Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/45/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Tatiany Biednikovej

v trestnej veci proti obvinenému býv. nstržm. PZ S. M. pre prečin ublíženia na zdraví

podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. h/, písm. j/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa

28. januára 2010 v Bratislave o dovolaní obvineného zo dňa 28. septembra 2009 proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. apríla 2009, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného býv. nstržm. PZ S. M.

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Vojenský obvodový súd Prešov rozsudkom zo dňa 4. decembra 2008, sp. zn.

, uznal obvineného býv. nstržm. PZ S. M. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/, písm. j/ Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 6. októbra 2006 v čase okolo 02.00 hod. viedol v ťažkom stupni opitosti

s objemom etylalkoholu vo vydýchnutom vzduchu najmenej 1,02 mg/l (2,13 promile ) osobné

motorové vozidlo zn. Peugeot 206, EČ: M., po ceste 111. triedy č. 050229 smerom od obce

Budkovce na Michalovce, pričom v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2. písm. c/,

ods. 3. písm. b/ a ods. l o premávke na pozemných komunikáciách,

sa plne nevenoval riadeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, viedol vozidlo

bezprostredne po požití alkoholického nápoja a rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim

schopnostiam a vlastnostiam vozidla, v dôsledku čoho pred začiatkom obce Sliepkovce

pri prechádzaní dvojitej zákruty prvej vpravo, v ľavotočivej zákrute nezvládol riadenie

vozidla, zišiel vpravo mimo vozovku, kde narazil do dopravného značenia označujúceho

začiatok obce, ako aj do kovovej rúry označníka plynu a následne po prejdení priekopy

prednou pravou časťou vozidla narazil do mostíka, pričom vozidlo sa následne vznietilo

a uhorelo a následkom tejto nehody obč. M. V. utrpel zranenia - otras mozgu, trieštivú

zlomeninu tela, ľavej ramennej kosti s posunom úlomkov, vykĺbenie pravej stehnovej kosti s

odlomením zadnej hrany panvičky panvovej kosti, poškodenie vretenného nervu vľavo,

priečnu zlomeninu tela ľavej vretennej kosti, popáleniny pravej dolnej končatiny III. stupňa

12 %, mnohopočetné tržné rany na krku a hlave a odreninu pravého stehna

a ľavého kolena s celkovou dobou liečenia najmenej 5 mesiacov, obč. A. H. utrpel zranenia -

zlomeninu XI. a XI1. rebra vpravo, pomliaždenie ľavej obličky s mikroskopickou

prítomnosťou krvi v močí. roztrhnutie členkovoihlicového väzu pravého členka, tržnú ranu

na hlave v temennej oblasti, pomliaždenie ľavého lakťa a odreninu v oblasti vonkajšieho

členka vpravo s celkovou dobou liečby najmenej 8 týždňov, obč. M. V. utrpel zranenia -

roztrhnutie ľavého laloka pečene, roztrhnutie ľavej pečeňovej žily, pomliaždenie ľavej

obličky s mikroskopickou prítomnosťou krvi v močí a šok z krvácania a úrazu

s celkovou dobou liečenia najmenej 3 mesiace a ďalej na vozidle Peugeot 206. EČ:

M., vznikla celková škoda vo výške 248 142 Sk a na dopravnom značení vznikla škoda

vo výške 2 500 Sk.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2

Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1

písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch)

rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd uložil obvinenému povinnosť, aby podľa svojich

schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd uložil

obvinenému zákaz používania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody v takom rozsahu, ktorý by mu privodil hmotnostnú

koncentráciu alkoholu vo vydychovanom vzduchu väčšiu ako 0,24 mg/l.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obvinenému aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa súd poškodených A. H., bytom B., M. V., bytom B. a M.

V., bytom B. s nárokmi na náhradu škody odkázal na občiansko súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obvinený a vojenský obvodový prokurátor,

o ktorých Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením zo dňa 28. apríla 2009, sp. zn.

, tak, že podľa odvolanie obvineného ako aj vojenského

obvodového prokurátora zamietol ako nedôvodné.

vyššie citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne predchádzalo rozhodnutie

vyššieho vojenského súdu Trenčín, ktorý uznesením zo dňa 13. mája 2008, sp. zn.

, podľa zrušil napadnutý rozsudok Vojenského

obvodového súdu v Prešove, sp. zn. , zo dňa 7. februára 2008, (ktorým bol

obvinený S. M. podľa oslobodený spod obžaloby Vojenského

obvodového prokurátora Prešov, č.k. OPv 287/06, zo dňa 19. marca 2007) a vec podľa § 322

ods. 1 vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. apríla 2009, sp. zn.

, podal obvinený býv. nstržm. PZ S. M. prostredníctvom svojho obhajcu

JUDr. A. T. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/

, a to proti výroku, ktorým odvolací súd zamietol odvolanie obvineného podľa

, pretože je toho názoru, že bolo závažným spôsobom porušené právo obvineného

na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Ďalším dovolacím dôvodom v zmysle je aj konanie na súde

prvého stupňa, nakoľko vytýkané pochybenia neboli odstránené v konaní o riadnom

opravnom prostriedku.

Obvinený v rozsiahlom písomne zdôvodnenom dovolaní podrobne rozobral všetky

rozhodnutia vydané vo veci, analyzoval jednotlivé dôkazy, poukázal na pochybnosti v otázke,

či skutok spáchal obvinený. Argumentoval predovšetkým rozpormi vo výpovediach svedkov

a poškodených, ktoré v dovolaní podrobne rozobral, pričom vyslovil názor, že súd pochybil,

keď v dôsledku namietaných rozporov nepostupoval v súlade s procesnou zásadou in dubio

pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného.

Dovolateľ namietal postup Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, keď tento

uznesením zo dňa 13. mája 2008 podľa zrušil napadnutý

rozsudok Vojenského obvodového súdu v Trenčíne a podľa vec vrátil

prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom

prekročil svoju právomoc, keď udelil tomuto súdu záväzné pokyny, ako má hodnotiť dôkazy.

Prvostupňový súd následne bez vykonania ďalších dôkazov rozhodol o vine dovolateľa.

V tejto súvislosti poukázal dovolateľ na judikatúru R 608/2006 i nález Ústavného súdu Českej

republiky zo dňa 29. apríla 2008, sp. zn. , a vyslovil záver, že prvostupňový

súd rozhodol v rozpore s ustanovením , , a

V ďalšom dovolateľ namietal postup súdu, ktorý napriek tomu, že obhajoba navrhla

doplniť dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, prvostupňový súd

navrhnuté dôkazy nevykonal a odvolací súd tieto vady neodstránil.

Namietal tiež postup odvolacieho súdu na verejnom zasadnutí, keď tento o odvolaní

rozhodol len na základe prečítaných svedeckých výpovedí. Na základe takéhoto postupu

si potom odvolací súd nemohol zostaviť ucelený a logický záver o vine, ktorý by

nevzbudzoval oprávnené pochybnosti o objektívnosti takéhoto záveru.

Dovolateľ namietal tiež porušenie ustanovenia konaním Vojenského

obvodového súdu, keď na hlavnom pojednávaní dňa 4. decembra 2008 samosudca prečítal

uznesenie odvolacieho súdu a rovno pristúpil k vyhláseniu rozsudku bez toho, aby udelil

obhajcovi a dovolateľovi slovo na záverečnú reč.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolateľ vyslovil záver, že sú splnené podmienky

pre dovolanie v zmysle , , a ,

a preto navrhol, aby dovolací súd v zmysle vyslovil porušenie zákona

konajúcimi súdmi v neprospech obvineného a zrušil napadnuté rozhodnutie a rozsudok súdu

prvého stupňa a podľa § 388 prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril Vojenský obvodový prokurátor písomným podaním zo dňa

30. októbra 2009. Mal za to, že Vyšší vojenský súd v Trenčíne uznesením zo dňa

13. mája 2008 nevnútil prvostupňovému súdu vlastné hodnotenie dôkazov. Dôvodom tohto

rozhodnutie bolo, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k nedôslednému aplikovaniu

ustanovenia , v dôsledku čoho sa tento súd nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Rozviedol právne úvahy, na ktorých základe

podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti s tým,

že konkretizoval, v čom spočíva nedôsledná aplikácia základnej zásady trestného konania

upravená v Skutočnosť, že súd prvého stupňa viazaný postupom v zmysle

ustanovenia sa stotožnil s právnymi úvahami odvolacieho súdu

a rozhodol inak ako rozhodol pôvodným rozsudkom neznamená, že spôsob posúdenia prípadu

a vyhodnotenia dôkazov bol súdu prvého stupňa vnútený direktívne inštančnou cestou tak,

ako to uvádza dovolateľ.

K ďalším argumentom uviedol, že obvinený nebol uznaný za vinného výlučne

na základe nepriamych dôkazov, ale predovšetkým na základe výpovedí priamych svedkov,

ktorými boli poškodení. Podstatnou okolnosťou pre hodnotenie skutkového stavu veci a jeho

právneho posúdenia bola ich výpoveď v tej časti, kde uvádzajú, kto bol v čase spáchania

skutku vodičom predmetného osobného motorového vozidla. Za uvedeného stavu nie sú

určité odlišnosti, či nepresnosti v ich výpovediach spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, kto

bol vodičom uvedeného vozidla.

Vojenský obvodový prokurátor preto navrhol dovolanie obvineného býv. nstržm. PZ

S. M. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( , bolo podané oprávnenou osobou (

písm. b/ ), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny

opravný prostriedok podať ( ), ale súčasne aj to, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ možno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

Z písomných dôvodov odvolania, ktoré obvinený podal proti rozsudku Vojenského

obvodového súdu v Prešove zo dňa 4. decembra 2008, sp. zn. , je zrejmé, že takmer

totožné námietky ako teraz v dovolaní uplatnil obvinený už v písomne zdôvodnenom

odvolaní. V dovolaní navyše namietal aj porušenie práva na obhajobu spočívajúce v tom,

že pred vyhlásením rozsudku na súde prvého stupňa nebolo obvinenému ani jeho obhajcovi

udelené slovo na záverečnú reč tak, ako to upravuje ustanovenie

Vo vzťahu k prvému dovolaciemu dôvodu () treba uviesť,

že nie každé porušenie práva na obhajobu napĺňa tento dovolací dôvod, zákon vyžaduje,

aby právo na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom.

Právo na záverečnú reč v zmysle ustanovenia je významným

procesným právom obvineného i jeho obhajcu (ako aj ostatných procesných strán)

umožňujúce uplatniť obhajobu obvineného v tých smeroch, ktoré považuje za dôležité.

obsah záverečnej reči neurčuje, je však zrejmé, že bude vychádzať

z hodnotenia dôkazov vykonaných súdom a bude sa zaoberať otázkami skutkových zistení

a ich právnym posúdením. Právo na záverečnú reč obvineného patrí k základným právam

obvineného na obhajobu vychádzajúce z , článku 6

ods. 3 písm. b/, písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré

sú v upravené v ustanovení

Z tohto pohľadu potom zistené skutočnosti, že dovolateľovi ani jeho obhajcovi nebolo

v konaní na súde prvého stupňa udelené slovo na záverečnú reč podľa

treba považovať za zásadné porušenie práva na obhajobu napĺňajúce dovolací dôvod uvedený

v ustanovení

Dovolaciemu súdu však v akceptovaní tohto dovolacieho dôvodu bráni vyššie citované

ustanovenie , pretože obvinenému a jeho obhajcovi uvedené okolnosť

bola známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju ani v konaní pred odvolacím súdom.

Dovolací súd preto nemohol postupovať v zmysle a vyslovil porušenie

zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.

K ďalším dovolacím námietkam treba uviesť, že Vyšší vojenský súd v Trenčíne

svojim rozhodnutím zo dňa 13. mája 2008, sp. zn. , neprekročil svoju právomoc,

keď vytkol súdu prvého stupňa nedôslednosť pri hodnotení jednotlivých dôkazov a poukázal

na to, v čom spočívala. Judikatúra, na ktorú v tejto súvislosti poukázal dovolateľ (R 53/1992)

len potvrdzuje správnosť postupu odvolacieho súdu, keď tento zrušil napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa podľa , pretože pri hodnotení dôkazov

nepostupoval dôsledne v intenciách ustanovenia v dôsledku čoho

sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Ani skutočnosť, že súd prvého stupňa nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania

opätovným výsluchom svedkov a poškodených neprizval do konania znalca z odboru

zdravotníctva, odvetvie psychológie za účelom posúdenia objektívnosti výpovedí

poškodených nenapĺňa dovolací dôvod podľa

Konanie na súde prvého stupňa prebiehala podľa príslušných ustanovení Trestného

poriadku pri zachovaní zásad bezprostrednosti a ústnosti a pri zachovaní kontradiktórnosti

konania a rovnosti strán.

Pokiaľ ide o namietanie naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/

a písm. i/ , z odôvodnenia dovolania možno vyvodiť, že tieto dovolateľ vidí

v nesprávnych skutkových zisteniach ako aj v tom, že súdy nepostupovali podľa zásady

„in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného). Dovolací súd však nie je

oprávnený posudzovať úplnosť skutkových zistení v pôvodnom konaní ani hodnotenie

vykonaných dôkazov. Dovolanie v časti, v ktorej dovolateľ namietal skutkové závery súdov

v pôvodnom konaní, a to tak z hľadiska nesprávneho zistenia skutkového stavu (§2 ods. 10

), ako aj nesprávnosť hodnotenia dôkazov ( ) nie je dôvodné.

Vykonanie dôkazov a ich hodnotenie v plnom rozsahu prebieha v rámci konania

pred príslušnými procesnými súdmi tak v prvom stupni, ako aj v konaní o riadnom opravnom

prostriedku. V tejto súvislosti treba uviesť, že odvolací súd ako to vyplýva z jeho rozhodnutia,

sa námietkami obvineného zaoberal, tieto však nepovažoval za relevantné.

Najvyšší súd preto na neverejnom zasadnutí uznesením podľa

dovolanie obvineného býv. nstržm. PZ S. M. odmietol, nakoľko neboli splnené dôvody

dovolania predpokladané v ustanovení

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Tatiana Biedniková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová