Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. arch. A. M., P., zast.

Mgr. M. B., advokátom, X., proti žalovanému: B. H., Ľ., zast. JUDr. A. D., advokátom, X.,

o návrhu žalovaného na obnovu konania, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 07. 2006 č. k. -58, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27. 07. 2006 č. k. -58 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa

08. 02. 2006 č. k. -31 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava III

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 08. 02. 2006, č. k. -31

návrh na obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. zamietol.

Súd návrh na obnovu konania považoval za včasný podľa , keďže

dôvody žalovaný opiera o výpoveď zo dňa 15. 06. 2005. Uviedol, že návrh bol podaný dňa

16. 09. 2005, avšak skutočnosť, že navrhovateľka vo svojej výpovedi jednoznačne neuviedla

kto podpísal variantné návrhy dispozičného riešenia nemožno považovať za taký dôvod,

ktorý by podstatným spôsobom privodil priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Predmetnom

súdneho konania vedeného pod sp. zn. bolo rozhodnutie o nároku žalobcu

na zaplatenie ceny zo Zmluvy o dielo uzatvorenej písomne dňa 17. júla 2000 žalovaným

ako objednávateľom, predmetom ktorého bol realizačný projekt, t. z., že keď uzatváral

písomnú zmluvu boli odsúhlasené variantné návrhy žalovaným. V tejto zmluve si účastníci

dohodli špecifikáciu výkonov, cenu, spôsob platenia, zmluvné pokuty. Vzhľadom na uvedené

súd návrh na obnovu konania zamietol.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením

zo dňa 27. 07. 2006 č. k. -58 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací

súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaným predložený dôkaz, a to výpoveď

žalobcu v trestnom konaní o skutočnosti, kto podpísal predmetné variantné návrhy,

nie je dôkazom, ktorý by podstatným spôsobom privodil priaznivejšie rozhodnutie

vo veci pre žalovaného. Konštatoval, že žalovaný namietal, že tento dôkaz spochybňuje,

že by žalovaný bol objednávateľom diela a na podporu svojho tvrdenia v odvolaní doložil

tiež výpoveď svedka Ľ. H. v trestnom konaní. V tejto výpovedi Ing. Ľ. H. uviedol, že podpísal

variantné návrhy dispozičného riešenia, avšak obsah diela nezadával, dispozičné návrhy boli

len rozprava o možnostiach a skicách diela, nie o predmete diela. Z uvedeného vyplýva, že

brat žalovaného Ing. Ľ. H. nepotvrdil vo svojej výpovedi v trestnom konaní, že by bol

objednávateľom diela. Ďalej odvolací súd uviedol, že variantné návrhy mali byť podpísané

16. 06. 2000, avšak žalovaný bol objednávateľom diela na základe písomne uzavretej zmluvy

o dielo, ktorú žalovaný ako objednávateľ podpísal dňa 17. 07. 2000 a túto skutočnosť

nespochybnil. V predmetnej zmluve bol rozsah diela dohodnutý v čl. 3, a to v zmysle

projektovej dokumentácie, stavebného povolenia a prílohy č. 1, ktorá obsahovala špecifikáciu

výkonov. Upresnenie obsahu a rozsahu diela vo forme odsúhlasených variantných návrhov

nebolo v tejto zmluve dohodnuté. Preto skutočnosť, že žalovaný nepodpísal variantné návrhy,

je irelevantná pre posúdenie existencie jeho záväzku ako objednávateľa zaplatiť dohodnutú

cenu diela, ktoré si objednal uzavretím zmluvy o dielo v písomnej forme. Na základe tejto

písomnej zmluvy bol teda žalovaný objednávateľom diela a podpísanie variantných návrhov

nie je rozhodujúce pre posúdenie tejto skutočnosti. Pokiaľ žalovaný spochybňoval listinné

dôkazy predložené v prvostupňovom konaní a namietal absolútnu neplatnosť písomnej

zmluvy o dielo z dôvodu neurčitosti zadania diela, tieto námietky žalovaný neuplatnil

v prvostupňovom konaní, ani v podanom odvolaní, a preto predloženými dôkazmi k návrhu

na obnovu konania nemôže preukazovať tieto tvrdenia, ktoré neboli predmetom posudzovania

v prvostupňovom konaní. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, že nejde o dôkazy, ktoré by mohli pre žalovaného privodiť priaznivejšie

rozhodnutie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie z dôvodu podľa § 237

písm. f) , že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Uvedená

možnosť bola podľa žalovaného odňatá tým, že súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia

pojednávania a zároveň v konaní o povolení obnovy konania súd vykonal nad rámec rozsahu

a účelu konania o obnove samotné hodnotenie predloženého nového dôkazu a posúdil jeho

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Z dikcie ust. jednoznačne

vyplýva, že pre prípustnosť obnovy postačuje možnosť, že nové dôkazy môžu pre účastníka

privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vykonanie a hodnotenie dôkazu jednotlivo

a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní

je vecou základného konania. Uvedené vyplýva aj z ust. Nový dôkaz súd

vykonal a o obnove rozhodol bez pojednávania, čím žalovanému tiež odňal možnosť konať

pred súdom. Pretože podľa ust. pre konanie o obnove platia primerane

ustanovenia o konaní v prvom stupni, je preto potrebné pre konanie o obnove použiť aj ust.

Z ust. vyplýva, že súd nemusí nariaďovať

pojednávanie len v prípade, keď návrh na obnovu konania zamieta preto, že nie je prípustný,

alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme

oneskorený. V danom prípade súd návrh na obnovu konania zamietol z dôvodu, že dôkaz

nemôže privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, žalovaný má z tohto

dôvodu za to, že súd mal nariadiť pojednávanie a umožniť tak účastníkom realizáciu

ich procesných práv. Ani odvolací súd túto procesnú vadu neodstránil a rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdil. Podľa žalovaného rozhodnutie spočíva tiež na nesprávnom právnom

posúdení veci, pretože súd prvého stupňa nad rámec konania o obnove hodnotil predložený

nový dôkaz aj dôkazy vykonané v pôvodnom konaní a tým vykonal aj úkony, ktoré

má vykonať súd až po povolení obnovy konania v samotnom obnovenom konaní. V tomto

smere poukázal na rozhodnutie NS ČSR, publikované pod č. R 6/1968. Podľa žalovaného súd

prvého stupňa nesprávne právne posúdil návrh na obnovu konania a existenciu dôvodu

obnovy podľa , keďže predložený nový dôkaz produkovaný

v trestnom konaní bol významný pre rozhodnutie vo veci samej. Preukázanie, že variantné

návrhy projektu nepotvrdzoval žalovaný je dôležité, keďže zadanie obsahu a rozsahu diela

je podstatnou náležitosťou zmluvy o diele. Vzhľadom na to, že predmetom konania vo veci

samej bolo zaplatenie ceny za dielo, je podstatné, aby v novom konaní bolo preukázané

kto a ako zadal rozsah diela, za vykonanie ktorého žalobca v pôvodnom konaní uplatňoval

zaplatenie ceny diela. Z uvedených dôvodov navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež

súdu prvého stupňa zrušiť.

Žalobca vo svojom stanovisku k dovolaniu má za to, že dovolanie nie je prípustné.

Podľa jeho názoru súd prvého stupňa postupoval v súlade s , ktoré súdu

umožňuje zamietnuť návrh na obnovu konania bez nariadenia pojednávania okrem iného

aj z dôvodu, že návrh na obnovu konania nie je prípustný. Dôvody prípustnosti návrhu

na obnovu konania uvádza , pričom je zrejmé, že návrh na obnovu konania

neobsahoval žiadnu skutočnosť, rozhodnutie ani dôkaz, ktorý by spĺňal podmienky

vyžadované na to, aby bolo možné považovať návrh na obnovu konania

za prípustný. Uviedol, že žalovaný k návrhu na obnovu konania priložil dôkaz, ktorý

má zrejme podľa jeho názoru napĺňať aspoň jednu z dvoch podmienok vyžadovaných

Je však zrejmé, že nedoložil žiaden taký dôkaz, ktorý by odôvodňoval

prípustnosť obnovy podľa Výpoveď žalobcu na Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava III v konaní č. ORP-547/1-OEK-B3-2005 a zápisnica z nej

zo dňa 15. 06. 2005 takou skutočnosťou, rozhodnutím ani dôkazom nemôže byť. Nemožno

ju považovať za dôkaz, ktorý môže privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci

– pretože má dokázať skutočnosť, že objednávku na predmet diela zadala žalobcovi tretia

osoba a nie žalovaný, a preto nemohlo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu

zmluvy o dielo – avšak k uzavretiu zmluvy o dielo následne došlo, čo nespochybňuje žiadna

zo strán v spore. Žalovaný nikdy počas existencie zmluvy nenamietal, že by mu nebol jasný

obsah dohodnutej zmluvy, predmet záväzku žalobcu, t.j. podoba realizačného projektu,

a v neposlednom rade, nikdy počas celého konania na súde prvého stupňa ani pred odvolacím

súdom nerozporoval skutočnosť, že si bol vedomý obsahu zmluvy o dielo, nikdy nenamietal

ani neoznačil skutočnosť, ktorú teraz prezentuje ako novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý

by pre neho mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný uvedenú skutočnosť

alebo dôkaz neoznačil v pôvodnom konaní, i keď mu nič nebránilo rozporovať túto

skutočnosť v pôvodnom konaní, o obnovu ktorého sa snažil, avšak nebolo tak z jeho strany

vykonané počas viacerých pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ani v odvolaní. Preto

je zrejmé, že z uvedených dôvodov ide o návrh na obnovu konania neprípustný. Z tohto

dôvodu, súd mohol zamietnuť návrh na obnovu konania bez nariadenia pojednávania,

a žalovanému preto nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd postupoval

v súlade s . K naplneniu dovolacieho dôvodu nemohlo dôjsť

ani konaním odvolacieho súdu, keďže odvolací súd na prejednanie odvolania proti uzneseniu

o zamietnutí návrhu na obnovu konania nemusí v zmysle

53

nariadiť pojednávanie. Podľa názoru žalovaného by mal byť naplnený dôvod prípustnosti

dovolania podľa Žalobca má za to, že dovolanie ani z tohto

dôvodu nie je prípustné, pretože týmto dovolacím dôvodom – nesprávnym právnym

posúdením veci súdom – je možné dovolanie odôvodniť len ak k postupu súdu, ktorý spĺňa

tento dôvod dôjde v konaniach taxatívne uvedených v Pretože napadnuté

uznesenie nie je žiadnym z týchto rozhodnutí, nie je dovolanie proti nemu z uvedeného

dôvodu prípustné. Navrhuje preto dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Nálezom č. k. -28 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že základné

právo B. H. na súdnu ochranu podľa a 4 , základné

právo na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48

ods. 2 a právo na spravodlivé a verejné prejednanie veci podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júla 2007, sp. zn. porušené

a toto uznesenie zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Uviedol, že z ust. možno vyvodiť, že o návrhu na obnovu konania

rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých

prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie ( porov. a ). Prípady,

v ktorých môže súd rozhodnúť aj bez pojednávania ( teda výnimka z uvedeného pravidla ),

taxatívne ustanovuje , môže ísť aj o prípad, keď zákon výslovne

ustanovuje, že návrh je neprípustný ( ). Ak sa však návrh opieral o dôvod

uvedený v , ale tvrdený dôvod nebol preukázaný, nešlo o neprípustnosť

obnovy v zmysle ustanovenia v spojení s , preto súd mohol návrh

zamietnuť iba po jeho prejednaní na verejnom pojednávaní. Ak okresný súd zamietol

návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na obnovu ( § 228

ods. 1 ) bez toho, že by nariadil vo veci pojednávanie a naň účastníkov predvolal, išlo

o vadu konania, pre ktorú musel odvolací súd na odvolanie sťažovateľa také uznesenie zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Iný potup odvolacieho súdu mal najvyšší

súd považovať za odňatie možnosti sťažovateľovi konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) v ďalšom

konaní, po zistení, že podmienky na podanie dovolania boli splnené ( včasnosť, prípustnosť )

dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté

rozhodnutia v zmysle dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré

im predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

pripúšťa dovolanie proti uzneseniam odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ustanoveniach § 237 písm. a) až g) a v prípadoch

uvedených v § 239.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodol senát.

Podľa je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa a proti potvrdzujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd v ňom vyslovil, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, alebo ak ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo

ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V preskúmavanej veci nejde o žiaden z prípadov uvedených v Dovolací

súd preto skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa Osobitne

sa zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa

Žalovaný v dovolaní namieta, že o jeho návrhu na obnovu konania súdy rozhodli

bez pojednávania, ktorým postupom mu odňali právo konať pred súdom.

Z ust. a možno dovodiť, že súd je povinný

k prejednaniu návrhu na obnovu konania nariadiť pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Prípady, v ktorých súd môže rozhodnúť i bez pojednávania taxatívne stanovuje § 234

ods. 2 , a to vtedy, ak súd návrh na obnovu konania zamieta preto, že nie je prípustný,

alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme

oneskorený.

O neprípustný návrh na obnovu konania ide vtedy, ak to výslovne stanovuje zákon.

Patria sem prípady, ak návrh na obnovu konania smeruje proti spôsobilým rozhodnutiam,

ktoré však nie sú právoplatné, proti iným rozhodnutiam než právoplatným rozsudkom alebo

uzneseniu o schválení zmieru, právoplatnému platobnému rozkazu alebo právoplatným

rozhodnutiam vydaným v konaní o dedičstve, proti tým rozhodnutiam, ktorých zrušenie alebo

zmenu možno dosiahnuť inak alebo ak sa návrh na obnovu konania nepodá z dôvodov

uvedených v ( viď. aj , I. diel, Komentár, IV.

aktualizované vydanie, vydavateľstvo EUROUNION, 2006, str. 611 ).

Vadou konania v zmysle je taký závadný procesný postup,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa

ustálenej judikatúry odňatie možnosť konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia

možno dávať výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením veci zaujatým v rozhodnutí.

Pokiaľ v danom prípade súd prvého stupňa návrh žalobcu na obnovu konania zamietol

z dôvodu nedostatku zákonných podmienok podľa bez toho,

že by vo veci nariadil pojednávanie a naň účastníkov predvolal, ide o vadu konania, ktorú

odvolací súd potvrdením rozhodnutia súdu prvého stupňa neodstránil.

Dovolanie žalovaného podané z dôvodu tejto vady konania, je tak opodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa , napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a tiež uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková