Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Sa-44-2020.pdf
PDF · 159.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: D. U., nar. XX.XX.XXXX, V. H. XX, M., zastúpený JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, Rooseveltova 6, Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 66985-2/2020-BA zo dňa 24.08.2020, takto
rozhodol:
I./ Žalobu z a m i e t a.
II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 03.12.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 66985-2/2020-BA zo dňa 24.08.2020, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14373-7/2020- BA zo dňa 09.06.2020 a uplatnil si náhradu trov konania.
2. Uviedol, že dňa 12.08.2013 požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice o priznanie nároku na úrazovú rentu z dôvodu pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 29.01.2012 pri výkone práce u zamestnávateľa C. I. F. F.. F. E..D.., na pozícii U., keď pri vyberaní rúry potrebnej na expedíciu zo skládky došlo k samovoľnému uvoľneniu ostatných rúr, pričom jedna mu zatlačila stehno ľavej nohy a bok o ďalšiu rúru na skládke, čím utrpel pomliaždenie svalových skupín ľavého stehna. Od tohto úrazu sa mu závažne zhoršili bolesti chrbtice, trpí bolesťami v ľavom stehne, jeho pohyblivosť je značne obmedzená, nevydrží stáť dlhšie ako hodinu, nespí v noci pre bolesti, jeho zdravotný stav mu znemožňuje si nájsť zamestnanie, pokiaľ absolvuje cestu k lekárovi zvyšok dňa musí odpočívať a byť v pokoji. Našiel si prácu v SBS službe, ale keďže nedokáže dlhšie stáť, o túto prácu prišiel. Pre zdravotné problémy spôsobené pracovným úrazom mu reálne znemožňujú zamestnať sa a z tohto dôvodu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určená žalovaným v rozsahu 5%, absolútne nezodpovedá skutočnosti.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 14373-7/2020-BA zo dňa 09.06.2020 rozhodla, že nemá nárok na úrazovú rentu s poukazom na to, že posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 5 %. Voči danému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Zdôraznil, že nesúhlasí so stanovením miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške 5 %. Od úrazu sa mu závažne zhoršili dovtedajšie chronické bolesti chrbtice, trpí veľkými bolesťami v ľavom stehne a chrbte, trpnú mu ruky a nohy, nedokáže ani odniesť nákup z obchodu, stáva sa mu, že sa mu podlomia nohy (spadol na zastávke MHD), jeho pohyblivosť je značne obmedzená, nevydrží stáť dlhšie ako hodinu, nespí v noci pre bolesti, aj keby chcel spať musí zmeniť polohu a sadnúť si alebo sa prejsť, spí cca 3 až 4 hodiny za noc, je permanentne v bolesti, na ktorú berie Tramal, čo je veľmi silný liek používaný pri
pooperačných stavoch, zdravotný stav mu znemožňuje zamestnať sa. Zdravotné problémy spôsobené pracovným úrazom reálne a skutočne mu znemožňujú zamestnať sa v akomkoľvek zamestnaní a z toho dôvodu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určená žalovaným v rozsahu 5%, absolútne nezodpovedá skutočnosti. Pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti sa skúma pokles pracovnej schopnosti poškodeného voči doterajšiemu pracovnému zaradeniu, t. j. zaradeniu, v ktorom žalobca utrpel úraz. Pracovnou náplňou žalobcu bolo vykonávanie čistiacich a manipulačných prác, a to 20 % pracovného času pripadalo na prípravu, 30 % uchytenie bremena, presun bremena na kamión, koordinácia so žeriavnikom, 20 % kontrola uloženia, fixácia, označenie, 30 % - čistiace a pomocné práce (zametanie a kosenie). Vykonávanie tejto pracovnej pozície si vyžaduje neustály pohyb, sústavnú chôdzu, zohýnanie sa, naskakovanie a zoskakovanie z kamiónu za účelom uloženia a fixácie nakladaného bremena, manipulácia s hákom pri upevňovaní na hák, zdvíhanie háku žeriavu (ten má cca 15-20 kg).
4. Zdôraznil, že vzhľadom na dôsledky pracovného úrazu nielen že nedokáže vykonávať ani prácu viazača bremien/manipulátora, ako zamestnanie v pracovnom zaradení do úrazu, ale nedokáže vykonávať ani žiadnu inú prácu, z toho dôvodu požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Do utrpenia úrazu vždy pracoval, má 4 deti, o ktoré sa potreboval starať, nemohol si dovoliť byť nezamestnaný. Od uvedeného úrazu nedokáže fungovať v žiadnom zamestnaní pre obmedzenie schopnosti fyzického pohybu. V dôsledku zlého zdravotného stavu a z toho prameniacej zlej životnej situácie sa u neho vyvinula depresia, o čom predložil lekársku správu zo dňa 19.05.2014. Po úraze bol dlhodobo PN, a to aj opakovane od 27.08.2020 pre komplikácie úrazu (dôkaz lekárska správa U.. V. zo dňa 14.11.2012).
5. Rozhodnutím č. 14373-7/2020-BA zo dňa 09.06.2020 Sociálna poisťovňa, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) rozhodla, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012 podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“) nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že pri posudzovaní nárokov poškodeného vychádzala z podkladov Žiadosť o priznanie úrazovej renty doručenej dňa 12.08.2013, Záznam o pracovnom úraze spísaný dňa 31.01.2012, Oznámenie poistnej udalosti zo dňa 07.03.2012, List právnej zástupkyne zo dňa 29.10.2013, Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 30.12.2011, Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16Cpr/5/2013 zo dňa 18.01.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CoPr/9/2017 zo dňa 20.11.2018, podklady od zodpovedného zamestnávateľa doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 15.05.2020, lekárska správa zo dňa 25.05.2020, plnomocenstvo zo dňa 16.01.2020.
6. Posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pritom vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného priamo posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť, pričom pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného, vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu, sa zohľadňuje - stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, - pracovná náplň
- profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali, - percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať, z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť zistí percento pracovných úkonov z pracovného času (pracovnej zmeny) v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli príčinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ktoré už nemôže vykonávať a súčasne zistí percento ostatných zostávajúcich činností, ktoré môže vykonávať, - skutočnosť, či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, respektíve či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu ako tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z povolania, -možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného (tzv. pracovná rekomandácia).
7. Pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty skutočnosť, že zamestnávateľ nemá možnosť poškodeného zamestnávať iba na niektorých z pôvodne vykonávaných pracovných činností, podľa profesiogramu nie je z posudkového hľadiska rozhodujúca a vzhľadom
na priame následky choroby z povolania alebo pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu práce (prevádzka, priestory, pracovné pomôcky), prípadne druh pracovných činností pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100%. Reálna miera poklesu pracovnej schopnosti vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percentá pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže na pôvodnom pracovisku vykonávať a ostatných posudkovo závažných skutočností tak, ako sú tieto vymenované vyššie. Pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol poškodený potenciálne vykonávať, ale len voči jednému doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z povolania. Týmto sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účel úrazovej renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Z toho vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty môže byť ohodnotený iným (vyšším alebo nižším, prípadne rovnakým) percentom poklesu pracovnej schopnosti, ako bude miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity na to isté zdravotné postihnutie.
8. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice vystavenej dňa 25.05.2020, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 12.08.2013 v dôsledku pracovného úrazu, zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 5%, v dôsledku čoho podľa § 88 zákona nespĺňa podmienku na úrazovú rentu. Poškodený od 01.01.2012 do 01.07.2012 pracoval u zodpovedného zamestnávateľa C. I. F. F.. F. E..D.. ako manipulant. Dňa 29.01.2012 utrpel pracovný úraz, keď pri vyberaní rúry potrebnej na expedíciu zo skládky došlo k samovoľnému uvoľneniu ostatných rúr, pričom jedna mu pritlačila stehno ľavej dolnej končatiny a bok o ďalšiu rúru na skládke. Bol hospitalizovaný na ortopedickom oddelení na pozorovanie pre možný rozvoj kompartnent syndrómu. Pri prepustení sa udávané parestézie upravili a len diskrétne pretrvávali. Dňa 20.03.2012 bola odporúčaná postupne plná záťaž. Pri neurologickom vyšetrení dňa 04.04.2012 boli zaznamenané hyperalgické reakcie na ohmat ľavého stehna. Pri ortopedickom vyšetrení dňa 03.10.2012 udával silné bolesti celých horných aj dolných končatín a bolo odporúčané neurologické, aj psychiatrické vyšetrenie. Záver bol stanovený ako poúrazová adaptačná reakcia. Neurologické vyšetrenie nevykazovalo patologické odchýlky od normy, aj postoj I. - III., chôdza I. - II. a orientačná citlivosť boli v norme. Dlhodobo udával parestézie (tŕpnutie, mravčenie) ľavého stehna. Dané naznačuje suspekciu rentových tendencií. Dňa 25.11.2013 bol poškodený posúdený na účely úrazovej renty, miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená v rozsahu 5 %, nakoľko pretrvávala ľahká hypotrofia stehnových svalov ľavej dolnej končatiny s miernym oslabením svalovej sily. Pohyblivosť kĺbov bola zachovaná nebolestivá, postoj a chôdza boli v norme. Neurologický nález nevykazoval periférnu neuropatiu. Zmeraním bola dokázaná zhoda objemov stehnových svalov oboch dolných končatín. Rozhodnutie o úrazovej rente nebolo vydané kvôli prebiehajúcemu súdnemu sporu vo veci určenia pracovnoprávneho vzťahu ako pracovného pomeru u zodpovedného zamestnávateľa. Po ukončení súdneho sporu Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 14.11.2019 požiadala Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Košice o posúdenie správnosti miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného uvedenej v lekárskej správy zo dňa 25.11.2013, ako aj vyjadrenie k vznesenej námietke poškodeného (nesúhlasil s mierou poklesu pracovnej schopnosti určenou v rozsahu 5%, ako aj so skutočnosťou, že pracoval 10 až 12 hodín denne). Súd v rozsudku konštatoval, že poškodený od 01.01.2012 do 29.01.2012, t. j. do dňa pracovného úrazu odpracoval 13 zmien, čo je 146 hodín a 15 minút, teda jedna zmena trvala priemerne 11 hodín a 15 minút. Dĺžka pracovnej zmeny, ani počet odpracovaných zmien, nemajú u pracovných úrazov vplyv na mieru poklesu. Či poškodený utrpel úraz v prvý pracovný deň alebo po 20-tich rokoch práce, začiatkom pracovnej zmeny alebo na jej konci, nie je relevantné. Rozhodujúce je poškodenie zdravia a jeho vplyv na pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Pracovnú náplň u poškodeného v čase pracovného úrazu bolo vykonávanie čistiacich a manipulačných prác. Denný pracovný čas bol rozložený na prípravu pokladov - 20 %, uchytenie bremena a presun bremena na kamión, koordinačná činnosť so žeriavnikom
- 30 %, ukončovacie práce po manipulácii - kontrola uloženia materiálu, fixácia materiálu, označenie
- 20 %, čistiace a pomocné práce podľa potreby (zametanie a kosenie) - 30 %. Pri pracovnom úraze poškodený utrpel pomliaždenie svalových skupín ľavého stehna bez zlomeniny kosti s následným opuchom. Podozrenie na rozvoj kompartment syndrómu sa nepotvrdilo a po 6-dňovej hospitalizácii bol začiatkom februára 2012 prepustený. Od konca marca 2012 už bola doporučená plná záťaž končatín. Priemerná dĺžka práceneschopnosti u pomliaždenia stehna je udávaná v dĺžke 21 dní. Bolesti v driekovej chrbtici máva od svojich 20 rokov veku. Od konca roka 2013 sa zhoršili. Ortopedické vyšetrenie v
novembri 2013 bolo záverované ako funkčný vertebrogénny syndróm driekovej chrbtice s priaznivým ortopedickým nálezom. Keď začiatkom roku 2016 pracoval ako strihač kože, udával bolesti chrbtice, ľavého ramena vyžarujúce zhora do ramena a celej ľavej hornej končatiny a tŕpnutie v prstoch ľavej ruky. Pri ortopedickom vyšetrení vo februári 2016 referoval bolesti krížov v trvaní asi 2 mesiace. Chrbticové bolesti v súčasnom období nesúvisia s pracovným úrazom zo dňa 29.01.2012 - pomliaždením stehna ľavej dolnej končatiny. Vzhľadom k závažnosti zranenia, stupňu poškodenia, funkčnému obmedzeniu vo vzťahu k povolaniu robotníka vykonávajúceho manipulačné práce v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012 posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 5 %.
9. Žalovaný rozhodnutím č. 66985-2/2020-BA zo dňa 24.08.2020 odvolanie poškodeného, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14373-7/2020-BA zo dňa 09.06.2020 vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Prvostupňovým rozhodnutím poškodenému prvostupňový správny orgán podľa § 88 zákona nepriznal nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012. Voči danému rozhodnutiu podal poškodený prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie a nesúhlasil s daným rozhodnutím, aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/44/2009 zo dňa 16.02.2010 a namietal, že pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného sú rozhodujúce, respektíve ťažiskové tie pracovné činnosti, ktoré poškodený „vykonával vo vzťahu k poškodeniu zdravia úrazom a či je schopný ich ďalej vykonávať v podmienkach zamestnávateľa, u ktorého došlo k poškodeniu zdravia“. Podľa právnej zástupkyne v lekárskej správe zo dňa 25.11.2013 nebola posúdená schopnosť poškodeného vykonávať zamestnanie, v ktorom utrpel predmetný pracovný úraz, pričom miera poklesu jeho pracovnej schopnosti v rozsahu 5 % nebola zdôvodnená. Žiadala preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť ústrediu na nové prejednanie. Po preskúmaní rozhodnutia zo dňa 09.06.2020 a priloženej spisovej dokumentácie poškodeného v celom rozsahu žalovaný dospel k záveru, že postup ústredia pri nepriznaní nároku na úrazovú rentu bol správny.
10. Poškodený bol v čase utrpenia pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012 zamestnaný u zamestnávateľa C. I. F. F.. F. E..D.., F. F. Y. N. XXXX/XX, XXX XX V. - M. X., na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.12.2011, v ktorej boli ako druh dojednanej práce čistiace a manipulačné práce. Zo spisovej dokumentácie, a to zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze spísaného dňa 31.01.2012 a Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 07.03.2012 vyplýva, že poškodenému sa stal pracovný úraz dňa 29.01.2012 o 15:15 hod. a to tak, že pri vyberaní rúry potrebnej na expedíciu zásielky došlo k samovoľnému uvoľneniu ostatných rúr, pričom jedna pritlačila stehno ľavej nohy a bok poškodeného o ďalšiu rúru na skládke, v dôsledku čoho utrpel poranenie ľavého stehna. Dňa 26.06.2013 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, doručený návrh zo dňa 17.04.2013 adresovaný Okresnému súdu Bratislava II, ktorým sa poškodený domáhal určenia pracovnoprávneho vzťahu ako pracovného pomeru. Pobočka Bratislava listom z 05.09.2011 vyzvala právnu zástupkyňu JUDr. Rajtákovú na predloženie žiadosti o priznanie úrazovej renty podpísanej poškodeným, nakoľko podpis absentoval, pracovnej zmluvy, pracovnej náplne a profesiogramu. Dňa 27.07.2013 bol pobočke v Bratislave doručený list, v ktorom právna zástupkyňa uviedla, že poškodený nedisponuje, ani nikdy nedisponoval inými listinami, ktoré by mali bližšie opisovať náplň jeho práce a ktorého prílohou bola žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona zo dňa 24.09.2013 a dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 30.12.2011. Rozhodnutím zo dňa 12.11.2013 pobočka prerušila podľa § 293 ods. 1 zákona predmetné konanie až do doručenia právoplatného rozsudku súdu vo veci určenia pracovnoprávneho vzťahu ako pracovného pomeru.
11. Zdravotný stav poškodeného a pokles jeho pracovnej schopnosti bol posúdený lekárom pobočky Košice, ktorý v lekárskej správe zo dňa 25.11.2013 v časti s názvom Celkový posudok uviedol, že pracovná náplň poškodeného bola čistiace a manipulačné práce. Konštatoval, že u poškodeného pretrváva ľahká hypotrofia stehnových svalov ľavej dolnej končatiny s miernym oslabením svalovej sily. Pohyblivosť kĺbov je zachovaná, nebolestivá, postoj a chôdza sú v norme. Lekársky nález z neurologického vyšetrenia dňa 19.10.2012 nevykazuje periférnu neuropatiu. Objemy svalových svalov oboch dolných končatín sú zhodné. Na základe uvedeného určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 5%. Dňa 15.04.2014 pobočka Bratislava nariadila ústne pojednávanie, na ktorej bol zástupca poškodeného oboznámený s obsahom spisovej dokumentácie poškodeného. Okresný súd Bratislava II rozsudkom spisovej značky 16Cpr/5/2013-242 zo dňa 18.01.2017 rozhodol o určení, že poškodený bol ku dňu 29.01.2012 v pracovnom pomere u
zamestnávateľa. Rozsudok napadol zamestnávateľ odvolaním. Dňa 24.06.2019 bol pobočke Bratislava doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CoPr/9/2017-278 zo dňa 20.11.2018, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Tento nadobudol právoplatnosť na 05.03.2019. Dňa 15.05.2020 bol pobočke Bratislava doručený list s názvom „U. D. - podklady“, v ktorom zamestnávateľ uviedol rozloženie denného pracovného času poškodeného, v rámci ktorého 20 % predstavovalo prípravu podkladov, klinov na fixáciu bremena, 30 % predstavovalo uchytenie bremena a presun bremena na kamión, koordinačnú činnosť so žeriavnikom, 20 % predstavovalo ukončovacie práce po manipulácii - kontrola uloženia materiálu, fixácia materiálu a jeho označenie a 30 % predstavovalo čistiace a pomocné práce, podľa potreby - zametanie a kosenie, činnosti podľa potreby. Prílohou boli aj ďalšie podklady súvisiace s predmetným pracovným úrazom.
12. Posudkový lekár pobočky Košice vypracoval lekársku správu zo dňa 25.05.2020. Na základe tohto posudku vydalo ústredie rozhodnutie zo dňa 09.06.2020, ktorým poškodenému nepriznalo nárok na úrazovú rentu v dôsledku predmetného pracovného úrazu. Posudková lekárka ústredie vyhotovila lekársku správu zo dňa 31.07.2020, v ktorej potvrdila posudkovým lekárom, pobočky Košice stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vo výške 5 %, pričom zhodnotila všetky doložené lekárske nálezy a vyšetrenia absolvované poškodeným po prvom posúdení jeho zdravotného stavu v novembri 2013. V časti s názvom „Celkový posudok“ konštatovala, že kontrolné ortopedické vyšetrenia potvrdzujú zhojenie ľavého stehna. Ortopedická liečba prebiehala pre bolesti chrbtice v driekovej oblasti, ktoré absolútne nesúvisia s predmetným pracovným úrazom, nakoľko vtedy k poškodeniu chrbtice nedošlo. Na tieto bolesti sa poškodený prerušovane preliečuje od svojich 20-tich rokov, pričom tieto súvisia s degeneratívnymi, vekom podmienenými zmenami na chrbtici, ktoré sa dlhodobo vyvíjajú a sú v bežnej populácii časté. V lekárskych nálezoch z ortopedických vyšetrení v roku 2016 nehybnosť bedrových kĺbov, kolien a členkov voľná, bez obmedzenia. Lekárske nálezy z ortopedických vyšetrení U.. Z. V., D., dokumentujú bolesti chrbtice, kĺbov a hlavy, ktoré nemajú súvis s predmetným pracovným úrazom - pomliaždením ľavého stehna. Rovnako tak lekárske nálezy z neurologických vyšetrení taktiež verifikujú iba liečbu bolesti chrbtice. Doplnené EMG vyšetrenie vylúčilo poškodenie nervov dolných končatín. Nakoľko neurológom neboli zistené, okrem bolesti chrbtice, iné poškodenia, bola poškodenému doporučená psychiatrická liečba. Dňa 04.01.2013 bol poškodený druhýkrát vyšetrený psychiatrom pre poúrazovú adaptačnú reakciu, pričom ďalšie vyšetrenie absolvoval až dňa 27.09.2013 so záverom Zmiešaná úzkostno-depresívna porucha pri stresujúcich faktoroch. Poškodenému bolo v priebehu rokov zistené poškodenie pečene, kardiológom a internistom je liečený pre vysoký krvný tlak, urológom je liečený pre chronický zápal prostaty, pričom tieto ochorenia taktiež nesúvisia s predmetným pracovným úrazom. Cievne vyšetrenia vylúčili akékoľvek poškodenie, či ochorenie tepien a žíl dolných končatín. Posudková lekárka ústredia konštatovala, že samotný pracovný úraz zo dňa 29.01.2012 bol len ľahkou formou úrazu so zhojením stavu. Odbornými lekárskymi vyšetreniami neboli zistené žiadne komplikácie v súvislosti s následkami predmetného pracovného úrazu, pričom ani poškodením doložené lekárske vyšetrenia (ktorých neposúdenie v rámci prvostupňového konania namietala právna zástupkyňa poškodeného), nesúvisia s predmetným pracovným úrazom a nimi zistené ochorenia nemajú vplyv na mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného a preto nebol dôvod na ich hodnotenie v súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu na účely úrazovej renty. Na hodnotenie poklesu pracovnej schopnosti poškodeného nemá vplyv ani dĺžka pracovne zmeny, ani počet odpracovaných dní. Vzhľadom k predmetnému ľahkému pracovnému úrazu so zhojením stavu bez následných komplikácií v danej lokalite iba so subjektívne udávanými parestéziami (tŕpnutie, mravčenie), konkrétne vo vzťahu voči ťažiskovým pracovným činnostiam, je podľa posudkovej lekárky ústredia miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 5 % priaznivým zhodnotením. K námietkam poškodeného žalovaný uviedol, že preradenie na iné miesto alebo skončenie pracovného pomeru nemá automaticky za následok stanovenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti (rozsudok Krajského súdu v Prešove 4Sa/13/2016 zo dňa 19.01.2017).
13. V súvislosti s námietkou právnej zástupkyne ohľadne neodôvodneného nezohľadnenia niekoľkých lekárskych správ doložených do konania poškodeným pri opätovnom posúdení poklesu jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty dňa 25.05.2020, v dôsledku čoho konštatovala nedostatočné zistenie skutkového stavu uviedol, že lekárske nálezy doložené poškodeným do konania, ako uviedla posudková lekárka ústredia, dokumentujú také ťažkosti, respektíve ochorenia, ktoré nesúvisia s predmetným pracovným úrazom, na základe čoho posudkoví lekári Sociálnej poisťovne vyhodnotili, že tieto lekárske nálezy nemajú vplyv na pokles pracovnej schopnosti poškodeného zisťovaným na účely úrazovej renty. Ich neuvedenie v lekárskej správe zo dňa 25.05.2020 automaticky neznamená, že postup posudkového
lekára, pobočky Košice bol nezákonný a nesprávny, ale posudková lekárka ústredia tento postup riadne a dostatočne odôvodnila a preto mal za to, že skutkový stav vo veci bol zistený dostatočne a námietku právnej zástupkyne poškodeného považoval za neopodstatnenú. V lekárskych správach z ortopedických vyšetrení sa navyše uvádza, že zdravotný stav poškodeného v súvislosti s dolnými končatinami (poznámka: obojstranne, nielen ľavá dolná končatina je „bez zmeny“, „bez progresie“, či „bez zlepšenia“). V rámci posudzovania miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty je možné zohľadniť iba tie ťažkosti, ktoré priamo súvisia s utrpeným pracovným úrazom, nakoľko účelom úrazovej renty je zmierniť pokles zárobku poškodeného v dôsledku pracovného úrazu, respektíve choroby z povolania. Na účely zabezpečenia príjmu v prípade poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, bez ohľadu na súvis s pracovným úrazom, respektíve chorobou z povolania, slúži dôchodková dávka - invalidný dôchodok. Posudzovanie súvisu ťažkostí poškodeného s predmetným pracovným úrazom však, vzhľadom na absenciu medicínskeho vzdelania, nepatrí do kompetencie poškodeného, ani jeho právnej zástupkyne, ale uvedené je na odbornom zhodnotení posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Poškodený preukázateľne trpí ťažkosťami s chrbticou, ktoré súvisia s degeneratívnymi zmenami a preto v tomto smere mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu poškodeného, čo sa Sociálna poisťovňa žiadnym spôsobom nesnaží spochybniť, nakoľko tieto zmeny na chrbtici majú tendenciu sa dlhodobo vyvíjať a zhoršovať, a to aj bez úrazového deja, avšak tieto ťažkosti, ako bolo konštatované posudkovou lekárkou ústredia, rovnako ani ťažkosti súvisiace s pečeňou, vysokým krvným tlakom, či chronickým zápalom prostaty, nesúvisia s predmetným pracovným úrazom. Považoval za potrebné uviesť, že skutočnosť, že zdravotný stav poškodeného a pokles jeho pracovnej schopnosti bol v rámci prvostupňového a druhostupňového konania posudzovaný bez jeho prítomnosti, ako namietala právna zástupkyňa, nemožno považovať za nezákonný postup posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ale práve naopak, tento je v súlade s § 153 ods. 5 zákona v znení zákona č. 66/2020 Z. z. súvisiace s opatreniami prijatými počas krízovej situácie, z ktorých vyplýva, že osobná účasť poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná, a to ani za takých okolností, ak o to poškodený žiada, ako to bolo v tomto prípade. Poznamenal, že nakoľko poškodený nebol posúdený v osobnej prítomnosti, logicky tak nedošlo k meraniu objemu stehnových svalov oboch dolných končatín, ani posúdenie pohyblivosti v kĺboch, bolestivosti postoja a chôdze, ale posudková lekárka ústredia po podrobnom preštudovaní kompletnej zdravotnej dokumentácie poškodeného (a to aj lekárskych nálezov doložených do konania poškodeným, ktorými sa zaoberal v lekárskej správe zo dňa 31.07.2020) nezistila u poškodeného pretrvávajúce ťažkosti súvisiace s predmetným pracovným úrazom, ktoré by odôvodňovali zmeniť mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti pôvodne určenú v rozsahu 5 %, nakoľko zhoršenie zdravotného stavu v súvislosti s predmetným pracovným úrazom nebolo dokumentované. Práve naopak, ide o ľahkú formu pracovného úrazu so zhojením stavu, bez následných komplikácií (okrem subjektívne udávaného tŕpnutia a mravčenia), pokles pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 5 % považoval za priaznivé zhodnotenie. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne sa zhodli na tom, že v prípade poškodeného ide o ľahkú formu pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012 so zhojením stavu, bez následných komplikácií, so subjektívne udávanými ťažkosťami, ako sú tŕpnutie a mravčenie, pričom tieto ťažkosti ho výrazne neobmedzujú pri čistiacich a manipulačných prácach, na základe čoho určili mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného voči ťažiskovým činnostiam vykonávaným u zamestnávateľa v rozsahu 5 %. V tomto prípade toto percento nepredstavuje vymedzenie konkrétnych pracovných činností, ktoré poškodený vykonávať nemôže, ale posudkoví lekári Sociálnej poisťovne určili pokles pracovnej schopnosti vo vzťahu ku všetkým ťažiskovým pracovným činnostiam vykonávaným v čase utrpenia predmetného pracovného úrazu u zamestnávateľa, pričom ide podľa nich o zhojený stav, aj toto hodnotenie považuje posudková lekárka ústredia za priaznivé, reflektujúce vplyv predovšetkým subjektívne udávaných ťažkostí poškodeného. Preto nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona sú správne, podložené zdravotnou dokumentáciou poškodeného a v súlade s citovaným zákonom.
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.01.2020 žiadal žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v úvode svojho vyjadrenia poukazuje na skutkové okolnosti prípadu, ako aj na skutočnosti ako došlo k predmetnému pracovnému úrazu a prípadné spory, ktoré boli prejednávané na Okresnom súde Bratislava, ako aj Krajskom súde v Bratislave, pričom poukazuje aj na lekárske správy posudkových lekárov o vypracované v konaní, či už zo dňa 25.05.2020, ako aj 31.07.2020. K námietke právnej zástupkyne žalobcu, v ktorej namietal nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu uviedol, že základ jej právnej argumentácie spočíva v tvrdení, že žalobca, vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobený predmetným
pracovným úrazom, „nielen že nedokáže vykonávať ani prácu viazača drevín - manipulátora, ako zamestnanie v pracovnom zaradení do úrazu, ale ani žiadnu inú prácu“, na základe čoho je toho názoru, že miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku predmetného pracovného úrazu určená v rozsahu 5 % absolútne nezodpovedá skutočnosti. V súvislosti s jej námietkami uviedol, ako už bolo uvedené v rozhodnutí z 24.08. 2020, že spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, či choroby z povolania, neurčuje žiadny zákon, ani iná právna norma. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádzajú z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využívajú všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej, aj posudkovej praxe, dávajú do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom, respektíve chorobou z povolania, na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúmajú aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Vychádzajú pritom zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrenia hospitalizácií, ako aj (ak to okolnosti umožňujú) z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu poškodeného priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pričom zisťuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Posudkoví lekári zhodne určili pokles pracovnej schopnosti žalobcu vo výške 5%, svoj záver dostatočne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnili. Odvíjal sa najmä od skutočnosti, že v prípade žalobcu išlo o ľahkú formu pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012, pri ktorom utrpel pomliaždenie svalových skupín ľavého stehna bez zlomenín s následným opuchom, so zhojením stavu bez následných komplikácií, iba so subjektívne udávanými ťažkosťami, ako sú tŕpnutie a mravenčenie ľavého stehna, pričom tieto ťažkosti ho výrazne neobmedzujú pri čistiacich a manipulačných prácach. Od konca marca 2012 už bola žalobcovi doporučená plná záťaž končatiny, ako vyplýva z ortopedického vyšetrenia zo dňa 20.03.2012, pričom priemerná dĺžka dočasnej práceneschopnosti v prípade pomliaždenia stehna je udávaná v dĺžke 21 dní.
15. Opätovne poukazoval na účel úrazovej renty, ktorými kompenzoval osobe poškodenej pracovným úrazom, respektíve chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že v jeho dôsledku už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, ako pred jeho vznikom. V rámci posudzovania miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu na účel úrazovej renty je preto možné zohľadniť iba tie ťažkosti, ktoré priamo súvisia s utrpeným pracovným úrazom. Nespochybňoval zdravotné ťažkosti uvádzané žalobcom, avšak uviedol, že z posudkových záverov a z doloženej zdravotnej dokumentácie žalobcu jednoznačne vyplýva, že pracovný úraz zo dňa 29.01.2012 bol zhojený bez následných komplikácií v danej lokalite, okrem žalobcom subjektívne udávaného tŕpnutia a mravčenia. Ťažkosti žalobcu súvisiace s degeneratívnymi, vekom podmienenými zmenami na chrbtici, nemožno hodnotiť ako súvisiace s predmetným pracovným úrazom, nakoľko bolo preukázané, že žalobca bol v súvislosti s týmito ťažkosťami liečený už pred vznikom pracovného úrazu, a to prerušovane už od svojich 20 rokov, pričom tieto chronické degeneratívne zmeny majú tendenciu sa dlhodobo vyvíjať a zhoršovať, a to aj bez úrazového deja.
16. Na účely zabezpečenia príjmu v prípade poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, bez ohľadu na súvis s pracovným úrazom, slúži dôchodková dávka - invalidný dôchodok a preto žalobca postupoval správne, keď v súvislosti so zhoršujúcimi sa ťažkosťami chrbtice požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Žalovaný pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z objektívnych skutočností vyplývajúcich z dostupnej spisovej dokumentácie, posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti vychádzajú z predložených lekárskych správ a medicínskych záverov odborných lekárov, ktoré považujú za rozhodujúce pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu a na ktorých založili svoj odborný medicínsky záver, posudkoví lekári riadne vyargumentovali nemožnosť priznania nároku žalobcu na úrazovú rentu. Nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, ich medicínske závery a určený pokles pracovnej schopnosti sú podložené dôkazmi, na ktoré poukázali vo svojich lekárskych správach a v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona a sú správne a v súlade s citovaným zákonom. V zmysle § 196 zákona sa lekárske závery posudkových lekárov sociálneho poistenia považujú za dôkaz v konaní, na čo reflektoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici, rozsudok sp. zn. 24S/93/2012-31 zo dňa 11.01.2013, ktorý uviedol, že posudkový lekár má v kompetencii sám zhodnotiť zdravotný stav poškodeného, kde je potrebné posúdiť schopnosť vykonávať pracovnú a zárobkovú činnosť. Záverom žalovaný poukázal na rozhodnutie zo dňa 24.08.2020 a rozhodnutie zo dňa 09.06.2020 a skutočnosť, že žalobca, respektíve jeho právna zástupkyňa, nepredložili také dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť záverov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne o 5 % poklese pracovnej schopnosti žalobcu v
dôsledku predmetného pracovného úrazu, v súvislosti s čím sú námietky uvedené v správnej žalobe nedôvodné a neakceptovateľné.
17. Na pojednávaní konanom dňa 08.12.2021 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby a navrhla, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie tej skutočnosti, že žalobcove problémy v súčasnej dobe sú priamym následkom úrazu. Dodala, že u žalobcu sa závažne zhoršili dovtedajšie chronické bolesti chrbtice, trpí veľkými bolesťami v ľavom stehne a chrbte, tŕpnu mu ruky a nohy, stáva sa, že sa mu podlomia nohy, čo sa mu aj stalo keď spadol na zastávke MHD, jeho pohyblivosť je značne obmedzená, nevydrží stáť dlhšie ako hodinu, v noci spí 3-4 hodiny, pretože musí zmeniť polohu, musí vstať, prejsť sa a má permanentné bolesti, preto berie aj silný liek od bolesti Tramal. Tento jeho zdravotný stav mu neumožňuje sa zamestnať. Rovnako nie je schopný vykonávať prácu manipulanta, ktorú vykonával pred úrazom, keďže táto si vyžaduje nakladanie bremena, naskakovanie, vyskakovanie z kamiónu napríklad zohýnanie, sústavnú chôdzu, manipuláciu s hákom pri upevňovaní bremena, dvíhanie háku na žeriav, ktorý má zhruba 15-20 kg.
18. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach vo veci a žiadal správnu žalobu zamietnuť. Poukázal nato, že pokles pracovnej schopnosti v doteraz vykonávanej činnosti je odbornou medicínskou otázkou a posudzuje ju posudkový lekár príslušnej organizačnej zložky. Problémy, ktoré má žalobca nesúvisia s pracovným úrazom, ale sú to všeobecné problémy, nakoľko ide o chronické ochorenie chrbtice, ktoré pretrváva od cca 20. roku veku žalobcu. Navrhnuté znalecké dokazovanie považovala za nadbytočné, nakoľko posudkový lekár pobočky a zároveň posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie podrobne hodnotili zdravotný stav poškodeného a vychádzali z lekárskych správ predložených v tomto konaní a zároveň aj z pracovnej pozície žalobcu. Skutočnosť, že nejde o zdravotné problémy z pracovného úrazu verifikujú aj lekárske správy.
19. Správny súd v konaní podľa § 177 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) rozhodol na nariadenom pojednávaní a konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených v zákone č. 162/2015 (Správny súdny poriadok) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
20. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
22. Podľa § 134 ods. 1 SSP, je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
26. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
27. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
28. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
29. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
30. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
31. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
32. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
34. Pokiaľ ide o určenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, respektíve choroby z povolania ,tak spôsob jej určenia výslovne neurčuje žiadny zákon, ani iná právna norma. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádzajú z náplne práce, tzv. profesiogramu žiadateľa a využitím svojich profesionálnych skúseností z medicínskej, ako aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom, či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti žiadateľa, ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce, tzv. pracovná rekomandácia. Pri posudkovej činnosti vychádza jednak zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu obsahujúcu odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pričom zisťuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo samotného účely úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, respektíve chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom.
35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 66985-2/2020-BA zo dňa 24.08.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14373-7/2020-BA zo dňa 09.06.2020 vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu žalobcovi. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 09.06.2020 podľa § 88 zákona nepriznal žalobcovi nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012.
36. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone úrazového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona - Druhá časť, Tretia. Hlava - LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA).
37. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
38. Podľa § 153 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.
39. Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti, ale rovnako ako žalovaný musí vychádzať z lekárskych posudkov posudkových lekárov, kde posudzuje ich presvedčivosť s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci, najmä však s prihliadnutím na námietky osoby uplatňujúcej svoj nárok.
40. Z posudkov posudkových lekárov, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.05.2020, ako aj žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu zo dňa 31.07.2020, vyplýva skutočnosť, že v prípade žalobcu išlo o ľahkú formu pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012, pri ktorom utrpel pomliaždenie svalových skupín ľavého stehna bez zlomenín s následným opuchom, so zhojením stavu bez následných komplikácií, iba so subjektívne udávanými ťažkosťami, ako sú tŕpnutie a mravenčenie ľavého stehna, avšak tieto ťažkosti ho výrazne neobmedzujú pri čistiacich a manipulačných prácach. Na základe daného stanovili mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného voči ťažiskovým činnostiam vykonávaným u zamestnávateľa v rozsahu 5 %, pričom dané percento nepredstavuje vymedzenie konkrétnych pracovných činností, ktoré žalobca vykonávať nemôže, ale pokles pracovnej schopnosti bol určený vo vzťahu ku všetkým ťažiskovým pracovným činnostiam vykonávaným v čase utrpenia predmetného pracovného úrazu u zamestnávateľa, t.j. v zmysle profesiogramu. Pracovná náplň žalobcu, z ktorej vychádzali posudkoví lekári vo svojich posudkoch, bola predložená zo strany zamestnávateľa žalobcu dňa 15.05.2020 s uvedením rozloženia denného pracovného času žalobcu, v rámci ktorého 20 % predstavovalo prípravu podkladov, klinov na fixáciu bremena, 30 % predstavovalo uchytenie bremena a presun bremena na kamión, koordinačnú činnosť so žeriavnikom, 20 % predstavovalo ukončovacie práce po manipulácii - kontrola uloženia materiálu, fixácia materiálu a jeho označenie a 30 % predstavovalo čistiace a pomocné práce, podľa potreby - zametanie a kosenie, činnosti podľa potreby.
41. Rovnako posudkoví lekári aj náležite zdôvodnili, že zdravotné problémy, najmä bolesti chrbtice, ktoré má žalobca a ktoré uvádzal aj v priebehu súdneho konania a na základe čoho žiadal, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, nie sú v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom zo dňa 29.01.2012. Navyše kontrolné ortopedické vyšetrenia po úraze potvrdzujú zhojenie ľavého stehna. Následná ortopedická liečba prebiehala síce pre bolesti chrbtice v driekovej oblasti, avšak tieto absolútne nesúvisia s predmetným pracovným úrazom, nakoľko pri pracovnom úraze k poškodeniu chrbtice nedošlo. Na tieto bolesti sa žalobca prerušovane preliečuje od svojich 20-tich rokov a tieto súvisia s degeneratívnymi, vekom podmienenými zmenami na chrbtici, ktoré sa dlhodobo vyvíjajú a sú v bežnej populácii časté. V lekárskych nálezoch z ortopedických vyšetrení v roku 2016 nehybnosť bedrových kĺbov, kolien a členkov je voľná, bez obmedzenia a lekárske nálezy z ortopedických vyšetrení U.. Z. V., ortopédom, dokumentujú bolesti chrbtice, kĺbov a hlavy, ktoré nemajú súvis s predmetným pracovným úrazom - pomliaždením ľavého stehna. Takisto lekárske nálezy z neurologických vyšetrení verifikujú iba liečbu bolesti chrbtice a doplnené EMG vyšetrenie vylúčilo poškodenie nervov dolných končatín, pričom neurológom neboli zistené, okrem bolesti chrbtice iné poškodenia, bola žalobcovi doporučená psychiatrická liečba. Dňa 04.01.2013 bol žalobca druhýkrát vyšetrený psychiatrom pre poúrazovú adaptačnú reakciu, pričom ďalšie vyšetrenie absolvoval až dňa 27.09.2013 so záverom Zmiešaná úzkostno-depresívna porucha pri stresujúcich faktoroch. V priebehu rokov bolo zistené poškodenie
pečene, kardiológom a internistom je liečený pre vysoký krvný tlak, urológom je liečený pre chronický zápal prostaty, avšak ani tieto ochorenia nesúvisia s predmetným pracovným úrazom.
42. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa určenia miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch zo dňa 25.05.2020 a 31.07.2020 vyhodnotili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na jeho pracovnú náplň - vykonávanie čistiacich a manipulačných prác, a to na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobcu, ku dňu ich rozhodovania, predložené. Náležitým spôsobom zdôvodnili, prečo vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobcu možno určiť jeho mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 5 %. Posudkoví lekári rovnako aj náležite zdôvodnili, ktoré zdravotné postihnutia udávané žalobcom nesúvisia s pracovným úrazom zo dňa 29.01.2012 a z tohto dôvodu správny súd nenariadil vo veci znalecké dokazovanie navrhované žalobcom v konaní (pozri bod 41. rozsudku).
43. V priebehu súdneho konania nebolo zistené, že by posudkoví lekári prvého a druhého stupňa nevyhodnotili niektorú predchádzajúcu lekársku správu alebo nález, ktoré im predložil žalobca do času ich rozhodnutia v súvislosti s jeho žiadosťou o úrazovú rentu (§ 135 ods. 1 SSP). Preto aj pre potreby súdneho prieskumu súd vychádzal z daného ustanovenia § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a zo skutkového stavu, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie nároku žalobcu. Aj keď žalobca v odvolacom konaní pred správnym orgánom namietal, že prvostupňový správny orgán nezohľadnil, resp. nezaznamenal niektorú z lekárskych správ, s touto skutočnosťou sa náležite vysporiadal druhostupňový správny orgán, ktorý uviedol, že lekárske nálezy doložené poškodeným do konania, ako uviedla posudková lekárka ústredia, dokumentujú také ťažkosti, respektíve ochorenia, ktoré nesúvisia s predmetným pracovným úrazom, na základe čoho posudkoví lekári Sociálnej poisťovne vyhodnotili, že tieto lekárske nálezy nemajú vplyv na pokles pracovnej schopnosti poškodeného zisťovaným na účely úrazovej renty. Ich neuvedenie v lekárskej správe zo dňa 25.05.2020 automaticky neznamená, že postup posudkového lekára, pobočky Košice bol nezákonný a nesprávny, ale posudková lekárka ústredia tento postup riadne a dostatočne odôvodnila.
44. V konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že žalobcov zdravotný stav (aj keď tento svoj zdravotný stav vníma subjektívne inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu pracovnej schopnosti ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch. V zmysle týchto posudkov zdravotný stav žalobcu odôvodňuje priznanie miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 29.01.2012, vo výške 5 % .
45. Správny súd zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobcu a odstránenie prípadných pochybností súd nezistil. Správny súd rovnako poukazuje na to, že na účely zabezpečenia príjmu v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, v dôsledku ktorého došlo k poklesu pracovnej schopnosti, slúži dôchodková dávka - invalidný dôchodok.
46. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, tiež konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa, podľa názoru súdu, dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
47. Preto správny súd, po vyhodnotení žalobných námietok, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné, nepovažujúc žalobné námietky za dôvodné podľa §190 SSP, za použitia § 199 ods. 3 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol
48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v spojení s § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).