Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/1/2010

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R.S., bývajúcej v T., proti

žalovaným 1/ Mgr.A.M., sudkyni Krajského súdu v Trnave, 2/ JUDr.M.U.., predsedníčke

Krajského súdu v Trnave, 3/ JUDr.P.S.., sudcovi Krajského súdu v Trnave, 4/ JUDr.D.W..,

sudkyni Krajského súdu v Trnave, 5/ JUDr.M.J., sudcovi Krajského súdu v Trnave, 6/ V.V.,

sudcovi Krajského súdu v Trnave, 7/ JUDr.Ľ.J., sudcovi Krajského súdu v Trnave, 8/

JUDr.V.T., sudcovi Krajského súdu v Trnave, 9/ JUDr.D.Š., sudkyni Krajského súdu v

Trnave, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ,

o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trnave, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Andrea Dudášová,

JUDr. Anton Jaček, JUDr. Ľubica Spálová, JUDr. Magdaléna Krajčovičová, JUDr. Eva

Barcajová, JUDr. Mária Klepancová, JUDr. Silvia Hýbelová, JUDr. Katarína Slováčeková,

Mgr. Dušan Čimo, Mgr. Fedor Benka, JUDr. Lea Stovičková, JUDr. Ivan Ilavský,

JUDr. Daniela Šramelová, JUDr. Marián Jarábek, Vladimír Vlček, JUDr. Vladimír Tencer,

JUDr. Darina Wolfová, JUDr. Pavol Sládok, Mgr. Anna Mizerová, JUDr. Janka Klčová,

JUDr. Ľuboš Jurkovič, JUDr. Jarmila Urbancová, JUDr. Katarína Benczová, JUDr. Petra

Príbelská, JUDr. Mária Usačevová, JUDr. Božena Husárová, JUDr. Róbert Foltán

a JUDr. Ľubomír Bundzel ml., s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. (vec Okresného súdu

Trnava vedená pod sp. zn. ).

Vec prikazuje až do jej právoplatného skončenia Krajskému súdu v Nitre.

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka krajského súdu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod

sp. zn. predložila vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky z uplatnených všetkými sudcami Krajského súdu v Trnave, pretože žaloba na

ochranu osobnosti smeruje proti sudcom Krajského súdu v Trnave Mgr.A.M., JUDr.M.U.,

JUDr.P.S., JUDr.D.W., JUDr.M.J., JUDr.V.V., JUDr.Ľ.J., JUDr.V.T. a JUDr.D.Š.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedených námietok zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej

strane).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).

35

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku

konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto

hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza

z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania

sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu

(Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje

judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je len (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar

c. Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

45

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

55

Analýza skutočností uvádzaných označenými sudcami umožňuje podľa názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatie záveru, že títo sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: 1/ k veci,

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania (ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2.).

Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Katarína Slováčeková, Mgr. Fedor Benka,

JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Anton Jaček, JUDr. Eva Barcajová, JUDr. Mária

Klepancová, JUDr. Silvia Hýbelová, JUDr. Božena Husárová, JUDr. Róbert Foltán,

JUDr. Ľubomír Bundzel ml., JUDr. Jarmila Urbancová, JUDr. Petra Príbelská, JUDr. Daniela

Šramelová, JUDr. Vladimír Tencer, JUDr. Janka Klčová zhodne uviedli, že vo veci sa cítia

byť zaujatí z dôvodu, že so žalovanými sú v kolegiálnom i priateľskom vzťahu; Mgr. Dušan

Čimo uviedol, že žalovaní sú jeho kolegami, s viacerými z nich si tyká a k jednému z nich má

blízky priateľský vzťah; JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľubica Spálová zhodne uviedli, že

sa cítia byť zaujaté, lebo so žalovanými 1/, 3/ a 9/ sú v priateľskom vzťahu; JUDr. Lea

Stovičková, JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Katarína Benczová uviedli, že sa cítia

byť vo veci zaujaté vzhľadom na kolegiálny vzťah k žalovaným, pričom k žalovanej 1/ majú

priateľský vzťah; JUDr. Ivan Ilavský uviedol, že vo veci sa cíti byť zaujatý, žalovaní sú jeho

kolegami a žalovanej 1/ je nadriadený; JUDr. Mária Usačevová, JUDr. Marián Jarábek,

Vladimír Vlček, JUDr. Darina Wolfová, JUDr. Pavol Sládok, Mgr. Anna Mizerová,

JUDr. Ľuboš Jurkovič sa cítia byť vo veci zaujatí vzhľadom k tomu, že sú účastníkmi konania

na žalovanej strane.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné zohľadniť, že každý z vyššie

uvedených sudcov (s výnimkou JUDr. Ivana Ilavského) vo svojom písomnom vyjadrení

potvrdili mimo kolegiálneho vzťahu aj existenciu priateľského vzťahu aspoň k jednému

z účastníkov konania na žalovanej strane (sudcom predmetného súdu), ktorý ustanovenie § 14

ods. 1 považuje za právne relevantný dôvod pre vylúčenie týchto sudcov

z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci pre ich pomer k účastníkom konania;

právne relevantný dôvod pre vylúčenie ďalších sudcov z prejednávania a rozhodovania

v predmetnej veci pre ich pomer k veci zakladá skutočnosť, že títo sudcovia sú účastníkmi

konania na žalovanej strane. Sudca JUDr. Ilavský vyjadril subjektívny pocit zaujatosti vo

vzťahu k účastníkom konania odôvodňujúc to existenciou kolegiálnych vzťahov k žalovaným

a tiež vzťahom funkčnej nadradenosti k jednej zo žalovaných, ktoré aj vzhľadom na

vyjadrenia ostatných sudcov môžu vzbudzovať obavy a pochybnosti o jeho nezaujatosti; totiž

už samotný vnútorný pocit sudcu, i keby vychádzal len zo vzťahu čisto pracovného

(kolegiálneho), bolo potrebné zohľadniť a rešpektovať, lebo ak má sudca sám subjektívne

pochybnosti o svojej schopnosti prejednať a rozhodnúť vec nestranne a nezaujato, možno mať

tieto pochybnosti aj objektívne. V existencii zistených objektívnych skutočností, so zreteľom

na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcov Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Andrea

Dudášová, JUDr. Anton Jaček, JUDr. Ľubica Spálová, JUDr. Magdaléna Krajčovičová,

JUDr. Eva Barcajová, JUDr. Mária Klepancová, JUDr. Silvia Hýbelová, JUDr. Katarína

Slováčeková, Mgr. Dušan Čimo, Mgr. Fedor Benka, JUDr. Lea Stovičková, JUDr. Ivan

Ilavský, JUDr. Daniela Šramelová, JUDr. Marián Jarábek, Vladimír Vlček, JUDr. Vladimír

Tencer, JUDr. Darina Wolfová, JUDr. Pavol Sládok, Mgr. Anna Mizerová, JUDr. Janka

Klčová, JUDr. Ľuboš Jurkovič, JUDr. Jarmila Urbancová, JUDr. Katarína Benczová,

JUDr. Petra Príbelská, JUDr. Mária Usačevová, JUDr. Božena Husárová, JUDr. Róbert

Foltán a JUDr. Ľubomír Bundzel ml., s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec Okresného súdu Trnava sp. zn.

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na to, že procesný predpis v § 14

ods. 1 spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne

preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti

[viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých

spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná.

V prípade, ak dôjde k jej naplneniu, je potrebné akceptovať výnimku z významnej ústavnej

zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (

Slovenskej republiky)].

Keďže sudcovia Krajského súdu v Trnave boli vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, bolo potrebné vychádzať z ustanovenia , v zmysle

ktorého ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14

), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. So zreteľom na to Najvyšší

súd Slovenskej republiky vec až do jej právoplatného skončenia prikázal Krajskému súdu

v Nitre.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková