Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/21/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ O. K.,

2/ M. C., bývajúcej v D., 3/ H. L., bývajúcej v K., 4/ A. F., bývajúcej v K., žalobkyňa 1/

v dovolacom konaní zastúpená JUDr. J. K., advokátom v K., proti žalovaným 1/ Ing. J. K.,

bývajúcemu v B., 2/ H. K., bývajúcej v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na

Okresnom súde Svidník pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne 1/ proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 30. októbra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 30. októbra 2008, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom z 22. novembra 2007 č. k. -273

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia, že kúpna zmluva, uzavretá

dňa 29. marca 1996 medzi M. G. ako predávajúcim a žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi,

vklad ktorej bol povolený na K. Ú. v K., S. K. vo S. dňa X.pod č. X. je neplatná. Žalobkyne

zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania 1 000,-- Sk do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalovanej 2/ nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, že spoluvlastnícky podiel nehnuteľností, zapísaných na LV

č. X. kat. úz. K. pod B. patrí do dedičstva po Ing. M. G. na základe rozsudku Okresného súdu

Svidník z 18. marca 2004 č. k. -92. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobkyne

nemajú vecnú legitimáciu na podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov rozsudkom z 30. októbra 2008,

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Rozhodol, že žalobkyne nemajú

právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva. Uviedol,

že sa vo veci nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého podiel 1/2

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. kat. úz. K. pod B. patrí do dedičstva

po M. G.. Poukázal na to, že v priebehu konania Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom zo dňa 29. januára 2008, vydaným vo veci Okresného súdu Svidník

zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 7. septembra 2006 vo výroku o určení, že

parcely č. X., č. X., č. X., č. X., č. X. a č. X., zapísané na LV č. X.

kat. úz. K. pod B. v podiele 1/2 patria do dedičstva po neb. M. G.. Doposiaľ sa teda s

konečnou platnosťou nerozhodlo o tom, či tento spoluvlastnícky podiel patrí žalobkyni 1/

alebo do dedičstva po neb. M. G.. Mal však za to, že aj za predpokladu existencie

vlastníckeho práva žalobkyne 1/ k spoluvlastníckemu podielu vedenému na LV č. X. kat. úz.

K. pod B., táto účastníčka sa síce mohla domáhať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko

jej nemôže byť jedno s kým má vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce zo

spoluvlastníctva, avšak len pri splnení podmienky, ak podaným určovacím petitom je možné

dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty v právnom vzťahu. Odvolací súd ustálil, že

žalobkyne 2/, 3/ a 4/ nie sú spoluvlastníčkami sporných nehnuteľnosti, a preto na podanie

žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú vôbec neuzatvárali, nemohli byť aktívne

vecne legitimované. Vo vzťahu k žalobkyni 1/ ďalej uviedol, že ak súd dospeje k záveru, že

určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho,

aby sa zaoberal meritom veci. V predmetnej veci vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy sa

podľa jeho záveru len obnoví predchádzajúci právny stav a ako vlastník spoluvlastníckeho

podielu pod B. k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto právneho úkonu bude vystupovať

M. G., ktorého závetným dedičom je žalovaný 1/. Týmto rozhodnutím sa žiadnym spôsobom

nevyrieši otázka súvisiaca s tým, či M. G. bol vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu

alebo nie. Pritom práve neexistencia vlastníckeho práva M. G. k prevádzanému

spoluvlastníckemu podielu bola hlavným dôvodom pre podanie žaloby.

Za účelom odstránenia tohto podstatného sporu v právnom vzťahu bude musieť byť podaná

ďalšia žaloba na určenie subjektu vlastniaceho tento spoluvlastnícky podiel (kladná určovacia

žaloba) alebo žaloba na určenie, že M. G. nebol jeho vlastníkom (záporná určovacia žaloba).

Preto odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa a

Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa 1/, ktorá ho žiadala ako aj

rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoj

mimoriadny opravný prostriedok odôvodňovala tým, že vo veci sa už prv právoplatne

rozhodlo ( ), postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom

( ), konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Postupom súdu jej bola odňatá možnosť

konať pred súdom a odňaté právo na spravodlivý proces tým, že súd prvého stupňa,

ani odvolací súd sa nezaoberal jej dôkazmi a tvrdenými skutočnosťami, neodmietol ich, ale

ani neprijal, jednoducho ich nevykonal. Potom nemal čo hodnotiť, lebo jednostranne prijal

ničím nepodložené tvrdenia žalovaných. Tým porušil postup súdu upravený v

Súd preto nevydal napadnuté rozhodnutie na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ani na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Považovala za nepresvedčivý záver súdu, v ktorom sa zaoberá pozemkami v 1/2 pod B.

a v 1/2 pod B. namietala, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky podľa ustanovenia

nakoľko z neho nevyplýva, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané

a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal, keď žiadne navrhované dôkazy nevykonal.

Žalobkyne 2/, 3/, a 4/ sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu, pripojili k dôvodom v ňom

uvedeným.

Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne 1/ je prípustné

a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

Žalobkyňa 1/ dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok

v zmysle Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238

ods. 3 ). So zreteľom na to je zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z

ustanovenia

Dovolanie žalobkyne 1/ by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vzhľadom na námietky dovolateľky a tiež s prihliadnutím na ustanovenie

, veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej

existenciu dovolateľka v dovolaní namietala (, ).

Skutočnosť, že by sa vo veci už prv právoplatne rozhodlo, a preto by konanie malo

byť zaťažené touto vadou ( ) dovolateľka ničím neodôvodnila a z obsahu

spisu ani takáto skutočnosť nevyplynula. V predmetnej veci rozhodol Krajský súd v Prešove

uznesením z 26. októbra 2005 sp. zn. , ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu

Svidník zo 16. júla 2004 č. k. -109 s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie žalobkýň 2/, 3/ a 4/ odmietol. Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa

vo veci samej z dôvodu, že bolo vydané predčasne. Uviedol, že v inom konaní, vedenom

na súde prvého stupňa pod sp. zn. , sa rieši otázka, vyriešenie ktorej môže mať

zásadný význam pre posúdenie otázky aktívnej legitimácie žalobkýň v danej veci. Odvolanie

žalobkýň 2/, 3/ a 4/ odmietol ako oneskorene podané. Odvolacia lehota totiž márne uplynula

ešte za života ich právnej predchodkyne, pôvodnej žalobkyne 2/ H. G.. Žalobkyne napadli

dovolaním celé uznesenie odvolacieho súdu, teda i jeho výrok, ktorým bolo odmietnuté ich

odvolanie (a tiež odvolanie žalobkyne 3/). V tejto časti ale svoje dovolanie nijako

neodôvodnili a neuviedli, v čom podľa nich spočíva nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho

súdu v tejto časti. Napriek tomu dovolací súd poznamenal, že odvolací súd rozhodol správne,

ak ich odvolanie odmietol. Rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený zástupcovi pôvodnej

žalobkyne 2/ H. G. 9. augusta 2004 ( ). H. G. v zákonnej tridsaťdňovej

odvolacej lehote ( v znení účinnom do 31. augusta 2005) odvolanie

nepodala; urobila tak iba žalobkyňa 1/, aj to iba proti rozhodnutiu o trovách konania. Tým, že

súd po smrti H. G. (24. januára 2005) pokračoval v konaní s jej dedičkami, nevzniklo týmto

právo podať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie. Žalobkyne 2/, 3/ a 4/ totiž

nemohli mať viac procesných práv, než by mala ich právna predchodkyňa.

Vychádzajúc z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že dovolanie žalobkýň 1/, 2/ a 4/ treba podľa v spojení

s odmietnuť. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

sa už potom nemohol zaoberať vecnou správnosťou napadnutého uznesenia, (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. januára 2007 sp. zn. ).

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa ; podľa dovolacieho súdu totiž postupom

odvolacieho súdu bola žalobkyni 1/ odňatá možnosť konať pred súdom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,

lebo dokazovaním mal za preukázané, že spoluvlastnícky podiel nehnuteľností, zapísaných

na LV č. X. kat. úz. K. pod B. patrí do dedičstva po Ing. M. G.

na základe rozsudku Okresného súdu Svidník z 18. marca 2004 č. k. 4 C 456/2002–92.

Z uvedeného bolo preto zrejmé, že žalobkyne nemajú vecnú legitimáciu na podanie žaloby

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil

na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho,

že žalobkyňa 1/ nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

Dospel k záveru, že v predmetnej veci vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy sa len obnoví

predchádzajúci právny stav a ako vlastník spoluvlastníckeho podielu pod B.

k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto právneho úkonu bude vystupovať M. G., ktorého

závetným dedičom je žalovaný 1/. Týmto rozhodnutím sa žiadnym spôsobom nevyrieši

otázka súvisiaca s tým, či M. G. bol vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu alebo nie.

Pritom práve neexistencia vlastníckeho práva M. G. k prevádzanému spoluvlastníckemu

podielu bola hlavným dôvodom pre podanie žaloby.

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil

právo žalobkyne 1/ na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti žalobkyni 1/ odňal

právo namietať správnosť jej právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia

odvolacieho súdu sa žalobkyňa 1/ dozvedela, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver

zo skutočností účastníkmi v konaní netvrdenými a prvostupňovým súdom nehodnotenými.

K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť,

prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého

stupňa sa nejavili významnými. Tým, že odvolací súd tak postupoval, znemožnil účastníčke

realizáciu jej procesných práv, lebo jej odoprel možnosť prieskumu správnosti nových,

prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho

posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom

teda žalobkyni 1/ odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobkyňou 1/

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská