Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-15-2021.pdf
PDF · 241.19 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: Z. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ľudovítom Surmom, advokátom, so sídlom XXX XX Z. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 9921-4/2021-BA zo dňa 18. marca 2021
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca dňa 29.06.2016 prijala Oznámenie o poistnej udalosti k pracovnému úrazu žalobcu od jeho zamestnávateľa INA Kysuce, spol. s r.o., so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, 024 01 Kysucké Nové Mesto spolu so Záznamom o registrovanom pracovnom úraze s dátumom vyšetrenia úrazu 26.02.2016 a spísania záznamu 22.06.2016. Zároveň bolo doložené Potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca zo dňa 28.09.2017, Pracovná zmluva zo dňa 01.02.2011, Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2011, 13.7.2011, 11.1.2012, 11.7.2012. Žalobca podal žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016 (bez dátumu).
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: 153-2/2018-BA zo dňa 4. januára 2018 rozhodla tak, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26. februára 2016, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu. Podľa Lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vystavenej dňa 8. decembra 2017, ktorá je prílohou rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca dňa 3. decembra 2017, v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %, v dôsledku čoho podľa § 88 zákona nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu.
3. Na základe odvolania žalobcu v podaní zo dňa 18.1.2018 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodnutím Číslo: 34729-4/2018-BA zo dňa 2. mája 2018 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26. februára 2016 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že požiadal posudkovú lekárku pobočky Čadca o opätovné posúdenie zdravotného
stavu poškodeného v súvislosti s jeho odvolaním, ktorá nevyhovela odvolaniu poškodeného v plnom rozsahu, a preto odstúpila spisovú dokumentáciu poškodeného posudkovému lekárovi ústredia, so sídlom v Žiline. Posúdenie zdravotného stavu poškodeného vykonala dňa 24. apríla 2018 posudková lekárka ústredia, so sídlom v Žiline, ktorá po zhodnotení odborných nálezov poškodeného konštatovala, že je zrejmé, že u poškodeného boli degeneratívne zmeny na chrbtici prítomné už pred pracovným úrazom. Charakter pracovného úrazu, priebeh ťažkostí, skutočnosť, že po pracovnom úraze nebol ošetrený lekárom a naďalej vykonával prácu, vylučujú poškodenie medzistavcových platničiek pri pracovnom úraze. Tento mohol byť iba spúšťačom výraznejšieho prejavu chronického ochorenia chrbtice. Vzhľadom k uvedenému určila mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26. februára 2016 v rozsahu 0 %.
4. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby Krajský súd v Žiline ako správny súd rozsudkom sp.zn. 28Sa/38/2019 zo dňa 04. februára 2020 rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: 34729-4/2018-BA zo dňa 02. mája 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
5. Žalovaný v ďalšom konaní rozhodnutím Číslo: 24527-18/2020-BA zo dňa 15. apríla 2020 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
6. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím Číslo: 53864-6/2020-BA zo dňa 4. júna 2020 v súvislosti s rozhodovaním o nároku na úrazovú rentu prerušila konanie, pričom v dôvodoch tohto rozhodnutia bolo uvedené, že vo veci poškodeného bude nariadené znalecké dokazovanie a konanie sa prerušuje do doručenia lekárskej správy z posúdenia zdravotného stavu poškodeného a všetkých dokladov potrených k rozhodovaniu o nároku na úrazovú rentu.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
7. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ,,prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím Číslo: 83834-9/2020-BA zo dňa 26. novembra 2020 (ďalej ,,prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla tak, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26. februára 2016, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia bolo poukázané na právnu úpravu § 83, § 88 ods. 1, § 195, § 196 ods. 1, 4, 6, 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“), priebeh predchádzajúceho konania s tým, že bol na dožiadanie vypracovaný Znalecký posudok č. 6/2020 súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, chirurgia - neurochirurgia, voči ktorému boli zo strany poškodeného vznesené námietky, a preto súdny znalec doplnil znalecký posudok dodatkom č. 1. Podľa Lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vystavenej dňa 18. novembra 2020, ktorá je prílohou rozhodnutia, má poškodený v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 9 %, v dôsledku čoho podľa § 88 zákona nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Prvostupňový orgán uviedol, že poškodený je vyučený baník, ktorý u zodpovedného zamestnávateľa Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a jeho predchodcov, pracoval od 1. februára 2011 do 21. januára 2019 ako sústružník. Po krivom dostúpení na zle ukotvenú lištu dňa 26. februára 2016 utrpel pracovný úraz, začal pociťovať bolesti v krížovej oblasti, mal sťaženú chôdzu. Bezprostredne po úraze nebol ošetrený žiadnym lekárom, až dňa 10. marca 2016 bol ošetrený všeobecným lekárom pre dospelých. Dňa 8. decembra 2017 bol posúdený na základe žiadosti o priznanie úrazovej renty s určeným poklesom pracovnej schopnosti 0 %. Na základe realizácie rozsudku Krajského súdu Žilina bolo vykonané súdno- znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, chirurgia - neurochirurgia. Po pracovnom úraze bola poškodenému indikovaná liečba analgetikami, od mája 2016 injekčná liečba pre príznaky radikulárneho dráždenia I. dx - šírenie bolesti do pravej dolnej končatiny. Od 20. júna 2016 do 18. januára 2019 bol práceneschopný, pričom všeobecným lekárom pre dospelých bola na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vyznačená diagnóza S33, t.j. skupina chorôb zahŕňajúca „vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy“. Záznam o registrovanom pracovnom úraze bol zamestnávateľom spísaný až dňa 22. júna 2016, t.j. takmer 4 mesiace od úrazu. Dňa 28. júna 2016 bol vyšetrený neurológom, ktorý stav hodnotil ako stav po distorzii S1A vpravo, vyslovil podozrenie na lumboischiatický syndróm vpravo s odporučením vyšetrenia chrbtice MR. MR vyšetrením v júli 2016 boli zistené pokročilé multietážové degeneratívne zmeny driekovo-krížovej chrbtice v oblasti L1-2 a L2-3 bulgingy diskov, protrúzia medzistavcovej platničky L4-5 s útlakom miešneho vaku, protrúzia medzistavcovej platničky L5-S1 taktiež s miernym tlakom na miešny vak a odstup koreňa S1 vľavo. Pre
bolesti šíriace sa do pravého semenníka bol opakovane vyšetrený urológom s negatívnym nálezom, príčina ťažkostí bola vertebrogénneho pôvodu, t.j. z ochorenia chrbtice. V ďalšom období bol poškodený sledovaný neurochirurgom a neurológom v Ružomberku. Neurochirurg MR vyšetrenie popisuje ako pokročilé degeneratívne zmeny aj vrodené, užší miešny kanál, bola indikovaná liečba ozónom, ktorý poškodený celkovo dvakrát absolvoval. Pre neúspech konzervatívnej liečby vrátane rehabilitácií bol indikovaný operačný zákrok, ktorý podstúpil v januári 2018. Nasledovala rehabilitačná a kúpeľná liečba. Prvostupňový orgán uviedol, že poškodený pri predchádzajúcich posúdeniach (realizovaných v prítomnosti) udával, že pred úrazom chrbtice vo februári 2016 nebol v pravidelnom sledovaní neurológa, bol ním vyšetrený len v rámci pravidelných kontrol na klinike pracovného lekárstva - kde bol sledovaný pre silikózu pľúc. Pripúšťal, že v minulosti mával sporadicky bolesti v driekovej časti chrbtice, to potvrdzujú aj nálezy z kliniky pracovného lekárstva z roku 2011 a z roku 2015, kde v diagnostickom závere popisovaná chronická recidivujúca diskogénna lumbalgia so sekundárnymi blokádami S1 zhybu a iritačným koreňovým syndrómom S1 vpravo. Uvedené nálezy z kliník pracovného lekárstva ako aj výsledok MR vyšetrenia z júla 2016 (multietážové postihnutie, pokročilé degeneratívne zmeny, vrodene zúžený miešny kanál) potvrdzujú, že u poškodeného boli degeneratívne zmeny chrbtice prítomné už pred pracovným úrazom, ktorý utrpel vo februári 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že bezprostredne po úraze nebol poškodený ošetrený žiadnym lekárom a takmer štyri mesiace vykonával pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku robotníckeho charakteru a až dňa 2. mája 2016 sa objavili ťažkosti súvisiace s poškodením platničiek, aj na základe dodatku č. 1 súdneho znalca, ktorý „nenadobudol istotu, že sa u poškodeného nevyskytli aj iné okolnosti, ktoré zhoršili jeho chronické ťažkosti“, prvostupňový správny orgán považoval za možné konštatovať, že stav funkčného postihnutia chrbtice poškodeného rozhodne nebol následkom pracovného úrazu. Pracovný úraz mohol byť spúšťačom zvýrazneného prejavu klinických ťažkostí pri chronickom ochorení chrbtice a bol dôvodom na dočasnú pracovnú neschopnosť. Súdnoznaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že pracovný úraz len zhoršil stav už pred úrazom degeneratívne poškodenej chrbtice. Súdny znalec určil podiel pracovného úrazu na zdravotnom stave poškodeného v rozsahu 9 %. Z uvedeného posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 9 %.
8. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 30.12.2020.
Druhostupňové rozhodnutie
9. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím Číslo: 9921-4/2021- BA zo dňa 18. marca 2021 (ďalej aj ,, druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26. februára 2016 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia bolo poukázané na priebeh konania, vykonané dokazovanie, a to záver Znaleckého posudku č. 6/2020, odpovede na zadané otázky v Dodatku č. 1 znaleckého posudku, Lekársku správu zo dňa 18. novembra 2020, odvolacie dôvody žalobcu. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia zo dňa 26. novembra 2020 a priloženej spisovej dokumentácie, zo zisteného skutočného stavu veci v nadväznosti na príslušné zákonné ustanovenia dospel k záveru, že postup ústredia pri nepriznaní nároku na úrazovú rentu bol správny. Poukázal na to, že po podaní odvolania bol zdravotný stav poškodeného a pokles jeho pracovnej schopnosti opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky, ktorá odvolaniu poškodeného nevyhovela v plnom rozsahu, a preto kompletnú spisovú dokumentáciu poškodeného listom č. 666/2021- CA zo dňa 27. januára 2021 odstúpila posudkovej lekárke ústredia, so sídlom v Žiline. Dňa 18. februára 2021 vyhotovila posudková lekárka ústredia Lekársku správu, v ktorej sa stotožnila so záverom posudkovej lekárky pobočky a znalca, pričom v reakcii na námietky uvedené v odvolaní uviedla, že žiaden zákon neurčuje postup pri určovaní percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, ale je na odbornom zhodnotení posudkového lekára, či znalca, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí. Je čisto v znalcovej kompetencii, akú metodiku zvolí, pričom znalec neúčinnú vyhlášku analogicky použil podľa jeho vyjadrení z dôvodu, že neexistuje iná právna norma, ktorá by vystihovala dôkazovú neistotu, že rozsah poškodenia medzistavcových platničiek L4/5 a L5/S1 priamo súvisí s predmetným pracovným úrazom. Podľa posudkovej lekárky ústredia sa znalec jednoznačne vyjadril, že 9 %-ný podiel pracovného úrazu na ťažkostiach poškodeného je následok nezávažného narušenia istej rovnováhy prítomných degeneratívnych zmien na chrbtici poškodeného z ešte dostačujúcimi fyziologickými kompenzačnými mechanizmami, keď poškodený dokončil pracovnú zmenu a pokračoval v práci aj nasledujúce dni.
K námietkam posudková lekárka ústredia poukázala na prepúšťacie správy z KPL a KT, z ktorých vyplýva, že u poškodeného boli degeneratívne zmeny na krčnej a driekovej chrbtici prítomné už pred predmetným pracovným úrazom. V lekárskom náleze z vyšetrenia na KPL a KT zo dňa 12. augusta 2011 sa uvádza, že poškodeného bolieva chrbtica, hlavne driekovo-krížová s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny, pričom v diagnostickom závere je uvedené cervikobrachiálny (krčnoramenný) syndróm predovšetkým vpravo, myofasciálny syndróm krčnej chrbtice, recidivujúca diskogénna lumbalgia (opakujúca sa bolesť driekovej chrbtice) so sekundárnymi blokátormi sakroiliakálneho zhybu vpravo a pseudoradikulárny syndróm vpravo. Pri neurologickom vyšetrení dňa 26. februára 2013 hodnotí neurológ oproti vyšetreniu v roku 2010 zhoršenie funkcie pohybového aparátu chrbtice a kĺbov horných končatín. Poškodený bol vyšetrený ortopédom v marci 2013 so záverom cervikobrachiálny syndróm vpravo dermatóm C5-6, tiež vertebrogénny algický syndróm driekovokrížovej chrbtice chronicky recidivujúci a iritácia sakroiliakálne vpravo. Rovnako tak pri vyšetrení na KPL a KT dňa 15. júna 2015 sú dokumentované bolesti bedrovej chrbtice s vystreľovaním do pravej dolnej končatiny. Zobrazovacie MR vyšetrenie z roku 2016 potvrdilo chronické degeneratívne zmeny a vrodene zúžený miešny kanál. Tento nález potvrdzuje, že u poškodeného boli degeneratívne zmeny v krčnej a driekovej časti chrbtice prítomné už pred predmetným pracovným úrazom, nakoľko vývoj degeneratívnych zmien prebieha na štruktúre chrbtice viac ako 2 roky. Poškodený po utrpení predmetného pracovného úrazu do vzniku DPN pracoval na svojej pôvodnej pracovnej pozícii robotníckeho charakteru takmer 4 mesiace. Ak by zmeny medzistavcových platničiek diagnostikované MR vyšetrením z roku 2016 vyvolal mechanizmus predmetného pracovného úrazu, vyvolal by kruté bolesti v driekovej chrbtici s možnou koreňovou iritáciou, pre ktoré by poškodený nebol schopný takú dlhú dobu podávať systematický pracovný výkon. Prvýkrát navštívil lekára až dňa 10. marca 2016, pričom príznaky radikulárneho dráždenia sú poškodeným udávané až dňa 2. mája 2016. Znalec v znaleckom posudku podrobne vysvetlil vývoj degeneratívnych zmien na chrbtici a ich klinické prejavy. V čase vystavenia tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ (dňa 20. júna 2016) nemal všeobecný lekár k dispozícii výsledok zobrazovacieho MR vyšetrenia z júla 2016, preto nemohol presne určiť diagnózu. Prvé neurologické vyšetrenie absolvoval poškodený rovnako až po vzniku predmetnej DPN, a to 28. júna 2016. Všeobecný lekár určil diagnózu „všeobecne“ ako S33 vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy, a nie S33.0 - úrazové puknutie driekovej medzistavcovej platničky. Posudková lekárka konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu poškodeného vlastným osobným vyšetrením znalcom nebolo v prípade určenia poklesu jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty potrebné, nakoľko poškodený má po operácii chrbtice a aktuálny funkčný stav nezodpovedá nálezu v čase utrpenia predmetného pracovného úrazu a v takýchto prípadoch sa vychádza zo záznamov v zdravotnej dokumentácii a uviedla, že žalovaný doložil k znaleckému dokazovaniu všetky odborné lekárske vyšetrenia poškodeného. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie poškodeného a vychádzajúc zo znaleckého posudku a dodatku k znaleckému posudku, v ktorom znalec potvrdil, že predmetný pracovný úraz len zhoršil stav už degeneratívne poškodenej chrbtice, posudková lekárka určila mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 9 %. Z takto zisteného skutkového medicínskeho právneho stavu žalovaný vychádzal pri posudzovaní správnosti a zákonnosti postupu prvostupňového orgánu v konaní vydaného rozhodnutia zo dňa 26. novembra 2020 ako i dôvodnosti podaného odvolania. Žalovaný poukázal na to, že spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádza z náplne práce (profesiogramu) žiadateľa, využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti žiadateľa ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce. Vychádza zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií ako aj (ak to okolnosti dovoľujú) z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pričom zisťuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom.
Žalovaný uviedol, že nespochybňuje závažnosť ťažkostí udávaných poškodeným, avšak zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, znaleckého posudku, dodatku k znaleckému posudku a totožných stanovísk posudkových lekárov Sociálnej poisťovne vyplýva, že zdravotný stav poškodeného ako následok predmetného pracovného úrazu ho obmedzuje po zohľadnení všetkých posudkovo závažných skutočností v pôvodnom pracovnom zaradení („výr. obsluha všeob., sústruženie“) len v rozsahu 9 %. Žalovaný zdôraznil, že v rámci posudzovania miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty je možné zohľadniť iba tie ťažkosti, ktoré priamo súvisia s predmetným pracovným úrazom, nakoľko účelom úrazovej renty je zmierniť pokles zárobku poškodeného v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania. Na účely zabezpečenia príjmu v prípade poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bez ohľadu na súvis s pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania slúži invalidný dôchodok. Posudzovanie súvisu ťažkostí poškodeného s predmetnou chorobou z povolania vzhľadom na absenciu medicínskeho vzdelania nepatrí do kompetencie poškodeného, ale je na odbornom zhodnotení posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorým to zveruje zákon. Ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, ako vyplýva aj z rozsudku zo 4. februára 2020, že zdravotný stav poškodeného „charakterizovaný ako degeneratívne zmeny chrbtice bol prítomný už pred úrazom a pokiaľ žalobca žiadal odškodniť úrazovou rentou tento zdravotný stav, tento nie je v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 26.02.2016“. Predmetom tohto konania bolo určenie, v akej miere sa podieľa predmetný pracovný úraz pri degeneratívnom ochorení chrbtice na poklese pracovnej schopnosti poškodeného. Za týmto účelom požiadala posudková lekárka pobočky v súlade s rozsudkom znalca o vypracovanie znaleckého posudku, tomu bola predložená kompletná zdravotná dokumentácia poškodeného, pričom krajský súd v pôvodnom rozsudku konštatoval, že ,,posudkoví lekári pobočky Čadca ako aj ústredia sa vo svojich lekárskych správach a posudkoch zaoberali všetkými relevantnými listinnými dôkazmi, nevynechajúc žiadnu z lekárskych správ, ktoré boli vydané po vzniku pracovného úrazu žalobcu dňa 26.02.2016 a taktiež sa oboznámili aj s lekárskymi správami, ktoré predchádzali tomuto úrazu...“, a preto námietky, že zdravotný stav poškodeného nebol vyhodnotený dôsledne, nakoľko znalec vychádzal ,,len z jemu predloženej zdravotnej dokumentácie Sociálnou poisťovňou, a nie osobným vyšetrením poškodeného“, za nedôvodné, nakoľko i v rozsudku krajského súdu bola vyhodnotená zdravotná dokumentácia za kompletnú, a teda dostačujúcu, pričom, ak znalec vyhodnotil, že osobné vyšetrenie v prípade posudzovania podielu účasti predmetného pracovného úrazu na ťažkostiach a poklese pracovnej schopnosti poškodeného nie je potrebné (aj s ohľadom na mimoriadnu situáciu v čase vypracovania znaleckého posudku) uvedené automaticky nemá za následok nesprávnosť záverov znalca v znaleckom posudku, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 14Sa/17/2017 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžsk/54/2018. K námietke, že znalec vychádzal z neúčinnej vyhlášky, žalovaný uviedol, že na túto skutočnosť upozornila znalca Sociálna poisťovňa, pričom znalec v dodatku zotrval na svojom pôvodnom stanovisku s odôvodnením, že vyhláškou si pomohol, nakoľko neexistuje iná právna norma, ktorou sa v takomto prípade mohol riadiť, pričom hodnota 9 % podľa jeho názoru reflektuje následok nezávažného narušenia istej rovnováhy prítomných degeneratívnych zmien na chrbtici poškodeného s ešte dostačujúcimi fyziologickými kompenzačnými mechanizmami, keď poškodený v deň utrpenia predmetného pracovného úrazu dokončil pracovnú zmenu a pokračoval v práci aj nasledujúce dni. K namietanej odbornosti znalca, resp. jeho postupu pri vyhodnocovaní miery, s akou sa predmetný pracovný úraz podieľa pri degeneratívnych zmenách a poklese pracovnej schopnosti poškodeného, so žiadosťou doplniť znalecké dokazovanie novým znaleckým posudkom, žalovaný poukázal na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/67/2015 s tým, že znalecký posudok bol vypracovaný erudovaným znalcom s dlhoročnou znaleckou praxou v odvetví chirurgia a neurochirurgia, znalecké dokazovanie bolo vykonané objektívne. Podľa § 196 ods.1 zákona sú znalecké posudky považované za dôkaz. V zmysle rozsudku NS SR sp.zn. 6Sžo/59/2007 a judikátu R 99/2011 Sociálna poisťovňa ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku, hodnotí iba to, či závery znalcov zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Posudkoví lekári poisťovne sú oprávnení posúdiť len to, či závery znalca majú oporu v lekárskych nálezoch, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie poškodeného. V tomto prípade posudkové lekárky nepovažovali doplnenie znaleckého dokazovania za potrebné, nakoľko vyhodnotili, že skutkový stav bol zistený dostatočne, závery znalca sú odôvodnené a zodpovedajú zdravotnej dokumentácii. Poznamenal, že poškodený v prípade pretrvávajúceho nesúhlasu mal možnosť sám, resp. prostredníctvom zástupkyne zadovážiť si znalecký posudok iného znalca.
V tomto prípade zo záverov znalca a posudkových lekárov Sociálnej poisťovne vyplýva, že už pred vznikom pracovného úrazu zo dňa 26. februára 2016 trpel poškodený bolesťami driekovej chrbtice s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny (nález KPL a KT z roku 2011), čo potvrdzujú aj výsledky neurologických, ortopedických a MR vyšetrení, z ktorých jednoznačne vyplýva, že poškodený trpí degeneratívnymi a chronickými ochoreniami chrbtice (chronický recidiv. vertebrogénny algický syndróm, recidivujúca diskogénna lumbalgia so sekund. blokádami S1 zhybu a koreňovým syndrómom S1 vpravo), s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline. Skutočnosť, že po utrpení pracovného úrazu pociťoval poškodený zhoršenie bolestí, je v súlade so závermi znalca a posudkových lekárov sociálneho poistenia, že predmetný pracovný úraz mohol spustiť u poškodeného výraznejšie prejavy degeneratívnych a chronických poškodení chrbtice. Nebol však dôvodom ich vzniku, nakoľko nimi poškodený trpel už pred vznikom predmetného pracovného úrazu, pričom ako uviedla posudková lekárka ústredia, vývoj degeneratívnych zmien prebieha na štruktúrach chrbtice viac ako 2 roky. Priebeh predmetného pracovného úrazu poškodeného nebol natoľko závažný, aby mohol sám o sebe, bez už existujúceho poškodenia chrbtice spôsobiť ťažkosti, ktorými poškodený aktuálne trpí, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodený naďalej vykonával prácu na pôvodnom pracovnom zaradení „robotníckeho charakteru“ bez obmedzenia do vzniku DPN takmer 4 mesiace, z čoho vyplýva, že predmetný pracovný úraz pracovnú schopnosť poškodeného v tom čase neobmedzoval vôbec. Znalec v znaleckom posudku určil, že predmetný pracovný úraz sa podieľa na ťažkostiach poškodeného v 9 %- nej miere a zo znaleckého posudku vyplýva, že pracovný úraz, pri ktorom došlo k podvrtnutiu driekovej chrbtice, zvýraznil ťažkosti aj s medzistavcovou platničkou, ktorých chronický charakter vyplýva z MR vyšetrenia realizovaného v roku 2016 a zo skutočností, že u poškodeného sa príznaky vo forme bolestí v danej oblasti objavovali už dávno pred predmetným pracovným úrazom, pričom od predmetného pracovného úrazu sa symptomatológia objavila až v máji 2016, nie v deň pracovného úrazu. Keby išlo o akútne poranenie medzistavcovej platničky, z vyjadrenia znalca a posudkových lekárov vyplýva, že také poranenie by spôsobilo kruté bolesti, ktoré by poškodenému neumožnili pokračovať v pracovnej činnosti a už vôbec nie tak dlhú dobu. Práve z toho dôvodu nesúhlasil znalec s diagnózou určenou praktickým lekárom pri vystavení DPN S33, nakoľko dôvodom podľa znalca mala byť primárne diagnóza M54.06 práve z dôvodu, že z MR vyšetrenia z júla 2016 (realizovaného až po dátume vzniku predmetnej DPN) vyplýva chronická forma ťažkostí s medzistavcovou platničkou poškodeného. Táto skutočnosť na účely úrazovej renty bola irelevantná, nakoľko posudzovanie DPN nie je predmetom konania a znalcova konštatácia nijakým spôsobom neneguje skutočnosť, že pri určení percentuálnej miery predmetného pracovného úrazu na ťažkostiach poškodeného zohľadnil aj poranenie medzistavcovej platničky, nakoľko predmetný pracovný úraz zhoršil degeneratívne poškodenie chrbtice, ktoré nevzniklo len ako následok predmetného pracovného úrazu. K námietke, že znalec neurčil podiel predmetného pracovného úrazu na pracovnej schopnosti poškodeného, žalovaný uviedol, že jednotlivé odpovede znalca v znaleckom posudku na seba nadväzujú, a preto je potrebné aj druhú odpoveď znalca vnímať v kontexte s predchádzajúcou odpoveďou na otázku, na ktorú znalec odpovedal, že pokles pracovnej schopnosti nevznikol len ako následok predmetného pracovného úrazu ako aj v kontexte s ďalšou otázkou a jej odpoveďou, že účasť predmetného pracovného úrazu na ťažkostiach je 9 %. Podľa žalovaného bolo nespochybniteľne preukázané, že na poklese pracovnej schopnosti poškodeného sa podieľali najmä degeneratívne zmeny dokumentované dávno pred utrpením predmetného pracovného úrazu. Ak by sa aj vyjadrenie znalca vnímalo doslovne, že podiel utrpeného pracovného úrazu na „ťažkostiach“ poškodeného je 9 %, nie je možné určiť poškodenému pokles pracovnej schopnosti len následkom utrpeného pracovného úrazu viac, než v rozsahu 9 %, nakoľko aj v prípade, ak by celkové ťažkosti poškodeného spôsobili maximálne 100 %-ný pokles pracovnej schopnosti, podiel predmetného pracovného úrazu na tomto poklese bol logicky stále 9 %. Posudkové lekárky Sociálnej poisťovne v rámci posudzovania nároku poškodeného zohľadniac všetky posudkovo závažné skutočnosti a vychádzajúc zo záverov v znaleckom posudku a dodatku k znaleckému posudku zhodne určili mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku predmetného pracovného úrazu v rozsahu 9 % v súlade so zásadami jeho určenia, pričom výšku určeného poklesu dostatočne vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnili, pričom označili konkrétne dôkazy, na ktorých svoje závery založili. Takto určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 9 % nezakladá nárok na úrazovú rentu. Žalovaný uviedol, že zdravotný stav poškodeného a pokles jeho pracovnej schopnosti bol v rámci prvostupňového a druhostupňového konania posudzovaný bez jeho prítomnosti v zmysle § 153 ods. 5 zákona v znení zákona č. 66/2020 Z.z., a to v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie.
K námietke, že dodatok k znaleckému posudku nebol poškodenému doručený pred vydaním rozhodnutia zo dňa 26. novembra 2020 tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť, žalovaný uviedol, že uvedené bolo napravené v odvolacom konaní, kedy už právna zástupkyňa, resp. poškodený dodatkom k znaleckému posudku disponovali (bol súčasťou lekárskej správy zo dňa 18. novembra 2020, ktorá bola prílohou rozhodnutia zo dňa 26. novembra 2020), pričom s námietkami proti nemu smerujúcimi sa vyčerpávajúco posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 18. februára 2021, ktorá bola poškodenému zaslaná, vyporiadavala. Žalovaný konštatoval, že poškodený, resp. jeho právna zástupkyňa nepredložili ani do odvolacieho konania žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť argumentácie právnej zástupkyne z odvolania, a preto námietky uvedené v odvolaní boli vyhodnotené ako nedôvodné a odvolaniu poškodeného nebolo možné vyhovieť.
Žalobné body
10. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19.5.2021 (č.l. 3-6 spisu) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako nezákonný najmä z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na závery vyjadrené v rozhodnutiach NS SR sp.zn. 4Sžso 44/2009, sp.zn. 10So/92/2015 s tým, že zo súdnej praxe vyplýva, že súd preskúma lekárske posudky posudkových lekárov žalovaného len z toho hľadiska, či sú tieto úplné, logické a presvedčivé a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Odbornú stránku lekárskych posudkov však súd nepreskúmava. Požiadavka úplnosti, presvedčivosti a správnosti posudku spočíva v tom, že sa posudkový lekár musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, predovšetkým s tými, ktoré posudzovaná osoba namieta a musí svoje posudkové závery náležite zdôvodniť. Z posudku musí byť zrejmé, že zdravotný stav posudzovanej osoby bol komplexne posúdený na základe úplnej zdravotnej dokumentácie aj s prihliadnutím na všetky ňou tvrdené ťažkosti a pracovné úkony popísané v profesiograme, aby nevznikli pochybnosti o úplnosti a správnosti záverov. Percentuálne miera poklesu pracovnej schopnosti sa stanoví podľa vplyvu zdravotných obtiaží spôsobených pracovným úrazom alebo chorobou z povolania na doterajších pracovných úlohách. Za rozhodujúcu príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu sa považuje také zdravotné postihnutie, ktoré má najvýznamnejší vplyv na pokles pracovnej schopnosti poškodeného. Napadnuté rozhodnutie, znalecký posudok, ani lekárska správa neobsahujú žiadne úplné, logické a presvedčivé hodnotenie vplyvu zdravotného stavu spôsobeného pracovným úrazom na plnení doterajších pracovných úloh žalobcu. Nikde z podkladov, ani napadnutého rozhodnutie nie je možné zistiť percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže žalobca ako poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať. Zdravotný stav žalobcu do času prejavenia následkov pracovného úrazu nijako neobmedzoval v plnení pracovných úloh podľa jeho pracovnej náplne, t.j. vykonával 100 % činnosti podľa jeho profesiogramu. Rozhodujúcou (nie však jedinou) príčinou poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca žalobcom bol teda pracovný úraz. Nebyť pracovného úrazu (spúšťača), žalobca by svoju prácu napriek zdravotným problémom vykonával ďalej v celom rozsahu pracovných činností zistených v profesiograme. Pokles pracovnej činnosti žalobcu vznikol len ako následok predmetného pracovného úrazu. Po plnom prejavení a zhoršení následkov pracovného úrazu žalobca už nie je schopný vykonávať pracovné činnosti podľa doterajšej pracovnej náplne, čo bolo dôvodom jeho dlhodobej pracovnej neschopnosti s tým, že jeho posledný zamestnávateľ ukončil s ním predmetný pracovný pomer počas jeho práceneschopnosti práve z dôvodu, že žalobca ako zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobený pracovným úrazom podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnávateľ nemal pre žalobcu prácu, ktorú by bol schopný vzhľadom na jeho zdravotné obmedzenie vykonávať. Podľa zamestnávateľa nemohol žalobca vykonávať doterajšie práce v dostatočnom rozsahu. Žalobca poukázal na ust. § 189 zákona o sociálnom poistení, ktoré ustanovenie sa uplatňuje aj počas krízovej situácie s tým, že žalobca ako fyzická osoba nemal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam plynúcim z nového podkladu. Ďalej uviedol, že pokles schopnosti vykonávať doterajšiu prácu v dôsledku pracovného úrazu sa skúma ku dňu vydania rozhodnutia, žalovaný neskúmal pokles schopnosti vykonávať doterajšie pracovné úlohy k tomuto dňu podľa
profesiogramu, ani sa nevyjadril k otázke, prečo predchorobie žalobcu nespôsobovalo do pracovného úrazu pokles tejto schopnosti, prečo zhoršenie zdravotného stavu žalobcu nesúvisí v rozhodujúcej miere práve s pracovným úrazom, najmä, ak dovtedy bol žalobca plne spôsobilý na výkon pracovnej činnosti v celom rozsahu. Nie je pravdou, že by žalobca bol schopný vykonávať ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia doterajšie pracovné úlohy v rozsahu 91 %. Následky pracovného úrazu sa neposudzujú vo vzťahu k zdravému pracovníkovi, ale vo vzťahu ku konkrétnemu poškodenému s tým, že následky sú pričítateľné iba pracovnému úrazu, ak predchorobie do času pracovného úrazu nelimitovalo nejak pracovnú spôsobilosť poškodeného, resp. iba v dôsledku pracovného úrazu došlo k zhoršeniu predchorobia a poklesu schopnosti. Žalobca následkom pracovného úrazu, nie jeho predchorobia, stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Podľa súdneho znalca je pokles pracovnej schopnosti žalobcu aj následkom pracovného úrazu. Pracovný úraz podľa znalca zhoršil stav pred úrazom (zhoršenie už zlého zdravotného stavu). Pred úrazom však žalobca vykonával doterajšie pracovné činnosti bez akéhokoľvek obmedzenia. Zdôraznil, že pracovný úraz nemusí byť jedinou príčinou poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Na účely úrazovej renty postačí, keď je pracovný úraz aspoň jednou z príčin poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, pričom musí ísť o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú. Predmetný pracovný úraz v danom prípade spĺňa atribúty dôležitej, podstatnej a značnej príčiny. Mal za to, že žalovaný nesprávne stanovil pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, keďže tento pokles zisťoval izolovane. Žiadal o nariadenie pojednávania.
11. K doručenej žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 33-35 spisu). K námietkam žalobcu poukázal na ust. § 88 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s tým, že spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádza z náplne práce (profesiogramu) žiadateľa, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti žiadateľa ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce. Vychádza pritom aj zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií ako aj z iných posudkovo závažných skutočností, pričom zisťuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania finančnú ujmu spôsobnú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom. V rámci posudzovania miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty je možné zohľadniť iba tie ťažkosti, ktoré priamo súvisia s predmetným pracovným úrazom. V konaní nebolo sporné a nepopiera to ani žalobca, že u žalobcu už boli pred utrpením predmetného pracovného úrazu prítomné degeneratívne zmeny na chrbtici, a teda tieto nevznikli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26. februára 2016. Na účely zabezpečenia príjmu v prípade poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, bez ohľadu na súvis s pracovným úrazom, slúži dôchodková dávka invalidný dôchodok. Posudzovanie súvisu ťažkostí žalobcu s predmetným pracovným úrazom, patrí odbornému zhodnoteniu posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Za účelom určenia, v akej miere sa podieľa predmetný pracovný úraz pri degeneratívnom ochorení chrbtice na poklese pracovnej schopnosti žalobcu, požiadala posudková lekárka znalca A., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia o vypracovanie znaleckého posudku, pričom mu bola predložená kompletná zdravotná dokumentácia žalobcu, z ktorej vychádzali posudkové lekárky Sociálnej poisťovne, v ktorej súvislosti poukázal i na záver vyjadrený v pôvodnom rozsudku Krajského súdu v Žiline. Znalec v znaleckom posudku, po preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie určil, že predmetný pracovný úraz sa podieľa na ťažkostiach žalobcu v 9 %-nej miere, pričom pracovný úraz, pri ktorom došlo k podvrtnutiu driekovej chrbtice, zvýraznil ťažkosti aj s medzistavcovou platničkou, ktorých chronický charakter vyplýva z MR vyšetrenia realizovaného v roku 2016 a zo skutočnosti, že u žalobcu sa príznaky vo forme bolestí v danej oblasti objavovali už dávno pred predmetným pracovným úrazom, pričom od predmetného pracovného úrazu sa symptomatológia objavila až v máji 2016, nie v deň predmetného pracovného úrazu. Keby išlo o akútne poranenie medzistavcovej platničky, z vyjadrenia znalca a posudkových lekárov vyplýva, že také poranenie by spôsobilo kruté bolesti, ktoré by žalobcovi neumožnili pokračovať v pracovnej činnosti a už vôbec nie takú dlhú dobu. Predmetný pracovný úraz mohol spustiť u žalobcu výraznejšie prejavy degeneratívnych a chronických poškodení chrbtice, nebol však dôvodom ich vzniku. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca naďalej vykonával prácu v pôvodnom pracovnom zaradení „robotníckeho
charakteru“ bez obmedzenia do vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti takmer 4 mesiace, teda predmetný pracovný úraz pracovnú schopnosť žalobcu v tom čase neobmedzoval vôbec. Ak by sa aj vyjadrenie znalca vnímalo doslovne, že podiel utrpeného pracovného úrazu na „ťažkostiach“ žalobcu je 9 %, nie je možné určiť žalobcovi pokles pracovnej schopnosti len následkom utrpeného pracovného úrazu viac, než v rozsahu 9 %. Žalovaný uviedol, že nie je oprávnený spochybňovať závery znalca a znaleckým posudkom je pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na úrazovú rentu viazaný. V tomto prípade obe posudkové lekárky Sociálnej poisťovne vyhodnotili, že skutkový stav bol zistený dostatočne, závery znalca sú odôvodnené a zodpovedajú zdravotnej dokumentácii žalobcu. K žalobnej námietke, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne nevymedzili konkrétne činnosti, ktoré žalobca v dôsledku predmetného pracovného úrazu nemôže vykonávať automaticky, neznamená, že na profesiogram neprihliadali (v dôsledku čoho by nezistili skutkový stav veci dodatočne), resp. že by zdravotnú dokumentáciu neposúdili komplexne. V tomto prípade totiž percento miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu nepredstavuje vymedzenie konkrétnych pracovných činností, ktoré žalobca vykonávať nemôže, ale posudkové lekárky určili pokles pracovnej schopnosti vo vzťahu ku všetkým pracovným činnostiam vykonávaným v čase utrpenia predmetného pracovného úrazu u zamestnávateľa s ohľadom na ďalšiu posudkovo závažnú skutočnosť, síce už niekoľkokrát spomínanú, prítomnosť degeneratívnych zmien, ktorých podiel je na zhoršení zdravotného stavu žalobcu, a teda aj poklese schopnosti žalobcu vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť podstatne vyšší (91 %), než podiel utrpeného pracovného úrazu (9 %), pričom žalobca, resp. jeho právny zástupca závery posudkových lekárov, resp. znalca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili. V prípade nesúhlasu žalobca mal možnosť si sám, resp. prostredníctvom zástupcu zadovážiť znalecký posudok iného znalca, čo neurobil. Žalovaný nezistil dôvod na spochybňovanie záverov znalca či posudkových lekárov, s ktorými sa stotožnil. V rámci konania o nároku na úrazovú rentu je súvis zdravotných ťažkostí žalobcu s utrpeným pracovným úrazom rozhodujúci, a to s ohľadom na účel tejto dávky. Potrebu určenia podielu, akým sa následky predmetného pracovného úrazu podieľajú na nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu, konštatoval aj Krajský súd v Žiline v pôvodnom rozsudku a z tohto dôvodu považoval námietku žalobcu za irelevantnú. Žalovaný poukázal na to, že výkon lekárskej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Preto činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva v náležitom, objektívnom a nesprávnom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného, a to na základe vyšetrenia poškodeného (ak to situácia umožňuje), doloženej zdravotnej dokumentácie vrátane lekárskych správ a odborných lekárov. V tejto súvislosti sa závery posudkových lekárov sociálneho poistenia v zmysle § 196 zákona považujú za dôkaz v konaní, v ktorej súvislosti poukázal na záver vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/93/2012. Žalovaný mal za to, že nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, ich medicínske závery a určený pokles pracovnej schopnosti sú podložené dôkazmi. Pokles pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 9 % bol určený v súlade so zásadami jeho určenia, pričom výšku určeného poklesu dostatočne vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnili posudkové lekárky, označili dôkazy, na ktorých svoje závery založili, a to zdravotnou dokumentáciu, znaleckým posudkom. Navrhol žalobu zamietnuť. Ďalej vyjadril nesúhlas s tým, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania.
12. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu (č.l. 46-50 spisu). Žalobca citoval časť vyjadrenia žalobcu s poukazom na to, že podľa zákona o sociálnom poistení posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je odplatnou činnosťou s tým, že príslušný lekár je v závislom právnom vzťahu voči Sociálnej poisťovni a činnosť posudkových lekárov podlieha kontrolnej činnosti podľa § 242 zákona o sociálnom poistení, pričom kontrolnú činnosť vykonávajú poverení zamestnanci organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Ďalej poukázal na výňatok zo Správy o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2019 a uviedol, že výsledkom kontrolnej činnosti sú organizované, kontrolované školenia, ktorými Sociálna poisťovňa pravidelne usmerňuje výkon posudkovej činnosti, t.j. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia zo strany posudkového lekára nie je nestranná, a preto pri hodnotení dokazovania musí Sociálna poisťovňa prihliadať na štruktúru a logickosť záverov uvedených v lekárskom posudku. Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti je súčasťou lekárskej posudkovej činnosti, avšak rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní dávky úrazového poistenia je vo výlučnej kompetencii zamestnanca Sociálnej poisťovne, ktorý v danej veci rozhoduje. Podľa katalógu činnosti Sociálnej poisťovne pre samostatné zabezpečovanie a riešenie prípadov v rozhodovacom procese priznávania dávok sociálneho poistenia je
potrebný kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie. Vzhľadom na uvedené rozloženie a spôsob zisťovania skutočností pre rozhodnutie veci je prirodzené, že zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý rozhoduje danú vec, nekriticky preberá a aj nelogické závery lekárskej posudkovej činnosti a nevytvára tlak na to, aby tieto boli riadne logicky a zrozumiteľne odôvodnené. Považoval za zarážajúce, že žalovaný vo vyjadrení uvádza, že skutočnosť, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne nevymedzili konkrétne činnosti, ktoré žalobca v dôsledku predmetného pracovného úrazu nemôže vykonávať automaticky, neznamená, že na profesiogram neprihliadali. Ako má žalobca vedieť, na čo vlastne posudkové lekárky prihliadali, keď to nie je uvedené v posudkoch a ani v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalovaného posudkové lekárky Sociálnej poisťovne určili pokles pracovnej schopnosti vo vzťahu ku všetkým pracovným činnostiam vykonávaným v čase utrpenia predmetného pracovného úrazu u zamestnávateľa. V danom prípade úlohou žalovaného bolo zistiť to, či doterajšia činnosť zamestnanca podľa profesiogramu (celok) a činnosť, ktorú môže vykonávať po pracovnom úraze a tieto dať do pomeru. Záver o miere poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v zmysle § 88 zákona o sociálnom poistení nie je skutkovým odborným záverom, ale je záverom právnym za využitia matematických zručností. Ak napadnuté rozhodnutie takúto úvahu neobsahuje, bez iného preberá závery posudkových lekárov, trpí vadou nepreskúmateľnosti. Ďalej uviedol, že závery posudkových lekárov a závery znalca spochybňoval počas celého konania a aj žalobou. Relevantným spochybnením nie je len predloženie iného znaleckého posudku, ale aj namietanie skutočnosti ohľadom nelogickosti záverov. K znaleckému posudku žalobca zvýraznil, že musí ísť o riešenie otázok skutkových, a nie právnych, musí ísť o otázky odborné, a nie všeobecne známe a výsledkom znaleckého skúmania je subjektívny úsudok znalca, ktorý je preskúmateľný v súdnom konaní, teda znalecký posudok musí spĺňať podmienku preskúmateľnosti. Uviedol, že Sociálna poisťovňa sama formulovala otázky na znalca, pričom napriek zákazu vyjadrovať sa k právnym otázkam znalec podal výklad pojmu úraz, a to podľa poistných podmienok a vysvetľuje definíciu pracovného úrazu a aplikáciu vyhlášky č. 49/1964 Zb.. Znalec vôbec neskúmal pracovnú schopnosť žalobcu, ale aplikoval položku 154 a položku 156 podľa vyhlášky č. 49/1964. Zákon o sociálnom poistení v § 88 stanovuje pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, nie percento zodpovedajúce primeranému času nevyhnutného liečenia podľa prepočítacej tabuľky. Znalec dospel k odpovediam na položené otázky aplikáciou neplatnej vyhlášky, nie skúmaním pôvodnej a novej pracovnej schopnosti žalobcu. Uvedené pochybenie sa žalovaný snažil odstrániť dodatkom znaleckého posudku, pričom znalec evidentne nerozumie, čo je predmetom zisťovania, keďže mu to nebolo vysvetlené, ale rozumie tomu, že 9 % je číslo, od ktorého nemieni odstúpiť. Podľa žalobcu znalec nevedel, čo má vo veci skúmať, keďže je znalcom z odboru chirurgia a neurochirurgia a nemá špecializáciu na pracovné lekárstvo. Výsledky lekárskej posudkovej činnosti v danej veci sú účelové a nepreskúmateľné. Podľa žalobcu skutočnosť, že sa následky spočívajúce v poškodení zdravia naplno prejavili až s odstupom času, neznamená, že ich príčinou nebolo podvrtnutie. Rozhodujúcou príčinou poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca žalobcom bol teda pracovný úraz. V danej veci nie sú rozhodujúce iné okolnosti, ale tie, ktoré sú príčinami poklesu pracovnej schopnosti po pracovnom úraze. Nebolo sporné, že zdravotný stav žalobcu nebol ideálny. Žalovaný sa pokúša ukrátiť žalobcu na úrazových dávkach s tým, že pracovný úraz nemá, resp. má minimálny vplyv na jeho schopnosť vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť. Zdravotný stav žalobcu pred pracovným úrazom však pracovnú schopnosť žalobcu na výkon doterajšej práce neobmedzoval v žiadnom rozsahu. Zotrval na podanej žalobe.
13. Postupom správneho súdu bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému (doručenka na č.l. 57 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 15 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.
14. Krajský súd v Žiline ako správny súd na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu, obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, vyjadreniami účastníkov na pojednávaní, oboznámením so závermi znaleckého posudku v znení dodatku a zistil, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
15. Krajský súd primárne konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí aj včasnosť podanej žaloby žalobcu. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi prostredníctvom zástupcu doručené dňa 30.03.2021 a k
elektronickému podaniu žaloby na krajský súd s autorizáciou došlo dňa 19.5.2021, t.j. žaloba žalobcu bola podaná v lehote dvoch mesiacov za aplikácie ust. § 181 ods. 1 SSP.
16. Podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.
17. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobca v žalobe zo dňa 19.5.2021 žiadal o nariadenie pojednávania vo veci a rovnako žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16. júna 2021 nesúhlasil s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania.
18. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu nariadenom pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých žalobných bodoch a písomných vyjadreniach s tým, že žiada napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov súdneho konania. Na zdôraznenie žalobných dôvodov poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pracovný úraz je v príčinnej súvislosti s poklesom pracovnej schopnosti žalobcu, čo žalovaný zodpovedal tým, že určil, že tento pokles je 9 %. Žalovaný sa stotožnil s tým, že následkom poškodenia zdravia spôsobeným pracovným úrazom došlo k poklesu pracovnej schopnosti žalobcu. Ďalej poukázal na odsek 43. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Sa/13/2016, v ktorom sa uvádza, ktoré skutočnosti sa zohľadňujú pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu a na metodické usmernenie č. 12 z roku 2013 Sociálnej poisťovne. Podľa žalobcu lekársky posudok realizovaný žalovaným v rámci odvolacieho konania neobsahuje zhodnotenie, ktoré vyplýva z metodického usmernenia žalovaného, ktoré vyplýva z ustálenej judikatúry s tým, že žalovaný nezisťoval to, čo zisťovať mal a nezohľadňoval skutočnosti, ktoré zohľadňovať pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu mal. Poukázal na to, že pracovný pomer žalobcu bol ukončený z dôvodu pracovného úrazu a žalobcovi bolo z tohto dôvodu v roku 2019 aj vyplatené odstupné vo výške 10 priemerných miezd práve v dôsledku, že k neschopnosti zdravotnej vykonávať danú prácu došlo v dôsledku pracovného úrazu. Tieto skutočnosti pri stanovení miery poklesu žalobcu vykonávať pracovnú činnosť, neboli nikde zaznamenané a neboli nikde zohľadnené. Žalovaný pri stanovení miery poklesu vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom teda sám zadal znalcovi otázky, napriek tomu, že tento znalec nie je posudkovým lekárom, nemá licenciu na vykonávanie posudkových činnosti, ide o znalca z odboru chirurgia a neurochirurgia. Bola zadaná otázka, či pokles pracovnej schopnosti poškodeného vznikol len ako následok predmetného úrazu alebo samotný úraz len zhoršil stav už pred úrazom degeneratívne poškodenej chrbtice. Sám znalec, zjavne aj vzhľadom na terminológiu použitú žalovaným pri zadávaní, evidentne nerozumel zadaniu, keďže túto vec posudzoval právne tým, že na ňu aplikoval vyhlášku Ministerstva financií č. 49 z roku 1964, ktorá sa týka komerčného poistenia a uplatňoval, oceňoval tabuľku, ktorá sa týka výpočtu výšky poistného plnenia, a to v časti § 27 vyhlášky č. 49 z roku 1964, ktoré sa týka plnenia za čas nevyhnutného liečenia. Už zo samotnej podstaty § 27 ods. 1 a nasledujúcich častí tejto vyhlášky je zrejmé, že táto vyhláška vôbec nepracuje s pojmom pracovná činnosť s tým, že je evidentné, že znalec napriek tomu, že zadávateľom bola Sociálna poisťovňa, neaplikoval, resp. ani nepoznal terminológiu zákona o sociálnom poistení, keď z obsahu samotného posudku je zrejmé, že nevedel, čo znamená pojem pracovný úraz, keďže aplikoval ustanovenia Zákonníka práce napriek tomu, že v § 8 zákona o sociálnom poistení pre účely sociálneho poistenia je pracovný úraz zadefinovaný. Znalec, ktorý aplikoval „neplatnú vyhlášku“, dospel k času nevyhnutného liečenia podľa položky 154 a 156 tejto vyhlášky napriek tomu, že taktiež v rámci tejto vyhlášky, ktorá je neplatná, mohol aplikovať § 28, ktorý teda aspoň približne sa týka trvalých následkov, čo v prípade žalobcu je skutočnosť, že v dôsledku trvalého poškodenia zdravia nie je schopný vykonávať pracovné činnosti s tým, že v prípade, ak by aplikoval túto časť predmetnej vyhlášky, tak by sa dostal v oceňovacej tabuľke na bod 107 až 109, kde v prípade, že je zistené obmedzenie hybnosti chrbtovej kosti stredného stupňa, tak v percentách (znova sú to percentá, ktoré aplikoval, z ktorých následne vychádzal žalovaný) sú 25 % a obmedzenie hybnosti chrbtovej kosti ťažkého stupňa, ktoré je možné u žalobcu skonštatovať vzhľadom na poškodenie jeho zdravia, je až do 55 %. Znalec teda vychádzal zo zjavne neprijateľného alebo neadekvátneho právneho predpisu, nevychádzal zo zákona o sociálnom poistení a toho, čo je podstatné pre posudzovanie daných vecí. Znalec v danej veci vôbec, a to ani pri dodatku, nezohľadňoval profesiogram a z činností, ktoré v dôsledku poškodenia zdravia pracovným úrazom žalobca vykonávať nemôže, ani tie, ktoré vykonávať môže, aplikoval zjavne neprijateľný právny predpis na to, aby určil pokles na 9 %. Bez ohľadu na uvedené sa však aj žalovaný stotožnil s tým, že medzi pracovným úrazom a pracovnou činnosťou, resp. poklesom existuje príčinná súvislosť. V tejto súvislosti poukázal na článok 35 a 36 ústavy a Dohovor medzinárodnej organizácie
práce o podpornom rámci pre bezpečnosť a zdravie pri práci č. 187. Považoval za neprijateľné, aby v rámci stanovenia miery poklesu sa vychádzalo z nejakých princípov alebo zásad komerčného poistenia, ktoré už nie sú v právnom poriadku, resp. komerčné poisťovne ďalej vychádzajú z obdobných podmienok k tomu, aby plnili dennú náhradu, resp. denné poistné za dobu liečenia úrazu, ktorý nastal, avšak tieto skutočnosti nie sú použiteľné pre potreby stanovenia miery poklesu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí by mali byť jasne stanovené a identifikované pracovné náplne vo väzbe na profesiogram, v zmysle metodických pokynov určené percento pracovných úkonov, identifikovanie pracovných činností tak, aby podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo žalobcovi zrejmé, ktoré pracovné činnosti môže vykonávať a ktoré nie a vo vzťahu ku ktorým pracovným činnostiam bola určená miera poklesu a vo vzťahu ku ktorým nie. Mal za to, že je úlohou žalovaného a prvostupňového orgánu doplniť rozhodnutie o rozhodujúce skutočnosti v zmysle judikatúry a v zmysle metodických usmernení, ktorými sa riadi posudková činnosť žalovaného a riadne stanoviť mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v tejto veci. 19. Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať Uviedol, že trvá na rozhodnutiach a stanoviskách v predmetnej veci. Posudkoví lekári zistili skutkový stav, zaoberali sa náležite každou lekárskou správou a profesiogramom, a to podľa metodických pokynov, ktorý postup bol dodržaný. Bolo zistené, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo už v auguste 2011, následne 2013 s opakovaným poškodením, opakovali sa bolesti driekovej chrbtice. K pracovnému úrazu došlo dňa 26.02.2016, pričom žalobca po utrpení pracovného úrazu ešte štyri mesiace vykonával svoju prácu. V danom prípade išlo skôr o chorobu, ktorá sa dostavila spontánne a následne progredovala. Znalecký posudok a posudkoví lekári vyhodnotili príčinnú súvislosť ochorenia žalobcu s pracovným úrazom, a to 9 %, a to aj v spojení s profesiogramom. Podľa nálezu posudkových lekárov v celkovom rozsahu by mohol žalobca vykonávať prácu v rozsahu 91 % a týchto 91 % poškodenia predstavuje už chronické degeneratívne ochorenie. Po zvážení záverov posudkových lekárov ako aj znalca vysoký podiel na ochorení žalobcu majú degeneratívne zmeny, ktoré progredovali, a to už od roku 2011. 20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
22. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
23. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
27. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty tak, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26. februára 2016, nemá nárok na úrazovú rentu.
28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. 29. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.
30. Podľa § 88 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 153 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia.
32. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. poistení lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.
33. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
34. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Na žiadosť Sociálnej poisťovne sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
35. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
36. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
37. Správny súd uvádza, že úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenej osobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Na úrazovú rentu ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má po splnení podmienok stanovených zákonom nárok zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorý v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok definuje túto osobu ako poškodenú, ak utrpela pracovný úraz alebo sa u nej zistila choroba z povolania. Základnou podmienkou tak je, aby pokles pracovnej schopnosti bol v priamej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom, t.j. že uvedený pokles pracovnej činnosti je výslovne zapríčinený pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania.
38. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca dňa 26. februára 2016 utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu jeho zdravia. Nebola vyvolaná spornosť v tom, že zdravotný stav žalobcu charakterizovaný ako degeneratívne zmeny chrbtice, bol prítomný už pred úrazom, a tento zdravotný stav nie je v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorá okolnosť bola konštatovaná správnym súdom v rozsudku sp.zn. 28Sa/38/2019 zo dňa 04. februára 2020.
39. Medzi účastníkmi bolo sporné posúdenie súvislosti zdravotných ťažkostí žalobcu s utrpeným pracovným úrazom, a tým percentuálne vyjadrenie poklesu pracovnej schopnosti žalobcu. Podľa žalobcu nebyť pracovného úrazu (spúšťača) by svoju prácu, napriek zdravotným problémom v rozsahu činností podľa profesiogramu vykonával.
40. Správny súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 88 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré vymedzuje nasledovný okruh podmienok potrebných pre vznik nároku na úrazovú rentu, a to že 1. poškodený musel utrpieť pracovný úraz, 2. poškodený má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať činnosť, 3. uvedený pokles je výslovne zapríčinený utrpeným pracovným úrazom a 4. poškodený nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 41. Pre priznanie úrazovej renty nepostačuje len tvrdenie poistenca o možnej príčinnej súvislosti medzi úrazovým dejom a ďalším následným zhoršením jeho zdravia, ale príčinná súvislosť musí byť jednoznačne preukázaná a súčasne musí byť určený pokles schopnosti vykonávať činnosť viac ako 40%.
42. Vzhľadom na to, že posúdenie súvislosti medzi úrazovým dejom a zhoršením zdravia poistenca a stanovenie poklesu schopnosti poistenca vykonávať doterajšiu činnosť je pre účely úrazovej renty zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ich posudok, vypracovaný na účely § 88 zákona musí okrem výpočtu ochorení, ktorými poistenec trpí obsahovať aj ich vyhodnotenie, t.j. či a prečo tieto ochorenia, ktoré spôsobujú zníženie jeho schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie, sú alebo nie sú v príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom.
43. Ako už bolo krajským súdom uvedené, pôvodné rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo. 34729-4/2018-BA zo dňa 2. mája 2018, bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 28Sa/38/2019 zo dňa 04. februára 2020 zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v odseku 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil so zistením žalovaného, že zdravotný stav žalobcu charakterizovaný ako degeneratívne zmeny chrbtice bol prítomný už pred úrazom a pokiaľ žalobca žiadal odškodniť úrazovou rentou tento zdravotný stav, tento nie je v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 26.02.2016. Ďalej v odseku 10. odôvodnenia uviedol, že sa mu javí, že poškodenie zdravia, ktoré utrpel žalobca nesporne v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, a to vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy, ktoré všeobecným lekárom bolo špecifikované ako úrazové natrhnutie medzistavcovej platničky, aj vzhľadom na dĺžku pracovnej neschopnosti nie je zanedbateľného rozsahu. Pokiaľ žalovaný nevyhodnotil toto poškodenie zdravia vôbec a určil pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 % len s poukazom na degeneratívne zmeny chrbtice, toto rozhodnutie je v tejto časti nedostatočne odôvodnené. Považoval za potrebné, aby poškodenie zdravia, ktoré nepochybne je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu, bolo v novom rozhodnutí vyhodnotené v zmysle § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda, či nezdôvodňuje konkrétny pokles pracovnej schopnosti žalobcu. Uviedol, že znalecké dokazovanie by mohlo byť nariadené napríklad vtedy, ak by nebolo možné jednoznačne rozlíšiť dôsledky pracovného úrazu žalobcu na pokles jeho pracovnej schopnosti od dôsledkov jeho degeneratívneho ochorenia chrbtice a medzistavcových platničiek. Následne uložil vyhodnotiť po právnej stránke, či toto poškodenie zdravia má vplyv na posúdenie nároku žalobcu na úrazovú rentu v zmysle § 88 zákona o sociálnom poistení. Správny súd v odseku 15. odôvodnenia konštatoval, že degeneratívne zmeny skutočne nie sú v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, a preto neobstoja žalobné námietky, podľa ktorých zamestnávateľ zodpovedá za pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť žalobcu z dôvodu chronického ochorenia chrbtice - degeneratívnych zmien na stavcoch a medzistavcových platničkách. Ako nedôvodné správny súd vyhodnotil námietky, že žalovaný nevyhodnotil komplexne zdravotnú dokumentáciu žalobcu spadajúcu do obdobia po pracovnom úraze, a že by sa správne orgány nezaoberali zdravotnými obtiažami žalobcu týkajúcimi sa urologických problémov. Podľa ust. § 191 ods. 5 SSP bol orgán verejnej správy viazaný právnym názorom správneho súdu v zrušujúcom rozsudku.
44. Pokiaľ ide o určenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, tak spôsob jej určenia výslovne neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádzajú z náplne práce, tzv. profesiogramu žiadateľa a využitím svojich profesionálnych skúseností z medicínskej ako aj posudkovej praxe, dávajú do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom, či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti žiadateľa ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce, tzv. pracovná rekomandácia. Pri posudkovej činnosti sa vychádza jednak zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu obsahujúcej odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (ak je to možné), pričom zisťuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred vznikom.
45. Správny súd uvádza, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti, ale rovnako ako žalovaný musí vychádzať z lekárskych posudkov posudkových lekárov, kde posudzuje ich presvedčivosť s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci, najmä však s prihliadnutím na námietky osoby uplatňujúcej svoj nárok.
46. Správny súd zistil, že po právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu sp.zn. 28Sa/38/2019 zo dňa 04. februára 2020 správny orgán postupoval tým spôsobom, že vo veci vykonal znalecké dokazovanie znalcom A. a to na zodpovedanie otázok: 1/ Majú samostatné následky „úrazu“ zo dňa 26. februára 2016 vplyv na pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty? 2/ Ak áno, akou mierou sa pri pokročilých degeneratívnych zmenách „úraz“ podieľa na tomto poklese?; na ktoré otázky zadané prvostupňovým správnym orgánom bol vypracovaný Znalecký posudok č. 6/2020 W..., k vypracovaniu ktorého znaleckého posudku bola dodaná spisová zdravotná dokumentácia.
Na základe námietok žalobcu bol k znaleckému posudku vypracovaný dodatok č. 1, a to v rámci zodpovedania otázok: 1/ Určil by ste rovnakú hodnotu, teda 9 %-nú účasť pracovného úrazu na ťažkostiach poškodeného aj bez použitia Vyhlášky Ministerstva financií č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb? 2/ Prosím Vás o stanovisko, či bola podľa vášho názoru pri pracovnom úraze dňa 26.02.2016 poškodená aj medzistavcová platnička a ak áno, konkrétne ktorá.
47. Pre účely rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty bol posudzovaný jeho zdravotný stav za účelom posúdenia poklesu jeho pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, a to doloženými lekárskymi nálezmi a vyšetreniami vo väzbe na závery znaleckého posudku v znení jeho dodatku. Z obsahu Lekárskej správy - zápisnica zo dňa 18. februára 2021 ako aj Lekárskej správy- zápisnica zo dňa 18. novembra 2020 vyplývalo, že posúdenie bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. V týchto lekárskych správach - zápisnica bola uvedená pracovná anamnéza žalobcu, a to vyučený ako baník v ČR, od roku 1986 - 2005 pracoval ako baník, neskôr ako robotník v zahraničí. V minulosti žiadal o priznanie CHzP - nepriznaná. Od 2/2011 do 6/2017 pracoval ako sústružník, nastavovač CNC strojov Schaeffler Kysuce. V tejto časti sa pod bodmi 1. až 11. sa nachádza podrobný popis činností za jeden deň pred vznikom poistnej udalosti s uvedením časového údaju trvania. Ďalej bolo poukázané na to, že v 12/2017 posúdený na žiadosť o úrazovú rentu - neuznaná, po odvolaní v 4/2018 úrazová renta neuznaná, 11/2020 posudzovaný na základe realizácie rozsudku súdu zo dňa 4. februára 2020, aktuálne posudzovaný na základe odvolania zo dňa 30.12.2020. V ďalšej časti týchto lekárskych správ - zápisnica bola popísaná sociálna anamnéza, rodinná anamnéza, osobná anamnéza, terajšie ochorenia a súčasná liečba žalobcu. V Posudku posudkového lekára pobočky zo dňa 18. februára 2021 a rovnako aj v posudku posudkového lekára v odvolacom konaní zo dňa 18. novembra 2020, v časti ,,Lekárske vyšetrenia“ boli podrobne uvedené vyšetrenia a nálezy, a to UNM odborná ambulancia KPL z 12.08.2011, 15.06.2015, 04.07.2017, Nálezy z ambulancie obvodného lekára z 10.03.2016, 02.05.2016, 20.06.2016, 23.06.2016, Neurologické vyšetrenie Krásno nad Kysucou z 28.06.2016, MR Žilina, s.r.o. zo dňa 25.07.2016 - vyšetrenie LS chrbtice, Prepúšťacia správa z UMM odd. KPL 15.08.2016-21.08.2016, Rehabilitačné vyšetrenie Čadca 19.4.2017, Neurochirurgické vyšetrenie Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok 02.02.2017, 4.5.2017, 28.9.2017, 19.6.2017, 11.10.2017, 10.09.2017, Prepúšťacia správa z Neurochirurgického oddelenia ÚVN Ružomberok s dátumom prepustenia 30.1.2018, Urologické vyšetrenie ambulancia Žilina 24.06.2016, Urologicá príjmová ambulancia FNsP Žilina 28.09.2016, Znalecký posudok č. 6/2020 A. O. B. PhD., znalec - odbor Zdravotníctvo a farmácia, Chirurgia a neurochirurgia, a Dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 6/2020. Ďalej opísaný Pracovný úraz: „Vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy.“ V časti ,,Celkový posudok bolo uvedené, že 49-ročný navrhovateľ, vyučený baník naposledy pracujúci ako sústružník, utrpel dňa 26. februára 2016 pracovný úraz. Na základe žiadosti o priznanie úrazovej renty bol dňa 08. decembra 2017 určený pokles pracovnej schopnosti 0 %. Na základe posúdenia pri realizácii rozsudku krajského súdu, po doplnení znaleckého dokazovania bol dňa 08. novembra 2020 určený pokles pracovnej schopnosti 9 %. Navrhovateľ utrpel pracovný úraz dňa 26. februára 2016 po krivom dostúpení na zle ukotvenú lištu, pocítil bolesti v krížovej oblasti, mal sťaženú chôdzu. Bezprostredne po pracovnom úraze nebol vyšetrený žiadnym lekárom. Všeobecným lekárom pre dospelých bol vyšetrený až dňa 10. marca 2016, keď bola indikovaná liečba analgetikami a v máji 2016 injekčná liečba. Príznaky radikulárneho dráždenia vpravo (t.j. šírenie bolesti do pravej dolnej končatiny) boli všeobecnému lekárovi udávané prvýkrát až v máji 2016. Dočasne pracovne neschopný bol od 20. júna 2016. Na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ bola všeobecným lekárom pre dospelých vyznačená diagnóza S33, t.j. skupina chorôb zahŕňajúca „vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy“. Záznam o registrovanom pracovnom úraze bol zamestnávateľom spísaný až dňa 22. júna 2016, t.j. takmer 4 mesiace od pracovného úraze. Dňa 28. júna 2016 bol vyšetrený neurológom, bolo vyslovené podozrenie na lumboischialgický syndróm vpravo s iritáciou do horných etáží. Odporučené bolo vyšetrenie chrbtice magnetickou rezonanciou. Zobrazovacím MR vyšetrením boli v júli 2016 zistené pokročilé deformačno-degeneratívne diskovertebrálne zmeny driekovo-krížovej chrbtice: v oblasti L1-2 a L2-3 bulgingy diskov, protrúzia medzistavcovej platničky L4-5 s útlakom miešneho vaku a fisurou anulus fibrosus, protrúzia medzistavcovej platničky L5-S1, taktiež s miernym útlakom na miešny vak a odstup koreňa S1 vľavo. Pre bolesti šíriace sa do pravého semnníka bol vyšetrený opakovane urológom s negatívnym nálezom, príčina ťažkosti bola vertebrogénneho pôvodu, t.j. pri ochorení chrbtice. V ďalšom období bol navrhovateľ v sledovaní neurochirurgom a neurológom v UVN Ružomberok. Neurochirurg
na MR vyšetrení popisuje pokročilé degeneratívne zmeny aj kongenitálne (t.j. vrodené), užší miešny kanál. Indikovaná bola liečba ozónom, ktorú absolvoval celkovo 2x. Pre neúspech konzervatívnej liečby včetne rehabilitácii bol indikovaný operačný výkon, ktorý bol realizovaný v januári 2018. Nasledovala rehabilitačná a kúpeľná liečba. Anamnesticky sú dokumentované chrbticové ťažkosti v driekovom úseku aj pred pracovným úrazom chrbtice vo februári 2016. Pri vyšetrení na ambulancii Kliniky pracovného lekárstva v UN Martin dňa 12. augusta 2011 sa uvádza, že ho bolieva chrbtica - hlavne driekovo-krížová s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny, v závere tohto vyšetrenia je uvedená recidivujúca lumbalgia (t.j. opakujúca sa bolesť driekovej chrbtice) so sekundárnymi blokátormi sakroiliakálneho zhybu vpravo a pseudoradikulárny syndróm vpravo. Pri neurologickom vyšetrení dňa 26. februára 2013 je v závere vyšetrenia uvedený chronický difúzny vertebrogénny syndróm s dynamickou poruchou krčnej a driekovo- krížovej chrbtice, neurológ hodnotí trvalý stav, oproti vyšetreniu r. 2010 zhoršenie funkcie pohybového aparátu chrbtice aj kĺbov horných končatín. Pri vyšetrení na ambulancii Kliniky pracovného lekárstva v UN Martin dňa 15. júna 2015 sú uvádzané bolesti bedrovej chrbtice s vystreľovaním do pravej dolnej končatiny. Posudkový lekár vyjadril, že nálezy z kliník pracovného lekárstva ako aj výsledok zobrazovacieho MR vyšetrenia chrbtice v júni 2016 (multietážové postihnutie, pokročilé deformačno degeneratívne diskovertebrálne zmeny, vrodene zúžený miešny kanál) potvrdzujú, že žalobca mal chrbticové ťažkosti už pred úrazom, ktorý utrpel vo februári 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že bezprostredne po pracovnom úraze nebol ošetrený žiadnym lekárom a následne takmer 4 mesiace vykonával pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku robotníckeho charakteru, pričom až 02. mája 2016 sa objavili ťažkosti súvisiace s poškodením platničiek s dráždením nervových štruktúry, konštatoval, že stav funkčného postihnutia chrbtice navrhovateľa jednoznačne nebol následkom pracovného úrazu zo dňa 26. februára 2016. Ďalej v posudku bolo poukázané na to, že znalec potvrdil, že pokles pracovnej schopnosti poškodeného nevznikol len ako následok predmetného úrazu. Samotný úraz len zhoršil stav už pred úrazom degeneratívne poškodenej chrbtice. V dodatku k znaleckému posudku znalec uviedol, že z preštudovaných doložených materiálov „nenadobudol istotu, že sa u pána Z. nevyskytli aj iné okolnosti, ktoré zhoršili jeho chronické ťažkosti“. Pracovný úraz mohol byť spúšťačom zvýrazneného prejavu klinických ťažkostí pri chronickom ochorení chrbtice a bol dôvodom na dočasnú pracovnú neschopnosť. Súdny znalec ohodnotil 9 % účasť úrazu na poklese pracovnej schopnosti posudzovaného. Vzhľadom na uvedené je pokles pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26. februára 2016 naďalej 9 %. V Posudkoch sa posudkoví lekári pobočky a žalovaného podrobne vyjadrili k námietkam žalobcu k znaleckému posudku. K námietke použitia neúčinnej vyhlášky v čase podania znaleckého posudku, odkázali na odpoveď znalca v Dodatku č. 1, pričom posudkový lekár rozviedol, že sa dopracuje k výslednej percentuálnej hodnote poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty následkom pracovného úrazu tak, že vyhodnotí 1/ existenciu pracovného úrazu, 2/ klinický dôkaz stupňa poškodenia orgánu alebo systému, to znamená akceptovať klinické štádiá poškodenia zdravia následkom pracovného úrazu, 3/ určí percento pracovných úkonov, ktoré poškodený nemôže vykonávať v dôsledku pracovného úrazu na základe profesiogramu, 4/ zistí, či poškodený bol preradený na výkon inej práce, 5/ zistí, či v dôsledku pracovného úrazu sa u poškodeného stratili alebo znížili pracovné zručnosti alebo psychické schopnosti. a to v súlade s Metodickým usmernením Sociálnej poisťovne č. 12/2013. K ďalšej námietke poukázali na to, že súdny znalec sa v znaleckom posudku jednoznačne vyjadril, že 9 %-ný podiel pracovného úrazu na ťažkostiach poškodeného je následok nezávažného narušenia istej rovnováhy prítomných degeneratívnych zmien na chrbtici pacienta s ešte dostačujúcimi fyziologickými kompenzačnými mechanizmami, keď poškodený dokončil pracovnú zmenu a pokračoval v práci v nasledujúce dni. Ďalej poukázali na to, že zobrazovacie MR vyšetrenie driekovokrížovej chrbtice v roku 2016 potvrdilo chronické degeneratívne zmeny a vrodene zúžený miešny kanál. Tento nález potvrdzuje, že u poškodeného boli degeneratívne zmeny chrbtice prítomné už pred pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 26. februára 2016, nakoľko vývoj degeneratívnych zmien prebieha na štruktúrach chrbtice viac ako 2 roky. Aj v znaleckom posudku č. 6/2020 sa uvádza, že ,,MR vyšetrenie driekovej chrbtice zobrazuje chronické zmeny degeneratívne, ktorých vznik sa datuje jednoznačene pre dátum predmetného úrazu a nemožno ich s ním jednoznačne spájať- chondróza diskov L2/3, L4/5 a L5/ S1, užšie neuroforamina na podklade deformačných zmien, chronické zmeny degeneratívne, ktoré sa mohli zhoršiť, mechanizmom úrazu ako ho p. G. uviedol- dorzomediálna protrúzia disku L4/5 pri fissure anulus fibrosus“. Posúdenie zdravotného stavu vlastným objektívnym vyšetrením poškodeného znalcom nebolo v prípade určenia poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty potrebné, nakoľko poškodený je už po operácii chrbtice a aktuálny funkčný stav nezodpovedá nálezu v čase pracovného úrazu. V takýchto prípadoch sa vychádza zo záznamov v zdravotnej dokumentácii. Sociálna
poisťovňa doložila k znaleckému dokazovaniu všetky odborné lekárske vyšetrenia poškodeného. Znalec v znaleckom posudku podrobne vysvetlil vývoj degeneratívnych zmien na chrbtici a ich klinické prejavy. Z odborných vyšetrení jednoznačne vyplýva, že p. G. mal chrbticové ťažkosti už pred pracovným úrazom zo dňa 26. februára 2016. Znalec v dodatku č. 1 k znaleckému posudku 6/2020 uvádza, „Tieto zmeny a ich jednoznačne chronickú podobu preukázalo MR vyšetrenie LS chrbtice“. Ďalej sa uvádza, že „príznaky radikulárneho dráždenia (iradiácia bolestí do PDK) sú pacientom udávané jeho praktickému lekárovi až 2.5.2016“. Znalec upozornil v dodatku k znaleckému posudku, „že až 2.5.2016 sa objavuje symptomatológia, ktorá svedčí pre platničkové poškodenie s dráždením nervových štruktúr“. V čase vystavenia tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ nemal všeobecný lekár pre dospelých ešte k dispozícii výsledok zobrazovacieho MR vyšetrenia, ktoré bolo realizované až v júli 2016, preto nemohol presne určiť diagnózu na tomto tlačive. Taktiež prvé neurologické vyšetrenie bolo vykonané až počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, konkrétne 28. júna 2016. Na predmetnom tlačive vyznačil všeobecný lekár pre dospelých diagnózu všeobecne ako S 33 (t.j. „vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie klbov a väzov driekovej chrbtice a panvy“), nie S 33.0 (t.j. ,,Úrazové puknutie driekovej medzistavcovej platničky“). Vyjadrili záver, že podľa prepúšťacích správ z kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Martin je zrejmé, že pán G. mal problémy s krčnou aj driekovou chrbticou viac rokov pred pracovným úrazom chrbtice. Pri vyšetrení na ambulancii Kliniky pracovného lekárstva v UN Martin dňa 12. augusta 2011 sa uvádza, že ho bolieva chrbtica- hlavne driekovokrížová s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny, v závere tohto vyšetrenia je uvedený cervikobrachiálny (t.j. krčnoramenný) syndróm predovšetkým vpravo, myofasciálny syndróm C (t.j. krčnej) chrbtice, uvedená je recidivujúca diskogénna lumbalgia (t.j. opakujúca sa bolesť driekovej chrbtice) so sekundárnymi blokátormi sakroiliakálneho zhybu vpravo a pseudoradikulárny syndróm vpravo. Pri neurologickom vyšetrení dňa 26. februára 2013 je v závere vyšetrenia uvedený chronický difúzny vertebrogénny algický syndróm s dynamickou poruchou krčnej a driekovokrížovej chrbtice, neurológ hodnotí trvalý stav, oproti vyšetreniu r. 2010 zhoršenie funkcie pohybového aparátu chrbtice aj kĺbov horných končatín. Pri vyšetrení ortopédom v marci 2013 je v závere uvedená diagnóza cervikobrachiáiny syndróm vpravo dermatóm C5-6, tiež vertebrogénny algický syndróm driekovokrížovej chrbtice chronický recidivujúci a iritácia sakroiliakálne vpravo. Pri vyšetrení na ambulancii Kliniky pracovného lekárstva v UN Martin dňa 15. júna 2015 sú uvádzané bolesti bedrovej chrbtice s vystreľovaním do pravej dolnej končatiny. Viaceré odborné lekárske vyšetrenia z obdobia pred pracovným úrazom teda jednoznačne potvrdzujú chronické chrbticové ťažkosti. Poškodený od samotného úrazu dňa 26.02.2016 do začiatku DPN od 20.06.2016 pracoval na svojej pôvodnej pracovnej pozícii, ktorá je robotníckeho charakteru takmer 4 mesiace. Pracovný úraz je podľa zákona definovaný ako poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. U poškodeného je ako mechanizmus vzniku ťažkostí popisované krivé dostúpenie na neukotvenú lištu na podlahe. Ak by uvedený mechanizmus úrazu predsa vyvolal také závažné poškodenie medzistavcovej platničky s príslušnou klinickou symptomatológiou, poškodený by nebol pre silné bolesti schopný takú dlhú dobu podávať systematický pracovný výkon. Prvá návšteva lekára po úraze však bola až o 14 dní - t.j. 10. marca 2016. Príznaky radikulárneho dráždenia sú pacientom udávané jeho praktickému lekárovi až 2. mája 2016. V závere vyjadrili, že z lekárskych vyšetrení jednoznačne vyplýva, že pán G. už pred predmetným úrazom trpel chronickými ťažkosťami v krčnej a driekovej časti chrbtice. Tieto zmeny a ich jednoznačne chronickú podobu preukázalo MR vyšetrenie LS chrbtice. Ak by tieto zmeny medzistavcových platničiek diagnostikované MR vyšetrením LS chrbtice 25.07.2016, tak by zákonite vyvolali kruté bolesti v driekovej chrbtici veľmi pravdepodobne aj s koreňovou iritáciou. Znalec z preštudovaných doložených zdravotných materiálov nenadobudol istotu, že sa u pána Z. nevyskytli aj iné okolnosti, ktoré zhoršili jeho chronické ťažkosti. Znalec upozornil, že až 2. mája 2016 sa objavuje symptomatológia, ktorá svedčí pre platničkové poškodenie s dráždením nervových štruktúr. Posudkový lekári určili pokles pracovnej schopnosti je 9%. V časti pracovná rekomandácia bolo uvedené: doteraz vykonávaná pracovná činnosť, zamestnaný ako: ,,sústružník, nastavovač“, pričom nebolo vyjadrené obmedzenie schopnosti a popis vykonávanej práce. Výrok posudku bol: nie je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 %-ný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách bola určená na 9 % s tým, že úrazová renta nevznikla. Kód dg./skupina chorôb - položka S33.
48. Vo vzťahu k žalobným bodom správny súd uvádza, že posudkoví lekári pobočky a žalovaného v Lekárskych správach zo dňa 18. februára 2021 a 18. novembra 2020 sa zaoberali všetkými listinnými dôkazmi, a to lekárskymi správami pred a po úraze, týkajúcimi sa zdravotného stavu žalobcu, na základe ktorých konštatovali multietážové postihnutie, pokročilé deformačno degeneratívne zmeny, vrodený
zúžený miešny kanál chrbtice, ktoré diagnózy potvrdzujú, že žalobca mal chrbticové ťažkosti už pred úrazom zo dňa 26.02.2016, čo vyplýva zo správy Univerzitnej nemocnice Martin, odbor amb. KPL zo dňa 12.08.2011 a Správy Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 15.06.2015, podľa ktorej ide o stav trvalý, prognosticky dlhodobo nepriaznivý, oproti roku 2013 ide o progresiu LIS vpravo. Podľa správneho súdu tieto zistenia správneho orgánu, že zdravotný stav žalobcu charakterizovaný ako degeneratívne zmeny chrbtice bol prítomný už pred úrazom, majú základ v logickom posúdení a vyhodnotení doložených dôkazov. Ak žalobca tvrdil, že síce nespochybňuje existenciu určitého chorobného stavu, avšak tento ho do času prejavenia následkov pracovného úrazu neobmedzoval, tak správny súd uvádza, že nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť zdravotných ťažkostí spočívajúcich v degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách s utrpeným pracovným úrazom. V súvislosti s posúdením poškodením zdravia, a to vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy, ktoré žalobca utrpel v súvislosti s pracovným úrazom dňa 26.02.2016 posudkoví lekári pobočky a žalovaného vychádzali nielen z doložených lekárskych nálezov a vyšetrení, ale aj záverov znalca v znaleckom posudku v spojení s dodatkom, s ktorým posúdením, a to určenou mierou poklesu 9% pracovnej schopnosti, sa stotožnili, čo aj náležite v posudkoch zdôvodnili.
49. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa znaleckého posudku správny súd opätovne v zhode so žalovaným poukazuje na to, že spôsob určenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, výslovne neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Ak posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pri určení percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku pracovného úrazu postupovali tým spôsobom, že posudzovali zdravotnú dokumentáciu žiadateľa vo väzbe na závery znaleckého posudku v znení dodatku, ktoré posúdenie sa stalo podkladom pre rozhodnutie žalovaného, tak tomuto postupu nemožno nič vytknúť. Je zrejmé, že znalecké dokazovanie je významným druhom dôkazného prostriedku, prostredníctvom ktorého sa hľadajú odpovede na odborné otázky relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu veci, na zodpovedanie ktorých nie je správny orgán oprávnený, respektíve presahuje rámec jeho kompetencie.
50. K námietke, že zhoršenie zdravotného stavu žiadateľa nebolo posúdené s ohľadom na konkrétne činnosti žalobcu podľa profesiogramu, zvýrazňuje správny súd to, že žalobca v časovom období po pracovnom úraze zo dňa 26.02.2016 až do júna 2016 vykonával prácu v pôvodnom pracovnom zaradení a ostatné pracovné činnosti pôvodného pracovného zaradenia bez obmedzenia. Posudkoví lekári z predložených lekárskych vyšetrení a správ vo väzbe na závery znaleckého posudku stanovili súvis zdravotných ťažkostí žalobcu v súvislosti s poškodením chrbtice v dôsledku pracovného úrazu percentuálnym podielom 9 %, ktoré percento nepredstavuje vymedzenie konkrétnych pracovných činností, ktoré žalobca vykonávať nemôže, ale pokles pracovnej schopnosti bol určený vo vzťahu ku všetkým pracovným činnostiam vykonávaným v čase utrpenia pracovného úrazu t.j. v zmysle profesiogramu. Pracovná náplň (pracovná anamnéza) žalobcu, z ktorej vychádzali posudkoví lekári vo svojich posudkoch, bola popísaná - uvedená na prvej strane Lekárskej správy Zápisnice zo dňa 18.novembra 2020 ako aj v Lekárskej správe - Zápisnice zo dňa 18. februára 2021, a to podrobným popisom činnosti a času (minút) za jeden deň pred vznikom pracovnej udalosti. Posudkoví lekári v Posudkoch zo dňa 18. novembra 2020 a ani zo dňa 18. februára 2021, a to v časti ,,Pracovná rekomandácia“ uviedli k ,,doteraz vykonávaná pracovná činnosť, zamestnaný(á) ako: sústružník, nastavovač“, pričomv časti ,, navrhované pracovné zaradenie“ neuviedli iné pracovné zaradenie na trhu práce, resp. obmedzenie pracovnej činnosti oproti doteraz vykonávanej činnosti. Žalobca nepreukázal, že by po pracovnom úraze požiadal svojho zamestnávateľa o poskytnutie úľav, resp. o zmenu pracovnej pozície (zaradenia) z dôvodu obmedzeného vykonávania pracovných činností pôvodného pracovného zaradenia, a to v dôsledku pracovného úrazu. Žalobca taký dôkaz nepredložil. Nebolo preukázané, že by zo strany zamestnávateľa došlo k úprave pracovnej náplne po pracovnom úraze. Ak aj žalobca doložil Dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorá je datovaná dňom 21.01.2019, a ako dôvod skončenia pracovného pomeru je uvedené, že stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, tak uvedené bez ďalšieho nepreukázalo stratu spôsobilosti práve v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že skutočnosť, že zamestnávateľ, žalobcu nemal možnosť preradiť na vykonávanie inej práce, nie je z posudkového hľadiska významná, ani spôsobilá preukázať vyšší pokles pracovnej schopnosti žalobcu. Ustálenie konečnej miery poklesu pracovnej schopnosti je úlohou, ktorá je výlučne zverená posudkovým lekárom a jej výška nesmie závisieť od toho, či konkrétny zamestnávateľ vzhľadom na
svoje schopnosti a možnosti má možnosť dotknutého zamestnanca preradiť na inú prácu. Úrazová renta totiž neslúži na kompenzáciu nemožnosti vykonávania niektorých z pôvodne vykonávaných činností spôsobenej situáciou zamestnávateľa, respektíve inými okolnosťami, než priamo pracovným úrazom. Dôležité je, či pôvodne vykonávané pracovné úkony žalobca napriek utrpenému úrazu z pohľadu svojho zdravotného stavu vykonávať môže, alebo nie. Rovnako je potrebné odlišovať spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu na pracovnoprávne účely a na účely úrazovej renty. Pokiaľ žalobcovi klesla spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu o akýkoľvek podiel, bolo povinnosťou zamestnávateľa žalobcu preradiť na inú pracovnú pozíciu, respektíve s ním skončiť pracovný pomer, k čomu aj došlo v roku 2019, pretože zo strany zamestnávateľa je totiž na výkon práce potrebná úplná schopnosť vykonávať prácu. Rovnako tak lekári pracovného lekárstva boli povinní označiť žalobcu ako nespôsobilého vykonávať pôvodnú pracovnú pozíciu, ak jeho spôsobilosť v akomkoľvek rozsahu klesla.
51. V konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich závery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že zdravotný stav žalobcu (aj keď tento svoj zdravotný stav a jeho súvislosť s pracovným úrazom vníma inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu pracovnej schopnosti, ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch. Nebola však v konaní preukázaná vyššia miera poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom tak, ako bolo ustálené znalcom a následne posúdené aj posudkovými lekármi, čo by odôvodnilo priznanie miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku úrazu vo vyššej miere ako 9 %.
52. Správny súd zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona č. 461/2003 Z.z., teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o poškodení zdravia v dôsledku pracovného úrazu a určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobcu a odstránenie prípadných pochybností súd nezistil. Správny súd námietku týkajúcu sa poukazu na správu o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2019 u žalovaného, realizovanie vzdelávania a organizáciu školení, a v dôsledku toho nestrannosť lekárskej posudkovej činnosti nepovažoval v danom prípade za relevatnú. Rovnako poukazuje na to, že na účely zabezpečenia príjmu v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu, v dôsledku ktorého došlo k poklesu pracovnej schopnosti, slúži dôchodková dávka - invalidný dôchodok.
53. Ak žalobca chcel relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov posudkových lekárov a správnosť záverov znaleckého posudku v znení dodatku, mal možnosť sám zabezpečiť si znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom musel nielen správny orgán, ale následne aj všeobecný súd vysporiadať, resp. mal preukázateľné spochybniť v administratívnom spise doložené dôkazy, k čomu nedošlo. Teda žalobca mohol využiť všetky prostriedky, ktoré poskytuje zákon a následne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho tvrdených práv.
54. Pokiaľ žalobca poukazoval aj na to, že pokles schopnosti nebol posudzovaný v jeho prítomnosti, tak je potrebné uviesť, že žalovaný si ako podklad rozhodnutia zaobstaral odborné posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom, ktorý je na túto činnosť oprávnený podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 a tento ho posúdil bez účasti žalobcu v súlade s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením Covid-19, pričom uvedené bolo možné aplikovať i na zabezpečenie dôkazu, a to znaleckého posudku vypracovaného znalcom A., znalcom v odbore chirurgia, neurochirurgia ktorý posudzoval kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu a jednotlivé nálezy a ako znalec a odborník v daných odboroch posudzoval odbornú otázku.
55. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, tiež konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, v súlade s rozhodnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým správny súd súhlasí. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa, podľa názoru správneho súdu, dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v
podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
56. Preto správny súd, po vyhodnotení žalobných námietok, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné, nepovažujúc žalobné námietky za dôvodné podľa §190 SSP, za použitia § 199 ods. 3 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
57. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 s prihliadnutím na § 168 a contrario. Žalobca v konaní nebol úspešný z titulu zamietnutia žaloby, preto nemal právo na náhradu trov súdneho konania. Žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo žiadať, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.