Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/14/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: RNDr. K. M. – L.,

Nám. M., B., IČO: X., zastúpenej advokátom Mgr. M. B., Advokátska kancelária B. & P.,

s.r.o., J., X. M. proti žalovanej: V., a.s., B., M., IČO: X., o zaplatenie 1 373,50 Eur

(41 378,04 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 24C

243/2007, na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 18. novembra 2008 č. k. -61, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 18. novembra 2008 č. k. -61 z r u š u j e a vec vracia odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Žalobkyňa si 12. apríla 2007 uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie istiny

vo výške 41 378,04 Sk ako nezaplatenej časti poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý

deň omeškania v zmysle , a to za omeškanie

so zaplatením faktúry č. 30709 zo dňa 1. augusta 2003 v upravenej výške 594 488,60 Sk

so splatnosťou 1. septembra 2003 za výkony zdravotníckej starostlivosti (výdaj liekov pre jej

poistencov). Predmetnú faktúru žalovaná zaplatila dňa 18. decembra 2007. V dôsledku tohto

omeškania si žalobkyňa uplatnila tento poplatok, ktorú vyúčtovala žalovanej dňa 19. 03. 2007

v celkovej sume 63 610,28 Sk. V konaní sp. zn. vedeným Okresným súdom

v Banskej Bystrici si žalobkyňa uplatnila časť tohto poplatku v sume 22 232,24 Sk.

Predmetným návrhom sa teda domáhala zaplatenia zvyšku vyúčtovaného poplatku

z omeškania, ktorý predstavuje sumu 41 378,04 Sk. Zároveň si uplatnila i náhradu trov

konania.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 4. februára 2008 č. k. -41

zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania súd

prvého stupňa posúdil ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho

postavenia účastníkov konania, účelu a predmetu činnosti účastníkov, spočívajúcom

v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vykonávaní zdravotného poistenia. Písomnú

zmluvu podľa žalobkyňa a žalovaná neuzavreli.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že došlo k porušeniu záväzkového vzťahu,

a to porušením povinnosti zaplatiť fakturovanú sumu v lehote splatnosti. Nárok žalobkyne

na platenie sankcie za porušenie povinnosti zaplať faktúry včas, upravoval v čase vzniku

záväzku osobitný predpis, ust. , a to vo výške 0,1%

z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.

Žalovaná nenamietala fakturovanú sumu, ani výpočet dní omeškania so zaplatením faktúry,

avšak vzniesla námietku premlčania pohľadávky vzniknutej titulom poplatku z omeškania

u predmetnej faktúry. Prvostupňový súd posudzoval premlčanie nároku na zaplatenie

poplatku z omeškania faktúry a dospel k záveru, že došlo k premlčaniu nároku, a preto žalobu

zamietol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1 tak, že nakoľko si úspešná žalovaná neuplatnila náhradu trov konania, preto jej

ich nepriznal.

Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V Krajský súd

v Bratislave ako súd odvolací ( ) uznesením z 18. novembra 2008 odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa a zrušil

a konanie vo veci zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím došlo k res iudicata

v zmysle Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní pred Okresným súdom

v Banskej Bystrici sp. zn. , právoplatného dňa 29. septembra 2004, bola uložená

povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 594 488,60 Sk vo výške

13% ročne od 2. septembra 2003 do 17. decembra 2003, v celkovej sume 22 232,24 Sk.

Uvedený rozsudok bol vydaný na základe návrhu žalobkyne, ktorý bol z dôvodu, že žalovaná

včas neuhradila faktúru z roku 2003 č. 030709, preto si žalobkyňa uplatnila v zmysle § 38

ods. 4 úrok z omeškania v žalovanej výške 594 488,60, pričom v časti

prevyšujúcej 22 232,24 Sk vzala žalobu späť a konanie v tejto časti bolo zastavené.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bolo uplatnenie časti poplatku

z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry splatnej v roku 2003, taktiež v zmysle § 38 ods. 4

vo výške 0,1% denne, napriek tomu, že v skôr začatom konaní

na Okresnom súde v Banskej Bystrici si už predmetnú sankciu za uvedené obdobie uplatnila

a táto jej už bola priznaná, pretože nárok žalobkyne vyplýva z rovnakých skutkových

i právnych okolností. Je vecou žalobkyne, pokiaľ sa v konaní pred Okresným súdom Banská

Bystrica domáhala zaplatenia sankcie nižšej, než, na akú mala nárok a rozdiel si už nemohla

uplatniť v novom konaní, keďže v danom prípade sa jedná o res iudicata v zmysle § 159

ods. 3 Preto odvolací súd podľa ust. rozhodnutie

prvostupňového súdu zrušil a konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol odvolací

súd podľa s tým, že úspešnej žalovanej nepriznal žiadne trovy, nakoľko si

žiadne neuplatnila.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na dovolací dôvod

uvedený v Namietala, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu

záveru o tom, že sa jedná o prekážku veci rozhodnutej. Uviedla, že v tomto konaní

sa nedomáha nároku, ktorý by bol právoplatne priznaný, alebo, ktorý by bol právoplatne

zamietnutý. Domáha sa tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý doteraz nebol

žalovaným dobrovoľne zaplatený. Preto súd mal skúmať, či v čase omeškania zdravotnej

poisťovne vznikol žalobkyni nárok na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona

č. Poukázala na súdnu prax (najmä v dôsledku publikovania zjednocujúceho

stanoviska Ústavného súdu SR č. PL. z. ), kde zdravotníckym zariadeniam prináleží

nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne aj v prípadoch, ak k omeškaniu

zdravotnej poisťovne došlo v čase, kedy bolo platné a účinné ustanovenie § 38 ods. 4

cit. zákona v znení upravujúcom poplatok z omeškania vo výške 0,01%, nakoľko dotknuté

ustanovenie v takomto znení stratilo z dôvodu rozporu s SR účinnosť a neskôr

i platnosť. Zo zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že zdravotnícke

zariadenie jednoznačne malo a doteraz má za dotknuté obdobie omeškania zdravotnej

poisťovne s úhradou splatných faktúr za poskytnutie zdravotníckej starostlivosti nárok

na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne. Zo strany žalobkyne pritom nikdy nedošlo

k právnemu úkonu „vzdania sa práva na poplatok z omeškania“. Pod tento inštitút nemožno

podradiť ani to, že v inom súdnom konaní sa žalobkyňa domáhala nároku z právneho titulu

úroku z omeškania. Podľa názoru žalobkyne, súd má každú vec posudzovať samostatne bez

ohľadu na to, aká právna argumentácia bola iným súdom v inom súdnom konaní zaujatá,

t. j., ako už bolo uvedené vyššie, v prvom rade posúdiť tú skutkovú a právnu otázku, či má

žalobkyňa za omeškanie s úhradou dotknutých faktúr nárok na poplatok z omeškania

vo výške 0,1% denne. Zo zákonného vymedzenia úloh V., a. s. zabezpečovala verejné

potreby v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Má za to, že prijatie záveru, že dotknutá jej

činnosť v r. 2003 nespadá pod pojem „zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej

prevádzky“ by bol v rozpore so znením a výkladom

a ustálenej súdnej praxe. Z tohto dôvodu považuje námietku premlčania za neopodstatnenú,

pretože na záväzkový vzťah účastníkov konania je nutné aplikovať ustanovenia o premlčaní

v . Žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

dovolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon

pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho

súdu upravuje ustanovenie

V prejednávanej veci žalobkyňa podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušený bez toho,

aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania.

Dovolací súd nezistil podmienky, za ktorých ustanovenie pripúšťa

dovolanie.

Dovolanie je vždy prípustné, ak ide o prípady závažných vád konania uvedených

v ustanovení , a to aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania

uvedené v a

Žalobkyňa v dovolaní poukázala na prípustnosť dovolania podľa ,

t.j. ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uvedené

ustanovenie ochraňuje práva účastníka konania, ak súd nerešpektuje jeho procesné práva

a vynesie rozhodnutie. Ide o prípady, ak súd napríklad účastníka riadne nepredvolá

na pojednávanie, aj keď bolo potrebné ho predvolať, ak nebola dodržaná lehota na prípravu

na pojednávanie, prípadne, ak súd o uplatnenom návrhu bezdôvodne nerozhodne.

Podľa obsahu spisu, žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila právo na poplatok

z omeškania, a to na časť istiny, ktorá nebola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného

súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod spisovou značkou . Je nepochybné,

že v uvedenom konaní bolo žalobkyni priznané právo na úrok z omeškania zo sumy

594 488,60 Sk za obdobie od 2. septembra 2003 do 17. decembra 2003 vo výške 13% ročne,

spolu vo výške 22 232,24 Sk. V zmysle o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V. a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní môže zdravotnícke

zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,1%

z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.

Žalobkyňa v žalobe uvádza, že za omeškanie s úhradou faktúry za rok 2003 poplatok

z omeškania činil 63 610,28 Sk. V konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 9C

47/2004 jej bola priznaná časť poplatku z omeškania vo výške 22 232,24 Sk. Žalobkyňa si

preto uplatnila v tomto konaní doplatenie zvyšku vyúčtovaného poplatku z omeškania, ktorý

predstavuje sumu 41 378,04 Sk.

Podľa názoru dovolacieho súdu je podstatné, že súd v prejednávanej veci rozhoduje

o nároku na peňažné plnenie. Pritom je irelevantné, z akého právneho dôvodu je tento

peňažný nárok uplatnený. Súd totiž predovšetkým pri posudzovaní jeho dôvodnosti vychádza

zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke, a to bez

ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného peňažného plnenia je nesprávne

uvedený, alebo vôbec nie je uvedený. Preto, ak súd právoplatne rozhodol len o časti

uplatňovaného peňažného nároku, jeho zvyšok môže účastník uplatňovať, pričom mu nehrozí

nebezpečenstvo, že sa mu nárok odmietne z dôvodu už rozsúdenej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred

Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. nezakladá prekážku rozhodnutej

veci pre konanie, ktoré je predmetom dovolania. Peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni

priznané, predstavuje časť poplatku z omeškania podľa

Žalobkyňa sa teda v konaní nedomáha duplicitného peňažného plnenia, resp. nároku, ktorý jej

už bol právoplatne priznaný, ale len tej časti poplatku z omeškania, ktorý jej žalovaná

dobrovoľne nezaplatila.

Preto, ak odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

a zároveň konanie zastavil, odmietol tým rozhodnúť o tom, či je dôvodná uplatnená časť

peňažného nároku z titulu poplatku z omeškania. Dovolací súd, preto dospel k záveru,

že rozhodnutím odvolacieho súdu sa porušilo voči žalobkyni právo rozhodnúť o veci, čím sa

jej odňala možnosť konať pred súdom ( ).

Z uvedeného dôvodu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie

( ).

Krajský súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí

rozhodne o odvolaní žalobkyni proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zo 7. marca 2008

a súčasne znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2010

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.