Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
105/363229.b35378.pdf
PDF · 118.88 KB
No categories available
5Tost/4/2010
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 4/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Tatiany Biednikovej
v trestnej veci obvineného M. M. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/,
ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 10. februára 2010 o sťaţnosti
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
a obvineného M. M. proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 8. januára 2010, sp. zn. Tp 9/2009,
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineného M. M.
sa z a m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e :
Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica uznesením z 8. januára 2010, sp. zn. Tp 9/2009, rozhodla pod I. tak, ţe podľa § 79
ods. 3 Tr. por. ţiadosť obvineného M. M. o prepustenie z väzby zamietla
a pod II. tak, ţe podľa § 77 ods. 2 Tr. por. zamietla návrh prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora)
na nezapočítanie doby trvania väzby u obvinených M. M., T. Ď. a V. H..
Proti tomuto uzneseniu podali obvinený M. M. a prokurátor sťaţnosť.
Obvinený M. M. v odôvodnení podanej sťaţnosti predovšetkým poukázal
na nezákonnosť jeho väzby, a to od 28. septembra 2009 do 27. marca 2010, keďţe podľa jeho
názoru trvanie väzby je zaloţené na nezákonnom postupe a rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. septembra 2004, sp. zn. 5 Tost 17/2009, pretoţe vyššie uvedený
súd týmto uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťaţnosti obvinených
M. M., V. H. a T. Ď. proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 7. septembra 2009, sp. zn.
Tp 9/2009, ktorým podľa § 76 ods. 3 Tr. por. u obvinených M. M., V. H. a T. Ď. predĺţila
lehotu trvania väzby do 27. marca 2010. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004, sp. zn. 5 Tz 15/2004, podľa ktorého
„nezákonným predĺţením väzby totiţ nie je moţné právne účinným spôsobom konštatovať,
ţe dôvody väzby trvajú zákonne. Z uvedeného podľa jeho názoru potom a contrario vyplýva,
ţe dôvodnosť väzby pominula. Ďalej svoju sťaţnosť zaloţil na tvrdení, ţe vyšetrovacie úkony
vykonávané v jeho trestnej veci vykonávajú vyšetrovatelia v dobe, keď sú jeho obhajcovia
práceneschopní alebo v čase, keď nebolo o vznesených námietkach právoplatne rozhodnuté,
z ktorých dôvodov mala byť jeho trestná vec odňatá KR PZ v Trenčíne a prikázaná Úradu
justičnej a kriminálnej polície iného krajského riaditeľstva PZ. V neposlednom rade dal do
pozornosti aj všeobecnosť dôvodov väzby a arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Prokurátor v odôvodnení podanej sťaţnosti v podstate argumentoval rovnakými
dôvodmi ako v návrhu na nezapočítanie doby trvania lehoty väzby podaného
21. decembra 2009, ktoré bolo zaloţené na tom, ţe obvinení M. M., T. Ď. a V. H.
za súčinnosti svojich obhajcov rôznymi procesnými prekáţkami (t. j. častými výmenami
obhajcov a opakovým podávaním námietok zaujatosti) vyvolávajú stav, ktorí bráni vykonaniu
nariadených procesných úkonov a tým plynulému priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci.
Táto trestná vec bola predloţená na Najvyšší súd Slovenskej republiky
21. januára 2010, pričom elektronickou podateľňou bola pridelená do senátu 5 To.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu bolo zistené, ţe obvinený M. M. dňa
23. októbra 2009 vzniesol námietku zaujatosti voči členom senátu 5 To, a to voči predsedovi
senátu JUDr. Jurajovi Klimenovi a sudcovi JUDr. Milanovi Karabínovi, o ktorej doposiaľ
nebolo rozhodnuté a ktorá má spojitosť s terajším konaním a rozhodnutím tohto senátu
o väzbe obvineného M. M..
Najvyšší súd Slovenskej republiky o tejto námietke zaujatosti rozhodol uznesením
z 25. januára 2010, sp. zn. 5 Ndt 2/2010, tak ţe predseda senátu JUDr. Juraj Kliment a sudca
JUDr. Milan Karabín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci
obvineného M. M. a spol. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky
pod sp. zn. 5 Tost 4/2010.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťaţnosť obvinený M. M.,
ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. februára 2010,
sp. zn. 4 Tost 3/2010, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Obvinený M. M. písomnými podaniami doručenými Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky 27. januára a 4. februára 2010 opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči členom
senátu 5 To, a to predsedovi senátu JUDr. Jurajovi Klimentovi a sudcovi
JUDr. Milanovi Karabínovi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o týchto námietkach zaujatosti rozhodol uznesením
z 10. februára 2010, sp. zn. 5 Ndt 4/2010, tak ţe predseda senátu JUDr. Juraj Kliment a sudca
JUDr. Milan Karabín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci
obvineného M. M. a spol. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky
pod sp. zn. 5 Tost 4/2010.
Keďţe proti vyššie uvedenému uzneseniu je síce prípustná sťaţnosť, ktorá však nemá
odkladný účinok, následne Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1
Tr. por. meritórne preskúmal napadnuté uznesenie o väzbe a konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom zistil, ţe sťaţnosti prokurátora a obvineného M. M. nie sú dôvodné.
Obvinený M. M. síce poţiadal o účasť na konaní o podanej sťaţnosti, avšak predseda
senátu postupujúc podľa § 302 ods. 2 Tr. por. nepovaţoval jeho osobnú účasť
na neverejnom zasadnutí za potrebnú aj vzhľadom k tomu, ţe toto právo obvinený M. M.
nevyuţil v rámci konania pred samosudkyňou pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica dňa 8. januára 2010.
Pokiaľ ide o dôvody trvania väzby u obvineného M. M., rovnako Najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatuje, ţe vo veci zistené konkrétne skutočnosti naďalej zakladajú
obavu z konania predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por., teda dôvody tzv. kolúznej a preventívnej väzby u obvineného M. M. naďalej
trvajú v nezmenenom rozsahu. Tieto obavy sa postupom času ešte viac znásobujú, o čom
svedčia výpovede svedkov a v neposlednom rade aj konanie obvineného M. M. dňa 23. marca
2009 v Ústave na výkon väzby, kedy počas návštevy fyzicky napadol vyšetrovateľa, za čo je
taktieţ trestne stíhaný.
Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozviedla dôvody, pre ktoré ţiadosť
obvineného M. M. o prepustenie na slobodu povaţovala za nedôvodnú. Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa v tomto smere s touto argumentáciou v plnom rozsahu stotoţnil
a na ňu v plnom rozsahu odkazuje, keďţe ju povaţoval za správnu a podrobným spôsobom
rozvedenú, pričom vo vzťahu k námietkam obvineného M. M. povaţuje
za potrebné uviesť nasledovné:
Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica uznesením zo 7. septembra 2009, sp. zn. Tp 9/2009, rozhodla pod I. tak, ţe podľa
§ 76 ods. 3 Tr. por. u obvinených M. M., V. H. a T. Ď. predĺţila lehotu trvania väzby do 27.
marca 2010, pod II. tak, ţe podľa § 79 ods. 2 Tr. por. zamietla návrh prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora)
na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby u vyššie uvedených obvinených a nakoniec pod III.
tak, ţe podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietla ţiadosť obvineného V. H. o prepustenie z väzby
na slobodu.
V rámci konania o sťaţnostiach podaných okrem iných aj obvineným M. M. proti
vyššie uvedenému uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z premisy,
ţe tento obvinený podal túto sťaţnosť riadne a včas, keďţe obvinený M. M. za súčinnosti
v tom čase svojho obhajcu JUDr. A. Ţ. podnikali rôzne obštrukcie, aby do skončenia lehoty
trvania väzby nemohlo byť rozhodnuté o opravnom prostriedku. Toto je spôsob „obhajoby“,
ktorý obvinený M. M. produkuje za aktívnej súčinnosti svojich obhajcov
v priebehu celého prípravného konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky teda meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie
a konanie, ktoré mu predchádzalo, teda poskytol obvinenému M. M. väčší rozsah práv ako mu
moţno patril, keďţe doposiaľ je sporné, či obvinený M. M. prostredníctvom svojho obhajcu
podal sťaţnosť včas, pretoţe títo odmietli súdu poskytnúť doklad o čase podania tohto
opravného prostriedku. V prípade, ţe by Najvyšší súd Slovenskej republiky nimi podanú
sťaţnosť zamietol bez meritórneho preskúmania ako oneskorene podanú, vytýkali by mu,
ţe bola podaná včas atď.
Napokon aj tvrdenie obvineného M. M., ţe jeho sťaţnosť bola doručená Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky aţ 29. septembra 2009 a keďţe lehota trvania väzby mu uplynula
27. septembra 2009, mal byť prepustený z väzby na slobodu, nezodpovedá objektívnej realite.
Vec obvineného M. M. a spol. bola predloţená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
18. septembra 2009 na rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1
Tr. por., pričom dodatočne bola predloţená aj na rozhodnutie o sťaţnosti obvinených
M. M., V. H. a T. Ď. proti vyššie uvedenému uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, ktorá bola tomuto súdu
doručená 22. septembra 2009, i keď z pripojených doručeniek bolo zistené, ţe toto
uznesenie obvinení prevzali 14. a ich obhajca 16. septembra 2009.
Rovnako tak ďalšie námietky obvineného R. M. povaţoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky za nedôvodné, pričom v tomto smere odkazuje na svoju argumentáciu vo vzťahu
k námietkam prokurátora.
Vo vzťahu k námietkam prokurátora, ktorými odôvodnil podanú sťaţnosť Najvyšší
súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť nasledovné:
Je pravdou, ţe najmä obvinený M. M. za aktívnej súčinnosti svojich obhajcov doslova
zneuţíva práva, ktoré mu podľa súčasného znenia Trestného poriadku prislúchajú. Spôsob
obhajoby, ktorý obvinený M. M. zvolil, sleduje len jeden a ten istý cieľ, a to rôznymi
procesnými námietkami a postupmi vyvolať obštrukcie a znemoţniť, resp. narušiť plynulý
priebeh vyšetrovania v jeho trestnej veci.
Na druhej strane orgány činné v prípravnom konaní taktieţ v plnej miere nevyuţili
a stále nevyuţívajú ustanovenia Trestného poriadku, ktoré bez akýchkoľvek pochybností
umoţňujú zákonným spôsobom sa vyrovnať s takýmto spôsobom obhajoby obvineného
M. M..
Je tomu tak aj v prípade obvineným M. M. často praktizovanými námietkami
zaujatosti ako aj zmenami obhajcu.
V prípade námietky zaujatosti vznesenou procesnou stranou (teda aj obvineným alebo
jeho obhajcom) treba mať na zreteli, ţe podľa Trestného poriadku účinného
od 1. februára 2009 o nej rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. Proti tomuto
uzneseniu je prípustná sťaţnosť, ktorá však nemá odkladný účinok, z čoho vyplýva, ţe tento
orgán po rozhodnutí o vznesenej námietke môţe vykonať všetky nariadené úkony trestného
konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej, teda nemusí čakať na rozhodnutie
o prípadnej sťaţnosti podanou procesnou stranou.
Rovnako tak v prípade návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý je zaloţený
na námietke zaujatosti vznesenej voči napr. všetkým vyšetrovateľom príslušného úradu,
je namieste rozhodnúť konajúcim vyšetrovateľom len o námietke vo vzťahu k nemu, takţe
z tohto pohľadu potom takýto návrh na delegáciu stráca zmysel a opodstatnenie.
Napokon aj v prípade zmeny obhajcu treba postupovať striktne podľa Trestného
poriadku. Ustanovenému obhajcovi zaniká povinnosť obhajoby rozhodnutím príslušného
sudcu o oslobodení od povinnosti obhajoby obvineného. Zvolenému obhajcovi rovnako
zaniká povinnosť obhajoby obvineného aţ momentom, kedy si obvinený zvolí nového
obhajcu, resp. keď mu je ustanovený príslušným sudcom.
Preto postup vyšetrovateľa, ktorý v posudzovanej trestnej veci nariadil procesné úkony
v termíne od 14. do 28. októbra 2009, pričom tieto následne nevykonal z dôvodu, ţe okrem
iného aj obhajca JUDr. A. Ţ. (v tom čase zvolený obhajca obvineného M. M.) sa ospravedlnil
z dôvodu dlhšie trvajúcej práceneschopnosti a zároveň poţiadal o oslobodenie povinnosti
obhajoby obvineného T. Ď., nebol správny.
Obhajca JUDr. A. Ţ. bol o týchto úkonoch riadne a včas upovedomený a vzhľadom
na existenciu prekáţky bolo jeho povinnosťou zabezpečiť zástupcu pre tieto nariadené
vyšetrovacie úkony. Skutočnosť, ţe obvinení vyjadrili nesúhlas s takýmto postupom, by ich
v prípade vykonania týchto úkonov vystavil riziku, ţe nedôjde k uplatneniu ich práva, ktoré
im však bolo v zmysle zákona v plnom rozsahu poskytnuté. V tomto smere
sa javí za potrebné doplniť, ţe len obhajca obhajovaného ručí za kvalitu poskytnutej
obhajoby, ktorú prevzal, a nie orgány činné v trestnom konaní.
Rovnako tak treba postupovať aj v prípade zmeny obhajcu na poslednú chvíľu
pred vykonaním nariadených procesných úkonov. Zo zodpovednosti obhajovaného za včasnú
a okolnostiam prípadu primeranú voľbu obhajcu však v ţiadnom prípade nevyplýva
povinnosť orgánov činných v trestnom konaní prispôsobovať reţim konania a jeho priebeh
predstavám a poţiadavkám obvineného a jeho obhajcu, i keby obhajobu prevzal obhajca
v sebe kratšej dobe, resp. za situácie, ţe paralelne vykonáva obhajobu v inej trestnej veci. Beh
času potrebného na prípravu obhajoby, resp. na samotný jej výkon je potrebné zamerať
od orgánu činného v trestnom konaní k obvinenému a jeho obhajcovi a v ţiadnom prípade nie
naopak.
Na strane obvinených si treba uvedomiť, ţe voči nim sa vedie trestné stíhanie
aj pre obzvlášť závaţný zločin a orgány činné v trestnom konaní reţim konania a jeho priebeh
nebudú prispôsobovať predstavám a poţiadavkám obvinených, resp. ich obhajcov.
Reţim trestného konania a jeho priebeh je potrebné zamerať od orgánov činných
v trestnom konaní k obvinenému a jeho obhajcovi, a v ţiadnom prípade nie naopak, keďţe
tieto orgány konajú z úradnej povinnosti, pričom väzobné veci vybavujú prednostne
a urýchlene tak, aby základné práva a slobody obvinených boli zasiahnuté čo v najmenšom
rozsahu.
Teda návrh prokurátora na nezapočítanie doby lehoty trvania väzby u obvinených
M. M., T. Ď. a V. H. z dôvodov, ktoré boli prezentované, rovnako Najvyšší súd Slovenskej
republiky nepovaţoval za opodstatnený. Dôvodný by bol s poukazom na to, ţe obvinený
M. M. v dobe od 1. do 8. decembra 2009 drţal hladovku a v tomto čase by boli nariadené
procesné úkony, ktorých vykonanie by týmto zmaril, ale k takémuto následku nedošlo
a o takýto dôvod sa návrh prokurátora ani neopieral.
Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zaujať stanovisko
aj k spôsobu rozhodovania sudkyne pre prípravné konanie o väzbe obvinených M. M., T. Ď.
a V. H. :
Podľa aktuálne platného znenia Trestného poriadku pred rozhodnutím o väzbe musí
byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí
prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Trestný poriadok v tomto smere
teda výslovne neustanovuje, ţe sa má konať na verejnom zasadnutí s procesnými
podmienkami pre tento typ konania. Práve naopak o väzbe sa koná spôsobom a za podmienok
upravených v ustanovení § 302 ods. 2 Tr. por.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosti prokurátora
a obvineného M. M. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie prípustná.
V Bratislave 10. februára 2010
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová