Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/4/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

v trestnej veci obžalovaného N. M. pre trestný čin sexuálneho násilia ako obzvlášť

nebezpečný recidivista podľa , v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.) na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2010 v Bratislave

o odvolaní krajského prokurátora v Banskej Bystrici a obžalovaného N. M. proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. decembra 2007, sp. zn. , rozhodol podľa

, s poukazom na a

t a k t o :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. decembra 2007, sp. zn. ,

sa z r u š u j e.

Trestné stíhanie vedené proti obžalovanému

N. M., nar. X., trvale bytom

Š., bez pracovného pomeru, t.č. vo výkone

trestu v inej trestnej veci

sa z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. decembra 2007, sp. zn.

, bol obžalovaný N. M. uznaný za vinného, s poukazom na § 88 Tr. zák.,

2

z trestného činu sexuálneho násilia ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1,

§ 241a ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 18. júna 2005 asi o 4.00 hod vo F. v bare B. počas tancovania

na tanečnom parkete s G. M., túto násilím vtiahol proti jej vôli na WC napriek tomu,

že sa bránila, kde ju držal pod hrdlom a vyhrážal sa jej uškrtením, ak bude kričať, potom ju

donútil sadnúť si na záchodovú misu a dal jej svoj pohlavný úd do úst, pričom musela

vykonať orálny sex po dobu asi 5 minút, v priebehu čoho sa jej vyhrážal,

že ak to niekomu povie, tak ju zabije, následne jej strhol tričko a podprsenku, donútil

ju stiahnuť si nohavice, pančušky a nohavičky, prikázal jej, aby sa otočila k nemu chrbtom,

zohla sa, pričom jej strčil pohlavný úd do konečníka a vykonal s ňou análny sex až kým náhle

neupadol do bezvedomie, čo využila G. M. a nahá z WC ušla,

pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol:

- rozsudkom Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. , z 27. júna 1985 uznaný vinným

z trestného činu lúpeže podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením do nápravnovýchovného ústavu

pre mladistvých, z ktorého bol podmienečne prepustený 21. novembra 1985, pričom dňa

21. júna 1987 mu bol nariadený výkon zvyšku trestu,

- rozsudkom Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. , z 21. augusta 1986 uznaný

vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a iné ako obzvlášť nebezpečný

recidivista podľa § 41a Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

8 rokov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého bol podmienečne

prepustený dňa 6. marca 1991, pričom dňa 19. 4. 1994 mu bol nariadený výkon zvyšku trestu,

- rozsudkom Obvodného súdu Praha 7, sp. zn. , z 2. februára 1994 uznaný vinným

z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením do väznice s ostrahou a trest vyhostenia,

ohľadne ktorého bolo rozsudkom Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. , z 26. apríla

1995 rozhodnuté, že tento trest vykoná na území Slovenskej republiky, a to vo výmere

3

4 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého bol podmienečne

prepustený 18. septembra 1995,

- rozsudkom Obvodného súdu Praha 1, sp. zn. , z 19. decembra 1996 uznaný vinným

z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do väznice s ostrahou, ktorý čiastočne vykonal,

- rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku, sp. zn. , z 8. januára 2001 uznaný

vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák., za čo mu

bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so zaradením do druhej

nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal 23. novembra 2002.

Za to bol obžalovanému podľa , s použitím

Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 a ½

(osem a pol roka), na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený

do III. (tretej ) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa a v znení účinnom od 1. januára

2006 bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na dobu 3 (troch ) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie krajský prokurátor, čo do výroku o vine

a treste a obžalovaný N. M..

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v písomných dôvodoch odvolania

uviedol, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam rozsudku nemá výhrady. Prvostupňový súd

vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto vyhodnotil v súlade so zákonom a dospel

k správnym a úplným skutkovým záverom. Nestotožňuje sa však s postupom krajského súdu,

ktorý konanie obžalovaného posúdil ako trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1

Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a v rámci použitia

§ 88 Tr. zák. vyslovil názor, že prísnejší postih obžalovaného aj podľa § 43 ods. 1 Tr. zák.

by bol v rozpore s materiálnym chápaním posudzovaného trestného činu, s ohľadom

na skutočnosť, že poškodená neutrpela žiadne zranenie a prežitá udalosť na nej nezanechala

žiadne následky. Vytýka súdu prvého stupňa, že okolnosť opakovaného páchania závažných

4

trestných činov vo vzťahu k § 43 ods. 1 Tr. zák. vyhodnotil negatívne, teda že nie je taká

závažná, aby podstatne zvyšovala stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť a vo vzťahu

k § 41 ods. 1 Tr. zák. pozitívne, teda že je tak závažná, že podstatne zvyšuje stupeň

nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Takýto postup krajského súdu považuje

za rozporný. Súd mal správne konanie obžalovaného N. M. právne posúdiť

aj podľa § 43 ods. 1 Tr. zák. a v nadväznosti na to obžalovanému uložiť trest odňatia slobody

vo výmere 25 rokov, resp. trest odňatia slobody nie nižší ako 20 rokov, pri zistení okolností

hodných osobitného zreteľa. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok podľa , zrušil a na základe

sám vo veci rozhodol.

Obžalovaný N. M. si odvolanie podrobne odôvodnil sám (č.l. 1071-1076, 1077 –

1079) v tom smere, že žalovaný trestný čin nespáchal. Odvolanie odôvodnil

aj prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania

v priebehu celého konania nemožno zhliadnuť také skutočnosti, ktoré by jednoznačne

preukazovali vinu obžalovaného. Výpovedná hodnota dôkazov svedčiacich v neprospech

obžalovaného je nízka a nedosahuje stupeň úrovne, na základe ktorej možno jednoznačne

tvrdiť, že skutok obžalovaný spáchal. V rámci obhajoby obžalovaného súd nevykonal dôkazy

- konfrontáciu so svedkom Z. S., výsluch svedka V. T.. Vychádzal len z tvrdenia poškodenej

a svedeckých výpovedí, ktoré sú však len nepriamymi dôkazmi.

Po analýze vykonaného dokazovania v ďalšej časti dôvodov odvolania obhajoba navrhla,

aby odvolací súd rozhodol v súlade s použitím zásady „in dubio pro reo“ a obžalovaného

spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Banskej Bystrici predložil 25. februára 2008 spis Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie o podaných odvolaniach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pátral po pobyte obžalovaného, tento sa zdržiaval

v zahraničí.

Po zistení, že obžalovaný N. M. sa nachádza vo väzbe, na základe Európskeho

zatýkacieho rozkazu vydaného 6. októbra 2008, , Okresným súdom v Lučenci,

určil vo veci termín verejného zasadnutia na deň 29. júla 2009.

5

Obžalovaný bol na trestné stíhanie vydaný z Rakúska pre zločin vydierania podľa

§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Na obžalovaného bol vydaný, v rámci konania o rozšírenie vydania,

ďalší Európsky zatýkací rozkaz, a to Okresným súdom v Lučenci zo 4. mája 2009, sp. zn.

, pre zločin vydierania podľa , , Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 15. februára 2010 požiadal vydávajúci štát

Republiku Rakúsko, s ohľadom na zásadu špeciality, zakotvenú v

Z.z. z 24. júna 2004 (teraz ustanovenie § 31 ods. 1 zákona o Európskom zatýkacom rozkaze

č. 154/2010 z 9. marca 2010 ) o dodatočný súhlas s trestným stíhaním obžalovaného N. M.

za trestný čin v posudzovanom prípade.

Príslušný Krajinský súd pre veci trestné vo Viedni, Republika Rakúsko doposiaľ

o dodatočnom súhlase s trestným stíhaním nerozhodol.

Z pripojeného spisu Okresného súdu v Lučenci, ktorý si Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyžiadal, bolo zistené, že obžalovaný M. bol rozsudkom Okresného súdu v Lučenci

z 24. júna 2010, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 13. októbra 2010, sp. zn. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia

podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2

písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a bol mu podľa § 199 ods. 2, s použitím § 41 Tr. zák., § 47 ods. 2

Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu

zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný N. M. trest nastúpil 13. októbra 2010 a v súčasnej dobe

ho vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava.

Podľa odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie

zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného

stíhania súdom prvého stupňa (§ 223 ods. 1, ods. 2).

6

Podľa súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí

za hlavného pojednávania, že je tu niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení § 172 ods. 2,

alebo ods. 3

Podľa vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní

prokurátor, môže zastaviť trestné stíhanie, ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom

bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený, alebo ktorý ho podľa

očakávania postihne.

S poukazom na ustanovenie odvolací súd vo veci

rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože urobil rozhodnutie podľa

Na základe ustanovenia odvolací

súd konanie o opravných prostriedkoch vykonal podľa predpisov účinných do 31. decembra

2005, nakoľko vo veci bola obžaloba podaná na krajský súd na vykonanie konania v prvom

stupni 23. decembra 2005, teda pred dňom nadobudnutia účinnosti teraz platných predpisov

a krajský súd konanie vykonal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2005.

Obžalovaný N. M., v súčasnej dobe vykonáva dvadsať ročný nepodmienečný trest

odňatia slobody. V posudzovanej veci sa skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu mal

dopustiť v roku 2005, teda pred 5 a pol rokom, vydávajúci štát Rakúsko doposiaľ nedal

dodatočný súhlas s trestným stíhaním vydaného obžalovaného M., pre žalovaný skutok,

poškodená podľa súdom správne ustáleného skutkového stavu neutrpela žiadne zranenie

a prežitá udalosť na nej nezanechala žiadne následky. V prípade získaného dodatočného

súhlasu, by u obžalovaného v prípade uznania viny, prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného

trestu odňatia slobody vo vzťahu k odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu v Lučenci

z 24. júna 2010, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 13. októbra 2010, sp. zn. . Vzhľadom na už právoplatne uložený

dvadsať ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý obžalovaný vykonáva a okolnosti

uvedené vyššie, by trest, ktorý by mu mohol byť uložený v tomto konaní

je bez významu popri treste, ktorý mu už bol uložený a ktorý vykonáva.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na tieto dôvody, aj s ohľadom

na absenciu dodatočného súhlasu vydávajúceho štátu s trestným stíhaním žalovaného skutku

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová