Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/85/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J., bytom N., IČO: X., zast.: JUDr. L.,

advokátom so sídlom H., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so

sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 18. marca 2009 č. k. -32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 18. marca 2009 č. k. -32 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č.: I/223/8462-49140/2007/992517-r zo dňa 25.06.2007 spolu s rozhodnutím Daňového úradu

Rožňava č. /Far z 20.3.2007 r u š í a vec v r a c i a žalovanému

na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho

právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 132,39 €.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č.: I/223/8462-49140/2007/992517-r zo dňa 25.06.2007 žalovaný ako

odvolací orgán v daňovom konaní podľa o správe daní

a poplatkov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) potvrdil odvolaním

napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Rožňava č.: /Far z 20.03.2007

vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie

december 2005 v sume 27.861,– Sk.

Rozhodnutie bolo odôvodnené najmä tým, že žalobca nepreukázal v zmysle § 29 ods. 8

naplnenie predmetu zmluvy zo dňa 01.10.2005 čo do rozsahu, priebehu

a výkonu činnosti v čase a objeme, pričom charakter činnosti (lesnícke práce) si priamo

vyžadoval evidenciu ich uskutočnenia a preberania, aj vzhľadom na kontrolu správnosti

prípadnej fakturácie dodávateľom. Tiež daňový orgán poukázal na ust. § 49 ods. 2 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty (ďalej na účely tohto rozsudku „

Z.z.“), podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným

platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Žalovaný predovšetkým zdôraznil, že overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená

objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné

podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Použitie obstaraných tovarov a služieb

na účely podnikania platiteľa dane je jednou zo základných podmienok odpočítania dane.

Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 29 ods. 8

preukazuje daňový subjekt, tzn. platiteľ dane z pridanej hodnoty.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázaní preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj ich

vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť. V daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom

subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho

uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov

musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci.

Ďalej žalovaný uviedol, že počas vykonanej daňovej kontroly u žalobcu správca dane

zistil, že platiteľ dane si odpočítal daň z faktúr (č. 025 II zo dňa 31.12.2005 a č. 026 II

zo dňa 31.12.2005), na ktorých ako dodávateľ lesníckych činností (ťažba, približovanie,

manipulácia) bol uvedený O., N.. Prostredníctvom Daňového úradu N. bolo správcovi zaslané

vyjadrenie pána O., ktorý uviedol, že uvedené faktúry nevystavil, lesnícku činnosť nemá

v predmete činnosti a ani ju nevykonáva, nepozná žiadnu osobu menom J. a ani v Rožňave

nikdy nebol. Pečiatku a podpis na uvedených faktúrach nespochybnil, ale nielen túto pečiatku

ale aj pripravené a podpísané prázdne faktúry aj iné doklady stratil (pri pečiatke uviedol

dátum približne začiatkom decembra 2005).

K čestnému prehláseniu O. zo dňa 14.08.2006 žalovaný uviedol, že neobsahuje také

konkrétne informácie, ktoré by umožnili overiť ich pravdivosť, a obsah prehlásenia je

v ostrom rozpore so skutočnosťami (konkrétnymi), ktoré uviedol do zápisníc štátnych

inštitúcií. V čestnom prehlásení nie je uvedené ako, kedy, kým a čím mali byť vykonané

lesnícke práce. Na základe toho, že žalobca najskôr predložil správcovi dane čestné

prehlásenie pána K. zo dňa 14.8.2006, ktoré bolo podpísané pánom K., a následne predložil to

isté čestné prehlásenie, ale doplnené pečiatkami s prehlásením o overení podpisov dňa

25.8.2006, žalovaný dospel k záveru, že čestné prehlásenie nemohlo byť podpísané

pred osobou, ktorá mala vykonať overenie podpisov na predloženom dokumente, ale muselo

byť podpísané skôr.

V súvislosti s dodatočne predloženým čestným prehlásením O., správca dane opätovne

dožiadal o jeho vypočutie ako svedka, ktoré však nebolo vykonané, lebo sa na predvolanie

nedostavil. Pri tej príležitosti dožiadaný daňový úrad zistil, že O. nebol registrovaný na daň

z príjmov zo závislej činnosti, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie III. a IV. štvrťrok 2005 podal negatívne, ako aj daňové priznanie k dani z príjmov

fyzických osôb za rok 2005, nebol registrovaný ako platiteľ poistného na sociálne poistenie

ako zamestnávateľ, ku dňu 25.08.2006 ukončil podnikanie a dňa 11.11.2006 zomrel. Na

vypočutie sa nemohol dostaviť, lebo v tom čase bol hospitalizovaný.

Ďalej správca dane zistil z výpovede žalobcu, že tento jednal s pánom O.,

a pravdepodobne s jeho účtovníčkou, išlo o požičanie pracovníkov, práce prebehli v okolí

obce B. v pohorí Nízkych Tatier, vyplácal ich ten, s kým boli dohodnutí, ale nie žalobca.

Žalobca doklad s menami pracovníkov odmietol predložiť z dôvodu, aby im neuškodil. Práce

v lesníckej činnosti mali byť vykonané na základe Zmluvy č. 15/09/2005. Predmetom zmluvy

boli ťažba dreva, približovanie dreva, manipulácia dreva, ktoré mali byť vykonané od

1.10.2005 do 31.12.2005. Úhrada za vykonanie prác mala byť vykonaná na základe dokladov

faktúrou, fakturácia sa mala vykonať len za ukončené práce a po odovzdaní pracoviska.

II.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Košiciach žalobu

zo dňa 22.08.2007.

Krajský súd ako súd prvého stupňa postupom podľa a nasl. preskúmal

napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa zamietol.

Svoj rozsudok s odkazom na ust. a a

ods. 4 a 8 odôvodnil krajský súd najmä tým, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, lebo dôkazy, ktoré predložil v daňovom konaní, nepreukazovali, že splnil

podmienky zákona pre odpočítanie dane podľa , tzn. že práce boli

vykonané O., keďže ten žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával, žiadnych zamestnancov

nemal.

Krajský súd najmä zdôraznil skutkové zistenie, že O. ako dodávateľ sa vyjadril, že

predmetné faktúry nevystavil, nikdy nemal v predmete činnosti ťažbu dreva a pod., nepozná

objednávateľa (tzn. žalobcu). Napriek uvedeným skutočnostiam správca dane vykonal ďalšie

dokazovanie a zistil, že vyššie uvedený dodávateľ služieb pre žalobcu nebol registrovaný na

daň z príjmov zo závislej činnosti, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie III. a IV. štvrťrok 2005 podal negatívne, ako aj daňové priznanie k dani z príjmov

fyzických osôb za rok 2005, nebol registrovaný ani ako platiteľ poistného na sociálne

poistenie ako zamestnávateľ, dňa 25.08.2006 ukončil podnikanie a dňa 11.11.2006 zomrel.

Pokiaľ išlo o pracovníkov, ktorí realizovali činnosti uvedené v zmluve zo dňa 01.10.2005,

krajský súd uviedol, že ich mená a rozsah prác nebolo možné identifikovať a zosúladiť s

fakturovanou sumou.

Preto podľa názoru krajského súdu v danom prípade žalovaný dostatočným spôsobom

preveril predložené dôkazy pre určenie vlastnej daňovej povinnosti žalobcu, v súlade s ust.

, a preto jeho rozhodnutie je možné považovať za vecne

správne.

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 28. apríla 2009 (č. l. 36) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobca vychádzal z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a)

Predovšetkým žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu pre absenciu

dôvodov, ktoré sud viedli k jeho vydaniu. Uvedený nedostatok odôvodnenia žalobca nevidí

vo formálnej rovine ale v rovine materiálnej, tzn. že odôvodnenie rozsudku podľa žalobcu

nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia po stránke materiálnej.

Záverom svojho odvolania žalobca navrhol, aby súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f)

napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle odseku 3 citovaného predpisu vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo svojom vyjadrení (č. l. 42) zo dňa 27.05.2009 žalovaný spochybnil námietky

žalobcu a na základe citácie dotknutých ustanovení vyjadril s námietkami nesúhlas.

Najmä uviedol, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte. Preto

daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní a iných hláseniach. Podľa žalovaného

sa žalobca v priebehu daňovej kontroly obmedzil len na tvrdenia o uskutočnení zdaniteľných

obchodov, ktoré nepreukázal vierohodnými dôkazmi. Navyše správca dane v priebehu

kontroly nespochybnil, že práce neboli vykonané, ale na základe rozsiahlych šetrení dospel

k záveru, že nemohli byť vykonané daňovým subjektom O..

Súčasne žalovaný sa pridržal svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 18.7.2008.

Záverom žalovaný žiadal potvrdiť odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako vecne správny.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

( ), a preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa

zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu

s predchádzajúcim rozhodnutím prvostupňového správcu dane zrušil a vrátil žalovanému

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho

spisu zistil, že sporným zostalo nielen právne posúdenie predmetnej veci ale aj skutkový stav

veci.

Základným skutkovým problémom v prejednávanej veci je to, akým spôsobom musí

žalobca ako daňový subjekt preukazovať svoje tvrdenia uvedené v daňovom priznaní

v situácii, keď správca dane spochybnil jeho tvrdenia. Je nepopierateľné, že dokazovanie

v daňovom konaní je ovládané viacerými zásadami, medzi ktorými na prvom mieste musí

Najvyšší súd zdôrazniť zásadu legality daňového konania.

Podľa v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

S touto zásadou legality je tesne spojená procesná dôkazná povinnosť daňového

subjektu označovaná tiež ako dôkazné bremeno.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Krajský súd v súlade so závermi žalovaného ustálil, že žalobca za situácie, kedy svedok

O. poprel uskutočnenie zdaniteľných plnení a vystavenie daňových dokladov, nakoľko žiadnu

podnikateľskú činnosť nevykonával a žiadnych zamestnancov nemal, s odkazom na ust. § 9

ods. 1, , , a mal

predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu mu

vznikol. Nakoľko však ani jeden z dôkazov predložených žalobcom, ako aj šetrenie správcu

dane toto nepreukázalo, podľa súdu nebolo možné vysloviť, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného sa zrušuje ako nezákonné.

Avšak konštatovanie krajského súdu, že „v danom prípade žalovaný dostatočným

spôsobom preveril predložené dôkazy pre určenie vlastnej daňovej povinnosti žalobcu,

v súlade s ust. , a preto jeho rozhodnutie je možné

považovať za vecne správne.“ nie je možné považovať za preskúmateľné, a to aj

s prihliadnutím na námietky žalobcu uplatnenými v daňovom odvolaní z 13.04.2007.

Najvyšší súd už v obdobnej veci sp. zn. sa vyjadril k vplyvu spôsobu

získavania dôkazných prostriedkov v daňovom konaní ako aj k hodnoteniu nielen tohto

spôsobu ale aj samotného obsahu dôkazného prostriedku (v danej veci čestného prehlásenia)

predloženého žalobcom. Za tejto situácie musí Najvyšší súd konštatovať, že krajský súd

sa dostatočne nevysporiadal s povinnosťou správcu dane postupovať v dokazovaní v súlade

s

Podľa správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov.

V tomto prípade správca dane hore sa uvedenou povinnosťou dostatočne neriadil. Hoci

žalobca v daňovom konaní predložil (ako príloha č. X. administratívneho spisu)

opečiatkovanú a podpísanú zmluvu zo dňa 01.10.2005, tzn. v čase, kedy svedok O. naznačil,

že by už túto pečiatku (označená menom, IČO, adresou, č. telefónu a faxu) nemal k dispozícii,

hoci žalobca predložil čestné prehlásenie O. zo dňa 14.08.2006 (príloha č. XIV.

administratívneho spisu), o podpisu ktorého pochybnosti nemôžu byť (zo dňa 25. augusta

2006), a hoci žalobca nielenže prejavil vôľu sa zúčastniť, ale aj na konfrontačné stretnutie dňa

16.10.2006 do Nových Zámkov pricestoval, tieto skutočnosti žalovaný zhrnul do stručného

záveru, že uvedené dôkazy nepreukazujú splnenie zákonných podmienok, resp. nemajú takú

dôkaznú silu, ktorá by mohla spochybniť zistenia správcu dane. Uvedený záver si najskôr

osvojil aj krajský súd. S takýmto záverom Najvyšší súd nemôže súhlasiť.

Najvyšší súd predovšetkým poukazuje na to, že prehlásenie skutočne podpísal nielen K.

ale súčasne v ten istý deň aj žalobca, tzn. je týmto preukázané, že žalobca v Nových Zámkoch

bol, poznal sa s K., ktorý tým vyvrátil svoju výpoveď pred správcom dane a je celkom

irelevantné, kedy bol koho podpis overený; avšak dôležitý je obsah potvrdzujúci, že podľa

tohto prehlásenia K. malo dôjsť k vykonaniu lesníckej činnosti.

Iba samotná skutočnosť, že O. nemal v svojich daňových priznaniach zahrnuté príjmy

od žalobcu a tieto príjmy od žalobcu aj popieral, hoci v neskôr ich v čestnom prehlásení zo

14.08.2006 mal priznať, nemôže byť bez ďalšieho vyhodnotená správcom dane iba na ťarchu

žalobcu.

Žalobca v daňovom konaní poukazoval aj na to, že sa nielen stretol s O. ale aj s inou

osobou. Na daňových dokladoch (príloha č. V. a VI administratívneho spisu) v kolónke

„vyhotovil“ je uvedené meno K., a správca dane napriek tejto skutočnosti sa jej vyhodnoteniu

nevenoval. Na základe uvedených zistení Najvyšší súd uznal námietku žalobcu, že nielen

daňové rozhodnutie ale aj rozsudok krajského súdu trpí absenciou dôkazov, a z tohto titulu je

právny záver o neunesení dôkazného bremena nepreskúmateľný.

Vzhľadom na uvedené dôvody dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že v tomto

prípade správca dane a žalovaný riadne nepostupovali k plneniu svojich povinností v zmysle

zásady legality daňového konania podľa

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť zaplatiť daň z pridanej

hodnoty vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i

ods. 1 vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie

nariadiť.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. ,

pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad

zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie

protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu

postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné

ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá

veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle veta

druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti

rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať v zmysle zásady hospodárnosti súdneho konania.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je

ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení

rozsudku.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko právny zástupca úspešného žalobcu si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej

lehote neuplatnil, bola žalobcovi priznaná iba náhrada zaplatených súdnych poplatkov

v celkovej výške 132,39 €.

Na základe hore uvedeného sa výška priznaných náhrad trov konania skladá:

1. z náhrady súdneho poplatku za žalobu 66,39 €

2. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie 66,-- €

tzn. v celkovej sume 132,39 €

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa

zaplatiť mu priznanú náhradu trov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 08. júna 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová