Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-175-2018.pdf
PDF · 103.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/175/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Hudecovou v spore žalobcu C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v E. XXX, zastúpeného zástupcom JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom v Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, o zaplatenie sumy 868,71 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 868,71 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 868,71 € od 1.2.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu 17.12.2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 868,71 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 868,71 € od 3. dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril 7.10.2014 zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe nej mu žalovaný poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru - 1 600 €, celková výška mesačnej splátky - 55,63 €, počet splátok - 48, ročná úroková sadzba - 27,31 %, RPMN - 31,4 %, priemerná hodnota RPMN - 18,01 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom - 2 670,24 €. Keďže sa domnieval, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný sa odmietal akokoľvek mimosúdne dohodnúť, podal žalobu na Okresný súd Čadca, v rámci ktorej sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 155,90 €. Okresný súd Čadca rozsudkom z 31.1.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/36/2017 žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 155,90 € spolu s úrokom z omeškania. Okresný súd Čadca mal za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky povinné náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. Rozsudok Okresného súdu Čadca bol potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn. 9Co/226/2018. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1 600 €. Podľa výpisu z účtu žalobca celkovo na úverovú zmluvu zaplatil sumu 2 624,61 €, teda až o 1 024,61 € viac, ako je istina úveru. Na túto čiastku zároveň žalovaný nemá nárok, keďže zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný má povinnosť žalobcovi vrátiť ešte sumu vo výške 868,71 EUR (2 624,61 € - 1 600 € - 155,90 €), ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie, pričom na uvedenú čiastku nemožno aplikovať zásadu rei iudicatae (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2010, sp. zn. 1Cdo 133/2009). Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563
OZ vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 210/2005).
2. Vo veci bol 29.1.2019 vydaný platobný rozkaz č. k. 14Csp/175/2018-34, ktorým súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, preto súd uznesením č. k. 14C/175/2018-46 zo 17.4.2019, právoplatným 11.5.2019, platobný rozkaz zrušil.
3. V odpore žalovaný namietal, že konaniu v tejto veci bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú založil rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/36/2017, čo je dôvodom na zastavenie konania. Argumentoval tým, že žalobca sa žalobou podanou 28.6.2017 na Okresnom súde Čadca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 155,90 € s príslušenstvom z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 7.10.2014 z titulu, že žalovanú úverovú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca žalovanú zmluvu predčasne doplatil dňa 31.10.2017, pričom od tohto dátumu je úverová zmluva doplatená a ukončená a žalobca na nej nerealizoval už žiadne platby. O nároku žalobcu rozhodol prvostupňový súd rozsudkom 31.1.2018, ktorým žalobcovi žalovaný nárok priznal. Žalobca už v čase rozhodovania prvostupňového súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/36/2017 presne vedel vyčísliť výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré by mu vzniklo v prípade určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti úverovej zmluvy. A nič mu nebránilo žalovaný nárok v prípade potreby a záujmu rozšíriť. Predmetný rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 9Co/226/2018. Žalovaný konštatoval, že je daná totožnosť predmetu konania, pretože obe konania, resp. oba nároky vychádzajú z rovnakej okolnosti, a to z uzavretej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným zo 7.10.2014. Situácia konfliktu dvoch žalôb o plnenie je daná tou skutočnosťou, že v skôr podanej žalobe na plnenie (o zaplatenie sumy 155,90 € z úverovej zmluvy) si žalobca už raz svoj nárok v podobe preplatku zaplatenej istiny uplatnil a súd o ňom právoplatne rozhodol. Takisto je podľa neho naplnený predpoklad totožnosti strán, pretože v novom konaní budú vystupovať rovnaké strany ako v konaní, v ktorom už bolo vydané právoplatné rozhodnutie. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 27Csp/70/2016, ktorý mal riešiť obdobnú vec a ktorý neskôr začaté konanie zastavil z dôvodu litispendencie.
4. Vo vyjadrení k odporu žalobca argumentoval tým, že o prekážke právoplatne rozhodnutej veci je možné hovoriť iba v časti sumy 155,90 €. Zvyšná časť odplaty vo výške 868,71 €, na ktorú žalovaný nemal nárok, nebola nikdy predmetom súdneho konania, a teda nemohlo byť o nej rozhodnuté. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.1.2010, sp. zn. 5 Obdo 14/2009 a tvrdil, že v ostatnom treba nárok považovať za nesporný, pretože k ostatným skutkovým tvrdeniam sa žalovaný nevyjadril.
5. Vyjadrenie žalovaného z 5.9.2019, došlé súdu 6.9.2019, súd žalobcovi už nedoručoval, pretože neobsahuje nové skutkové tvrdenia či právnu argumentáciu ako tie, ktoré boli obsahom predchádzajúceho podania žalovaného.
6.1 Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 11.9.2019, na ktoré riadne a včas predvolal zástupcov oboch strán. Zástupcovia strán sporu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojich klientov na pojednávaní ospravedlnili, nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súhlasili s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti ich klientov. Pojednávanie bolo preto vykonané v neprítomnosti predvolaných zástupcov sporových strán.
6.2 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými žalobcom, a to zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, výpisom z bankového účtu žalobcu, rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/36/2017 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/226/2018. Žalovaný nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
6.3 Zo zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“ alebo „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“) súd zistil, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom 7.10.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 600 € (uvedené vyplynulo aj z výpisu z bankového účtu žalobcu). Žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky spolu s celkovými nákladmi spojenými
s úverom, t. j. sumu 2 670,24 € vrátiť žalovanému v 48 mesačných splátkach po 55,63 €. Úroková sadzba bola dohodnutá na 27,31 % ročne. RPMN bola v zmluve určená vo výške 31,40 % a priemerná RPMN vo výške 18,01 %. Splatnosť prvej splátky bola v zmluve určená nasledovne: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ Termín konečnej splatnosti bol určený ako „48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“.
6.4 Podľa výpisu z účtu žalobca v období od 11/2014 do 6/2016 každý mesiac uhradil sumu 55,63 €, t. j. celkovo sumu 1 112,60 € (20 x 55,63 €), 29.7.2016 uhradil sumu 60,63 €, 10.10.2016 sumu 55,63 €, 30.11.2016 sumu 236,89 €, 29.12.2016 sumu 67,63 €, 9.1.2017 sumu 55,63 €, 10.2.2017 sumu 55,63 €, 14.3.2017 sumu 55,63 €, 18.4.2017 sumu 55,63 € a 30.10.2017 sumu 868,71 €. Celkovo teda žalobca v prospech úveru zaplatil žalovanému sumu 2 624,61 €.
6.5 Z rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/36/2017 z 31.1.2018 súd zistil, že žalobca si v tomto konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 155,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 155,90 € od 20.2.2017 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorým malo byť plnenie prijaté žalovaným nad rámec poskytnutej sumy úveru, t. j. sumy 1 600 €. Žalobca odôvodňoval svoj nárok tým, že poskytnutý úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaný mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru, nemal nárok na úroky a poplatky. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že v tomto konaní sa žalobca nedomáhal vrátenia sumy 868,71 €, ktorú dňa 30.10.2017 uhradil už nad rámec poskytnutej sumy úveru. Okresný súd Čadca žalobe takmer v celom rozsahu vyhovel, žalobu zamietol len v časti úroku z omeškania. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/226/2018 z 27.9.2018.
7.1 Podľa 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7.2 Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
7.3 Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7.4 Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
7.5 Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
7.6 Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7.7 Podľa § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 8.1 Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu.
8.2 Žalovaný svoju obranu v tomto konaní založil výhradne na tom, že konaniu v tejto veci bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorou mala byť vec vedená na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 16C/36/2017. Ak by súd zistil existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, išlo by o neodstrániteľný nedostatok konania, čo by nevyhnutne muselo viesť k zastaveniu konania. Súd sa preto v prvom rade zaoberal touto námietkou žalovaného, avšak dospel k záveru, že právoplatne rozhodnutá veci pred Okresným súdom Čadca sp. zn. 16C/36/2017 netvorí pre toto konanie prekážku rei iudicatae.
8.3 Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (z rovnakého skutku).
8.4 Konaniu o prejednávanej veci nebránila žalovaným tvrdená prekážka rei iudicatae. Zistenie o neidentite prejednávanej veci s vecou rozhodnutou pred Okresným súdom Čadca sp. zn. 16C/36/2017 vyplýva z toho, že v týchto konania nebol uplatnený ten istý nárok. Vo veci vedenej pred Okresným súdom Čadca bolo právoplatne rozhodnuté o zaplatení sumy 155,90 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to platieb prijatých žalovaným nad sumu poskytnutého úveru, ktoré boli vykonané 10.2.2017 (pri tejto platbe len v rozsahu 44,64 €, pretože suma 10,99 € bola platená ešte na poskytnutý úver), 14.3.2017 (v sume 55,63 €) a 18.4.2017 (v sume 55,63 €). V prejednávancej veci však ide o zaplatenie sumy 868,71 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom ide o inú platbu (táto bola vykonaná 30.10.2017), ktorú žalovaný prijal nad rámec poskytnutej sumy úveru, ako tie, ktorých vydania sa domáhal vo veci pred Okresným súdom Čadca. Súd považoval jednotlivé plnenia žalobcu v súvislosti so zmluvou o úvere nad rámec toho, na čo bol povinný, za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodného obohatenie. Keďže na uplatnenie každého takéhoto nároku začína osobitne plynúť aj premlčacia doba, nie je dôvod, aby sa pri takomto postupnom získavaní majetkových hodnôt nepovažovalo každé poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu za samostatný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj na účely rozhodnutia o tom, či ide o tú istú vec alebo nie.
8.5 Argument žalovaného, že v obdobnej veci Okresný súd Malacky uznesením sp. zn. 27Csp/70/2016 neskôr začaté konanie z dôvodu litispendencie zastavil, nie je relevantný, pretože ide o jednotlivé rozhodnutie okresného súdu, ktorého názorom nie je súd viazaný. Navyše, Okresný súd Malacky v tomto konaní riešil úplne inú procesnú situáciu, a to konflikt žaloby o plnenie a žaloby o určenie, ktorú vyriešil tak, že neskôr začaté konanie o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti zastavil pre prekážku skôr začatého konania o plnenie zo zmluvy o úvere. Neriešil teda situáciu obdobnú s prejednávanom vecou.
9.1 Keďže súd nezistil existenciu prekážky veci právoplatne rozhodnutej v tomto konaní, ďalej sa zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku na vydanie sumy 868,71 € ako bezdôvodného obohatenia. Súd si musel nanovo prejudiciálne posúdiť otázku, či zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože Okresný súd Čadca si túto otázku v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/36/2017 posúdil tiež len ako otázku prejudiciálnu. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Iba v prípade, ak by Okresný súd Čadca vo výroku rozsudku určil, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, takýto výrok by bol pre strany záväzný, súd by ho musel rešpektovať, nanovo by túto otázku už nerozhodoval a zameral by sa len na zistenie, či vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru prijal žalovaný plnenie nad sumu poskytnutého úveru, t. j. prijal plnenie bez právneho dôvodu.
9.2 Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že 7.10.2014 žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá má charakter ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, tak aj spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
9.3 Súd preskúmal úverovú zmluvu a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje riadny údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a riadny údaj o termíne splatnosti splátky (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Súdu je známy posun v rozhodovacej činnosti väčšiny okresných súdov, ako aj odvolacích súdov, ktorí v súvislosti s uvádzaním termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru už netrvajú na tom, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala jeden konkrétny dátum, ku ktorému má byť úver splatný. S týmto názorom sa súd stotožňuje, avšak zároveň dodáva, že termín konečnej splatnosti musí byť uvedený v zmluve tak určito a zrozumiteľne, aby si bežný spotrebiteľ s použitím jednoduchej matematiky vedel vypočítať deň konečnej splatnosti. V predmetnej úverovej zmluve je však termín konečnej splatnosti úveru uvedený v bode 39 ako „84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V bode 39 nie je uvedené, kedy bude úver poskytnutý. Pokiaľ ide o prvú splátku, jej splatnosť je podľa zmluvy dohodnutá „po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“. Súd má za to, že pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Spotrebiteľ s ťažkosťou identifikuje aj termín prvej splátky, pretože vyjadrenie termínu prvej splátky v predmetnej zmluve vyžaduje od priemerného spotrebiteľa nie jednoduché ustálenie prvej splátky a komplikované sledovanie splatnosti ďalšej splátky závislé od splatnosti predchádzajúcej splátky.
9.4 Keďže zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti predpísané zákonom, možno konštatovať, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, t. z. že žalovaný má nárok len na vyčerpanú sumu úveru po odpočítaní toho, čo žalobca na úver už zaplatil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zaplatil celú sumu poskytnutého úveru platbou 10.2.2017 v sume 10,99 €. Od tohto momentu so zvyšnou časťou splátky v sume 44,64 € začal preplácať sumu poskytnutého úveru a všetky ďalšie platby vykonané 14.3.2017 v sume 55,63 €, 18.4.2017 v sume 55,63 € a 30.10.2017 v sume 868,71 € predstavujú už plnenie, ktoré žalovaný získal bez právneho dôvodu. Platbou 30.10.2017 v sume 868,71 € (predmet tohto konania - pozn. súdu) tak žalovaný nepochybne získal na úkor žalobcu majetkový prospech vo výške 868,71 €, na vrátenie ktorého má žalobca nárok. Súd preto žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 868,71 €.
10. Žalobca sa žalobou domáhal okrem sumy 868,71 € aj zaplatenia úrokov z omeškania z nej vo výške 5 % ročne od 3. dňa po doručení žaloby. Súd sa stotožňuje s tvrdím žalobcu, že splatnosť pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia nastáva deň po tom, čo obohatený bol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom ak nedošlo požiadanie obohatenému už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. V prejednávanej veci bola žaloba doručená žalovanému spolu s platobným rozkazom 29.1.2019. Splatnosť pohľadávky nastala 30.1.2019 a 1. deň omeškania s plnením nastal 31.1.2019. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od 3. dňa po doručení žaloby, t. j. od 1.2.2019, súd viazaný žalobným návrhom priznal žalobcovi úroky z omeškania od tohto dátumu. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1.2.2019 bola 0,00 %. Výška úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení tak predstavuje 5,00 % ročne. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 868,71 € od 1.2.2019 do zaplatenia.
11. O splatnosti prisúdených peňažných nárokov súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
12. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalovanému trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalovanému jasné, v akej konkrétnej výške má žalobcovi trovy konania nahradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.