Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/536/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti

S., a.s., so sídlom v Ž., N. 2, zast. M. B., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému

Krajskému stavebnému úradu v Žiline, zastúpenému JUDr. R., advokátom so sídlom v

B., za účasti vedľajšieho účastníka obchodnej spoločnosti A., s.r.o., so sídlom B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou L. - advokátska kancelária spol. s r.o. so sídlom v B.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2007/00506/REP z 8.. júna 2007,

o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. septembra

2009, č.k. -231, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo

16. septembra 2009, č.k. -231 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2

písm. c/ (ďalej len „OSP“) v spojení s veta prvá

na základe podnetu účastníkov konania prerušil konanie do právoplatného skončenia

konania vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom preskúmavacieho

konania je posúdenie vo veci tých istých účastníkov vedenej pod sp. zn. je

posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu,

ktoré sa týka územného rozhodnutia, pričom krajský súd žalobu v tejto veci zamietol

a v dôsledku podania odvolania o nej bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Keďže veci sp. zn. a sp. zn. spolu skutkovo a právne

súvisia, krajský súd vyhovel procesným návrhom účastníkov konania na prerušenie konania.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie vedľajšia účastníčka

majúc zato, že veci evidované na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. a sp. zn.

spolu vecne ani právne nesúvisia v takom zmysle, že právnym následkom

zrušenia územného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, prípadne nezákonnosť postupu

správnych orgánov, by bolo zrušenie stavebného povolenia, či už ex lege alebo na základe

rozhodnutia súdu. Podľa názoru vedľajšej účastníčky právnu súvislosť medzi územným

rozhodnutím a stavebným povolením možno vidieť len v tom, že územné rozhodnutie je

individuálnym správnym aktom, s ktorého obsahom musí byť stavebné povolenie v súlade, t.j.

de facto je jedným z podkladov, z ktorého sa v stavebnom konaní vychádza. Namietala však,

že stavebný zákon ani iný právny predpis neobsahuje žiadne ustanovenia, podľa ktorého by

zrušenie územného rozhodnutia súdom v rámci správneho súdnictva ipso facto znamenalo

zrušenie stavebného povolenia, resp. by malo akýkoľvek vplyv na platnosť, právoplatnosť

a vykonateľnosť stavebného povolenia. Poukázala na to, že pri posudzovaní stavebného

povolenia musí byť pre súd rozhodujúci skutkový stav v čase vydania stavebného povolenia.

Z tohto hľadiska je podľa vedľajšej účastníčky nepochybné, že v čase vydania stavebného

povolenia existovalo právoplatné územné rozhodnutie, z ktorého stavebné povolenie aj

vychádzalo. Vecnú súvislosť medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením podľa

vedľajšej účastníčky možno vyvodzovať iba zo skutočnosti, že obidve rozhodnutia sa týkajú

tej istej stavby. Namietala, že prípadné vady oboch rozhodnutí je potrebné posudzovať

samostatne z ich jedinečného vecného a časového hľadiska a nie v ich vzájomnej súvislosti,

pričom vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť územného rozhodnutia, nemusí mať pri

zohľadnení všetkých okolností a súvislostí stavebného konania vplyv na zákonnosť

stavebného povolenia.

Žiadala preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Žiline zrušil.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení sa pripojil k odvolaniu vedľajšej účastníčky,

uvádzajúc, že nemal v úmysle podávať návrh na prerušenie konania a ani z obsahu návrhu to

nevyplýva. Navrhol taktiež, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Žiline zrušil.

Žalobkyňa vyjadrenie na odvolanie nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania ( ), oboznámil sa s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. decembra 2009 a dospel k záveru, že

odvolaniu vedľajšej účastníčky nemožno priznať úspech.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods.1 ).

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia účastník môže navrhnúť takéto

prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť. Tento procesný úkon

súdu (prerušenie konania) závisí len od úvahy súdu. Prerušenie konania v tomto prípade

prichádza do úvahy v prípade, že prebieha alebo je súdom vyvolané iné konanie, výsledok

ktorého môže ovplyvniť rozhodnutie súdu v preskúmavanej veci.

V súdnom prieskume v danej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a

rozhodnutia žalovaného vo veci vydania stavebného povolenia zo dňa 30. novembra 2006

na stavbu AUPARK ŽILINA – SHOPPING CENTERS.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. decembra 2009, ktorým Najvyšší súd

Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 9. júna 2009, č.k.

-492 tak, že rozhodnutie žalovaného Krajského stavebného úradu v Žiline

z 2. októbra 2006, č. 2006/00941/Dub zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,

vyplýva, že Územné rozhodnutie na stavbu AUPARK ŽILINE. – S. na námestí Ľ. Štúra

v Žiline bolo vydané Mestom Žilina 22. mája 2006 pod č. C-3856/2006-Dub a rozhodnutím

žalovaného 2. októbra 2006, č. 2006/00941/Dub bolo zmenené tak, že žalovaný doplnil

rozhodnutie o ďalšie parcely, na ktorých budú umiestnené jednotlivé stavebné objekty

v zmysle objektovej skladby, a to parcely stavbou dotknuté, konkrétne parc. č. X. v kat. úz.

Žilina. Prvým dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného o zmene územného rozhodnutia

bola neurčitosť výroku tohto rozhodnutia, pričom sa žalovaný dopustil závažného pochybenia

v tom, že za stavu, keď čiastočne zmenil výrok prvostupňového správneho rozhodnutia,

doplnením ďalších 33 parciel, ktoré však bližšie nešpecifikoval - neuviedol ich výmeru,

neoznačil listy vlastníctva, na ktorých sú vedené a ani katastrálne územie, v ktorom sa

nachádzajú, pričom parc. č. X.. je v rámci výroku uvedená duplicitne. Druhým dôvodom

zrušenia rozhodnutia bola nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia, nakoľko žalovaný správny

orgán zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia, t.j. aplikáciu ustanovenia § 59 ods.2

správneho poriadku, vôbec neodôvodnil.

Podľa stavebného povolenia stavba bude umiestnená na pozemku

č. X. KN v kat. úz. Žilina.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v územnom

rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa

zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného

plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a

predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických

hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení

stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších

podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie

podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje

stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,

určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad

záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov

konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov

spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných

technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a

dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo

obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Územné konanie musí vždy predchádzať stavebnému konaniu, pokiaľ nebude

rozhodnuté, že obe tieto konania budú spojené.. Územné konanie vykonáva príslušný

stavebný úrad, s ktorým potom budú účastníci v styku pri povoľovaní a schvaľovaní stavby.

Pre účastníkov budúcej stavby je dôležité, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je

vždy záväzným alebo smerným podkladom nielen pre územné rozhodnutie, ale aj pre

vypracovanie dokumentácie stavieb a stavebné povolenie.

Aj to keď stavebný zákon priamo nerieši, bez územného rozhodnutia nie je možné

vydať stavebné povolenie. Ak bola podaná žiadosť o stavebné povolenie a nebolo vydané

územné rozhodnutie, stavebný úrad by konanie zastavil a poučil stavebníka o správnom

postupe.

Rovnako ako územné rozhodnutie, aj stavebné povolenie platí dva roky odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti.

Z uvedeného nesporne vyplýva, že územné rozhodnutie a stavebné povolenie spolu

veľmi úzko súvisia a hoci možno prisvedčiť námietke odvolateľky, že zrušením územného

rozhodnutia nestráca stavebné povolenie platnosť priamo zo zákona, a že vady oboch

rozhodnutí treba posudzovať samostatne, je zrejmé, že bez právoplatného územného

rozhodnutia nie je možné stavebné povolenie realizovať.

Za tých skutkových okolností, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu

v územnom konaní bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, je namieste

preskúmavacie konanie vo veci stavebného povolenia prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c/

v spojení s veta prvá , tak ako rozhodol prvostupňový súd, a to bez

ohľadu na to, či prerušenie konania účastníci navrhli alebo nenavrhli, nakoľko, ako je už

uvedené vyššie, prerušenie konania závisí výlučne od úvahy súdu. Prerušenie konania v danej

veci je aj v súlade s princípom právnej istoty ako aj zásadou hospodárnosti konania

a záujmom na jednotnosti súdneho rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov

odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa veta druhá a

ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd dáva ešte do pozornosti súdu prvého stupňa ustanovenie § 250 ods. 1 veta

druhá , účinné od 15. októbra 2008, podľa ktorého súd aj bez návrhu uznesením priberie

do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením

správneho rozhodnutia dotknuté. V súlade s týmto ustanovením bude potrebné upraviť právne

postavenie obchodnej spoločnosti A., s.r.o., ako účastníka konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2010

JUDr. Jana Baricová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková