Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/117/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., spol. s r.o., IČO: X.,

N.B. (C.N.),

zast. JUDr. E.G., advokátkou, L. proti žalovanému:

Ing. F.K.B., o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.9.2009,

č. k. -419, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

24.9.2009, č. k. -419 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom vylúčil spoločníka Ing. F.L., CSc.,

bytom K.B. zo spoločnosti B.,

spol. s r.o., IČO: X., N.B. (C.N.).

Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 531,58 Eur na náhradu trov konania na účet

jeho právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.08.2007, č. k.

-316 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.01.2003, č. k.

-174 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého

stupňa bolo zaoberať sa okolnosťami preukazujúcimi porušenie povinností spoločníka

a takýmto okolnostiam predloženými listinnými dokladmi.

Súd z doplneného dokazovania dospel k záveru, že sú v zmysle ust. § 149

splnené podmienky k rozhodnutiu o vylúčení žalovaného z obchodnej

spoločnosti žalobcu.

Súd vychádzal zo skutočnosti, že valné zhromaždenie žalobcu, konané dňa 16.10.2000

uložilo žalovanému:

ƒ poskytnúť žalobcovi písomnosti, vrátane účtovných dokladov, personálnu agendu,

zmluvy z obchodno-záväzkových vzťahov, právnu agendu, ktorú mal žalovaný

k dispozícii pred konaním valného zhromaždenia,

ƒ umožniť odsúhlasenie zmeny sídla žalobcu,

ƒ uskutočniť úkony zabezpečujúce riadny chod, riadenie a podnikanie obchodnej

spoločnosti na základe výzvy konateľa žalobcu, do 1 mesiaca od konania valného

zhromaždenia.

Podľa odôvodnenia v konaní už bolo preukázané, že žalovaný mal v držbe počítačový

výstup z účtovníctva a ďalšie účtovné doklady, ktoré zástupcovi žalobcu neodovzdal

ani napriek výzve žalobcu.

Pokiaľ ide o pojednávanie dňa 24.9.2009, žalovaný k povinnosti vydať účtovné

doklady uviedol, že žalobca tieto doklady má k dispozícii, čoho dôkazom je súvaha za rok

2000. Personálnu agendu s dokumentmi súvisiacimi s daňovými povinnosťami nemá

k dispozícii. Zmluvy a podklady k nim podľa záväzkových vzťahov a celú právnu agendu

má žalobca. Z listu JUDr. H. nevyplýva, že by túto agendu mal k dispozícii žalovaný. Podľa

žalovaného k podaniu daňového priznania na DPH za júl 2000 nie sú potrebné žiadne účtovné

doklady, ale len výpis z účtu č. X., ktorý mal k dispozícii. K odsúhlaseniu zmeny sídla

spoločnosti sa žalovaný nemohol vyjadriť, keďže na zasadnutí valného zhromaždenia mala

byť prerokovaná táto záležitosť až v bode rôzne a spoločník žalovanému oznámil, že mu

neposkytne žiadne informácie o spoločnosti. Žalovaný bol požiadaný, aby počkal mimo

rokovacej miestnosti, kým príde k prerokovaniu bodu rôzne programu. Žalovaný uviedol,

že sám chcel zmenu sídla spoločnosti, ale konanie spoločníka považoval za nezákonné

a z rokovania odišiel. Žalovaný ďalej uviedol, že doklady spoločnosti žalobcu odovzdal

pracovníkom súkromnej bezpečnostnej služby B., a.s. dňa 28.07.2000.

Zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného na pojednávaní dňa 24.09.2009 uviedol,

že čo sa týka údajného obsadenia žalovaného súkromnou bezpečnostnou službou, odvoláva

sa na záznam pre pamäť, ktorý je v súdnom spise založený (č.l.16). Ide o nepravdivé tvrdenia

a ohováranie. Čo sa týka spracovania účtovnej súvahy za rok 2000, nespochybňuje, že bola

spracovaná pracovníkmi žalobcu v nadväznosti na daňové priznanie z marca 2001. Súvaha

bola spracovaná podmienečne s tým, že nie sú k dispozícii všetky podklady potrebné k jej

vypracovaniu. Odvoláva sa na audítorskú správu týkajúcu sa dokladov za rok 2000. Doklady

žalobcovi neboli odovzdané žalovaným. Zástupcovia žalobcu mali problém dostať sa do sídla

žalobcu, keďže ich žalovaný chcel vykázať s tým, že zavolá políciu. Za daných okolností bolo

potrebné riešiť vzniknutú situáciu presídlením spoločnosti žalobcu.

Súd uzavrel, že žalovaný súdu nepreukázal, že by po skončení funkcie konateľa

u žalobcu odovzdal dokumentáciu súvisiacu s chodom obchodnej spoločností. Žalovaný

ako spoločník žalobcu napriek uzneseniu valného zhromaždenia a následnej písomnej výzve

neodovzdal potrebné doklady pre zabezpečenie činnosti obchodnej spoločnosti a týmto

konaním spôsobil zbytočné sťaženie dodržiavania právnych predpisov spoločnosťou žalobcu.

Vzhľadom na to, že ide o niekoľkoročný spor, bolo zo strany žalovaného dokladované,

že spoločnosť vo svojom predmete činnosti pokračuje. Pre rozhodovanie v danej veci nie je

rozhodujúci stav činnosti žalobcu po roku 2000, a preto sa dôkazmi predkladanými

žalovaným, dotýkajúcich sa obdobia po roku 2000, nezaoberal. Na základe takto doplneného

dokazovania súd podľa ust. rozhodol tak, že žalovaného

ako spoločníka žalobcu vylúčil.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktoré oprel o ust. § 221 ods. 1 písm.

f/, g/ a h/ a tvrdí, že mu súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca a súd l. stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

Pokiaľ ide o dôvod odvolania podľa písm. f/, cituje z odôvodnenia

uznesenia odvolacieho súdu z 31.8.2007, ktorým tento rozsudok súdu l. stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konania a namieta, že súd l. stupňa sa ani len nezaoberal jeho údajnou

bezpečne preukázanou držbou počítačového výstupu účtovníctva výdavkového

pokladničného dokladu zo dňa 26.7.2000 (č. l. 158), dobropis č. 12 0004 zo dňa 26.7.2000

k fa. č. 200029 zo dňa 26.7.2000 (č. l. 184, 185), pričom podľa neho dátum má byť správne

28.7.2000. Tvrdí, že sám na pojednávaní dňa 24.9.2009 navrhol dokazovanie účtovnými

dokladmi žalobcu za júl 2000, medzi ktorými by sa tieto doklady museli nachádzať. Tvrdí,

že vykonávanie tohto dôkazu nariadil nielen opakovane odvolací súd, ale dvakrát aj dovolací

súd. Podľa jeho mienky existencia riadneho daňového priznania za r. 2000 preukazuje,

že žalobca má všetky doklady, žiadna škoda mu nevznikla a bez vzniku ním zavinenej škody,

či akejkoľvek ujmy žalobcu, nemohol závažne porušiť svoje povinnosti ako spoločníka.

Z ním tvrdenej skutočnosti, že súd l. stupňa sa nezaoberal a nevysporiadal s otázkou

bezpečného preukázania jeho držby spomenutých dokladov odvodil, že postup odvolacieho

súdu by nahradil postup rozhodovania súdu l. stupňa, čo je podľa jeho mienky dôvodom

na zrušenie napadnutého rozsudku súdu l. stupňa.

Tvrdí ďalej, že súd l. stupňa porušil ust. , keď podrobne neuviedol,

čoho sa žalobca domáha. Obšírne uvádza, odvolávajúc sa na zápisnicu z valného

zhromaždenia žalobcu konaného dňa 16.10.2000, list. JUDr. G. zo 6.11.2000, čo mu žalobca

uložil. Domnieva sa, že pre neho bolo záväzné len to, čo bolo vo výzve, s upozornením na

možnosť vyhlásenia. Podľa neho súd si znenie výzvy vymyslel.

Tvrdí, že nebol vyzvaný na odovzdanie písomností, že toto slovo nie je synonymom

pojmu „spisové materiály“, čo je výraz neurčitý. Túto skutočnosť považuje za ďalší dôvod

pre zrušenie napadnutého rozsudku.

Ako ďalšie tvrdí, že nikdy nebol vyzvaný na odovzdanie pokladničných dokladov

a vyúčtovanie peňažných hotovostí. Tvrdí, že na pojednávaní dňa 24.9.3009 predložil súdu

dôkazy toho, že Mgr. H., JUDr. G. a S., Ing. G.

a Ing. O. zdefraudovali z pokladnice žalobcu sumu viac ako 59 tis. Eur a tým podľa neho

dokázali, že výzva zo 6.11.2000 na odovzdanie pokladničných dokladov a vyúčtovanie

peňažných hotovostí je lož, ktorou po súhlase jeho spoločníka menované osoby zakryli

vlastnú krádež. Tvrdí, že k tejto časti výzvy zo dňa 6.11.2000 sa mu podarilo predložiť

negatívny dôkaz, ktorým bezpečne preukázal, že tvrdenie žalobcu, že nesplnil povinnosť

odovzdať im pokladničné doklady, vyúčtovať peňažné hotovosti, je neoprávnené. Domnieva

sa, že rozsudok, ktorý existenciu takejto výzvy popiera, treba zrušiť.

Ako ďalšie zdôvodňuje svoje tvrdenie, že nebol vyzvaný na odovzdanie dokumentov

súvisiacich so vznikom a plnením daňovej povinnosti, čo preukázal a vidí v tom ďalší dôvod

na zrušenie napadnutého rozsudku.

Odvoláva sa na svoje písomnú žiadosť adresovanú Najvyššiemu súdu SR zo dňa

7.4.2005, ako aj žiadosti na pojednávaní súdu l. stupňa dňa 24.9.2009 o zaslaní odpisu

stanoviska žalobcu, resp. možnosti oboznámiť sa s vyjadrením žalobcu v dovolacom konaní

a sťažuje sa, že súd jeho žiadosti nevyhovel, odkázal ho na jeho právneho zástupcu

v označených dovolacích konaniach. Tvrdí, že tým súd porušil ust. a odňal mu

tak právo konať pred súdom. Aj to je podľa neho dôvodom na zrušenie napadnutého

rozsudku.

Pokiaľ ide o dôvod odvolania podľa , považuje

JUDr. S. za vylúčenú z konania. Tvrdí, že senát, ktorý rozhodol o tom, že

JUDr. S. vylúčená nie je, porušil ust. a a odňal mu tým ústavné právo

a slobodu na prístup k spravodlivému súdu.

Ako odôvodnenie odvolania podľa cituje z napadnutého

rozsudku str. 2 ods. 2, “že v konaní bolo preukázané, že žalovaný mal v držbe ďalšie účtovné

doklady“, ktoré mal žalovaný neodovzdať žalobcovi napriek jeho výzve. Označuje tento

úsudok za lživý, nevie aké doklady to majú byť, v konaní podľa neho nebolo nič preukázané

a súd podľa neho nedokáže ani len pomenovať tie údajné doklady a nieto označiť dôkazy,

ktoré to tak, ako súd usudzuje, preukazujú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok treba zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom tohto záveru

je zistenie, že súd l. stupňa nerešpektoval usmernenie, ktoré mu odvolací súd dal vo svojom

uznesení zo dňa 11.8.2007, č. k. -316, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť

napadnutého rozsudku a dôvodnosť odvolania podľa Odvolací súd

v závere citovaného uznesenia uviedol, že z prijatého uznesenia valného zhromaždenia

vyplývalo pre žalovaného splnenie povinnosti poskytnúť všetok spisový materiál z oblasti

v uznesení vymenovaných, pričom bolo úplne bezpredmetné, či išlo o doklady kýmkoľvek

odcudzené alebo ponechané v držbe, či zabudnuté, omylom nevydané, v origináli alebo

v kópii. Preto zaoberať sa spôsobom nadobudnutia alebo formou týchto dokladov bolo

nepodstatné. V konaní bolo bezpečne preukázané, že časť týchto dokladov, a to počítačový

výstup účtovníctva, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 26.7.2000 - č. l. 184, 185 spisu

žalovaný skutočne v lehote do 28.7.2000 mal a teda, že si nesplnil povinnosť uloženú mu

v uznesení valného zhromaždenia v lehote na to určenej, a to ani v dodatočne určenej lehote

a v písomných výzvach žalobcu. Tým, že si nesplnil povinnosť uloženú VZ a tým, že išlo

o doklady, ktoré sú pre chod spoločnosti a dodržiavanie právnych prepisov v oblasti

účtovníctva, správy daní a obchodného práva nevyhnutné, dopustil sa žalovaný porušenia

svojich povinností, uložených mu valným zhromaždením spoločnosti závažným spôsobom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd l. stupňa sa citovanými

usmerneniami odvolacieho súdu neriadil, preto odvolací súd musí opätovne jeho napadnutý

rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby sa v tomto ďalšom konaní týmto

usmernením riadil a nové rozhodnutie náležite, v súlade s ust. § 157 ods. 2 Os.p.

A.

Pokiaľ ide o odvolateľovo zdôvodnenie odvolania podľa ,

tento dôvod prípustnosti odvolania nie je vo veci daný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 26.11.2008, sp. zn.

túto právnu skutočnosť náležite odôvodnil a odvolateľove invektívy voči

senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý o tom rozhodoval, na právoplatnosti tohto uznesenia

nič nemôžu zmeniť, prispievajú len k vytváraniu úsudku o povahe ich pôvodcu.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221

ods. 1 zrušil a vec mu v súlade s ust. vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. januára 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.