Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/44/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci

navrhovateľky L. S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni – ústredie, Ul. 29. augusta 8-10,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 222-3823/2007 z 19. júla

2007, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k.

-19 z 31. marca 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k.

-19 z 31. marca 2009 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne č. 222-

3823/2007 z 19. júla 2007 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 222-

3823/2007 z 19. júla 2007, ktorým vyslovila, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie

zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10. mája 2000, podľa § 88 zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku

len „“) nemá nárok na úrazovú rentu.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané

v súlade s platnou právnou úpravou, pričom odporkyňa rozhodla na dostatočne zisteného

skutkového stavu z ktorého vyvodila správny právny záver s ktorým sa stotožnil. Uviedol, že

v konaní bolo preukázané, že zamestnávateľ navrhovateľky príslušnej pobočke odporkyne

v zákonom stanovenej lehote neoznámil druh a výšku ním vyplácaného plnenia, ani

nepredložil písomné doklady preukazujúce nárok na vyplácané plnenia, z čoho je potrebné

vyvodiť záver, že v danom prípade ku dňu účinnosti , t.j. ku dňu

1. januáru 2004, navrhovateľka nemala nárok na výplatu náhrady za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity,

vzhľadom na ktorú skutočnosť u nej nedošlo k transformácii tohto nároku na úrazovú rentu.

Krajský súd zdôraznil, že uvedené skutočnosti navrhovateľka ani nepoprela, a preto

odporkyňa správne posudzovala žiadosť navrhovateľky o úrazovú rentu ako žiadosť podanú

v dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu v dôsledku zistenej choroby z povolania. Uviedol

tiež, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený vo veci konajúcimi posudkovými

orgánmi, ktorí na základe výsledkov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa

navrhovateľka podrobila, vychádzajúc z jej zdravotnej dokumentácie zhodne konštatovali, že

oproti prvoposúdeniu tohto klinikou pracovného lekárstva v roku 2000 k jeho zhoršeniu

v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania nedošlo a svoje závery aj náležite

odôvodnili.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktoré

odôvodnila v podstate tým, že ho považuje za nesprávne, nepreskúmateľné a cíti sa ním byť

poškodená po finančnej stránke. Zdôraznila, že nie je pravdou, že jej nevznikla strata

na zárobku, čoho dôkazom je aj poštová poukážka ako plnenie odporkyne pre navrhovateľku,

kópiu ktorej k odvolaniu pripojila. Taktiež uviedla, že z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu

pre nevládnosť, musela ukončiť pracovný pomer, pričom v priebehu predmetného konania sa

nedozvedela, kedy alebo ako sa má u nej prejaviť zhoršenie zdravotného stavu. Podľa jej

názoru tak, ako v prípade desiatok jej kolegov, aj u nej má byť posúdený celkový pokles

pracovnej neschopnosti, a nie iba akési zhoršenie, pretože ak je nevládna, má bolesti celého

tela, rúk, ktorými nedokáže oproti zdravej osobe takmer na 90% nič urobiť, toto by mali byť

podstatné skutočnosti pre posúdenie, a nie iba zhoršenie zdravotného stavu, ktorému

nerozumie. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby rozhodnutie obsahovalo aj

skutočnosti ohľadne vyplatenej straty na zárobku z mája 2003, tiež celkové posúdenie poklesu

pracovnej neschopnosti a nie iba zhoršenia – čo dokazuje strana 6 rozsudku, pričom z toho je

asi zrejmé, že jej zdravotný stav k roku 2000 nebol braný do úvahy, resp. nebol posudkovými

lekármi posúdený. Z týchto dôvodov navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok krajského

súdu vrátane rozhodnutia odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. K námietke

navrhovateľky, že nie je pravdou, že jej nevznikla strata na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti, ktorú preukazuje priloženou fotokópiou poštového poukazu (z 15. mája 2003,

poistné plnenie v 4/03 v sume 6.299,- Sk) odporkyňa uviedla, že skutočne sumu 6.299,- Sk

navrhovateľke uhradila, táto suma však bola jednorazovým poistným plnením po zdanení

(6.999,- Sk – 700,- Sk daň = 6.299,- Sk ) a predstavuje náhradu za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od mája 2001 do marca 2002, ktorá bola

vysporiadaná odporkyňou 15. apríla 2003. Zdôraznila, že navrhovateľke k 31. decembru

2003 nevznikla žiadna strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, pričom

navrhovateľka nepredložila žiadne doklady, ktoré by u nej preukazovali vznik straty

na zárobku, náhrada ktorej by sa jej vyplácala k 31. decembru 2003. Žiadosť navrhovateľky,

ktorou si uplatnila nárok na priznanie úrazovej renty bola posudzovaná podľa § 88 zák.č.

, a pretože navrhovateľka nepreukázala, že by u nej došlo k zhoršeniu

zdravotného stavu v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania, nebola jej úrazová

renta priznaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods.2 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s v spojení s

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Z podkladov administratívneho spisu vyplýva, že úlohou súdu v predmetnej veci bolo

preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka, ktorá

utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10. mája 2000,

podľa nemá nárok na úrazovú rentu.

Podľa poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles

schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17

ods.2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol

priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje

na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods.4 alebo

s činnosťami uvedenými v § 17 ods.2, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles

pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej

schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné

postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa

osobitného predpisu.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane pripojeného administratívneho spisu odporkyne,

je zrejmé, že skutočnosť, že u navrhovateľky bola 10. mája 2000 zistená choroba z povolania

– ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného

zaťaženia, ktorá bola hlásená 17. júla 2000, nebola medzi účastníkmi tohto konania sporná.

Pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľky na úrazovú rentu je v zmysle

citovaného ustanovenia podstatné to, či v dôsledku choroby

z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť.

Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere nebol dostatočne zistený skutkový

stav. Na účely úrazovej renty totiž nie je podstatné posúdenie zhoršenia zdravotného stavu,

ale posúdenie poklesu pracovnej schopnosti, t.j. schopnosti vykonávať doterajšie

zamestnanie žeriavničky. K takémuto posúdeniu navrhovateľky však zo strany posudkových

lekárov odporkyne nedošlo,

Za tohto stavu vo veci odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, že

v predmetnej veci nebol riadne zistený skutočný stav, pretože posudky vyhotovené pre účely

konania nemožno považovať za presvedčivé a preskúmateľné.

Neuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že odporkyňa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uviedla nesprávne skutočnosti ohľadne pracovného zariadenia

navrhovateľky u jej zamestnávateľa, t.j. že u neho pracuje od roku 1972 „až doteraz“ ako

žeriavnička, čo sa nezakladá na pravde. Z podkladov spisu je totiž vyplýva, že navrhovateľka

po zistení choroby z povolania mala byť preradená na prácu upratovačky a neskôr pracovala

v chránenej dielni ako opravárka pracovných odevov, pričom od roku 2006 jej mal byť

priznaný invalidný dôchodok so 45% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť. Týmto skutočnostiam však odporkyňa, ani krajský súd nevenovali pozornosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220

a s poukazom na a O.s.p).

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne pre účely objektívneho posúdenia

nároku navrhovateľky zadovážiť dostatočné podklady, a to riadny posudok o percentuálnej

miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať doterajšiu činnosť žeriavničky, v ktorom

sa posudkový lekár vyjadrí aj k poklesu pracovnej schopnosti vo vzťahu k postihnutiu kostí,

kĺbov, šliach a nervov končatín v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania.

Po zadovážení dostatočných podkladov pre rozhodnutie bude povinnosťou

odporkyne vo veci opätovne rozhodnúť o nároku navrhovateľky na úrazovú rentu, pričom

v novom rozhodnutí sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľky.

Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu,

ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie ( ).

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a tak, že úspešnému navrhovateľke, ktorá si náhradu trov v rámci

konania neuplatnila, ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. februára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová