Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b10/377025.1135f9.pdf
PDF · 119.23 KB
No categories available
6Sžo/536/2009
Najvyšší súd 6Sžo 536/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti
S., a.s., so sídlom v Ž., N. 2, zast. M. B., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému
Krajskému stavebnému úradu v Žiline, zastúpenému JUDr. R., advokátom so sídlom v
B., za účasti vedľajšieho účastníka obchodnej spoločnosti A., s.r.o., so sídlom B., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou L. - advokátska kancelária spol. s r.o. so sídlom v B.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2007/00506/REP z 8.. júna 2007,
o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. septembra
2009, č.k. 21S/75/2007-231, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo
16. septembra 2009, č.k. 21S/75/2007-231 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2
písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP na základe podnetu účastníkov konania prerušil konanie do právoplatného skončenia
konania vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10S/182/2006.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom preskúmavacieho
konania je posúdenie vo veci tých istých účastníkov vedenej pod sp. zn. 10S/182/2006 je
posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu,
ktoré sa týka územného rozhodnutia, pričom krajský súd žalobu v tejto veci zamietol
a v dôsledku podania odvolania o nej bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Keďže veci sp. zn. 10S/182/2006 a sp. zn. 21S/75/2007 spolu skutkovo a právne
súvisia, krajský súd vyhovel procesným návrhom účastníkov konania na prerušenie konania.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie vedľajšia účastníčka
majúc zato, že veci evidované na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10S/182/2006 a sp. zn.
21S/75/2007 spolu vecne ani právne nesúvisia v takom zmysle, že právnym následkom
zrušenia územného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, prípadne nezákonnosť postupu
správnych orgánov, by bolo zrušenie stavebného povolenia, či už ex lege alebo na základe
rozhodnutia súdu. Podľa názoru vedľajšej účastníčky právnu súvislosť medzi územným
rozhodnutím a stavebným povolením možno vidieť len v tom, že územné rozhodnutie je
individuálnym správnym aktom, s ktorého obsahom musí byť stavebné povolenie v súlade, t.j.
de facto je jedným z podkladov, z ktorého sa v stavebnom konaní vychádza. Namietala však,
že stavebný zákon ani iný právny predpis neobsahuje žiadne ustanovenia, podľa ktorého by
zrušenie územného rozhodnutia súdom v rámci správneho súdnictva ipso facto znamenalo
zrušenie stavebného povolenia, resp. by malo akýkoľvek vplyv na platnosť, právoplatnosť
a vykonateľnosť stavebného povolenia. Poukázala na to, že pri posudzovaní stavebného
povolenia musí byť pre súd rozhodujúci skutkový stav v čase vydania stavebného povolenia.
Z tohto hľadiska je podľa vedľajšej účastníčky nepochybné, že v čase vydania stavebného
povolenia existovalo právoplatné územné rozhodnutie, z ktorého stavebné povolenie aj
vychádzalo. Vecnú súvislosť medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením podľa
vedľajšej účastníčky možno vyvodzovať iba zo skutočnosti, že obidve rozhodnutia sa týkajú
tej istej stavby. Namietala, že prípadné vady oboch rozhodnutí je potrebné posudzovať
samostatne z ich jedinečného vecného a časového hľadiska a nie v ich vzájomnej súvislosti,
pričom vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť územného rozhodnutia, nemusí mať pri
zohľadnení všetkých okolností a súvislostí stavebného konania vplyv na zákonnosť
stavebného povolenia.
Žiadala preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Žiline zrušil.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení sa pripojil k odvolaniu vedľajšej účastníčky,
uvádzajúc, že nemal v úmysle podávať návrh na prerušenie konania a ani z obsahu návrhu to
nevyplýva. Navrhol taktiež, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Žiline zrušil.
Žalobkyňa vyjadrenie na odvolanie nepodala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), oboznámil sa s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 417/2009 zo 17. decembra 2009 a dospel k záveru, že
odvolaniu vedľajšej účastníčky nemožno priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods.1 OSP).
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 109 ods. 2 OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia účastník môže navrhnúť takéto
prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť. Tento procesný úkon
súdu (prerušenie konania) závisí len od úvahy súdu. Prerušenie konania v tomto prípade
prichádza do úvahy v prípade, že prebieha alebo je súdom vyvolané iné konanie, výsledok
ktorého môže ovplyvniť rozhodnutie súdu v preskúmavanej veci.
V súdnom prieskume v danej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného vo veci vydania stavebného povolenia zo dňa 30. novembra 2006
na stavbu AUPARK ŽILINA – SHOPPING CENTERS.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 417/2009 zo 17. decembra 2009, ktorým Najvyšší súd
Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 9. júna 2009, č.k.
10S/182/2006-492 tak, že rozhodnutie žalovaného Krajského stavebného úradu v Žiline
z 2. októbra 2006, č. 2006/00941/Dub zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,
vyplýva, že Územné rozhodnutie na stavbu AUPARK ŽILINE. – S. na námestí Ľ. Štúra
v Žiline bolo vydané Mestom Žilina 22. mája 2006 pod č. C-3856/2006-Dub a rozhodnutím
žalovaného 2. októbra 2006, č. 2006/00941/Dub bolo zmenené tak, že žalovaný doplnil
rozhodnutie o ďalšie parcely, na ktorých budú umiestnené jednotlivé stavebné objekty
v zmysle objektovej skladby, a to parcely stavbou dotknuté, konkrétne parc. č. X. v kat. úz.
Žilina. Prvým dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného o zmene územného rozhodnutia
bola neurčitosť výroku tohto rozhodnutia, pričom sa žalovaný dopustil závažného pochybenia
v tom, že za stavu, keď čiastočne zmenil výrok prvostupňového správneho rozhodnutia,
doplnením ďalších 33 parciel, ktoré však bližšie nešpecifikoval - neuviedol ich výmeru,
neoznačil listy vlastníctva, na ktorých sú vedené a ani katastrálne územie, v ktorom sa
nachádzajú, pričom parc. č. X.. je v rámci výroku uvedená duplicitne. Druhým dôvodom
zrušenia rozhodnutia bola nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia, nakoľko žalovaný správny
orgán zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia, t.j. aplikáciu ustanovenia § 59 ods.2
správneho poriadku, vôbec neodôvodnil.
Podľa stavebného povolenia stavba bude umiestnená na pozemku
č. X. KN v kat. úz. Žilina.
Podľa § 39 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v územnom
rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa
zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného
plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a
predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických
hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších
podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie
podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,
určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.
Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad
záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov
konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov
spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a
dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo
obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Územné konanie musí vždy predchádzať stavebnému konaniu, pokiaľ nebude
rozhodnuté, že obe tieto konania budú spojené.. Územné konanie vykonáva príslušný
stavebný úrad, s ktorým potom budú účastníci v styku pri povoľovaní a schvaľovaní stavby.
Pre účastníkov budúcej stavby je dôležité, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je
vždy záväzným alebo smerným podkladom nielen pre územné rozhodnutie, ale aj pre
vypracovanie dokumentácie stavieb a stavebné povolenie.
Aj to keď stavebný zákon priamo nerieši, bez územného rozhodnutia nie je možné
vydať stavebné povolenie. Ak bola podaná žiadosť o stavebné povolenie a nebolo vydané
územné rozhodnutie, stavebný úrad by konanie zastavil a poučil stavebníka o správnom
postupe.
Rovnako ako územné rozhodnutie, aj stavebné povolenie platí dva roky odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti.
Z uvedeného nesporne vyplýva, že územné rozhodnutie a stavebné povolenie spolu
veľmi úzko súvisia a hoci možno prisvedčiť námietke odvolateľky, že zrušením územného
rozhodnutia nestráca stavebné povolenie platnosť priamo zo zákona, a že vady oboch
rozhodnutí treba posudzovať samostatne, je zrejmé, že bez právoplatného územného
rozhodnutia nie je možné stavebné povolenie realizovať.
Za tých skutkových okolností, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu
v územnom konaní bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, je namieste
preskúmavacie konanie vo veci stavebného povolenia prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c/
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, tak ako rozhodol prvostupňový súd, a to bez
ohľadu na to, či prerušenie konania účastníci navrhli alebo nenavrhli, nakoľko, ako je už
uvedené vyššie, prerušenie konania závisí výlučne od úvahy súdu. Prerušenie konania v danej
veci je aj v súlade s princípom právnej istoty ako aj zásadou hospodárnosti konania
a záujmom na jednotnosti súdneho rozhodovania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov
odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219
ods. 1 OSP potvrdil.
Odvolací súd dáva ešte do pozornosti súdu prvého stupňa ustanovenie § 250 ods. 1 veta
druhá OSP, účinné od 15. októbra 2008, podľa ktorého súd aj bez návrhu uznesením priberie
do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté. V súlade s týmto ustanovením bude potrebné upraviť právne
postavenie obchodnej spoločnosti A., s.r.o., ako účastníka konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2010
JUDr. Jana Baricová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková