy prichádzajúci

dedič v tretej skupine. Ustanovenie totiž platí pre dedičské konanie a nie je ho

možné aplikovať na daný prípad. Dospel k záveru, že predpoklad procesnej prípustnosti

uvedený v (aktívna vecná legitimácia žalobcu) sa v danej veci naplní len

vtedy, ak žalobca preukáže vierohodným listinným dokladom (napr. právoplatným

rozhodnutím príslušného rakúskeho súdneho orgánu), že je v skutočnosti dedičom po

zomrelom J. D.. Keďže tak žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa a ani pred odvolacím

súdom neurobil, jeho žalobu považoval prinajmenšom za predčasne podanú. Výrok o trovách

prvostupňového konania zmenil z dôvodu nesprávne určenej výšky náhrady trov.

Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti

dovolania uviedol, že ak súdy oboch stupňov vychádzali z názoru, že žalobca nie je v spore

aktívne legitimovaný a teda nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, mali správne konanie

zastaviť, lebo ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Týmto nesprávnym

postupom odňali žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle , keďže

právoplatnosť rozsudku spôsobuje, že žalobca nemôže v budúcnosti podávať voči žalovaným

žalobný návrh v dôsledku právoplatnej rozsúdenej veci, hoci sporný majetok patrí

do dedičstva po poručiteľovi J. D.. Namietal tiež, že rozsudok odvolacieho súdu je

nepreskúmateľný, lebo odvolací súd rozhodnutie riadne neodôvodnil. Vytýkal odvolaciemu

súdu, že napriek zložitosti hmotnoprávnej i procesnej stránky veci, sa v odôvodnení zameral

len na otázku vecnej legitimácie, ktorú zdôvodnil veľmi stroho. Poukázal na rozpor

s odôvodnením rozsudku okresného súdu, ktorý zamietnutie žaloby zdôvodnil nedostatkom

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázal tiež na skutočnosť, že

odvolací súd bližšie nezdôvodnil, prečo považoval jeho návrh za prinajmenšom predčasne

podaný. Za zmätočné považoval vyjadrenie odvolacieho súdu v tom, že nie je povinný

určovať rozsah dedičov, ako sa to navrhovateľ mylne domnieva s poukazom na

Dovolanie odôvodnil tiež tým, že odvolací súd vec nesprávne po právnej stránke posúdil

v otázke naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a v otázke nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie.

Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je prípustné.

Keďže nedošlo ani k naplneniu dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení ,

dovolanie žalobcu je neprípustné. Navrhli preto, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

K žalobcom namietanej vade odňatia možnosti konať pred súdom uviedli, že žalobca mylne

zamieňa podmienky vedenia občianskeho súdneho konania s vecnou legitimáciou. To, že

žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný neznamená, že nebol spôsobilý byť účastníkom

súdneho konania. Podľa ustanovenia veta prvá spôsobilosť byť účastníkom

konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Je zrejmé, že žalobca ako fyzická

osoba, má túto spôsobilosť. Skutočnosť, že rozhodnutie vo veci samej vytvára prekážku res

iudicata neznamená, že žalobca bol vylúčený postupom súdov z realizácie procesných práv.

Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu uviedli, že

v rozsudku sú uvedené všetky zákonom požadované náležitosti a je preto právne perfektný.

K žalobcom namietanej „strohosti“ odôvodnenia rozsudku poznamenali, že ak zamieta súd

určovaciu žalobu pre nedostatok neliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je

vylúčené, aby sa súčasne zaoberal vecou samou. Ani táto námietka žalobcu preto nie je

opodstatnená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V posudzovanej veci odvolací súd rozhodol formou rozsudku tak, že rozsudok

okresného súdu vo veci samej potvrdil.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací

súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v

Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom podľa treba uviesť, že žalobca nesprávne

stotožňuje vecnú legitimáciu so spôsobilosťou byť účastníkom konania. Vecná legitimácia

vyplýva z hmotného práva; má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného

práva alebo povinnosti. Jej nedostatok, podobne ako nedostatok naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení, vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym

rozhodnutím. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú

subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon

priznáva ( ). Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva

, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti

vzniká narodením a zaniká smrťou (, ). Nedostatok vecnej legitimácie (či už

aktívnej alebo pasívnej) nemožno preto považovať za nedostatok spôsobilosti byť účastníkom

konania a teda za jednu z podmienok konania, ktorý procesný nedostatok vedie k zastaveniu

konania. Ak súdy nižších stupňov dospeli k záveru, že žalobca nie je v konaní vecne

legitimovaný, resp. že nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, správne

postupovali, ak konanie nebolo zastavené, ale žaloba bola zamietnutá. Týmto postupom

neodňali žalobcovi možnosť konať pred súdom tak, ako to nesprávne tvrdil žalobca.

V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že pre určovaciu žalobu nie je určujúca

hmotnoprávna legitimácia účastníkov, ale existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Ak dôvodom jej zamietnutia bol len nedostatok naliehavého

právneho záujmu, právoplatný rozsudok nie je prekážkou rozsúdenej veci pre novú určovaciu

žalobu (porovnaj R 15/2005).

Žalobca v dovolaní namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia,

avšak v dovolaní neuviedol, v čom konkrétne malo byť odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu nejasné, resp. nezrozumiteľné a s akými skutočnosťami sa odvolací súd v dôvodoch

rozhodnutia nevyporiadal tak, že nemal objektívne možnosť posúdiť správnosť, resp.

nesprávnosť jeho rozhodnutia. Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd v odôvodnení

rozhodnutia jasne uviedol dôvody vedúce k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu.

Zrozumiteľne uviedol, prečo sa stotožnil s právnym posúdením urobeným súdom prvého

stupňa v otázke nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, resp. nedostatku jeho

naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a teda prečo považoval jeho rozhodnutie

za vecne správne. Odôvodnenie jeho rozhodnutia nemožno preto považovať za tak nejasné

a nezrozumiteľné, že by to žalobcovi znemožňovalo objektívne posúdiť jeho (ne)správnosť,

prípadne kvalifikovane sa rozhodnúť, ktorým dovolacím dôvodom má dovolanie odôvodniť.

Žalobca preto neopodstatnene namietal, že rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou, ktorá by

prípadne mohla byť porušením práva na spravodlivý proces.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť,

že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle Námietka účastníka

konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať

za dovolací dôvod podľa , ktorý však sám osebe prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom

právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto

prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Keďže v prejednávanej veci dovolanie žalobcu smerovalo proti rozsudku odvolacieho

súdu, proti ktorému podľa prípustné nie je a neboli zistené ani dôvody

prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako

neprípustné odmietol ( v spojení s ) bez toho,

aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová