Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/73/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobkyne W. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX C. nad S. XXX, zastúpenej alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, so sídlom Bratislava 811 05, Vlčkova 8/A, proti žalovaným: 1/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX C. nad S. XXX, zastúpený JUDr. Annou Žedényiovou, IČO: 42 024 552, so sídlom advokátskej kancelárie Trenčín 911 01, Palackého 85/5, 2/ Kopún a spol, s.r.o., IČO: 36 305 898, so sídlom 916 32 Hôrka nad Váhom č. 167, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom , č. k.

- 78 zo dňa 13. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á proti žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim zo dňa 04.12.2019, podpísaná žalovanými 1/ a 2/ dňa 06.12.2019, vklad č. V 3894/19 povolený dňa 17.12.2019 - zm.č. 207/19 na liste vlastníctva č. 350, vedeným na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, k.ú. Hôrka nad Váhom, obec Hôrka nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre okres Nové Mesto nad Váhom, obec Hôrka nad Váhom, katastrálne územie Hôrka nad Váhom, parcely registra "C" - parc. č. 258/1 - orná pôda o výmere 538 m2, parc. č. 258/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, parc. č. 258/3 - ostatná plocha o výmere 178 m2, parc.č. 897 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 563 m2, parc.č. 898 - záhrada o výmere 639 m2 a stavby - rodinný dom so súp. č. XX postavenej na parc. č. XXX a stavby - rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č 258/2, je neplatná a výrokom II. žalobkyni priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na vec aplikoval ust. , , , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobkyňa sa spolu so žalovaným 1/ stali na základe ust. podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. Žalobkyňa je aj v súčasnosti podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností, pričom zo strany žalovaného 1/ došlo k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na žalovaného 2/. Žalovaný 2/ sa tak na základe kúpnej

zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 04.12.2019, podpísanej dňa 06.12.2019 stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti 1/2, pričom vlastníctvo k predmetnému spoluvlastníckemu podielu nadobudol rozhodnutím V-3894/2019, vklad povolený dňa 17.12.2019 - zm.č.207/19 Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odboru. Titulom nadobudnutia tohto podielu je napádaná kúpna zmluva. Žalobkyňa sa dovoláva relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva. Zo strany žalovaného 1/ došlo v nedávnej minulosti viackrát k špekulatívnym prevodom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach a porušeniu predkupného práva. Žalovaný 1/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na spoločnosť Kopún a spol. s r.o., sídlo 916 32 Hôrka nad Váhom 167, IČO: 36 305 898, pričom o tejto skutočnosti nebola žalobkyňa vôbec informovaná. Potom, ako sa o tejto skutočnosti dozvedela žalobkyňa, informovala žalovaných o svojom stanovisku k predmetnému prevodu, v dôsledku čoho došlo zo strany žalovaného 2/ k odstúpeniu od kúpnej zmluvy dňa 08.08.2019 a dňa 19.08.2019 k podaniu návrhu na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného sa obnovilo vlastnícke právo žalovaného 1/. Dňa 08.11.2019 bola doručená žalobkyni zo strany žalovaného 1/ ponuka na uplatnenie zákonného predkupného práva zo dňa 04.11.2019, v ktorej žalovaný 1/ ponúkol uvedený spoluvlastnícky podiel na predaj. Žalobkyňa prejavila záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, a to odpoveďou na ponuku vo veci uplatnenia predkupného práva zo dňa 18.11.2019 a pokúšala sa so žalovaným 1/ skontaktovať za účelom dojednania podmienok a uzatvorenia kúpnej zmluvy. Rovnako tak ponúkla žalobkyňa aj svoj spoluvlastnícky podiel na odpredaj záujemcovi žalovaného 1/. V tejto súvislosti žalobkyňa vyzvala žalovaného 1/ na kontaktovanie za účelom dojednania podmienok kúpnej zmluvy v súvislosti s jej uzatvorením. Žalovaný 1/ sa stroho vyjadril listom zo dňa 02.12.2019 , avšak absolútne odignoroval záujem žalobkyne rokovať o podmienkach kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho žalobkyňa reagovala listom zo dňa 05.12.2019 a opätovne uviedla, že má záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu a vyzvala žalovaného na dohodnutie si stretnutia v tejto veci. Žalobkyňa vyzvala dokonca žalovaného 1/ o zaslanie termínov stretnutia, na ktorých by sa prerokovali podmienky a uzavretie kúpnej zmluvy. Nakoľko žalovaný 1/ ignoroval akékoľvek snahy o rokovanie a stretnutie v danej veci tak, aby mohlo dôjsť k uplatneniu predkupného práva zo strany žalobkyne, žalobkyňa priamo požiadala žalovaného 1/ o zaslanie návrhu kúpnej zmluvy. K uvedenému však z strany žalovaného 1/ nedošlo a ďalej ignoroval a znemožňoval akékoľvek snahy o uplatnenie predkupného práva žalobkyne. Žalovaný 1/ nielenže neposkytol súčinnosť pri uplatnení predkupného práva žalobkyne, žalovaný 1/ dokonca v čase plynutia 2 - mesačnej lehoty na uplatnenie jej predkupného práva previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalovaného 2/, a to na základe predmetnej Kúpnej zmluvy. Žalobkyni bola dňa 08.11.2019 doručená ponuka na uplatnenie zákonného predkupného práva zo dňa 04.11.2019, pričom už dňa 04.12.2019 došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ tak, ako vyplýva z predloženej Kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ nevyčkal na uplynutie zákonnej lehoty 2 mesiacov a previedol svoj spoluvlastnícky podiel ešte pred uplynutím 1 mesiaca od doručenia ponuky na uplatnenie zákonného predkupného zo dňa 04.11.2019, čím znemožnil riadne uplatnenie predkupného práva žalobkyne.

2. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim dňa 04.12.2019, podpísaná dňa 06.12.2019, a ktorej vklad bol povolený dňa 17.12.2019. Predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ na žalovaného 2/, a to 1/2 - ice podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Hôrka nad Váhom. Neplatnosť kúpnej zmluvy žalobkyňa zdôvodňuje porušením jej zákonného predkupného práva ako spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností v 1 , ktorou sa stala podľa . Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, keď uzavrel, že z písomnej komunikácie žalobkyne a žalovaného 1/ vyplýva, že žalovaný 1/ listom zo dňa 04.11.2019 žalobkyňu vyzval, aby v lehote 2 týždňov využila svoje zákonné predkupné právo. Ak má záujem o kúpu podielu za sumu 385.000,00 eur, žalobkyňu žiadal, aby do dvoch týždňov uzavreli kúpnu zmluvu, inak prevedie svoj spoluvlastnícky podiel za túto cenu inému záujemcovi. Žalovaná 1/ (zrejme žalobkyňa) reagovala na ponuku žalovaného, že v prípade, že záujemca žalovaného 1/ nebude mať záujem o odkúpenie aj jej podielu, má žalobkyňa záujem o odkúpenie podielu žalovaného 1/ a navrhla rokovanie o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy. V nadväznosti na to, žalovaný 1/ oznámil žalobkyni, že jej odpoveď považuje za nezáujem, keďže sa nevyjadrila, že má záujem o kúpu jeho podielu. Súd je toho názoru, že žalobkyňa v zákonnej 2

- mesačnej lehote prejavila záujem o kúpu podielu žalovaného 1/ a za týmto účelom navrhla žalovanému rokovanie o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy, prípadne predloženia návrhu na uzatvorenie

kúpnej zmluvy. Ponuku žalovaného 1/ na odkúpenie jeho podielu nemožno posúdiť v danom prípade ako návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy so všetkými jej podstatnými obsahovými náležitosťami. Napriek tomu, že žalobkyňa akceptovala návrh žalovaného 1/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy, k uzatvoreniu písomnej zmluvy v súlade s ust. nedošlo. Žalovaný 1/ nesprávne vyhodnotil odpoveď žalobkyne ako nezáujem o kúpu jeho podielu, žiadal uzatvorenie zmluvy v lehote do 2 týždňov, napriek zákonnej 2 mesačnej lehote na uplatnenie práva žalobkyne a ešte pred uplynutím 2 - mesačnej lehoty dňa 04.12.2019 kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 17.12.2019, previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného 2/. Uvedeným konaním žalovaný 1/ porušil zákonné predkupné právo žalobkyne, preto zmluva o prevode spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ z dôvodu porušenia predkupného zákonného práva žalobkyne, je neplatná. Ako vyplýva z listu vlastníctva č. 350, kat. územie Hôrka nad Váhom, po podaní žaloby v predmetnej veci žalovaný 2/ previedol spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na tretiu osobu O. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX, C. nad S. č. XX, ktorý sa stal spoluvlastníkom titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 14.07.2021. Ustanovenie a katastrálneho zákona umožňuje, aby v dôsledku ďalších zmien práv k nehnuteľnosti, ku ktorým dôjde počas súdneho konania, nebolo nutné meniť žalobu (napádaním ďalších právnych úkonov a rozširovaním okruhu pasívne legitimovaných účastníkov konania); výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je v takom prípade záväzným nielen pre strany sporu, ale aj pre osoby neoznačené v rozsudku, ktoré nadobudli vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného po začatí súdneho konania, pokiaľ právna zmena bola prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania v katastri nehnuteľností. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s , tak, že úspešnej žalobkyni v rozsahu 100,00 % priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a II., podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. , keď pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu , resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon na účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu, pričom možno tak urobiť i žalobou (resp. vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v konaní riešiť ako predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2010, sp. zn. ). V čase prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu O. N. ako osoby zapísanej v katastri nehnuteľností v súčasnej dobe prejav vôle- dovolávanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nebol zo strany žalobkyne doručený žalovanému 1/ a ani žalovanému 2/ a preto účinky dovolávania sa relatívnej neplatnosti formou doručenia žaloby žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nastali až v čase, keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčilo už osobe O. N. a kde tieto účinky sú právne irelevantné voči osobe O. N.. Oprávnená osoba sa môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to až do doby, kým nedôjde k prevodu vlastníckeho práva následne na tretiu osobu, v danom prípade na O. N., preto nemožno použiť ust. a katastrálneho zákona. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.12.2011, sp. zn. ). Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ nesúhlasila s tvrdením žalovaného 1/ , že namietané účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti formou doručenia žaloby žalovanému 1/ mali nastať až v čase, keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčalo už osobe O. N.. Žalobkyňa namietala, že tieto tvrdenia žalovaný 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol, ani počas pojednávania konanom dňa 21.4.2022 a tvrdený dôkaz nepredložil ani v predmetnom odvolacom konaní. V podanom odvolaní žalovaným 1/ absentujú dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia žalovaného 1/. Poukázal na ust. ako aj . V danej veci bola žaloba doručená

žalovanému 1/ dňa 4.2.2021 a žalovanému 2/ dňa 9.2.2021. Kúpna zmluva medzi žalovaným 2/ a treťou osobou p. O. N. bola podpísaná až dňa 28.5.2021, tzn. po doručení žaloby žalovaným a dovolaní sa relatívnej neplatnosti. Žalobkyňa v odvolaní predložila zadnú stranu kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2021. O. N. uzatvoril predmetnú kúpnu zmluvu i napriek tomu, že dňa 19.5.2021 Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. Hôrka nad Váhom, k nehnuteľnosti uviedol poznámku o začatí súdneho konania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný 2/ a O. N. vypracovali dňa 16.6.2021 dodatok ku kúpnej zmluve, o čom žalobkyňa predkladá dôkaz. Vklad vlastníckeho práva v prospech tretej osoby bol povolený až dňa 14.7.2021. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo ešte pred podpisom kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a p. N.m, a naviac, žalovaný 1/ v podanom odvolaní svoje tvrdenia nepreukázal. Neustále dochádza k porušovaniu predkupného práva a šikanóznym machináciám zo strany žalovaného 1/, ktorý znemožňuje žalobkyni uplatniť zákonné predkupné právo. Navrhla, aby odvolací súd v zmysle ust. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania.

5. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný, podľa , ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia jej predkupného práva. Za aplikácie ust. v spojení s a nasl. , vyzval žalovaný 1/ listom zo dňa 4.11.2019 žalobkyňu, aby v lehote 2 týždňov využila svoje zákonné predkupné právo s uvedením výšky jej podielu sumou 385.000,- eur. Žalobkyňa v reakcii na výzvu žalovanému 1/ uviedla, že v prípade, že záujemca žalovaného 1/ nebude mať záujem o odkúpenie aj jej podielu, má žalobkyňa záujem o odkúpenie podielu žalovaného 1/ a navrhla rokovanie. Žalovaný 1/ v odpovedi, na reakciu žalobkyne uviedol, že odpoveď žalobkyne považuje za nezáujem a ešte pred uplynutím 2- mesačnej zákonnej lehoty previedol kúpnou zmluvou zo dňa 4.12.2019 svoj podiel na žalovaného 2/, čím žalovaný 1/ porušil zákonné predkupné právo žalobkyne a preto zmluva o prevode spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ je neplatná.

8. Odvolateľ odvolaním namietal, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( h/ ).

9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

10. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného skutočného stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

11. Podľa nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

12. Podľa , nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

13. Predtým, ako odvolací súd podrobil odvolanie odvolaciemu prieskumu uvádza, že v predmetnej veci podal odvolanie len žalovaný 1/, pričom v zmysle ust. a , ide o nerozlučné, nútené, procesné spoločenstvo, v ktorom ide o spoločné práva, kde sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy, pričom sa vyžaduje účasť v spore všetkých subjektov právneho vzťahu, preto odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý odvolanie nepodal, pričom je potrebné vydať ohľadom všetkých strán sporu jediný rozsudok /procesný úkon žalovaného 1/ - podané odvolanie, sa vzťahuje aj na žalovaného 2/.

14. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

15. Podľa . ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov

16. Podľa , ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

17. Jediná odvolacia námietka žalovaného 1/ spočíva v namietaní, že v čase prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu O. N. ako osoby zapísanej v katastri nehnuteľnosti prejav vôle- dovolávanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nebol zo strany žalobkyne doručený žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ a preto účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti formou doručenia žaloby žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nastali až v čase, keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčalo O. N..

18. Odvolací súd poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam, pretože uskutočnenie vecného prieskumu správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska uplatnených dôvodov je podmienené tým, že odvolateľ bude skutkovo konkretizovať, v čom vzhliada dôvodnosť naplnenia ním formálne uvedených odvolacích dôvodov. Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, či polemiku s jeho skutkovými alebo právnymi závermi, inak znemožňuje vecný prieskum, správnosti jednotlivých záverov, na ktorých je rozhodnutie založené odvolacím súdom, k čomu došlo aj v prejednávanej veci, keď odvolateľ neprecizoval žiadnu konkrétnu výhradu, spochybňujúcu správnosť napadnutého rozhodnutia za situácie, že uvádza nové skutočnosti, preto nie je spôsobilé k odvolaciemu prieskumu. Sporové konanie totiž na rozdiel od mimosporového ovláda nie vyšetrovací, ale prejednací princíp. Odvolací súd v ňom neplní úlohu vyhľadávacieho, ani vyšetrovacieho orgánu.

19. Podľa , , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. O žiadny z uvedených prípadov v súdenej veci nejde. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Ustanovenie vychádza zo zásady koncentrácie konania podľa a . Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

23. Súd prvej inštancie v predmetnej veci doručil žalovanému 1/ výzvu na vyjadrenie k žalobe spolu s prílohami ako aj s poučením o procesných právach a povinnostiach (, , ) a to dňa 04.02.2021. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne vyjadril a to podaním zo dňa 05.03.2021. Uviedol, že previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 04.12.2019, pričom k samotnému prevodu predchádzalo z jeho strany ponukové konanie. Žalobkyňu ponukou na uplatnenie zákonného predkupného práva zo dňa 04.11.2019 vyzval, aby v ním určenej lehote uzavrela so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by boli predmetné nehnuteľnosti. Ponuka obsahovala všetky nevyhnutné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Žalobkyňa v odpovedi uviedla, že navrhuje odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach jeho záujemcovi, resp. ak záujemca neprejaví záujem o kúpu jej podielu, tak navrhuje rokovať o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy. V ponuke žalovaného 1/ však bolo jednoznačne uvedené, že svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach prevedie za kúpnu cenu 385.000,00 eur. Nakoľko žalobkyňa neuviedla, že súhlasí s ním navrhovanou ponukou, považoval žalovaný 1/ uvedenú odpoveď na ponuku za nezáujem žalovanej o odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu a predkupné právo žalobkyne teda týmto zaniklo. Predmetné nehnuteľnosti následne previedol na žalovaného 2/ za kúpnu cenu uvedenú v jeho ponuke. Rovnako žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 05.0.3.2021 uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 4.12.2019 nadobudol sporné nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 17.12.2019. Žalovaný 1/ ubezpečil žalovaného 2/, že predkupné právo žalobkyne zaniklo z dôvodu, že žalobkyňa nemala záujem o kúpu predmetných nehnuteľností a nemal pochybnosti o tvrdení žalovaného 1/. Žalovaný 2/ nadobudol predmetné nehnuteľnosti ako dobromyseľný nadobúdateľ.

24. Vychádzajúc z strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle až strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie

dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného vyplýva, že medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť, ktoré si však strany musí splniť do určitého okamihu konania (do vyhlásenie uznesenia o skončené dokazovania konajúcim súdom).

25. Ak chcel žalovaný 1/ namietať nárok žalobkyne na skutkovom tvrdení, že v čase prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu - dovolávanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nebolo zo strany žalobkyne doručené žalovanému 1/ ani žalovanému 2/, preto účinky dovolávania sa relatívnej neplatnosti formou doručenia žaloby žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nastali až v čase, keď vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčalo tretej osobe a ktoré sú voči tretej osobe irelevantné tak, ako to uviedol v podanom odvolaní , mal toto skutkové tvrdenie predniesť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.04.2022. Keďže to však urobil až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré možno použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / /. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov pre použitie novoty zo strany žalovaného 1/ v odvolacom konaní. Novo použité skutkové tvrdenia žalovaného 1/ sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), spôsobilosti strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalovaný 1/ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu, keď neboli zistené podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní, odvolací súd na tvrdenia žalovaného 1/ o účinkoch dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo strany žalobkyne formou doručenia žaloby, pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

26. Odvolateľ sa sám diskvalifikoval, pri uplatnení odvolacích dôvodov, odvolacieho prieskumu, keď uviedol nové skutkové tvrdenia , ktoré neboli produkované pred súdom prvej inštancie, bez konkretizácie výhrad voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, resp. jeho pochybení. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Za aplikácie odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje za situácie žalovaným 1/ uplatnených odvolacích dôvodov.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1CSP tak, že úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).