Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/18/2009

Najvyšší súd 1 Obdo V 18/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu:

S., IČO: X. zást. JUDr. Z., proti žalovanému: T. zást. JUDr. Ľ., o zaplatenie 2 340 468,53

PLN s prísl. a o protinávrhu žalovaného o zaplatenie 12 301 839,-- Sk s prísl., vedenej

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 19. novembra 2008 sp. zn. -274 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave z 25. apríla 2007 č. k. -236 v znení opravného uznesenia

z 8. augusta 2008 č. k. -265 a opravného uznesenia z 22. augusta 2008 č. k.

-268 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. apríla 2007 č. k. -236

v spojení s opravným uznesením z 8. augusta 2008 č. k. -265 a z 22. augusta

2008č. k. -268 konanie v časti o zaplatenie 103 647,-- PLN zastavil a vo zvyšku

žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 250 676,-- Sk

s príslušenstvom 9,68% p. a. od 27. septembra 1997 do zaplatenia, istinu 249 806,-- Sk

s príslušenstvom 9,68% p. a. od 27. októbra 1997 do zaplatenia, istinu 11 801 357,-- Sk

s príslušenstvom 9,68% p. a. od 13. októbra 2001 do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy

konania vo výške 418 077,-- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou

domáhal, aby mu žalovaný zaplatil istiny v sume 2 340 468,53 PLN s 10% úrokom

21 Obdo V 18/2009

z omeškania ročne od 16. apríla 2003 do zaplatenia titulom zaplatenia škody z ušlého zisku,

súvisiaceho so zavedením nového počítačového systému na prijímanie bookmarkerských

stávok. Žalovaný porušil ustanovenia „Zmluvy o predaji licencie“ z 19. júna 1997

a „Licenčnej dohody“ z 19. júna 1997 v znení dodatku č. 1 z 1. januára 1998 a dodatku č. 2

z 23. mája 2000. Žalobca podaním z 25. apríla 2007 vzal žalobu v časti o zaplatenie 103 647,-

PLN späť, preto súd podľa ust. a konanie v tejto časti zastavil

a pokračoval v konaní o zaplatenie 2 236 821,53 PLN s 10% úrokom z omeškania ročne

od 16. apríla 2006 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že predaj licencií pobočkového

softwaru, presahujúci počet 7 položiek, nebol súčasťou predmetu ani jednej z uzatvorených

zmlúv, žalovaný si používaním licenčných kľúčov na pobočkách zabezpečoval ochranu

svojho duševného vlastníctva pre prípad, ak by žalobca odmietal dohodu o úhrade za tento

poskytnutý software. To, že licenčné kľúče boli predĺžené len do 31. októbra 2001, bolo plne

v kompetencii žalovaného, nakoľko žalovaný poskytoval pobočkový software pre 124

pobočiek po dobu 42 mesiacov v dobrej viere, že dôjde k dohode a k následným úhradám

zo strany žalobcu. Žalovaný informoval žalobcu o nepredĺžení licenčných kľúčov 8. októbra

2001 na stretnutí v O., ktorého sa za žalobcu zúčastnili p. Z. a p. Z. Keďže na tomto stretnutí

nebola uzatvorená ďalšia dohoda a dohody o výšku úhrad za pobočkový software, nebola 13.

októbra 2001 predĺžená platnosť licenčných kľúčov. Podľa zmluvy o predaji licencie, bol

žalobca – odberateľ oprávnený používať software po dobu neurčitú v centrále spoločnosti. Iné

oprávnenia na používanie softwaru žalobca nemal, aj keď pri podpise zmluvy deklaroval, že

pripravuje otvorenie väčšieho počtu pobočiek, a preto budú následne uzatvorené ďalšie

dohody o úhrade, ako aj licencie za ďalší pobočkový software. K takejto dohode však nikdy

nedošlo.

Súd prvého stupňa preto dospel k názoru, že žalovaný nekonal protiprávne, v rozpore

so zmluvou a tiež nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody voči

žalovanému podľa a . Preto súd prvého stupňa žalobu

žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku v celom rozsahu zamietol.

Prvostupňový súd konal aj o protinávrhu žalovaného z 21. februára 2005 na zaplatenie

250 676,-- Sk s 9,69% p. a. od 27. septembra 1997 do zaplatenia, zaplatenie 249 806,-- Sk

31 Obdo V 18/2009

s 9,68% p. a. od 27. októbra 1997 do zaplatenia, zaplatenie 11 807 357,-- Sk s 9,68% p. a.

od 13. októbra 2001 do zaplatenia, spolu 12 301 839,-- Sk s prísl.

Táto pohľadávka žalovaného vyplýva zo zmluvy o predaji licencie z 19. júna 1997,

ako aj Licenčnej zmluvy z 19. júna 1997 a jej dodatkov č. 1 a č. 2, v ktorých žalobca sa

zaviazal zaplatiť žalovanému celkovo sumu 29 500,-- USD a predstavuje cenu za prevod

licencie k softwaru, slúžiacemu na prijímanie kurzových stávok, ako aj jeho oživenie a servis

a konfiguráciu 2 centrálnych serverov, 7 serverov na pobočkách odberateľa a 2 pracoviská

na každej pobočke odberateľa. Z dohodnutej ceny 29 500,-- USD žalobca uhradil žalovanému

iba prvú splátku 14 750,-- USD a neuhradil 2. splátku 7 375,-- USD do 26. septembra 1997

a sumu 7 375,– USD do 26. októbra 1997. Po prepočte týchto súm splatná 2. splátka

predstavuje 250 676,-- Sk (33,990 SKK/USD) a 3. splátka 249 806,-- Sk (33,872 SKK/USD).

Žalovaný preukázal, že všetkých 124 položiek, ktoré žalobca prevádzkoval 12. októbra 2001,

pracovalo na softwari, dodanom žalovaným pre žalobcu. V zmluve o predaji licencie

z 19. júna 1997 a licenčnej zmluve z 19. júna 1997 si účastníci konania dohodli cenu

za licenciu na jednu pobočku 2 107,-- USD, čo za 117 položiek predstavuje 11 801 357,-- Sk

(47,872 SKK/USD).

Porušenia jednotlivých ustanovení zmluvy sa teda dopustil žalobca, a to neuhradením

zmluvných záväzkov, čím zmluva automaticky stratila platnosť a žalovaný preto nemohol

žalobcovi spôsobiť ním uplatnenú škodu z tejto zmluvy.

Prvostupňový súd preto dospel k záveru, že vzájomný návrh, uplatnený žalovaným, je

v celom rozsahu oprávnený, preto mu vyhovel a zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny s 9,68%

úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ) rozhodol

o odvolaní žalobcu rozsudkom z 19. novembra 2008 č. k. -274 tak, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď konštatoval správnosť napadnutého

rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožnil.

Účastníci konania v zmluve o predaji licencie ako predmet dodávky vymedzili predaj

licencie na software, spustenie systému a 12-mesačný autorský servis. Predaj licencie zahŕňal

41 Obdo V 18/2009

súbor pracovísk – 2 centrálne servery, 7 serverov v pobočkách odberateľa. Zo zmluvy teda

nevyplýva, že žalobca mohol používať software vo všetkých svojich pobočkách, ako ho

skutočne využíval. Žalobca v konaní nepreukázal, že uhradil žalovanému dohodnutú 2. a 3.

splátku za prevod licencie k softwaru a za jeho využívanie v ďalších 117 pobočkách žalobcu.

Žalobca podal dovolanie proti tomuto rozsudku dňa 11. februára 2009 a navrhol, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,

resp. vrátil až prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, nakoľko aj prvostupňové rozhodnutie

má vady, pre ktoré treba zrušiť napadnutý rozsudok.

Dôvody dovolania odôvodnil nasledovne:

V konaní prišlo k vadám, uvedeným:

- 1/ v ust. , pretože sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný vzhľadom na to, že prvostupňový súd rozhodol o protinávrhu

žalovaného, ktorým žalovaný nenavrhol, aby mu bolo prisúdené viac, než si uplatnil žalobca,

pričom takýto jeho prejav, uplatňujúci protipohľadávku na započítanie, nie je vzájomným

návrhom, ktorý by z tejto pohľadávky urobil prejednávanú vec, ale je len obranou proti

žalobcovmu návrhu, ako každá iná obrana a súd sa s ňou mal vysporiadať len v odôvodnení

rozsudku ako o otázke prejudiciálnej,

- 2/ v ust. vzhľadom na to, že sa účastníkovi konania postupom

odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko súd odročil pojednávanie

za účelom zopakovania dokazovania alebo doplnenia dokazovania, avšak opätovne už

pojednávanie nenariadil a ani žalobcu o tomto neinformoval,

- 3/ v ust. , pretože prvostupňový súd nesprávne a neúplne zistil

skutkový stav veci a nevysporiadal sa s rozpormi v konaní,

- 4/ v , nakoľko napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, a to okrem toho, že sa nepodal návrh na začatie konania tak, ako to

dovolateľ uviedol v bode 1/, súd nepreskúmateľne a zmätočne priznal domnelú pohľadávku

žalovaného proti žalobcovi v slovenských korunách, pričom žalovaný poukazuje

na pohľadávku v USD, pričom dochádza k účelovému prepočítaniu mien.

K bodu 1/ dovolateľ uviedol, že žalovaný podaním z 21. februára 2005 si vo forme

vzájomného návrhu uplatnil spolu 11 801 357,-- Sk. Dovolateľova pohľadávka, uplatnená

v žalobe, predstavuje sumu 19 789 686,43 Sk.

51 Obdo V 18/2009

Žalovaný sa domáhal voči žalobcovi nižšieho plnenia, ako si žalobca uplatnil v žalobe.

Takýto prejav žalovaného bolo potrebné v zmysle ust. posúdiť len ako obranu

proti žalobe.

Žalovaný v podaní z 3. novembra 2005 priznáva, že pri vzájomnom návrhu žalovaného išlo

o nižšiu sumu, než akú si žalobou uplatnil v žalobe žalobca, a preto požiadal, aby súd

rozhodol o vzájomnej pohľadávke. Súd prvého stupňa Uznesením z 9. novembra 2005 č. k.

-146 žiadosti žalovaného vyhovel a napriek tomu, že došlo k vráteniu súdneho

poplatku z dôvodu, že nejde o vzájomný návrh, prevyšujúci sumu, uplatnenú pôvodnou

žalobou, prvostupňový súd priznal žalovanému v plnej výške ním žiadanú sumu.

K bodu 2/ dovolateľ uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, nariadil

pojednávanie o odvolaní žalobcu, a to na deň 30. júla 2008.

Dňa 29. júla 2008 sa dovolateľ pri nahliadaní do spisu na Najvyššom súde Slovenskej

republiky dozvedel, že pojednávanie, zvolané na 30. júla 2008, bolo odročené na neurčito

a 29. júla 2008 bolo dovolateľovi krátkou cestou doručené vyjadrenie žalovaného z 15. marca

2007 k jeho odvolaniu.

Dovolateľ má za to, že aj keby pojednávanie, plánované na 30. júla 2008 sa na Najvyššom

súde Slovenskej republiky uskutočnilo, nemohol by sa riadne brániť a uplatniť obranu.

Ďalej mu bolo znemožnené uplatniť svoju obranu, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky

nové pojednávanie vo veci nenariadil.

Žalobca – dovolateľ z opatrnosti vzniesol námietku premlčania a má za to, že ako

prvostupňový, tak aj odvolací súd neuskutočnili vo veci riadne a úplné dokazovanie, najmä čo

sa týka uplatneného vzájomného návrhu žalovaného, čo malo za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a navrhol, aby dovolací súd

dovolanie žalobcu zamietol z týchto dôvodov:

Tvrdenie žalobcu je účelové, nesprávne a nemá oporu v súdnom spise z podaní alebo

vyjadrení žalovaného.

Žalovaný do začiatku súdneho konania až do jeho konca odmietal celý žalovaný nárok

žalobcu čo do základu, i čo do výšky a žiadal žalobu zamietnuť.

Žalovaný podaním z 21. februára 2005, označeným ako „Doplnenie vyjadrenia

a protinávrh žalovaného“, si výslovne v súlade s ust. uplatnil svoj peňažný

61 Obdo V 18/2009

nárok proti žalobcovi vzájomným návrhom bez akéhokoľvek návrhu na započítanie žalobou

uplatnenému nároku žalobcu.

Žalovaný za tento vzájomný návrh podľa zaplatil i súdny poplatok.

Preto nie je pravdivé tvrdenie dovolateľa, že je splnená zákonná podmienka

na podanie dovolania podľa ust.

Žalovaný ďalej uviedol, že pojednávanie, vytýčené Najvyšším súdom Slovenskej

republiky na 30. júla 2008, nebolo odročené, ale zrušené, a teda očakávanie ďalšieho

pojednávania zo strany žalobcu bolo neodôvodnené.

Námietku premlčania mohol žalobca uplatniť až do právoplatného skončenia veci, čo

neurobil.

Všetky ostatné tvrdenia, ktoré dovolateľ uplatnil vo svojom dovolaní, duplicitne

opakujú tvrdenia pred súdom prvého stupňa.

Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom opätovne poukazuje na svoje

tvrdenia, uvedené v dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

i odvolacieho súdu, ako aj konania predchádzajúce ich vydaniu a dospel k záveru, že konania

sú postihnuté vadou podľa ust. , t. j, že súd prvostupňový, ako

i odvolací, konal o vzájomnom návrhu žalovaného, pričom nemal vyriešené, či ide

o vzájomný návrh podľa ust. alebo vzájomný návrh – obranu proti návrhu

podľa ust.

Podľa ust. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti

navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Vyššie citované ust. umožňuje v záujme hospodárnosti konania,

za splnenia podmienok , aby odporca – žalovaný si uplatnil proti navrhovateľovi

– žalobcovi svoje práva vzájomným návrhom.

71 Obdo V 18/2009

Súd nerozhoduje o tom, či pripúšťa alebo nepripúšťa vzájomný návrh, odstraňuje iba

nedostatky takéhoto návrhu ( ), resp. rozhodne, že vzájomný návrh vylučuje

na samostatné konanie.

Podľa ust. , vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti

navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo

prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu

proti návrhu.

Ustanovenie ukladá súdu, ako má hodnotiť prejav odporcu – vzájomný

návrh, a to v závislosti od toho, či navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, ako si uplatnil

žalobca – navrhovateľ vo svojej žalobe, alebo odporca – žalovaný si uplatnil menej, ako žiada

žalobca – navrhovateľ vo svojej žalobe.

Ak si žalovaný vzájomným návrhom uplatnil menej, ako žiadal žalobca v žalobe,

takýto prejav treba posudzovať iba ako obranu, s ktorou sa bude musieť súd vysporiadať ako

s otázkou predbežnou. Len v prípade, že žalovaný si vzájomným návrhom uplatnil viac, ako

žiadal žalobca žalobou, bude mať žalovaného prejav dôsledky predpokladané ustanovením

Žalobca si žalobou zo 17. decembra 2003 uplatnil pohľadávku vo výške 2 340 468,53

PLN s prísl., čo po prepočte na Sk predstavuje sumu 20 701 444,10 Sk, resp. 687 162,05 EUR

s prísl.

Žalovaný podaním z 21. februára 2005 (č. l. 103) „Doplnenie vyjadrenia a protinávrh

žalovaného“ si v súlade s ust. uplatnil svoje práva proti navrhovateľovi

vzájomným návrhom v celkovej výške 12 301 839,-- Sk, t. j. 408 346,25 EUR s prísl.

Je nesporné, že žalovaný uhradil aj súdny poplatok vo výške 600 000,-- Sk, a to

21. februára 2005. Žalovaný podaním zo 7. novembra 2005 (č. l. 145) požiadal súd prvého

stupňa o vrátenie súdneho poplatku, keďže po opätovnom preskúmaní celej veci dospel

k záveru, že žalovaný nebol povinný platiť súdny poplatok, pretože ako žalovaný žiadal súd,

81 Obdo V 18/2009

aby súd rozhodol o vzájomnej pohľadávke, ktorá nepresahuje sumu, uplatnenú návrhom

žalobcu.

Súd prvého stupňa uznesením z 9. novembra 2005 č. k. -146 preto

rozhodol o vrátení súdneho poplatku 599 900,-- Sk žalovanému cestou D.

Tvrdenie žalovaného, vyjadrené vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu o zaplatení súdneho

poplatku, ako i podania protinávrhu podľa ust. preto nie sú dôvodné.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa v dôsledku nesprávneho postupu

prejednal protinávrh, resp. vzájomný návrh žalovaného podľa ust. , napriek

tomu, že neskúmal, či tento má náležitosti vyžadované v ust. , resp. ide

o obranu žalovaného podľa § 98 O.s . p. a rozhodol o ňom rovnako, ako i odvolací súd.

Pretože konanie, predchádzajúce vydaniu prvostupňového rozsudku, ako i odvolacieho

súdu, je postihnuté vadou, uvedenou v ust. , dovolací súd bez toho, aby

sa mohol zaoberať vecou z hľadiska ďalšieho uplatneného dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ , zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako i rozsudok

odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3

).

Dovolací súd po preskúmaní konania, predchádzajúceho vydaniu rozsudku

odvolacieho súdu, nezistil naplnenie dôvodu podľa ust. Je pravdou, že

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, vytýčil v predmetnej veci pojednávanie

30

na termín 30. júla 2008 o 9hod., no 29. júla 2008 bol tento termín nie odročený, ale

zrušený. Následný postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom -

Právny názor, vyslovený dovolacím súdom v tomto rozhodnutí, je záväzný. V novom

rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o náhrade trov konania, vrátane trov dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

91 Obdo V 18/2009

V Bratislave 28. januára 2010

JUDr. Darina Ličková v. r.

predsedníčka senátu