Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/4/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Tatiany Biednikovej

v trestnej veci obvineného M. M. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/,

ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 10. februára 2010 o sťaţnosti

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

a obvineného M. M. proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 8. januára 2010, sp. zn. 9/2009,

rozhodol

t a k t o :

Podľa sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineného M. M.

sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e :

Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica uznesením z 8. januára 2010, sp. zn. 9/2009, rozhodla pod I. tak, ţe podľa

ods. 3 ţiadosť obvineného M. M. o prepustenie z väzby zamietla

a pod II. tak, ţe podľa zamietla návrh prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora)

na nezapočítanie doby trvania väzby u obvinených M. M., T. Ď. a V. H..

Proti tomuto uzneseniu podali obvinený M. M. a prokurátor sťaţnosť.

Obvinený M. M. v odôvodnení podanej sťaţnosti predovšetkým poukázal

na nezákonnosť jeho väzby, a to od 28. septembra 2009 do 27. marca 2010, keďţe podľa jeho

názoru trvanie väzby je zaloţené na nezákonnom postupe a rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 24. septembra 2004, sp. zn. , pretoţe vyššie uvedený

súd týmto uznesením podľa zamietol sťaţnosti obvinených

M. M., V. H. a T. Ď. proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 7. septembra 2009, sp. zn.

9/2009, ktorým podľa u obvinených M. M., V. H. a T. Ď. predĺţila

lehotu trvania väzby do 27. marca 2010. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004, sp. zn. , podľa ktorého

„nezákonným predĺţením väzby totiţ nie je moţné právne účinným spôsobom konštatovať,

ţe dôvody väzby trvajú zákonne. Z uvedeného podľa jeho názoru potom a contrario vyplýva,

ţe dôvodnosť väzby pominula. Ďalej svoju sťaţnosť zaloţil na tvrdení, ţe vyšetrovacie úkony

vykonávané v jeho trestnej veci vykonávajú vyšetrovatelia v dobe, keď sú jeho obhajcovia

práceneschopní alebo v čase, keď nebolo o vznesených námietkach právoplatne rozhodnuté,

z ktorých dôvodov mala byť jeho trestná vec odňatá KR PZ v Trenčíne a prikázaná Úradu

justičnej a kriminálnej polície iného krajského riaditeľstva PZ. V neposlednom rade dal do

pozornosti aj všeobecnosť dôvodov väzby a arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Prokurátor v odôvodnení podanej sťaţnosti v podstate argumentoval rovnakými

dôvodmi ako v návrhu na nezapočítanie doby trvania lehoty väzby podaného

21. decembra 2009, ktoré bolo zaloţené na tom, ţe obvinení M. M., T. Ď. a V. H.

za súčinnosti svojich obhajcov rôznymi procesnými prekáţkami (t. j. častými výmenami

obhajcov a opakovým podávaním námietok zaujatosti) vyvolávajú stav, ktorí bráni vykonaniu

nariadených procesných úkonov a tým plynulému priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci.

Táto trestná vec bola predloţená na Najvyšší súd Slovenskej republiky

21. januára 2010, pričom elektronickou podateľňou bola pridelená do senátu 5 To.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu bolo zistené, ţe obvinený M. M. dňa

23. októbra 2009 vzniesol námietku zaujatosti voči členom senátu 5 To, a to voči predsedovi

senátu JUDr. Jurajovi Klimenovi a sudcovi JUDr. Milanovi Karabínovi, o ktorej doposiaľ

nebolo rozhodnuté a ktorá má spojitosť s terajším konaním a rozhodnutím tohto senátu

o väzbe obvineného M. M..

Najvyšší súd Slovenskej republiky o tejto námietke zaujatosti rozhodol uznesením

z 25. januára 2010, sp. zn. , tak ţe predseda senátu JUDr. Juraj Kliment a sudca

JUDr. Milan Karabín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci

obvineného M. M. a spol. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťaţnosť obvinený M. M.,

ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. februára 2010,

sp. zn. , podľa ako nedôvodnú zamietol.

Obvinený M. M. písomnými podaniami doručenými Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky 27. januára a 4. februára 2010 opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči členom

senátu 5 To, a to predsedovi senátu JUDr. Jurajovi Klimentovi a sudcovi

JUDr. Milanovi Karabínovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o týchto námietkach zaujatosti rozhodol uznesením

z 10. februára 2010, sp. zn. , tak ţe predseda senátu JUDr. Juraj Kliment a sudca

JUDr. Milan Karabín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci

obvineného M. M. a spol. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

Keďţe proti vyššie uvedenému uzneseniu je síce prípustná sťaţnosť, ktorá však nemá

odkladný účinok, následne Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1

meritórne preskúmal napadnuté uznesenie o väzbe a konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom zistil, ţe sťaţnosti prokurátora a obvineného M. M. nie sú dôvodné.

Obvinený M. M. síce poţiadal o účasť na konaní o podanej sťaţnosti, avšak predseda

senátu postupujúc podľa nepovaţoval jeho osobnú účasť

na neverejnom zasadnutí za potrebnú aj vzhľadom k tomu, ţe toto právo obvinený M. M.

nevyuţil v rámci konania pred samosudkyňou pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica dňa 8. januára 2010.

Pokiaľ ide o dôvody trvania väzby u obvineného M. M., rovnako Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatuje, ţe vo veci zistené konkrétne skutočnosti naďalej zakladajú

obavu z konania predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ , teda dôvody tzv. kolúznej a preventívnej väzby u obvineného M. M. naďalej

trvajú v nezmenenom rozsahu. Tieto obavy sa postupom času ešte viac znásobujú, o čom

svedčia výpovede svedkov a v neposlednom rade aj konanie obvineného M. M. dňa 23. marca

2009 v Ústave na výkon väzby, kedy počas návštevy fyzicky napadol vyšetrovateľa, za čo je

taktieţ trestne stíhaný.

Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozviedla dôvody, pre ktoré ţiadosť

obvineného M. M. o prepustenie na slobodu povaţovala za nedôvodnú. Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa v tomto smere s touto argumentáciou v plnom rozsahu stotoţnil

a na ňu v plnom rozsahu odkazuje, keďţe ju povaţoval za správnu a podrobným spôsobom

rozvedenú, pričom vo vzťahu k námietkam obvineného M. M. povaţuje

za potrebné uviesť nasledovné:

Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica uznesením zo 7. septembra 2009, sp. zn. 9/2009, rozhodla pod I. tak, ţe podľa

u obvinených M. M., V. H. a T. Ď. predĺţila lehotu trvania väzby do 27.

marca 2010, pod II. tak, ţe podľa zamietla návrh prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora)

na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby u vyššie uvedených obvinených a nakoniec pod III.

tak, ţe podľa zamietla ţiadosť obvineného V. H. o prepustenie z väzby

na slobodu.

V rámci konania o sťaţnostiach podaných okrem iných aj obvineným M. M. proti

vyššie uvedenému uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z premisy,

ţe tento obvinený podal túto sťaţnosť riadne a včas, keďţe obvinený M. M. za súčinnosti

v tom čase svojho obhajcu JUDr. A. Ţ. podnikali rôzne obštrukcie, aby do skončenia lehoty

trvania väzby nemohlo byť rozhodnuté o opravnom prostriedku. Toto je spôsob „obhajoby“,

ktorý obvinený M. M. produkuje za aktívnej súčinnosti svojich obhajcov

v priebehu celého prípravného konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky teda meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie

a konanie, ktoré mu predchádzalo, teda poskytol obvinenému M. M. väčší rozsah práv ako mu

moţno patril, keďţe doposiaľ je sporné, či obvinený M. M. prostredníctvom svojho obhajcu

podal sťaţnosť včas, pretoţe títo odmietli súdu poskytnúť doklad o čase podania tohto

opravného prostriedku. V prípade, ţe by Najvyšší súd Slovenskej republiky nimi podanú

sťaţnosť zamietol bez meritórneho preskúmania ako oneskorene podanú, vytýkali by mu,

ţe bola podaná včas atď.

Napokon aj tvrdenie obvineného M. M., ţe jeho sťaţnosť bola doručená Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky aţ 29. septembra 2009 a keďţe lehota trvania väzby mu uplynula

27. septembra 2009, mal byť prepustený z väzby na slobodu, nezodpovedá objektívnej realite.

Vec obvineného M. M. a spol. bola predloţená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

18. septembra 2009 na rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1

, pričom dodatočne bola predloţená aj na rozhodnutie o sťaţnosti obvinených

M. M., V. H. a T. Ď. proti vyššie uvedenému uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, ktorá bola tomuto súdu

doručená 22. septembra 2009, i keď z pripojených doručeniek bolo zistené, ţe toto

uznesenie obvinení prevzali 14. a ich obhajca 16. septembra 2009.

Rovnako tak ďalšie námietky obvineného R. M. povaţoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky za nedôvodné, pričom v tomto smere odkazuje na svoju argumentáciu vo vzťahu

k námietkam prokurátora.

Vo vzťahu k námietkam prokurátora, ktorými odôvodnil podanú sťaţnosť Najvyšší

súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť nasledovné:

Je pravdou, ţe najmä obvinený M. M. za aktívnej súčinnosti svojich obhajcov doslova

zneuţíva práva, ktoré mu podľa súčasného znenia prislúchajú. Spôsob

obhajoby, ktorý obvinený M. M. zvolil, sleduje len jeden a ten istý cieľ, a to rôznymi

procesnými námietkami a postupmi vyvolať obštrukcie a znemoţniť, resp. narušiť plynulý

priebeh vyšetrovania v jeho trestnej veci.

Na druhej strane orgány činné v prípravnom konaní taktieţ v plnej miere nevyuţili

a stále nevyuţívajú ustanovenia , ktoré bez akýchkoľvek pochybností

umoţňujú zákonným spôsobom sa vyrovnať s takýmto spôsobom obhajoby obvineného

M. M..

Je tomu tak aj v prípade obvineným M. M. často praktizovanými námietkami

zaujatosti ako aj zmenami obhajcu.

V prípade námietky zaujatosti vznesenou procesnou stranou (teda aj obvineným alebo

jeho obhajcom) treba mať na zreteli, ţe podľa účinného

od 1. februára 2009 o nej rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. Proti tomuto

uzneseniu je prípustná sťaţnosť, ktorá však nemá odkladný účinok, z čoho vyplýva, ţe tento

orgán po rozhodnutí o vznesenej námietke môţe vykonať všetky nariadené úkony trestného

konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej, teda nemusí čakať na rozhodnutie

o prípadnej sťaţnosti podanou procesnou stranou.

Rovnako tak v prípade návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý je zaloţený

na námietke zaujatosti vznesenej voči napr. všetkým vyšetrovateľom príslušného úradu,

je namieste rozhodnúť konajúcim vyšetrovateľom len o námietke vo vzťahu k nemu, takţe

z tohto pohľadu potom takýto návrh na delegáciu stráca zmysel a opodstatnenie.

Napokon aj v prípade zmeny obhajcu treba postupovať striktne podľa Trestného

poriadku. Ustanovenému obhajcovi zaniká povinnosť obhajoby rozhodnutím príslušného

sudcu o oslobodení od povinnosti obhajoby obvineného. Zvolenému obhajcovi rovnako

zaniká povinnosť obhajoby obvineného aţ momentom, kedy si obvinený zvolí nového

obhajcu, resp. keď mu je ustanovený príslušným sudcom.

Preto postup vyšetrovateľa, ktorý v posudzovanej trestnej veci nariadil procesné úkony

v termíne od 14. do 28. októbra 2009, pričom tieto následne nevykonal z dôvodu, ţe okrem

iného aj obhajca JUDr. A. Ţ. (v tom čase zvolený obhajca obvineného M. M.) sa ospravedlnil

z dôvodu dlhšie trvajúcej práceneschopnosti a zároveň poţiadal o oslobodenie povinnosti

obhajoby obvineného T. Ď., nebol správny.

Obhajca JUDr. A. Ţ. bol o týchto úkonoch riadne a včas upovedomený a vzhľadom

na existenciu prekáţky bolo jeho povinnosťou zabezpečiť zástupcu pre tieto nariadené

vyšetrovacie úkony. Skutočnosť, ţe obvinení vyjadrili nesúhlas s takýmto postupom, by ich

v prípade vykonania týchto úkonov vystavil riziku, ţe nedôjde k uplatneniu ich práva, ktoré

im však bolo v zmysle zákona v plnom rozsahu poskytnuté. V tomto smere

sa javí za potrebné doplniť, ţe len obhajca obhajovaného ručí za kvalitu poskytnutej

obhajoby, ktorú prevzal, a nie orgány činné v trestnom konaní.

Rovnako tak treba postupovať aj v prípade zmeny obhajcu na poslednú chvíľu

pred vykonaním nariadených procesných úkonov. Zo zodpovednosti obhajovaného za včasnú

a okolnostiam prípadu primeranú voľbu obhajcu však v ţiadnom prípade nevyplýva

povinnosť orgánov činných v trestnom konaní prispôsobovať reţim konania a jeho priebeh

predstavám a poţiadavkám obvineného a jeho obhajcu, i keby obhajobu prevzal obhajca

v sebe kratšej dobe, resp. za situácie, ţe paralelne vykonáva obhajobu v inej trestnej veci. Beh

času potrebného na prípravu obhajoby, resp. na samotný jej výkon je potrebné zamerať

od orgánu činného v trestnom konaní k obvinenému a jeho obhajcovi a v ţiadnom prípade nie

naopak.

Na strane obvinených si treba uvedomiť, ţe voči nim sa vedie trestné stíhanie

aj pre obzvlášť závaţný zločin a orgány činné v trestnom konaní reţim konania a jeho priebeh

nebudú prispôsobovať predstavám a poţiadavkám obvinených, resp. ich obhajcov.

Reţim trestného konania a jeho priebeh je potrebné zamerať od orgánov činných

v trestnom konaní k obvinenému a jeho obhajcovi, a v ţiadnom prípade nie naopak, keďţe

tieto orgány konajú z úradnej povinnosti, pričom väzobné veci vybavujú prednostne

a urýchlene tak, aby základné práva a slobody obvinených boli zasiahnuté čo v najmenšom

rozsahu.

Teda návrh prokurátora na nezapočítanie doby lehoty trvania väzby u obvinených

M. M., T. Ď. a V. H. z dôvodov, ktoré boli prezentované, rovnako Najvyšší súd Slovenskej

republiky nepovaţoval za opodstatnený. Dôvodný by bol s poukazom na to, ţe obvinený

M. M. v dobe od 1. do 8. decembra 2009 drţal hladovku a v tomto čase by boli nariadené

procesné úkony, ktorých vykonanie by týmto zmaril, ale k takémuto následku nedošlo

a o takýto dôvod sa návrh prokurátora ani neopieral.

Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zaujať stanovisko

aj k spôsobu rozhodovania sudkyne pre prípravné konanie o väzbe obvinených M. M., T. Ď.

a V. H. :

Podľa aktuálne platného znenia pred rozhodnutím o väzbe musí

byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí

prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. v tomto smere

teda výslovne neustanovuje, ţe sa má konať na verejnom zasadnutí s procesnými

podmienkami pre tento typ konania. Práve naopak o väzbe sa koná spôsobom a za podmienok

upravených v ustanovení

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosti prokurátora

a obvineného M. M. podľa ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie prípustná.

V Bratislave 10. februára 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová