Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0cd/376863.b87b8b.pdf
PDF · 116.2 KB
No categories available
2Obo/117/2009
Najvyšší súd 2 Obo 117/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., spol. s r.o., IČO: X.,
N.B. (C.N.),
zast. JUDr. E.G., advokátkou, L. proti žalovanému:
Ing. F.K.B., o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.9.2009,
č. k. 28 Cb 83/2000-419, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24.9.2009, č. k. 28 Cb 83/2000-419 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom vylúčil spoločníka Ing. F.L., CSc.,
bytom K.B. zo spoločnosti B.,
spol. s r.o., IČO: X., N.B. (C.N.).
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 531,58 Eur na náhradu trov konania na účet
jeho právneho zástupcu.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.08.2007, č. k.
2 Obo 108/2007-316 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.01.2003, č. k.
28 Cb 83/2000-174 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého
stupňa bolo zaoberať sa okolnosťami preukazujúcimi porušenie povinností spoločníka
a takýmto okolnostiam predloženými listinnými dokladmi.
Súd z doplneného dokazovania dospel k záveru, že sú v zmysle ust. § 149
Obchodného zákonníka splnené podmienky k rozhodnutiu o vylúčení žalovaného z obchodnej
spoločnosti žalobcu.
Súd vychádzal zo skutočnosti, že valné zhromaždenie žalobcu, konané dňa 16.10.2000
uložilo žalovanému:
poskytnúť žalobcovi písomnosti, vrátane účtovných dokladov, personálnu agendu,
zmluvy z obchodno-záväzkových vzťahov, právnu agendu, ktorú mal žalovaný
k dispozícii pred konaním valného zhromaždenia,
umožniť odsúhlasenie zmeny sídla žalobcu,
uskutočniť úkony zabezpečujúce riadny chod, riadenie a podnikanie obchodnej
spoločnosti na základe výzvy konateľa žalobcu, do 1 mesiaca od konania valného
zhromaždenia.
Podľa odôvodnenia v konaní už bolo preukázané, že žalovaný mal v držbe počítačový
výstup z účtovníctva a ďalšie účtovné doklady, ktoré zástupcovi žalobcu neodovzdal
ani napriek výzve žalobcu.
Pokiaľ ide o pojednávanie dňa 24.9.2009, žalovaný k povinnosti vydať účtovné
doklady uviedol, že žalobca tieto doklady má k dispozícii, čoho dôkazom je súvaha za rok
2000. Personálnu agendu s dokumentmi súvisiacimi s daňovými povinnosťami nemá
k dispozícii. Zmluvy a podklady k nim podľa záväzkových vzťahov a celú právnu agendu
má žalobca. Z listu JUDr. H. nevyplýva, že by túto agendu mal k dispozícii žalovaný. Podľa
žalovaného k podaniu daňového priznania na DPH za júl 2000 nie sú potrebné žiadne účtovné
doklady, ale len výpis z účtu č. X., ktorý mal k dispozícii. K odsúhlaseniu zmeny sídla
spoločnosti sa žalovaný nemohol vyjadriť, keďže na zasadnutí valného zhromaždenia mala
byť prerokovaná táto záležitosť až v bode rôzne a spoločník žalovanému oznámil, že mu
neposkytne žiadne informácie o spoločnosti. Žalovaný bol požiadaný, aby počkal mimo
rokovacej miestnosti, kým príde k prerokovaniu bodu rôzne programu. Žalovaný uviedol,
že sám chcel zmenu sídla spoločnosti, ale konanie spoločníka považoval za nezákonné
a z rokovania odišiel. Žalovaný ďalej uviedol, že doklady spoločnosti žalobcu odovzdal
pracovníkom súkromnej bezpečnostnej služby B., a.s. dňa 28.07.2000.
Zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného na pojednávaní dňa 24.09.2009 uviedol,
že čo sa týka údajného obsadenia žalovaného súkromnou bezpečnostnou službou, odvoláva
sa na záznam pre pamäť, ktorý je v súdnom spise založený (č.l.16). Ide o nepravdivé tvrdenia
a ohováranie. Čo sa týka spracovania účtovnej súvahy za rok 2000, nespochybňuje, že bola
spracovaná pracovníkmi žalobcu v nadväznosti na daňové priznanie z marca 2001. Súvaha
bola spracovaná podmienečne s tým, že nie sú k dispozícii všetky podklady potrebné k jej
vypracovaniu. Odvoláva sa na audítorskú správu týkajúcu sa dokladov za rok 2000. Doklady
žalobcovi neboli odovzdané žalovaným. Zástupcovia žalobcu mali problém dostať sa do sídla
žalobcu, keďže ich žalovaný chcel vykázať s tým, že zavolá políciu. Za daných okolností bolo
potrebné riešiť vzniknutú situáciu presídlením spoločnosti žalobcu.
Súd uzavrel, že žalovaný súdu nepreukázal, že by po skončení funkcie konateľa
u žalobcu odovzdal dokumentáciu súvisiacu s chodom obchodnej spoločností. Žalovaný
ako spoločník žalobcu napriek uzneseniu valného zhromaždenia a následnej písomnej výzve
neodovzdal potrebné doklady pre zabezpečenie činnosti obchodnej spoločnosti a týmto
konaním spôsobil zbytočné sťaženie dodržiavania právnych predpisov spoločnosťou žalobcu.
Vzhľadom na to, že ide o niekoľkoročný spor, bolo zo strany žalovaného dokladované,
že spoločnosť vo svojom predmete činnosti pokračuje. Pre rozhodovanie v danej veci nie je
rozhodujúci stav činnosti žalobcu po roku 2000, a preto sa dôkazmi predkladanými
žalovaným, dotýkajúcich sa obdobia po roku 2000, nezaoberal. Na základe takto doplneného
dokazovania súd podľa ust. § 149 Obchodného zákonníka rozhodol tak, že žalovaného
ako spoločníka žalobcu vylúčil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktoré oprel o ust. § 221 ods. 1 písm.
f/, g/ a h/ O.s.p. a tvrdí, že mu súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca a súd l. stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
Pokiaľ ide o dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 O.s.p. písm. f/, cituje z odôvodnenia
uznesenia odvolacieho súdu z 31.8.2007, ktorým tento rozsudok súdu l. stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konania a namieta, že súd l. stupňa sa ani len nezaoberal jeho údajnou
bezpečne preukázanou držbou počítačového výstupu účtovníctva výdavkového
pokladničného dokladu zo dňa 26.7.2000 (č. l. 158), dobropis č. 12 0004 zo dňa 26.7.2000
k fa. č. 200029 zo dňa 26.7.2000 (č. l. 184, 185), pričom podľa neho dátum má byť správne
28.7.2000. Tvrdí, že sám na pojednávaní dňa 24.9.2009 navrhol dokazovanie účtovnými
dokladmi žalobcu za júl 2000, medzi ktorými by sa tieto doklady museli nachádzať. Tvrdí,
že vykonávanie tohto dôkazu nariadil nielen opakovane odvolací súd, ale dvakrát aj dovolací
súd. Podľa jeho mienky existencia riadneho daňového priznania za r. 2000 preukazuje,
že žalobca má všetky doklady, žiadna škoda mu nevznikla a bez vzniku ním zavinenej škody,
či akejkoľvek ujmy žalobcu, nemohol závažne porušiť svoje povinnosti ako spoločníka.
Z ním tvrdenej skutočnosti, že súd l. stupňa sa nezaoberal a nevysporiadal s otázkou
bezpečného preukázania jeho držby spomenutých dokladov odvodil, že postup odvolacieho
súdu by nahradil postup rozhodovania súdu l. stupňa, čo je podľa jeho mienky dôvodom
na zrušenie napadnutého rozsudku súdu l. stupňa.
Tvrdí ďalej, že súd l. stupňa porušil ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď podrobne neuviedol,
čoho sa žalobca domáha. Obšírne uvádza, odvolávajúc sa na zápisnicu z valného
zhromaždenia žalobcu konaného dňa 16.10.2000, list. JUDr. G. zo 6.11.2000, čo mu žalobca
uložil. Domnieva sa, že pre neho bolo záväzné len to, čo bolo vo výzve, s upozornením na
možnosť vyhlásenia. Podľa neho súd si znenie výzvy vymyslel.
Tvrdí, že nebol vyzvaný na odovzdanie písomností, že toto slovo nie je synonymom
pojmu „spisové materiály“, čo je výraz neurčitý. Túto skutočnosť považuje za ďalší dôvod
pre zrušenie napadnutého rozsudku.
Ako ďalšie tvrdí, že nikdy nebol vyzvaný na odovzdanie pokladničných dokladov
a vyúčtovanie peňažných hotovostí. Tvrdí, že na pojednávaní dňa 24.9.3009 predložil súdu
dôkazy toho, že Mgr. H., JUDr. G. a S., Ing. G.
a Ing. O. zdefraudovali z pokladnice žalobcu sumu viac ako 59 tis. Eur a tým podľa neho
dokázali, že výzva zo 6.11.2000 na odovzdanie pokladničných dokladov a vyúčtovanie
peňažných hotovostí je lož, ktorou po súhlase jeho spoločníka menované osoby zakryli
vlastnú krádež. Tvrdí, že k tejto časti výzvy zo dňa 6.11.2000 sa mu podarilo predložiť
negatívny dôkaz, ktorým bezpečne preukázal, že tvrdenie žalobcu, že nesplnil povinnosť
odovzdať im pokladničné doklady, vyúčtovať peňažné hotovosti, je neoprávnené. Domnieva
sa, že rozsudok, ktorý existenciu takejto výzvy popiera, treba zrušiť.
Ako ďalšie zdôvodňuje svoje tvrdenie, že nebol vyzvaný na odovzdanie dokumentov
súvisiacich so vznikom a plnením daňovej povinnosti, čo preukázal a vidí v tom ďalší dôvod
na zrušenie napadnutého rozsudku.
Odvoláva sa na svoje písomnú žiadosť adresovanú Najvyššiemu súdu SR zo dňa
7.4.2005, ako aj žiadosti na pojednávaní súdu l. stupňa dňa 24.9.2009 o zaslaní odpisu
stanoviska žalobcu, resp. možnosti oboznámiť sa s vyjadrením žalobcu v dovolacom konaní
a sťažuje sa, že súd jeho žiadosti nevyhovel, odkázal ho na jeho právneho zástupcu
v označených dovolacích konaniach. Tvrdí, že tým súd porušil ust. § 123 O.s.p. a odňal mu
tak právo konať pred súdom. Aj to je podľa neho dôvodom na zrušenie napadnutého
rozsudku.
Pokiaľ ide o dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p., považuje
JUDr. S. za vylúčenú z konania. Tvrdí, že senát, ktorý rozhodol o tom, že
JUDr. S. vylúčená nie je, porušil ust. § 83 a § 159 O.s.p. a odňal mu tým ústavné právo
a slobodu na prístup k spravodlivému súdu.
Ako odôvodnenie odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. cituje z napadnutého
rozsudku str. 2 ods. 2, “že v konaní bolo preukázané, že žalovaný mal v držbe ďalšie účtovné
doklady“, ktoré mal žalovaný neodovzdať žalobcovi napriek jeho výzve. Označuje tento
úsudok za lživý, nevie aké doklady to majú byť, v konaní podľa neho nebolo nič preukázané
a súd podľa neho nedokáže ani len pomenovať tie údajné doklady a nieto označiť dôkazy,
ktoré to tak, ako súd usudzuje, preukazujú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok treba zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom tohto záveru
je zistenie, že súd l. stupňa nerešpektoval usmernenie, ktoré mu odvolací súd dal vo svojom
uznesení zo dňa 11.8.2007, č. k. 2 Obo 108/2007-316, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku a dôvodnosť odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd
v závere citovaného uznesenia uviedol, že z prijatého uznesenia valného zhromaždenia
vyplývalo pre žalovaného splnenie povinnosti poskytnúť všetok spisový materiál z oblasti
v uznesení vymenovaných, pričom bolo úplne bezpredmetné, či išlo o doklady kýmkoľvek
odcudzené alebo ponechané v držbe, či zabudnuté, omylom nevydané, v origináli alebo
v kópii. Preto zaoberať sa spôsobom nadobudnutia alebo formou týchto dokladov bolo
nepodstatné. V konaní bolo bezpečne preukázané, že časť týchto dokladov, a to počítačový
výstup účtovníctva, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 26.7.2000 - č. l. 184, 185 spisu
žalovaný skutočne v lehote do 28.7.2000 mal a teda, že si nesplnil povinnosť uloženú mu
v uznesení valného zhromaždenia v lehote na to určenej, a to ani v dodatočne určenej lehote
a v písomných výzvach žalobcu. Tým, že si nesplnil povinnosť uloženú VZ a tým, že išlo
o doklady, ktoré sú pre chod spoločnosti a dodržiavanie právnych prepisov v oblasti
účtovníctva, správy daní a obchodného práva nevyhnutné, dopustil sa žalovaný porušenia
svojich povinností, uložených mu valným zhromaždením spoločnosti závažným spôsobom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd l. stupňa sa citovanými
usmerneniami odvolacieho súdu neriadil, preto odvolací súd musí opätovne jeho napadnutý
rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby sa v tomto ďalšom konaní týmto
usmernením riadil a nové rozhodnutie náležite, v súlade s ust. § 157 ods. 2 Os.p.
A.
Pokiaľ ide o odvolateľovo zdôvodnenie odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.,
tento dôvod prípustnosti odvolania nie je vo veci daný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 26.11.2008, sp. zn.
2 Ndob 21/2008 túto právnu skutočnosť náležite odôvodnil a odvolateľove invektívy voči
senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý o tom rozhodoval, na právoplatnosti tohto uznesenia
nič nemôžu zmeniť, prispievajú len k vytváraniu úsudku o povahe ich pôvodcu.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu v súlade s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 13. januára 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.