Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
40e/377019.e8c995.pdf
PDF · 114.28 KB
No categories available
4Cdo/5/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci
žalobcu Ing. S. T., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. M. T. ml., advokátom v K., proti
žalovanej H., akciovej spoločnosti, so sídlom v K., o zaplatenie 48 000,-- Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 17 C 44/2007, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. septembra 2008 sp. zn.
5 Co 112/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom zo 4. marca 2008 č.k. 17 C 44/2007-63 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48 000,-- Sk s 12 % úrokom z omeškania
zo sumy 24 000,-- Sk od 2.1.2004 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania zo sumy
12 000,-- Sk od 21.2.2004 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania zo sumy 12 000,-- Sk
od 21.3.2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti
uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil
na samostatné rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že žalovaná na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzavretej so žalobcom dňa 1. januára 2004 užívala výrobné a skladové priestory nachádzajúce
2
sa v objekte na A. ul. č. X. v K., zapísané na LV č. X., parc. č. X., kat. úz. K. o výmere X. m.
V zmysle tejto zmluvy bola žalovaná povinná žalobcovi uhrádzať nájomné vo výške
144 000,-- Sk ročne a to tak, že nájomné za prvé dva mesiace uhradí žalobcovi prvou splátkou
k 1. januáru 2004 v sume 24 000,-- Sk a následne bude nájomné uhrádzať do 20. dňa
v mesiaci. Z výpisu z LV č. X. mal preukázané, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy
o nájme so žalovanou, t.j. k 1. januáru 2004, výlučným vlastníkom predmetu nájmu. Ako
výlučný vlastník nehnuteľnosti bol teda v súlade s ust. § 123 Občianskeho zákonníka
oprávnený s touto vecou nakladať, disponovať, čo žalobca v tomto prípade konkrétne
realizoval uzavretím zmluvy o nájme so žalovanou. Uvedenému oprávneniu žalobcu nebránila
žiadna právna skutočnosť, a teda ani v tom čase právoplatne neskončené súdne konanie
vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17 C 951/1999 o vyslovenie neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou E., spol. s r.o. K. a Ing. P. L. – G., na
základe ktorej Ing. P. L. nehnuteľnosť (predmet nájmu) nadobudol do svojho vlastníctva. Súd
mal za to, že žalobca vlastnícke právo k predmetu nájmu nadobudol od M. L. v dobrej viere.
Žalovaná užívanie predmetných nehnuteľností od januára do apríla 2004 v konaní nepopierala
a svoje tvrdenie, že bola spoločnosťou E. spol. s r.o. K., ako vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti zapísaným na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18. februára
2004 č.k. 17 C 951/1999-118, vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, žiadnym
spôsobom nepreukázala. Predmetná nehnuteľnosť bola titulom záznamovej listiny Z. na
základe rozsudku Okresného súdu Košice I – 17 C 951/1999-118 zapísaná na LV č. X., kat.
úz. L. až dňom 18. júna 2004. Uvedené rozhodnutie nemohlo spôsobiť zrušenie, resp.
vyslovenie neplatnosti zmlúv následne uzatvorených po kúpnej zmluve, ktorá bola vyhlásená
za neplatnú, teda aj žaloba žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného v zmysle nájomnej
zmluvy je dôvodná a nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobe z týchto dôvodov vyhovel a s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi aj
úrok z omeškania tak, ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Samostatným uznesením
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 5 171,-- Sk do
troch dní na účet právneho zástupcu a to s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.
a čiastočný úspech v konaní.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 3. septembra 2008
sp. zn. 5 Co 112/2008 rozsudok okresného súdu v jeho napadnutej časti (v spojení s jeho
uznesením 17 C 44/2007-68 z 11. marca 2008) zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nie je rozhodujúce,
kedy bola predmetná nehnuteľnosť a z nej vyplývajúce práva a povinnosti účastníkov zmluvy,
titulom záznamovej listiny zapísaná v LV č. X. kat. úz. K. Rozsudok, ktorým bolo určené, že
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je E., spol. s r.o. K. nemá konštitutívny, ale
deklaratórny charakter, nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ale iba
konštatuje existujúcu právnu skutočnosť, preto žalobca nebol oprávnený nehnuteľnosť
(nebytové priestory), ktorej nebol vlastníkom prenajímať, ale ani inak oprávnenou osobou –
s nimi nakladať (spravovať ich), a preto nemá právo na plnenie nájomného za žalované
obdobie. V opačnom prípade by išlo o plnenie bez právneho dôvodu a vznik bezdôvodného
obohatenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 3 zák.
č. 116/1990 Zb., § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 2 zák. č. 162/1995 Zb.
o katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1,
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p. a nevyčíslením trov konania žalovanou v lehote 3 dní.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil
z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
V dôvodoch dovolania uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy a z listu vlastníctva
nevyplývalo žiadne obmedzenie na jej prevod. Vlastnícke právo v prospech spoločnosti E.,
spol. s r.o. K. bolo zapísané na podklade rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn.
17 C 951/1999-118 dňa 18. júna 2004, z ktorého vyplýva, že žalobca nebol účastníkom
konania v ktorom bol tento rozsudok vydaný a týmto rozsudkom nebola vyslovená
neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého žalobcovi vzniklo vlastnícke právo
a oprávnená držba predmetnej nehnuteľnosti. V konaní tiež nebolo preukázané, že by
predmetná nehnuteľnosť zanikla. V danom prípade mohlo žalobcovi zaniknúť vlastnícke
právo len v prípadoch uvedených v ustanovení § 132 Občianskeho zákonníka, ktoré
pozitívnym výpočtom upravuje spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva, avšak jeho
negatívnym výkladom je možné dospieť k záveru, že vlastnícke právo vlastníka môže
zaniknúť len v prípade prevodu alebo prechodu nehnuteľnosti, alebo rozhodnutím štátneho
orgánu alebo na základe iných skutočností uvedených v zákone. Doposiaľ nebolo vyrieknuté,
že právny úkon, ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti je
neplatný. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nebolo predmetom prevodu ani
prechodu a preto nemožno tvrdiť, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nie
je oprávnený dať ju do užívania tretej osobe.
Žalovaná navrhla vo vyjadrení dovolanie zamietnuť. Zhodne s názorom vysloveným
odvolacím súdom sa domnieva, že vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
21. mája 1999 znamenalo aj neplatnosť uzatvorenej nájomnej zmluvy (z neplatného právneho
úkonu nemôže vzniknúť platný právny úkon). Žaloba znela presne na zaplatenie nájomného
a nie bezdôvodného obohatenia titulom užívania bez právneho titulu, ktoré pri neplatnosti
nájomnej zmluvy žalobca ani nie je oprávnený požadovať, lebo sa de iure nestal ako vlastník
prenajímateľom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je
dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu
z obsahu spisu nezistil.
Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právna úprava dovolania vychádza z toho, že (v danom prípade) dovolacím dôvodom
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je dovolací súd viazaný v tom smere, že nemôže
preskúmavať iné právne otázky než tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je
viazaný dovolateľom navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre
dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu sa môže týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To
znamená, že dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba
z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto
odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade
so zákonom.
Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový)
súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca
sa domáhal od žalovanej zaplatenia 48 000,-- Sk titulom nájomného za nebytové priestory,
ktoré žalovaná užívala na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 1. januára
2004. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že pôvodným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bola
spoločnosť E., spol. s r.o. K., ktorá kúpnou zmluvou previedla vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti na Ing. P. L., ten uzavrel kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť so svojím
synom M. L., ktorý následne previedol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti na žalobcu. Prevody
medzi týmito osobami sa uskutočnili v roku 2000. V konaní vedenom na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 17 C 951/1999 súd rozsudkom zo dňa 18. februára 2004, právoplatným
5. apríla 2004 určil, že kúpna zmluva uzavretá 21. mája 1999 medzi E., spol. s r.o. K. ako
predávajúcim a Ing. P. L. ako kupujúcim, je neplatná a zároveň určil, že vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti je E. spol. s r.o. K.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nebol
oprávnený nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a teda ani ju prenajímať, pretože
vlastnícke právo mu nesvedčalo, keďže rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.
17 C 951/1999-118 zo dňa 18. februára 2004 súd určil, že zmluva o prevode nehnuteľnosti
uzatvorená medzi predávajúcim E. spol. s r.o. a kupujúcim Ing. P. L., je neplatná.
Uviedol s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, že záznam je úkon správy katastra
plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv
k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale
iba evidenčný charakter a ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva
k nehnuteľnosti. Preto nie je rozhodujúce, kedy bola nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
konania a z nej vyplývajúce práva a povinnosti účastníkov zmluvy, titulom záznamovej
listiny, zapísaná na LV č. X. kat. úz. L.
Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ bola
rozhodnutím súdu vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 21. mája 1999, znamená to, že
zmluva sa stáva neplatnou od začiatku (ex tunc). Keďže pri prevodoch vlastníckeho práva sa
uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv, než ich má sám,
znamená to (v prejednávanej veci), že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti neprešlo
na kupujúceho Ing. P. L., preto ten nemohol previesť vlastníctvo na svojho syna M. L. a ten
následne na žalobcu. S vysloveným záverom odvolacieho súdu preto treba súhlasiť. Žalobca
nebol oprávnený nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, pretože nebol jej vlastníkom.
Nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 1. januára 2004 bola neplatná
a preto žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie nájomného zo strany žalovaného. Úvahy
žalobcu o tom, že nebol účastníkom konania v ktorom bola vyslovená neplatnosť kúpnej
zmluvy z 21. mája 1999 sú bez právneho významu a jeho výklad ustanovenia § 132
Občianskeho zákonníka nemá oporu v platnom práve.
Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná, ktorej by podľa
výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, v dovolacom konaní
nedoložila do spisu plnú moc na zastupovanie advokátom a iné preukázateľné trovy jej
v tomto konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová