Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/21/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J., bytom N., IČO: X., zast.: JUDr. L.,

advokátom so sídlom H., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 06. novembra 2008 č. k. -20, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 06. novembra 2008 č. k. -20 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č.: I/223/10568-66194/2007/992517-r zo dňa 24.08.2007 ako aj rozhodnutie Daňového úradu

v Rožňave č. j.: /Far z 25.05.2007 r u š í a vec v r a c i a

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho

právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 484,37, €.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. : I/223/10568-66194/2007/992517-r zo dňa 24.08.2007 žalovaný ako

odvolací orgán v daňovom konaní podľa o správe daní

a poplatkov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) potvrdil odvolaním

napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Rožňava č.: /Far z 25.05.2007

vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie

november 2005 v sume 123.786,– Sk.

Rozhodnutie bolo odôvodnené najmä tým, že žalobca nepreukázal v zmysle § 29 ods. 8

naplnenie predmetu zmluvy zo dňa 01.10.2005 čo do rozsahu, priebehu

a výkonu činnosti v čase a objeme, pričom charakter činnosti (lesnícke práce) si priamo

vyžadoval evidenciu ich uskutočnenia a preberania, aj vzhľadom na kontrolu správnosti

prípadnej fakturácie dodávateľom. Tiež daňový orgán poukázal na ust. § 49 ods. 2 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty (ďalej na účely tohto rozsudku „

Z.z.“), podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným

platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Ďalej žalovaný uviedol, že počas vykonanej daňovej kontroly u žalobcu správca dane

zistil, že platiteľ dane si odpočítal daň z faktúr (č. 025 11 zo dňa 27.11.2005 a č. 035 11

zo dňa 30.11.2005), na ktorých ako dodávateľ lesníckych činností (ťažba, približovanie,

manipulácia) bol uvedený O., N.. Prostredníctvom Daňového úradu N. bolo správcovi zaslané

vyjadrenie pána O., ktorý uviedol, že uvedené faktúry nevystavil, lesnícku činnosť nemá

v predmete činnosti a ani ju nevykonáva, nepozná žiadnu osobu menom J. a ani v Rožňave

nikdy nebol. Pečiatku a podpis na uvedených faktúrach nespochybnil, ale nielen túto pečiatku

ale aj pripravené a podpísané prázdne faktúry aj iné doklady stratil (pri pečiatke uviedol

dátum približne začiatkom decembra 2005).

K čestnému prehláseniu O. zo dňa 14.08.2006 žalovaný uviedol, že neobsahuje také

konkrétne informácie, ktoré by umožnili overiť ich pravdivosť, a obsah prehlásenia je

v ostrom rozpore so skutočnosťami (konkrétnymi), ktoré uviedol do zápisníc štátnych

inštitúcií. V čestnom prehlásení nie je uvedené ako, kedy, kým a čím mali byť vykonané

lesnícke práce.

V súvislosti s dodatočne predloženým čestným prehlásením O., správca dane opätovne

dožiadal o jeho vypočutie ako svedka, ktoré však nebolo vykonané, lebo sa na predvolanie

nedostavil. Pri tej príležitosti dožiadaný daňový úrad zistil, že O. nebol registrovaný na daň

z príjmov zo závislej činnosti, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie III. a IV. štvrťrok 2005 podal negatívne, ako aj daňové priznanie k dani z príjmov

fyzických osôb za rok 2005, nebol registrovaný ako platiteľ poistného na sociálne poistenie

ako zamestnávateľ, ku dňu 25.08.2006 ukončil podnikanie a dňa 11.11.2006 zomrel.

Na vypočutie sa nemohol dostaviť, lebo v tom čase bol hospitalizovaný.

Ďalej správca dane zistil z výpovede žalobcu, že tento jednal s pánom O.,

a pravdepodobne s jeho účtovníčkou, išlo o požičanie pracovníkov, práce prebehli v okolí

obce Beňuš v pohorí Nízkych Tatier, vyplácal ich ten, s kým boli dohodnutí, ale nie žalobca.

Žalobca doklad s menami pracovníkov odmietol predložiť z dôvodu, aby im neuškodil. Práce

v lesníckej činnosti mali byť vykonané na základe Zmluvy č. 15/09/2005. Predmetom zmluvy

boli ťažba dreva, približovanie dreva, manipulácia dreva, ktoré mali byť vykonané

od 1.10.2005 do 31.12.2005. Úhrada za vykonanie prác mala byť vykonaná na základe

dokladov faktúrou, fakturácia sa mala vykonať len za ukončené práce a po odovzdaní

pracoviska.

II.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Košiciach žalobu zo dňa

25.09.2007.

Krajský súd ako súd prvého stupňa postupom podľa a nasl. preskúmal

napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa zamietol.

Svoj rozsudok s odkazom na ust. a a

a odôvodnil krajský súd najmä tým, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, lebo dôkazy, ktoré predložil v daňovom konaní, nepreukazovali, že splnil

podmienky zákona pre odpočítanie dane podľa , tzn. že práce boli

vykonané O., keďže ten žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával, žiadnych zamestnancov

nemal. Podľa krajského súdu dodatočné čestné prehlásenie žalobcu nemá takú dôkaznú silu,

ktorá by mohla spochybniť zistenia správcu dane.

Preto podľa názoru krajského súdu za daných okolností nedošlo v čase uplatnenia

odpočítanej dane k splneniu zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2

za obdobie november 2005.

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 15. decembra 2008 (č. l. 28) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vychádzal

z odvolacích dôvodov podľa a Predovšetkým nesúhlasil

s názorom súdu, že neuniesol dôkazné bremeno. Skutočnosť, že práce boli vykonané

prostredníctvom O., žalobca preukázal najmä uzavretou zmluvou, ktorá bola nielen pánom K.

podpísaná, ale aj opečiatkovaná. Na tejto skutočnosti nič nemení tvrdenie p. K., že stratil

opečiatkované a podpísané nevyplnené faktúry, lebo potom je nutné objasniť, ako sa mohol

jeho vlastnoručný podpis a odtlačok jeho pečiatky dostať na zmluvu o vykonaní prác

v lesníckej činnosti ? Na tieto skutočnosti výsluch menovaného K. nebol zameraný.

Takisto sa krajský súd podľa žalobcu dôsledne nevysporiadal najmä s tým, že pán K. sa

odmietol podrobiť konfrontácii, ktorá sa mala uskutočniť v mieste jeho trvalého bydliska

v N., na ktorú žalobca osobne pricestoval až z R.. Navyše správny orgán ani voči K. neprijal

žiadne opatrenia za to, že sa na predvolania nedostavil, hoci mal možnosť uložiť mu pokutu

za to a dať ho k úkonom predviesť.

Takisto žalobca namietal, že krajský súd nedocenil čestné prehlásenie vyhotovené

a podpísané 14.08.2006 menovaným K., ktorého podpis bol dňa 25. 8. 2006 overený aj

príslušnou matrikou, a jeho dôkaznú silu.

Žalobca konštatoval, že správca dane ho svojim postupom (prostredníctvom svojej

pracovníčky p. H. bolo žalobcovi tvrdené, že na to nie je čas, lebo ona je viazaná svojou

lehotou) obral o možnosť konať pred prvostupňovým orgánom.

Krajský súd sa podľa žalobcu tiež nevysporiadal s jeho námietkou, že žalovaný

po stránke obsahovej sa nevysporiadal s tým, aký druh zmluvy bol uzavretý medzi ním

a p. K..

Záverom svojho odvolania žalobca zhrnul skutkový a právny stav a žiadal zmenu

odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu tak, že sa zruší napádané rozhodnutia

daňového orgánu vrátane mu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vec sa mu

vráti na ďalšie konanie spolu s náhradou trov konania.

IV.

Vo svojom vyjadrení (č. l. 31) zo dňa 27.01.2009 žalobca zhrnul námietky žalobcu

a na základe citácie dotknutých ustanovení vyjadril s námietkami nesúhlas.

Najmä uviedol, že v čestnom prehlásení sa neuvádzajú žiadne skutočnosti o uskutočnení

zdaniteľného obchodu, ktoré by bolo možné následným dokazovaním overiť. Preto čestné

prehlásenie je pre žalovaného písomnosťou bez dôkaznej hodnoty. Takisto konštatoval,

že sám žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania č. /Hef zo dňa

11.8.2006 uviedol, že sa jednalo o požičanie pracovníkov. Na základe tohto vyjadrenia

správca dane uviedol skutočnosti, za ktorých sa považuje dočasné pridelenie zamestnancov

za uskutočnené.

Záverom žalovaný žiadal potvrdiť odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako vecne správny.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné, pretože zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie

veci ( ) a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ),

a preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa zmenil tak,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s predchádzajúcim rozhodnutím prvostupňového

správcu dane zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho

spisu zistil, že sporným zostal nielen skutkový stav veci, ale aj jeho právne posúdenie.

Predmetom podaného odvolania je najmä skutková otázka, či a akým spôsobom musí

žalobca ako daňový subjekt preukazovať svoje tvrdenia uvedené v daňovom priznaní

v situácii, keď správca dane spochybnil jeho tvrdenia. Je nepopierateľné, že dokazovanie

v daňovom konaní je ovládané viacerými zásadami, medzi ktorými vyniká procesná dôkazná

povinnosť daňového subjektu označovaná tiež ako dôkazné bremeno.

V zmysle v znení platnom v čase zdaniteľného obdobia

(tzn. november 2005) môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov

a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú

byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom

alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená

z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11

a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Krajský súd v súlade so závermi žalovaného ustálil, že žalobca za situácie, kedy svedok

O. poprel uskutočnenie zdaniteľných plnení a vystavenie daňových dokladov, nakoľko žiadnu

podnikateľskú činnosť nevykonával a žiadnych zamestnancov nemal a tiež svoje účtovné

doklady spolu s pečiatkou stratil. Pri hodnotení čestného prehlásenia dodatočne predloženého

žalobcom konštatoval, že nemá takú dôkaznú silu, ktorá by mohla spochybniť zistenia

správcu dane. U týchto argumentov krajského súdu musí Najvyšší súd konštatovať, že krajský

súd nevenoval dostatočnú pozornosť povinnosti správcu dane postupovať v dokazovaní

v súlade s

Podľa správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov.

V tomto prípade správca dane hore sa uvedenou povinnosťou dostatočne neriadil. Hoci

žalobca v daňovom konaní predložil opečiatkovanú a podpísanú zmluvu zo dňa 01.10.2005,

tzn. v čase, kedy svedok O. nenaznačil, že by už pečiatku nemal k dispozícii, hoci žalobca

predložil čestné prehlásenie O., o podpisu ktorého pochybnosti nemôžu byť, a hoci žalobca

nielenže prejavil vôľu sa zúčastniť ale aj na konfrontačné stretnutie dňa 16.10.2006

do Nových Zámkov pricestoval, tieto skutočnosti žalovaný spolu s krajským súdom zhrnul

do stručného záveru, že tieto dôkazy nepreukazujú splnenie zákonných podmienok, resp.

nemajú takú dôkaznú silu, ktorá by mohla spochybniť zistenia správcu dane. S takýmto

paušálnym a v zákone nemajúcim oporu záverom Najvyšší súd nemôže súhlasiť.

Najvyšší súd predovšetkým poukazuje na to, že prehlásenie skutočne podpísal nielen K.

ale súčasne v ten istý deň aj žalobca, tzn. že v N. bol, poznal sa s K., ktorý tým vyvrátil svoju

výpoveď pred správcom dane a je celkom irelevantné, kedy bol koho podpis overený; avšak

dôležitý je obsah potvrdzujúci, že podľa tohto prehlásenia K. malo dôjsť k vykonaniu

lesníckej činnosti.

Iba samotná skutočnosť, že O. nemal v svojich daňových priznaniach zahrnuté príjmy

od žalobcu a tieto príjmy od žalobcu aj popieral, hoci v neskôr ich v čestnom prehlásení

zo 14.08.2006 mal priznať, nemôže byť bez ďalšieho vyhodnotená správcom dane iba

na ťarchu žalobcu.

Žalobca v daňovom konaní poukazoval aj na to, že sa nielen stretol s O. ale aj s inou

osobou. Na daňových dokladoch v kolónke „vyhotovil“ je uvedené meno K., a správca dane

napriek tejto skutočnosti sa jej vyhodnoteniu nevenoval. Na základe uvedených zistení

Najvyšší súd uznal námietku žalobcu, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Takisto Najvyšší súd nemôže nechať bez povšimnutia námietku žalobcu, že správca

dane ho svojim postupom obral o možnosť konať pred prvostupňovým orgánom. V tomto

smere sú právne významné skutočnosti zachytené v Zápisnici o ústnom pojednávaní

z 21.5.2007 týkajúcej sa záverečného prerokovania protokolu č. /Hef

o výsledku zistenia z daňovej kontroly. V tomto protokole je uvedená poznámka žalobcu

o tom, že protokol nebol prejednaný z dôvodu neprítomnosti jeho právneho zástupcu, pričom

dôvodom neprítomnosti bola hospitalizácia právneho zástupcu. Rovnako toto je uvedené

v záhlaví uvedenej zápisnice.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu

súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd musí konštatovať, že neprítomnosť právneho zástupcu, na ktorú

poukazoval žalobca v čase prerokovania protokolu o daňovej kontrole, nemôže byť zo strany

správcu dane ospravedlnená nedostatkom času, ale naopak je nutné takýto postup správcu

dane kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý daňový proces, lebo nemohol využiť

výhodu zastúpenia. Preto aj tento argument žalobcu Najvyšší súd uznal ako oprávnenú obranu

s dopadom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia daňového orgánu.

Z uvedených dôvodov dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že v tomto prípade

správca dane a žalovaný riadne nepristupovali k plneniu svojich povinností v zmysle

VI.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť zaplatiť daň z pridanej

hodnoty vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i

ods. 1 vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie

nariadiť.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, ako aj

po vyhodnotení námietok žalobcu Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

Bude preto úlohou daňového orgánu nielen napraviť vytýkanú procesnú vadu

pri prerokovaní protokolu ale aj riadne sa vysporiadať so skutočnosťami tvrdenými

a predloženými žalobcom v zmysle záverov Najvyššieho súdu, poprípade pristúpiť

k vypočutie nových svedkov (napríklad spomínaná účtovníčka p. K.), a až na takto

vyhodnotenom skutkovom základe pristúpiť k jeho právnemu vyhodnoteniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné

ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá

veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle veta

druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti

rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo

na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom z 19.02.2010

v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. vyčíslil

a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (07) - 1 úkon práv. pomoci 45,51 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 5,91 €

1.1.2. podanie žaloby (07) - 1 úkon práv. pomoci 45,51 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 5,91 €

1.1.3. účasť na pojednávaní (08) - 1 úkon práv. pomoci 48,63 €

1.1.3.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,31 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (08) ......... 1 úkon práv. pomoci 48,63 €

1.2.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,31 €

1.2.2. pojednávanie (09) ....... 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.2.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,95 €

2. z náhrady súdneho poplatku za žalobu 66,39 €

3. z náhrady preukázaného cestovného ........ 2007 v sume 50,84 €

4. z náhrady straty času ...... 2007 - 4 x ½ hod. a : 10,52 € 42,08 €

5. z náhrady 19 % DPH (pre 273,16 €) 51,90 €

tzn. v celkovej sume : 484,37 €

Najvyšší súd upravil požadované sumy odmeny podľa sadzieb platných pre jednotlivé

roky, v ktorých boli vykonané.

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa

zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie údaje o mieste, spôsobu a adrese platby

ako aj podrobnejšie údaje potrebné na overenie správnosti určenia náhrady trov konania

sa nachádzajú v súdnom spise.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 19. januára 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová