Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
163/375727.0a9acd.pdf
PDF · 105.35 KB
No categories available
5Obdo/14/2009
Najvyšší súd 5 Obdo 14/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: RNDr. K. M. – L.,
Nám. M., B., IČO: X., zastúpenej advokátom Mgr. M. B., Advokátska kancelária B. & P.,
s.r.o., J., X. M. proti žalovanej: V., a.s., B., M., IČO: X., o zaplatenie 1 373,50 Eur
(41 378,04 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 24C
243/2007, na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 18. novembra 2008 č. k. 2 Cob 82/2008-61, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 18. novembra 2008 č. k. 2 Cob 82/2008-61 z r u š u j e a vec vracia odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Žalobkyňa si 12. apríla 2007 uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie istiny
vo výške 41 378,04 Sk ako nezaplatenej časti poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý
deň omeškania v zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., a to za omeškanie
so zaplatením faktúry č. 30709 zo dňa 1. augusta 2003 v upravenej výške 594 488,60 Sk
so splatnosťou 1. septembra 2003 za výkony zdravotníckej starostlivosti (výdaj liekov pre jej
poistencov). Predmetnú faktúru žalovaná zaplatila dňa 18. decembra 2007. V dôsledku tohto
omeškania si žalobkyňa uplatnila tento poplatok, ktorú vyúčtovala žalovanej dňa 19. 03. 2007
v celkovej sume 63 610,28 Sk. V konaní sp. zn. 9C 47/04 vedeným Okresným súdom
v Banskej Bystrici si žalobkyňa uplatnila časť tohto poplatku v sume 22 232,24 Sk.
Predmetným návrhom sa teda domáhala zaplatenia zvyšku vyúčtovaného poplatku
z omeškania, ktorý predstavuje sumu 41 378,04 Sk. Zároveň si uplatnila i náhradu trov
konania.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 4. februára 2008 č. k. 24C 243/2007-41
zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania súd
prvého stupňa posúdil ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho
postavenia účastníkov konania, účelu a predmetu činnosti účastníkov, spočívajúcom
v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vykonávaní zdravotného poistenia. Písomnú
zmluvu podľa § 262 Obchodného zákonníka žalobkyňa a žalovaná neuzavreli.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že došlo k porušeniu záväzkového vzťahu,
a to porušením povinnosti zaplatiť fakturovanú sumu v lehote splatnosti. Nárok žalobkyne
na platenie sankcie za porušenie povinnosti zaplať faktúry včas, upravoval v čase vzniku
záväzku osobitný predpis, ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., a to vo výške 0,1%
z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.
Žalovaná nenamietala fakturovanú sumu, ani výpočet dní omeškania so zaplatením faktúry,
avšak vzniesla námietku premlčania pohľadávky vzniknutej titulom poplatku z omeškania
u predmetnej faktúry. Prvostupňový súd posudzoval premlčanie nároku na zaplatenie
poplatku z omeškania faktúry a dospel k záveru, že došlo k premlčaniu nároku, a preto žalobu
zamietol.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že nakoľko si úspešná žalovaná neuplatnila náhradu trov konania, preto jej
ich nepriznal.
Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V Krajský súd
v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) uznesením z 18. novembra 2008 odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 O.s.p. zrušil
a konanie vo veci zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím došlo k res iudicata
v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní pred Okresným súdom
v Banskej Bystrici sp. zn. 9 C 47/2004, právoplatného dňa 29. septembra 2004, bola uložená
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 594 488,60 Sk vo výške
13% ročne od 2. septembra 2003 do 17. decembra 2003, v celkovej sume 22 232,24 Sk.
Uvedený rozsudok bol vydaný na základe návrhu žalobkyne, ktorý bol z dôvodu, že žalovaná
včas neuhradila faktúru z roku 2003 č. 030709, preto si žalobkyňa uplatnila v zmysle § 38
ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z. úrok z omeškania v žalovanej výške 594 488,60, pričom v časti
prevyšujúcej 22 232,24 Sk vzala žalobu späť a konanie v tejto časti bolo zastavené.
Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bolo uplatnenie časti poplatku
z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry splatnej v roku 2003, taktiež v zmysle § 38 ods. 4
zák. č. 273/1994 Z. z. vo výške 0,1% denne, napriek tomu, že v skôr začatom konaní
na Okresnom súde v Banskej Bystrici si už predmetnú sankciu za uvedené obdobie uplatnila
a táto jej už bola priznaná, pretože nárok žalobkyne vyplýva z rovnakých skutkových
i právnych okolností. Je vecou žalobkyne, pokiaľ sa v konaní pred Okresným súdom Banská
Bystrica domáhala zaplatenia sankcie nižšej, než, na akú mala nárok a rozdiel si už nemohla
uplatniť v novom konaní, keďže v danom prípade sa jedná o res iudicata v zmysle § 159
ods. 3 O.s.p. Preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol odvolací
súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnej žalovanej nepriznal žiadne trovy, nakoľko si
žiadne neuplatnila.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na dovolací dôvod
uvedený v § 237 písm. f/ O.s.p. Namietala, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu
záveru o tom, že sa jedná o prekážku veci rozhodnutej. Uviedla, že v tomto konaní
sa nedomáha nároku, ktorý by bol právoplatne priznaný, alebo, ktorý by bol právoplatne
zamietnutý. Domáha sa tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý doteraz nebol
žalovaným dobrovoľne zaplatený. Preto súd mal skúmať, či v čase omeškania zdravotnej
poisťovne vznikol žalobkyni nárok na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona
č. 273/1994 Z. z. Poukázala na súdnu prax (najmä v dôsledku publikovania zjednocujúceho
stanoviska Ústavného súdu SR č. PL. z. ÚS 1/06), kde zdravotníckym zariadeniam prináleží
nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne aj v prípadoch, ak k omeškaniu
zdravotnej poisťovne došlo v čase, kedy bolo platné a účinné ustanovenie § 38 ods. 4
cit. zákona v znení upravujúcom poplatok z omeškania vo výške 0,01%, nakoľko dotknuté
ustanovenie v takomto znení stratilo z dôvodu rozporu s Ústavou SR účinnosť a neskôr
i platnosť. Zo zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že zdravotnícke
zariadenie jednoznačne malo a doteraz má za dotknuté obdobie omeškania zdravotnej
poisťovne s úhradou splatných faktúr za poskytnutie zdravotníckej starostlivosti nárok
na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne. Zo strany žalobkyne pritom nikdy nedošlo
k právnemu úkonu „vzdania sa práva na poplatok z omeškania“. Pod tento inštitút nemožno
podradiť ani to, že v inom súdnom konaní sa žalobkyňa domáhala nároku z právneho titulu
úroku z omeškania. Podľa názoru žalobkyne, súd má každú vec posudzovať samostatne bez
ohľadu na to, aká právna argumentácia bola iným súdom v inom súdnom konaní zaujatá,
t. j., ako už bolo uvedené vyššie, v prvom rade posúdiť tú skutkovú a právnu otázku, či má
žalobkyňa za omeškanie s úhradou dotknutých faktúr nárok na poplatok z omeškania
vo výške 0,1% denne. Zo zákonného vymedzenia úloh V., a. s. zabezpečovala verejné
potreby v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Má za to, že prijatie záveru, že dotknutá jej
činnosť v r. 2003 nespadá pod pojem „zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky“ by bol v rozpore so znením a výkladom § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka
a ustálenej súdnej praxe. Z tohto dôvodu považuje námietku premlčania za neopodstatnenú,
pretože na záväzkový vzťah účastníkov konania je nutné aplikovať ustanovenia o premlčaní
v Obchodnom zákonníku. Žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal
dovolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O.s.p.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho
súdu upravuje ustanovenie § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci žalobkyňa podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušený bez toho,
aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania.
Dovolací súd nezistil podmienky, za ktorých ustanovenie § 239 O.s.p. pripúšťa
dovolanie.
Dovolanie je vždy prípustné, ak ide o prípady závažných vád konania uvedených
v ustanovení § 237 O.s.p., a to aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania
uvedené v § 238 a § 239 O.s.p.
Žalobkyňa v dovolaní poukázala na prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
t.j. ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uvedené
ustanovenie ochraňuje práva účastníka konania, ak súd nerešpektuje jeho procesné práva
a vynesie rozhodnutie. Ide o prípady, ak súd napríklad účastníka riadne nepredvolá
na pojednávanie, aj keď bolo potrebné ho predvolať, ak nebola dodržaná lehota na prípravu
na pojednávanie, prípadne, ak súd o uplatnenom návrhu bezdôvodne nerozhodne.
Podľa obsahu spisu, žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila právo na poplatok
z omeškania, a to na časť istiny, ktorá nebola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného
súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C 47/2004. Je nepochybné,
že v uvedenom konaní bolo žalobkyni priznané právo na úrok z omeškania zo sumy
594 488,60 Sk za obdobie od 2. septembra 2003 do 17. decembra 2003 vo výške 13% ročne,
spolu vo výške 22 232,24 Sk. V zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V. a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní môže zdravotnícke
zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,1%
z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.
Žalobkyňa v žalobe uvádza, že za omeškanie s úhradou faktúry za rok 2003 poplatok
z omeškania činil 63 610,28 Sk. V konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 9C
47/2004 jej bola priznaná časť poplatku z omeškania vo výške 22 232,24 Sk. Žalobkyňa si
preto uplatnila v tomto konaní doplatenie zvyšku vyúčtovaného poplatku z omeškania, ktorý
predstavuje sumu 41 378,04 Sk.
Podľa názoru dovolacieho súdu je podstatné, že súd v prejednávanej veci rozhoduje
o nároku na peňažné plnenie. Pritom je irelevantné, z akého právneho dôvodu je tento
peňažný nárok uplatnený. Súd totiž predovšetkým pri posudzovaní jeho dôvodnosti vychádza
zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke, a to bez
ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného peňažného plnenia je nesprávne
uvedený, alebo vôbec nie je uvedený. Preto, ak súd právoplatne rozhodol len o časti
uplatňovaného peňažného nároku, jeho zvyšok môže účastník uplatňovať, pričom mu nehrozí
nebezpečenstvo, že sa mu nárok odmietne z dôvodu už rozsúdenej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 9C 47/2004 nezakladá prekážku rozhodnutej
veci pre konanie, ktoré je predmetom dovolania. Peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni
priznané, predstavuje časť poplatku z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z.
Žalobkyňa sa teda v konaní nedomáha duplicitného peňažného plnenia, resp. nároku, ktorý jej
už bol právoplatne priznaný, ale len tej časti poplatku z omeškania, ktorý jej žalovaná
dobrovoľne nezaplatila.
Preto, ak odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
a zároveň konanie zastavil, odmietol tým rozhodnúť o tom, či je dôvodná uplatnená časť
peňažného nároku z titulu poplatku z omeškania. Dovolací súd, preto dospel k záveru,
že rozhodnutím odvolacieho súdu sa porušilo voči žalobkyni právo rozhodnúť o veci, čím sa
jej odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Z uvedeného dôvodu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie
Krajský súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí
rozhodne o odvolaní žalobkyni proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zo 7. marca 2008
a súčasne znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2010
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. B.