Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndt/4/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Tatiany Biednikovej

v trestnej veci obvineného M. M. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/,

ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 10. februára 2010 o námietke

zaujatosti vznesenej obvineným M. M. podľa rozhodol

t a k t o :

Podľa členovia senátu 5 To, a to predseda senátu

JUDr. Juraj Kliment a sudca JUDr. Milan Karabín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov

trestného konania v trestnej veci obvineného M. M. a spol. vedenej

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica uznesením z 8. januára 2010, sp. zn. 9/2009, rozhodla pod I. tak, že podľa

ods. 3 žiadosť obvineného M. M. o prepustenie z väzby zamietla

a pod II./ tak, že podľa zamietla návrh prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora)

na nezapočítanie doby trvania väzby u obvinených M. M., T. Ď. a V. H..

Proti tomuto uzneseniu podali obvinený M. M. a prokurátor sťažnosť.

Táto trestná vec bola predložená na Najvyšší súd Slovenskej republiky

21. januára 2010, pričom elektronickou podateľňou bola pridelená do senátu 5 To.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že obvinený M. M. dňa

23. októbra 2009 vzniesol námietku zaujatosti voči členom senátu 5 To, a to voči predsedovi

senátu JUDr. Jurajovi Klimenovi a sudcovi JUDr. Milanovi Karabínovi, o ktorej doposiaľ

nebolo rozhodnuté a ktorá má spojitosť s terajším konaním a rozhodnutím tohto senátu

o väzbe obvineného M. M..

Najvyšší súd Slovenskej republiky o tejto námietke zaujatosti rozhodol uznesením

z 25. januára 2010, sp. zn. , tak že predseda senátu JUDr. Juraj Kliment a sudca

JUDr. Milan Karabín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci

obvineného M. M. a spol. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obvinený M. M.,

ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. februára 2010,

sp. zn. , podľa ako nedôvodnú zamietol.

Obvinený M. M. písomnými podaniami doručenými Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky 27. januára a 4. februára 2010 opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči členom

senátu 5 To, a to predsedovi senátu JUDr. Jurajovi Klimentovia a sudcovi

JUDr. Milanovi Karabínovi.

V týchto námietkach zaujatosti obvinený M. M. argumentoval tým,

že splnomocnenec poškodeného D., advokát JUDr. V. sa mal vyjadriť, že pokiaľ sudcovia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, okrem iných aj JUDr. Juraj Kliment a JUDr. Milan

Karabín budú rozhodovať v jeho veci, tak sa na slobodu nikdy nedostane, keďže medzi nimi a

uvedeným advokátom existuje priateľský vzťah. Ďalej poukázal na to,

že 25. januára 2010 podal na Okresný súd v Považskej Bystrici žalobu na ochranu osobnosti,

pričom v postavení odporcov sú žalovaní sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

okrem iných práve JUDr. Juraj Kliment a JUDr. Milan Karabín.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom, alebo

pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa o vylúčení z dôvodov uvedených v na základe

námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa ods. 2 rozhoduje orgán,

ktorého sa tieto dôvody týkajú o tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje

v senáte, rozhodne tento senát.

Dôvody možného vzniku pochybností uvedených v sú uvedené

taxatívne. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby

k prejednávanej veci, alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,

prípadne ich splnomocnencom a obhajcom.

Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne

definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup,

ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom

sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti

v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu

(konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom

spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,

ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,

ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam

so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.

Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým

obvineného.

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí

sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be

done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej

veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia

rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len

vtedy, keď ich vzťah k veci, k procesným stranám alebo ich k zástupcom dosiahne takú

intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť,

že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2

ods. 2 v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť

všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli

v prejednávanom prípade splnené, pretože z vyjadrení obidvoch sudcov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, a to JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Milana Karabína vyplýva,

že vo veci sa necítia byť zaujatí pre pomer k veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo

dotýka, pričom v prípade podania žaloby na ochranu osobnosti ide zo strany obvineného

M. M. za účelové konanie motivované snahou oddialiť rozhodnutie o podanej sťažnosti.

V prípade, že by súdy pristúpili na takúto „hru“ obvineného M. M., viedlo by to k tomu,

že tento obvinený by určoval, ktorý sudca prerokuje a rozhodne v jeho trestnej veci.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky o námietke zaujatosti vznesenej

obvineným M. M. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho

oznámenia na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorá nemá odkladný účinok.

V Bratislave 10. februára 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová