Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/5/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci

žalobcu Ing. S. T., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. M. T. ml., advokátom v K., proti

žalovanej H., akciovej spoločnosti, so sídlom v K., o zaplatenie 48 000,-- Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. septembra 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 4. marca 2008 č.k. -63 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48 000,-- Sk s 12 % úrokom z omeškania

zo sumy 24 000,-- Sk od 2.1.2004 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania zo sumy

12 000,-- Sk od 21.2.2004 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania zo sumy 12 000,-- Sk

od 21.3.2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti

uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil

na samostatné rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že žalovaná na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov

uzavretej so žalobcom dňa 1. januára 2004 užívala výrobné a skladové priestory nachádzajúce

2

sa v objekte na A. ul. č. X. v K., zapísané na LV č. X., parc. č. X., kat. úz. K. o výmere X. m.

V zmysle tejto zmluvy bola žalovaná povinná žalobcovi uhrádzať nájomné vo výške

144 000,-- Sk ročne a to tak, že nájomné za prvé dva mesiace uhradí žalobcovi prvou splátkou

k 1. januáru 2004 v sume 24 000,-- Sk a následne bude nájomné uhrádzať do 20. dňa

v mesiaci. Z výpisu z LV č. X. mal preukázané, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy

o nájme so žalovanou, t.j. k 1. januáru 2004, výlučným vlastníkom predmetu nájmu. Ako

výlučný vlastník nehnuteľnosti bol teda v súlade s ust.

oprávnený s touto vecou nakladať, disponovať, čo žalobca v tomto prípade konkrétne

realizoval uzavretím zmluvy o nájme so žalovanou. Uvedenému oprávneniu žalobcu nebránila

žiadna právna skutočnosť, a teda ani v tom čase právoplatne neskončené súdne konanie

vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. o vyslovenie neplatnosti

kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou E., spol. s r.o. K. a Ing. P. L. – G., na

základe ktorej Ing. P. L. nehnuteľnosť (predmet nájmu) nadobudol do svojho vlastníctva. Súd

mal za to, že žalobca vlastnícke právo k predmetu nájmu nadobudol od M. L. v dobrej viere.

Žalovaná užívanie predmetných nehnuteľností od januára do apríla 2004 v konaní nepopierala

a svoje tvrdenie, že bola spoločnosťou E. spol. s r.o. K., ako vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti zapísaným na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18. februára

2004 č.k. -118, vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, žiadnym

spôsobom nepreukázala. Predmetná nehnuteľnosť bola titulom záznamovej listiny Z. na

základe rozsudku Okresného súdu Košice I – -118 zapísaná na LV č. X., kat.

úz. L. až dňom 18. júna 2004. Uvedené rozhodnutie nemohlo spôsobiť zrušenie, resp.

vyslovenie neplatnosti zmlúv následne uzatvorených po kúpnej zmluve, ktorá bola vyhlásená

za neplatnú, teda aj žaloba žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného v zmysle nájomnej

zmluvy je dôvodná a nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými

mravmi. Žalobe z týchto dôvodov vyhovel a s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1

a nar. vl. SR č. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi aj

úrok z omeškania tak, ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Samostatným uznesením

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 5 171,-- Sk do

troch dní na účet právneho zástupcu a to s poukazom na ustanovenie

a čiastočný úspech v konaní.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 3. septembra 2008

sp. zn. rozsudok okresného súdu v jeho napadnutej časti (v spojení s jeho

uznesením -68 z 11. marca 2008) zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nie je rozhodujúce,

kedy bola predmetná nehnuteľnosť a z nej vyplývajúce práva a povinnosti účastníkov zmluvy,

titulom záznamovej listiny zapísaná v LV č. X. kat. úz. K. Rozsudok, ktorým bolo určené, že

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je E., spol. s r.o. K. nemá konštitutívny, ale

deklaratórny charakter, nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ale iba

konštatuje existujúcu právnu skutočnosť, preto žalobca nebol oprávnený nehnuteľnosť

(nebytové priestory), ktorej nebol vlastníkom prenajímať, ale ani inak oprávnenou osobou –

s nimi nakladať (spravovať ich), a preto nemá právo na plnenie nájomného za žalované

obdobie. V opačnom prípade by išlo o plnenie bez právneho dôvodu a vznik bezdôvodného

obohatenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 3 zák.

č. , a nasl. a

o katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1,

, a nevyčíslením trov konania žalovanou v lehote 3 dní.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil

z ustanovenia a jeho dôvodnosť z ustanovenia

V dôvodoch dovolania uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke

právo k nehnuteľnosti na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy a z listu vlastníctva

nevyplývalo žiadne obmedzenie na jej prevod. Vlastnícke právo v prospech spoločnosti E.,

spol. s r.o. K. bolo zapísané na podklade rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn.

-118 dňa 18. júna 2004, z ktorého vyplýva, že žalobca nebol účastníkom

konania v ktorom bol tento rozsudok vydaný a týmto rozsudkom nebola vyslovená

neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého žalobcovi vzniklo vlastnícke právo

a oprávnená držba predmetnej nehnuteľnosti. V konaní tiež nebolo preukázané, že by

predmetná nehnuteľnosť zanikla. V danom prípade mohlo žalobcovi zaniknúť vlastnícke

právo len v prípadoch uvedených v ustanovení , ktoré

pozitívnym výpočtom upravuje spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva, avšak jeho

negatívnym výkladom je možné dospieť k záveru, že vlastnícke právo vlastníka môže

zaniknúť len v prípade prevodu alebo prechodu nehnuteľnosti, alebo rozhodnutím štátneho

orgánu alebo na základe iných skutočností uvedených v zákone. Doposiaľ nebolo vyrieknuté,

že právny úkon, ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti je

neplatný. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nebolo predmetom prevodu ani

prechodu a preto nemožno tvrdiť, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nie

je oprávnený dať ju do užívania tretej osobe.

Žalovaná navrhla vo vyjadrení dovolanie zamietnuť. Zhodne s názorom vysloveným

odvolacím súdom sa domnieva, že vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej

21. mája 1999 znamenalo aj neplatnosť uzatvorenej nájomnej zmluvy (z neplatného právneho

úkonu nemôže vzniknúť platný právny úkon). Žaloba znela presne na zaplatenie nájomného

a nie bezdôvodného obohatenia titulom užívania bez právneho titulu, ktoré pri neplatnosti

nájomnej zmluvy žalobca ani nie je oprávnený požadovať, lebo sa de iure nestal ako vlastník

prenajímateľom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je

dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu

z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právna úprava dovolania vychádza z toho, že (v danom prípade) dovolacím dôvodom

podľa je dovolací súd viazaný v tom smere, že nemôže

preskúmavať iné právne otázky než tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je

viazaný dovolateľom navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre

dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu sa môže týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To

znamená, že dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba

z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto

odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade

so zákonom.

Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový)

súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca

sa domáhal od žalovanej zaplatenia 48 000,-- Sk titulom nájomného za nebytové priestory,

ktoré žalovaná užívala na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 1. januára

2004. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že pôvodným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bola

spoločnosť E., spol. s r.o. K., ktorá kúpnou zmluvou previedla vlastníctvo k predmetnej

nehnuteľnosti na Ing. P. L., ten uzavrel kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť so svojím

synom M. L., ktorý následne previedol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti na žalobcu. Prevody

medzi týmito osobami sa uskutočnili v roku 2000. V konaní vedenom na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. súd rozsudkom zo dňa 18. februára 2004, právoplatným

5. apríla 2004 určil, že kúpna zmluva uzavretá 21. mája 1999 medzi E., spol. s r.o. K. ako

predávajúcim a Ing. P. L. ako kupujúcim, je neplatná a zároveň určil, že vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti je E. spol. s r.o. K.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nebol

oprávnený nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a teda ani ju prenajímať, pretože

vlastnícke právo mu nesvedčalo, keďže rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.

-118 zo dňa 18. februára 2004 súd určil, že zmluva o prevode nehnuteľnosti

uzatvorená medzi predávajúcim E. spol. s r.o. a kupujúcim Ing. P. L., je neplatná.

Uviedol s poukazom na ustanovenie o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, že záznam je úkon správy katastra

plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv

k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale

iba evidenčný charakter a ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva

k nehnuteľnosti. Preto nie je rozhodujúce, kedy bola nehnuteľnosť, ktorá je predmetom

konania a z nej vyplývajúce práva a povinnosti účastníkov zmluvy, titulom záznamovej

listiny, zapísaná na LV č. X. kat. úz. L.

Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ bola

rozhodnutím súdu vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 21. mája 1999, znamená to, že

zmluva sa stáva neplatnou od začiatku (ex tunc). Keďže pri prevodoch vlastníckeho práva sa

uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv, než ich má sám,

znamená to (v prejednávanej veci), že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti neprešlo

na kupujúceho Ing. P. L., preto ten nemohol previesť vlastníctvo na svojho syna M. L. a ten

následne na žalobcu. S vysloveným záverom odvolacieho súdu preto treba súhlasiť. Žalobca

nebol oprávnený nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, pretože nebol jej vlastníkom.

Nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 1. januára 2004 bola neplatná

a preto žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie nájomného zo strany žalovaného. Úvahy

žalobcu o tom, že nebol účastníkom konania v ktorom bola vyslovená neplatnosť kúpnej

zmluvy z 21. mája 1999 sú bez právneho významu a jeho výklad ustanovenia § 132

nemá oporu v platnom práve.

Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol (§ 243b ods. 1

).

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s tým, že žalovaná, ktorej by podľa

výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, v dovolacom konaní

nedoložila do spisu plnú moc na zastupovanie advokátom a iné preukázateľné trovy jej

v tomto konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová