Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)ba4/363405.3b91a1.pdf
PDF · 102.67 KB
No categories available
5To/17/2009
N a j v y š š í s ú d 5 To 17/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba
v trestnej veci proti obžalovanému K. K. a spol. pre zločin prijímania úplatku
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí
konanom 25. februára 2010 v Bratislave prerokoval odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len špeciálneho prokurátora)
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
zo 6. októbra 2009, sp. zn. BB – 3T 3/2009 a rozhodol
t a k t o:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie špeciálneho prokurátora s a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e:
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
zo dňa 6. októbra 2009, sp. zn. BB – 3T 3/2009, boli obžalovaní K. K. a R. V. podľa § 285
písm. a/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby pre zločin prijímania úplatku spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 24. októbra 2006 v čase okolo 11.00 hod. v B. v priestoroch prevádzky „P.“
po vzájomnej dohode ako pracovníci Colného kriminálneho úradu, pobočky Bratislava,
pri plnení úloh podľa § 11 ods. 3 písm. e/ zákona NR SR č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v colníctve v znení neskorších predpisov, žiadali od D. S. úplatok vo výške 50 000 Sk
(1.659,70 €) za to, že v priestoroch uvedenej prevádzky nevykonajú kontrolu ohľadne
dodržiavania colných predpisov a následne za to, že kontrolu nevykonajú, obžalovaný R. V.
v prítomnosti obžalovaného K. K. prijal od D. S. finančnú hotovosť vo výške 10 000 Sk
(331,94 €) s tým, že zvyšnú čiastku 40 000 Sk (1 327,76 €) si prídu prevziať do dvoch dní,
pričom k prevzatiu zvyšnej časti nedošlo.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie špeciálny
prokurátor.
V odôvodnení podaného odvolania špeciálny prokurátor argumentoval tým,
že v jednotlivých výpovediach svedka D. S. sú síce drobné rozpory, tieto však boli
zapríčinené tým, že tento svedok tieto výpovede podal s dlhším časovým odstupom. Podľa
názoru špeciálneho prokurátora však špecializovaný trestný súd D. S. ako kľúčovú osobu
nevypočul, ale vzhľadom na jeho dlhodobý pobyt na neznámom mieste v cudzine len prečítal
jeho svedecké výpovede, pričom v tomto smere nevyužil všetky inštitúty právneho styku
s cudzinou, čím takto potom následne nedošlo ani k odstráneniu týchto vytýkaných rozporov.
V ďalšej časti poukázal na to, že obidvaja obžalovaní sa v deň predpokladaného
spáchania skutku nachádzali pri stánku D. S., i keď akékoľvek „oficiálne“ aktivity k jeho
osobe už mali ukončiť, o čom svedčia nepravdivé úradné záznamy, ktorými si podľa
špeciálneho prokurátora vytvárali predpoklady na to, aby žalovanú trestnú činnosť mohli
spáchať.
V neposlednom rade špeciálny prokurátor označil obhajobné tvrdenia obžalovaných
v súvislosti s ich následným kontaktom so svedkom D. S. za nelogické a v tomto smere
sa priklonil viac na stranu svedka D. S., ktorý tvrdil, že 25. októbra 2006
ho zastavili práve obžalovaní a kontrolovali ho, či nie je „nadrátovaný“.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti špeciálny prokurátor navrhol,
aby na podklade ním podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1
Tr. por. vec vrátil špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,
že odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to
oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote
ustanovenej v zákone, pričom odvolanie špeciálneho prokurátora nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom považuje za potrebné uviesť, že súd
v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho
rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť
spravodlivé rozhodnutie.
Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé,
že sa jednak skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nebude splnená
čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.
Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok
a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný
priebeh skutkového deja.
Pokiaľ ostanú, po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch, v akomkoľvek
smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení,
musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného.
Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní
zásada „in dubio pro reo“.
Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet
dokazovania, je prioritná aj požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení.
Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia
v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie
pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu
taký istý význam, ako dokázaná nevina.
V posudzovanom prípade okrem výpovede svedka D. S. neboli produkované žiadne
ďalšie priame alebo nepriame dôkazy, ktoré by vo vzájomnej súvislosti s vyššie uvedenou
svedeckou výpoveďou nespochybniteľným spôsobom preukázali, že sa vôbec skutok stal tak,
ako je opísaný vo výrokovej časti podaného obžalobného návrhu.
V tejto súvislosti treba dodať, že aj v prípade poznatkov, ktoré svedok D. S. uviedol
v rámci svojej svedeckej výpovede (opis obžalovaných a spoznanie jedného z nich)
sú takými skutočnosťami, s ktorými sa mohol bez akýchkoľvek problémov predtým
oboznámiť, keďže v prípade D. S. išlo o záujmovú osobu colného kriminálneho úradu, ktorá
bola zo strany obžalovaných rozpracovávaná a s ktorou prišli do bezprostredného kontaktu.
Navyše je potrebné zdôrazniť, že táto osoba bola už v minulosti pre predaj neokolkovaných
cigariet právoplatne odsúdená, pričom v tom čase sa nachádzala v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, pričom podľa vyjadrenia samotného D. S. v jeho stánku sa mohli
nájsť ešte nejaké kartóny neokolkovaných cigariet.
V nadväznosti na tieto skutočnosti potom sa nedá s istotou vylúčiť ani iná verzia
skutkového deja, a síce tá, že svedok D. S. v snahe vyhnúť sa ďalšiemu trestnému postihu
urobil oznámenie, ktoré sa nemuselo zhodovať s objektívnou realitou. Tomu napokon
nasvedčuje aj jeho postoj v neskoršom štádiu trestného konania, keď sa pobytom v cudzine
na neznámom mieste úspešne vyhol svojej svedeckej výpovedi na súde, ktorej vykonanie
by na jednej strane síce prinieslo odstránenie rozporov, ale na druhej strane by po stránke
kvalitatívnej nič nezmenilo na dôkaznej situácii, ktorá vzhľadom na existujúce závažné
pochybnosti bola správne špecializovaným trestným súdom vyhodnotená v prospech
obžalovaných K. K. a R. V. tak, že boli spod obžaloby oslobodení, keďže nebolo preukázané,
že skutok, pre ktorí boli trestne stíhaní, sa stal.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie špeciálneho
prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Cerovská