Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b36/365142.9af94c.pdf
PDF · 119.2 KB
No categories available
3Obdo/1/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3Obdo/1/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. arch. A. M., P., zast.
Mgr. M. B., advokátom, X., proti žalovanému: B. H., Ľ., zast. JUDr. A. D., advokátom, X.,
o návrhu žalovaného na obnovu konania, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 07. 2006 č. k. 2Cob 74/06-58, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
27. 07. 2006 č. k. 2Cob 74/06-58 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa
08. 02. 2006 č. k. 26Cb 119/05-31 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava III
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 08. 02. 2006, č. k. 26Cb 119/05-31
návrh na obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 28Cb 179/02 zamietol.
Súd návrh na obnovu konania považoval za včasný podľa § 230 ods. 1 O. s. p., keďže
dôvody žalovaný opiera o výpoveď zo dňa 15. 06. 2005. Uviedol, že návrh bol podaný dňa
16. 09. 2005, avšak skutočnosť, že navrhovateľka vo svojej výpovedi jednoznačne neuviedla
kto podpísal variantné návrhy dispozičného riešenia nemožno považovať za taký dôvod,
ktorý by podstatným spôsobom privodil priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Predmetnom
súdneho konania vedeného pod sp. zn. 28Cb 179/2002 bolo rozhodnutie o nároku žalobcu
na zaplatenie ceny zo Zmluvy o dielo uzatvorenej písomne dňa 17. júla 2000 žalovaným
ako objednávateľom, predmetom ktorého bol realizačný projekt, t. z., že keď uzatváral
písomnú zmluvu boli odsúhlasené variantné návrhy žalovaným. V tejto zmluve si účastníci
dohodli špecifikáciu výkonov, cenu, spôsob platenia, zmluvné pokuty. Vzhľadom na uvedené
súd návrh na obnovu konania zamietol.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením
zo dňa 27. 07. 2006 č. k. 2Cob 74/06-58 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaným predložený dôkaz, a to výpoveď
žalobcu v trestnom konaní o skutočnosti, kto podpísal predmetné variantné návrhy,
nie je dôkazom, ktorý by podstatným spôsobom privodil priaznivejšie rozhodnutie
vo veci pre žalovaného. Konštatoval, že žalovaný namietal, že tento dôkaz spochybňuje,
že by žalovaný bol objednávateľom diela a na podporu svojho tvrdenia v odvolaní doložil
tiež výpoveď svedka Ľ. H. v trestnom konaní. V tejto výpovedi Ing. Ľ. H. uviedol, že podpísal
variantné návrhy dispozičného riešenia, avšak obsah diela nezadával, dispozičné návrhy boli
len rozprava o možnostiach a skicách diela, nie o predmete diela. Z uvedeného vyplýva, že
brat žalovaného Ing. Ľ. H. nepotvrdil vo svojej výpovedi v trestnom konaní, že by bol
objednávateľom diela. Ďalej odvolací súd uviedol, že variantné návrhy mali byť podpísané
16. 06. 2000, avšak žalovaný bol objednávateľom diela na základe písomne uzavretej zmluvy
o dielo, ktorú žalovaný ako objednávateľ podpísal dňa 17. 07. 2000 a túto skutočnosť
nespochybnil. V predmetnej zmluve bol rozsah diela dohodnutý v čl. 3, a to v zmysle
projektovej dokumentácie, stavebného povolenia a prílohy č. 1, ktorá obsahovala špecifikáciu
výkonov. Upresnenie obsahu a rozsahu diela vo forme odsúhlasených variantných návrhov
nebolo v tejto zmluve dohodnuté. Preto skutočnosť, že žalovaný nepodpísal variantné návrhy,
je irelevantná pre posúdenie existencie jeho záväzku ako objednávateľa zaplatiť dohodnutú
cenu diela, ktoré si objednal uzavretím zmluvy o dielo v písomnej forme. Na základe tejto
písomnej zmluvy bol teda žalovaný objednávateľom diela a podpísanie variantných návrhov
nie je rozhodujúce pre posúdenie tejto skutočnosti. Pokiaľ žalovaný spochybňoval listinné
dôkazy predložené v prvostupňovom konaní a namietal absolútnu neplatnosť písomnej
zmluvy o dielo z dôvodu neurčitosti zadania diela, tieto námietky žalovaný neuplatnil
v prvostupňovom konaní, ani v podanom odvolaní, a preto predloženými dôkazmi k návrhu
na obnovu konania nemôže preukazovať tieto tvrdenia, ktoré neboli predmetom posudzovania
v prvostupňovom konaní. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa, že nejde o dôkazy, ktoré by mohli pre žalovaného privodiť priaznivejšie
rozhodnutie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie z dôvodu podľa § 237
písm. f) O. s. p., že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Uvedená
možnosť bola podľa žalovaného odňatá tým, že súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia
pojednávania a zároveň v konaní o povolení obnovy konania súd vykonal nad rámec rozsahu
a účelu konania o obnove samotné hodnotenie predloženého nového dôkazu a posúdil jeho
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Z dikcie ust. § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. jednoznačne
vyplýva, že pre prípustnosť obnovy postačuje možnosť, že nové dôkazy môžu pre účastníka
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vykonanie a hodnotenie dôkazu jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní
je vecou základného konania. Uvedené vyplýva aj z ust. § 235 ods. 1 O. s. p. Nový dôkaz súd
vykonal a o obnove rozhodol bez pojednávania, čím žalovanému tiež odňal možnosť konať
pred súdom. Pretože podľa ust. § 232 ods. 2 O. s. p. pre konanie o obnove platia primerane
ustanovenia o konaní v prvom stupni, je preto potrebné pre konanie o obnove použiť aj ust.
§ 115 ods. 1 O. s. p. Z ust. § 234 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že súd nemusí nariaďovať
pojednávanie len v prípade, keď návrh na obnovu konania zamieta preto, že nie je prípustný,
alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme
oneskorený. V danom prípade súd návrh na obnovu konania zamietol z dôvodu, že dôkaz
nemôže privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, žalovaný má z tohto
dôvodu za to, že súd mal nariadiť pojednávanie a umožniť tak účastníkom realizáciu
ich procesných práv. Ani odvolací súd túto procesnú vadu neodstránil a rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdil. Podľa žalovaného rozhodnutie spočíva tiež na nesprávnom právnom
posúdení veci, pretože súd prvého stupňa nad rámec konania o obnove hodnotil predložený
nový dôkaz aj dôkazy vykonané v pôvodnom konaní a tým vykonal aj úkony, ktoré
má vykonať súd až po povolení obnovy konania v samotnom obnovenom konaní. V tomto
smere poukázal na rozhodnutie NS ČSR, publikované pod č. R 6/1968. Podľa žalovaného súd
prvého stupňa nesprávne právne posúdil návrh na obnovu konania a existenciu dôvodu
obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., keďže predložený nový dôkaz produkovaný
v trestnom konaní bol významný pre rozhodnutie vo veci samej. Preukázanie, že variantné
návrhy projektu nepotvrdzoval žalovaný je dôležité, keďže zadanie obsahu a rozsahu diela
je podstatnou náležitosťou zmluvy o diele. Vzhľadom na to, že predmetom konania vo veci
samej bolo zaplatenie ceny za dielo, je podstatné, aby v novom konaní bolo preukázané
kto a ako zadal rozsah diela, za vykonanie ktorého žalobca v pôvodnom konaní uplatňoval
zaplatenie ceny diela. Z uvedených dôvodov navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež
súdu prvého stupňa zrušiť.
Žalobca vo svojom stanovisku k dovolaniu má za to, že dovolanie nie je prípustné.
Podľa jeho názoru súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 234 ods. 2 O. s. p., ktoré súdu
umožňuje zamietnuť návrh na obnovu konania bez nariadenia pojednávania okrem iného
aj z dôvodu, že návrh na obnovu konania nie je prípustný. Dôvody prípustnosti návrhu
na obnovu konania uvádza § 228 O. s. p., pričom je zrejmé, že návrh na obnovu konania
neobsahoval žiadnu skutočnosť, rozhodnutie ani dôkaz, ktorý by spĺňal podmienky
vyžadované § 228 O. s. p. na to, aby bolo možné považovať návrh na obnovu konania
za prípustný. Uviedol, že žalovaný k návrhu na obnovu konania priložil dôkaz, ktorý
má zrejme podľa jeho názoru napĺňať aspoň jednu z dvoch podmienok vyžadovaných
§ 228 O. s. p. Je však zrejmé, že nedoložil žiaden taký dôkaz, ktorý by odôvodňoval
prípustnosť obnovy podľa § 228 O. s. p. Výpoveď žalobcu na Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava III v konaní č. ORP-547/1-OEK-B3-2005 a zápisnica z nej
zo dňa 15. 06. 2005 takou skutočnosťou, rozhodnutím ani dôkazom nemôže byť. Nemožno
ju považovať za dôkaz, ktorý môže privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci
– pretože má dokázať skutočnosť, že objednávku na predmet diela zadala žalobcovi tretia
osoba a nie žalovaný, a preto nemohlo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu
zmluvy o dielo – avšak k uzavretiu zmluvy o dielo následne došlo, čo nespochybňuje žiadna
zo strán v spore. Žalovaný nikdy počas existencie zmluvy nenamietal, že by mu nebol jasný
obsah dohodnutej zmluvy, predmet záväzku žalobcu, t.j. podoba realizačného projektu,
a v neposlednom rade, nikdy počas celého konania na súde prvého stupňa ani pred odvolacím
súdom nerozporoval skutočnosť, že si bol vedomý obsahu zmluvy o dielo, nikdy nenamietal
ani neoznačil skutočnosť, ktorú teraz prezentuje ako novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý
by pre neho mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný uvedenú skutočnosť
alebo dôkaz neoznačil v pôvodnom konaní, i keď mu nič nebránilo rozporovať túto
skutočnosť v pôvodnom konaní, o obnovu ktorého sa snažil, avšak nebolo tak z jeho strany
vykonané počas viacerých pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ani v odvolaní. Preto
je zrejmé, že z uvedených dôvodov ide o návrh na obnovu konania neprípustný. Z tohto
dôvodu, súd mohol zamietnuť návrh na obnovu konania bez nariadenia pojednávania,
a žalovanému preto nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd postupoval
v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. K naplneniu dovolacieho dôvodu nemohlo dôjsť
ani konaním odvolacieho súdu, keďže odvolací súd na prejednanie odvolania proti uzneseniu
o zamietnutí návrhu na obnovu konania nemusí v zmysle § 214 ods. 2 písm. c) O. s. p.
53 Obdo/1/2009
nariadiť pojednávanie. Podľa názoru žalovaného by mal byť naplnený dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. Žalobca má za to, že dovolanie ani z tohto
dôvodu nie je prípustné, pretože týmto dovolacím dôvodom – nesprávnym právnym
posúdením veci súdom – je možné dovolanie odôvodniť len ak k postupu súdu, ktorý spĺňa
tento dôvod dôjde v konaniach taxatívne uvedených v § 239 O. s. p. Pretože napadnuté
uznesenie nie je žiadnym z týchto rozhodnutí, nie je dovolanie proti nemu z uvedeného
dôvodu prípustné. Navrhuje preto dovolanie ako neprípustné odmietnuť.
Nálezom č. k. I.ÚS 54/08-28 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že základné
právo B. H. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, základné
právo na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé a verejné prejednanie veci podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júla 2007, sp. zn. 3 Obdo 39/2006 porušené
a toto uznesenie zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
Uviedol, že z ust. § 234 ods. 2 O. s. p. možno vyvodiť, že o návrhu na obnovu konania
rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie ( porov. § 232 ods.2 a § 115 O. s. p. ). Prípady,
v ktorých môže súd rozhodnúť aj bez pojednávania ( teda výnimka z uvedeného pravidla ),
taxatívne ustanovuje § 234 ods. 2 O. s. p., môže ísť aj o prípad, keď zákon výslovne
ustanovuje, že návrh je neprípustný ( § 229 O. s. p. ). Ak sa však návrh opieral o dôvod
uvedený v § 228 ods. 1 O. s. p., ale tvrdený dôvod nebol preukázaný, nešlo o neprípustnosť
obnovy v zmysle ustanovenia § 234 ods. 2 v spojení s § 229 O. s. p., preto súd mohol návrh
zamietnuť iba po jeho prejednaní na verejnom pojednávaní. Ak okresný súd zamietol
návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na obnovu ( § 228
ods. 1 O. s. p.) bez toho, že by nariadil vo veci pojednávanie a naň účastníkov predvolal, išlo
o vadu konania, pre ktorú musel odvolací súd na odvolanie sťažovateľa také uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Iný potup odvolacieho súdu mal najvyšší
súd považovať za odňatie možnosti sťažovateľovi konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 3 O. s. p. ) v ďalšom
konaní, po zistení, že podmienky na podanie dovolania boli splnené ( včasnosť, prípustnosť )
dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté
rozhodnutia v zmysle dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré
im predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti uzneseniam odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne menovaných v ustanoveniach § 237 písm. a) až g) a v prípadoch
uvedených v § 239.
Podľa § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodol senát.
Podľa § 239 O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa a proti potvrdzujúcemu uzneseniu
odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd v ňom vyslovil, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, alebo ak ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo
ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V preskúmavanej veci nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 239 O. s. p. Dovolací
súd preto skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p. Osobitne
sa zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) O. s. p.
Žalovaný v dovolaní namieta, že o jeho návrhu na obnovu konania súdy rozhodli
bez pojednávania, ktorým postupom mu odňali právo konať pred súdom.
Z ust. § 232 ods. 2 a § 115 O. s. p. O. s. p. možno dovodiť, že súd je povinný
k prejednaniu návrhu na obnovu konania nariadiť pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov
a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Prípady, v ktorých súd môže rozhodnúť i bez pojednávania taxatívne stanovuje § 234
ods. 2 O. s. p., a to vtedy, ak súd návrh na obnovu konania zamieta preto, že nie je prípustný,
alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme
oneskorený.
O neprípustný návrh na obnovu konania ide vtedy, ak to výslovne stanovuje zákon.
Patria sem prípady, ak návrh na obnovu konania smeruje proti spôsobilým rozhodnutiam,
ktoré však nie sú právoplatné, proti iným rozhodnutiam než právoplatným rozsudkom alebo
uzneseniu o schválení zmieru, právoplatnému platobnému rozkazu alebo právoplatným
rozhodnutiam vydaným v konaní o dedičstve, proti tým rozhodnutiam, ktorých zrušenie alebo
zmenu možno dosiahnuť inak alebo ak sa návrh na obnovu konania nepodá z dôvodov
uvedených v § 228 ods. 1 O. s. p. ( viď. aj Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, IV.
aktualizované vydanie, vydavateľstvo EUROUNION, 2006, str. 611 ).
Vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. je taký závadný procesný postup,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa
ustálenej judikatúry odňatie možnosť konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia O. s. p.
možno dávať výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym
hodnotením veci zaujatým v rozhodnutí.
Pokiaľ v danom prípade súd prvého stupňa návrh žalobcu na obnovu konania zamietol
z dôvodu nedostatku zákonných podmienok podľa § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. bez toho,
že by vo veci nariadil pojednávanie a naň účastníkov predvolal, ide o vadu konania, ktorú
odvolací súd potvrdením rozhodnutia súdu prvého stupňa neodstránil.
Dovolanie žalovaného podané z dôvodu tejto vady konania, je tak opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 243b ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a tiež uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková