Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/17/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba

v trestnej veci proti obžalovanému K. K. a spol. pre zločin prijímania úplatku

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí

konanom 25. februára 2010 v Bratislave prerokoval odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len špeciálneho prokurátora)

proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

zo 6. októbra 2009, sp. zn. BB – a rozhodol

t a k t o:

Podľa odvolanie špeciálneho prokurátora s a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

zo dňa 6. októbra 2009, sp. zn. BB – , boli obžalovaní K. K. a R. V. podľa § 285

písm. a/ oslobodení spod obžaloby pre zločin prijímania úplatku spolupáchateľstvom

podľa § 20, § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 24. októbra 2006 v čase okolo 11.00 hod. v B. v priestoroch prevádzky „P.“

po vzájomnej dohode ako pracovníci Colného kriminálneho úradu, pobočky Bratislava,

pri plnení úloh podľa o orgánoch štátnej

správy v colníctve v znení neskorších predpisov, žiadali od D. S. úplatok vo výške 50 000 Sk

(1.659,70 €) za to, že v priestoroch uvedenej prevádzky nevykonajú kontrolu ohľadne

dodržiavania colných predpisov a následne za to, že kontrolu nevykonajú, obžalovaný R. V.

v prítomnosti obžalovaného K. K. prijal od D. S. finančnú hotovosť vo výške 10 000 Sk

(331,94 €) s tým, že zvyšnú čiastku 40 000 Sk (1 327,76 €) si prídu prevziať do dvoch dní,

pričom k prevzatiu zvyšnej časti nedošlo.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie špeciálny

prokurátor.

V odôvodnení podaného odvolania špeciálny prokurátor argumentoval tým,

že v jednotlivých výpovediach svedka D. S. sú síce drobné rozpory, tieto však boli

zapríčinené tým, že tento svedok tieto výpovede podal s dlhším časovým odstupom. Podľa

názoru špeciálneho prokurátora však špecializovaný trestný súd D. S. ako kľúčovú osobu

nevypočul, ale vzhľadom na jeho dlhodobý pobyt na neznámom mieste v cudzine len prečítal

jeho svedecké výpovede, pričom v tomto smere nevyužil všetky inštitúty právneho styku

s cudzinou, čím takto potom následne nedošlo ani k odstráneniu týchto vytýkaných rozporov.

V ďalšej časti poukázal na to, že obidvaja obžalovaní sa v deň predpokladaného

spáchania skutku nachádzali pri stánku D. S., i keď akékoľvek „oficiálne“ aktivity k jeho

osobe už mali ukončiť, o čom svedčia nepravdivé úradné záznamy, ktorými si podľa

špeciálneho prokurátora vytvárali predpoklady na to, aby žalovanú trestnú činnosť mohli

spáchať.

V neposlednom rade špeciálny prokurátor označil obhajobné tvrdenia obžalovaných

v súvislosti s ich následným kontaktom so svedkom D. S. za nelogické a v tomto smere

sa priklonil viac na stranu svedka D. S., ktorý tvrdil, že 25. októbra 2006

ho zastavili práve obžalovaní a kontrolovali ho, či nie je „nadrátovaný“.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti špeciálny prokurátor navrhol,

aby na podklade ním podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

, zrušil napadnutý rozsudok a podľa

vec vrátil špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,

že odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to

oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote

ustanovenej v zákone, pričom odvolanie špeciálneho prokurátora nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom považuje za potrebné uviesť, že súd

v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho

rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti

obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť

spravodlivé rozhodnutie.

Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé,

že sa jednak skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného

činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nebude splnená

čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok

a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný

priebeh skutkového deja.

Pokiaľ ostanú, po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch, v akomkoľvek

smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení,

musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného.

Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní

zásada „in dubio pro reo“.

Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet

dokazovania, je prioritná aj požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení.

Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia

v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie

pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu

taký istý význam, ako dokázaná nevina.

V posudzovanom prípade okrem výpovede svedka D. S. neboli produkované žiadne

ďalšie priame alebo nepriame dôkazy, ktoré by vo vzájomnej súvislosti s vyššie uvedenou

svedeckou výpoveďou nespochybniteľným spôsobom preukázali, že sa vôbec skutok stal tak,

ako je opísaný vo výrokovej časti podaného obžalobného návrhu.

V tejto súvislosti treba dodať, že aj v prípade poznatkov, ktoré svedok D. S. uviedol

v rámci svojej svedeckej výpovede (opis obžalovaných a spoznanie jedného z nich)

sú takými skutočnosťami, s ktorými sa mohol bez akýchkoľvek problémov predtým

oboznámiť, keďže v prípade D. S. išlo o záujmovú osobu colného kriminálneho úradu, ktorá

bola zo strany obžalovaných rozpracovávaná a s ktorou prišli do bezprostredného kontaktu.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že táto osoba bola už v minulosti pre predaj neokolkovaných

cigariet právoplatne odsúdená, pričom v tom čase sa nachádzala v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, pričom podľa vyjadrenia samotného D. S. v jeho stánku sa mohli

nájsť ešte nejaké kartóny neokolkovaných cigariet.

V nadväznosti na tieto skutočnosti potom sa nedá s istotou vylúčiť ani iná verzia

skutkového deja, a síce tá, že svedok D. S. v snahe vyhnúť sa ďalšiemu trestnému postihu

urobil oznámenie, ktoré sa nemuselo zhodovať s objektívnou realitou. Tomu napokon

nasvedčuje aj jeho postoj v neskoršom štádiu trestného konania, keď sa pobytom v cudzine

na neznámom mieste úspešne vyhol svojej svedeckej výpovedi na súde, ktorej vykonanie

by na jednej strane síce prinieslo odstránenie rozporov, ale na druhej strane by po stránke

kvalitatívnej nič nezmenilo na dôkaznej situácii, ktorá vzhľadom na existujúce závažné

pochybnosti bola správne špecializovaným trestným súdom vyhodnotená v prospech

obžalovaných K. K. a R. V. tak, že boli spod obžaloby oslobodení, keďže nebolo preukázané,

že skutok, pre ktorí boli trestne stíhaní, sa stal.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie špeciálneho

prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Cerovská