Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/47/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu Y.. O. D., C.. XX.XX.XXXX, S. M., I. potoku , zast. advokátom JUDr. Michalom Treščákom, ml., Advokátska kancelária Košice, Slovenskej jednoty 8, proti žalovanému M. S.I., C.. X.X.XXXX, S. I., M. XX, zast. advokátom JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., Advokátka kancelária Košice, Jantárova 30, o 2.987,45 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. -129, zo 7.12.2010 takto

rozhodol:

P o t v r d z u je rozsudok.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 118,61 €, ktorú sumu je povinný uhradiť advokátovi žalobcu JUDr. Michalovi Treščákovi, ml. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.987,45 € s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne z dlžnej sumy od 5.8.2005 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.561,01 € na účet právneho zástupcu žalobcu tak isto do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že 19.12.2002 účastníci, žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme č. 2002-2, predmetom ktorej bol prenájom výrobných skladových priestorov v Košiciach, ul. X. XX, zapísaných na LV č. XXXXX o ploche 196 m2 k. ú. I. - O. na parc. č. 3691, zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2003 s dohodnutým nájomným vo výške 120.000,- Sk mesačne, splatným za 2 mesiace dopredu. Na základe tejto zmluvy žalovaný uhradil nájomné vo výške 30.000,- Sk, za rok 2003 zostala neuhradená čiastka 2.987,45 € (90.000,- Sk). Ďalej vychádzal zo zistenia, že predmetnú nehnuteľnosť žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy od B. T., ktorý predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou od Y.. M. T.. Prevody medzi týmito osobami boli uskutočnené v roku 2000. Z LV č. XXXXX k. ú. I. - O., vyhotoveného 16.8.2000 vyplynulo, že v tom čase vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol B. T., ktorý nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod č. A.-XXXX/XX a z LV č. XXXXX, vyhotoveného 8.11.2000 vyplynulo, že ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti bol do katastra nehnuteľností zapísaný Y.. O. D.. Ťarchy a poznámky boli bez zápisu. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený pod č. A.-XXXX/XX.

Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. zistil, že rozsudkom z 18.2.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.4.2004 došlo k určeniu, že kúpna zmluva, uzavretá 21.5.1999 medzi

spoločnosťou ELEKTRVINUTA, s.r.o. Košice ako predávajúcim a Y.. M. T. - Gradum ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 4896 k. ú. Košice - Sever na parc. č. 3691 ako zastavaná plocha - budova o výmere 196 m2, súp. č. 1701 je neplatná, zároveň týmto rozsudkom bolo určené, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je spoločnosť ELEKTROVINUTA, s.r.o. Uvedený rozsudok bol doručený Správe katastra Košice 21.4.2004 a zapísaný do katastra nehnuteľností záznamovou listinou Z539/2004.

Napokon vychádzal zo zistenia, že v rokoch 2002 až 2004 v databáze v konaní vedených na Okresnom súde Košice I nebolo vedené žiadne konanie proti Y.. O.U. D. (v tomto konaní žalobcovi), že z príjmového pokladničného dokladu vystaveného mestskou časťou Košice - Staré mesto 9.4.2003 vyplynulo, že od Y.. O. D. bola prijatá čiastka 4.652,- Sk za účelom PV16733 a v zmysle vyjadrenia žalobcu ide o zaplatenie dane z nehnuteľnosti v roku 2003, že faktúrou č. 11/2001 dodávateľ fakturoval odberateľovi Y.. O. D. na základe objednávky prevedenie rekonštrukčných prác v objekte Alvinczyho v Košiciach.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. , , , , , , , , o nájme a podnájme nebytových priestorov, o katastri nehnuteľností, mal za preukázané, že žalobca v čase uzatvárania nájomnej zmluvy nebol vlastníkom prenajímaných priestorov, nakoľko rozsudok, ktorým bolo určené, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je spoločnosť ELEKTROVINUTA, s.r.o. Košice, nemá konštitutívny, ale deklaratórny charakter, preto žalobca ako vlastník nebol oprávnený prenajímať nehnuteľnosť, keďže vlastníkom v čase uzatvorenia zmluvy bola iná osoba. Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s o nájme a podnájme nebytových priestorov za podporného použitia všeobecnej úpravy o nájme, prenajímateľom je spravidla vlastník veci, avšak môže ním byť aj iná osoba, ktorá má k veci právo oprávňujúce ju na prenechanie veci do užívania, t.j. napríklad osoba vykonávajúca právo hospodárenia s touto vecou. Uzavrel, že takouto osobou v zmysle je aj oprávnený držiteľ, nakoľko oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník, má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Uzavrel, že žalobca zmluvu o nájme mohol uzatvoriť ako oprávnený držiteľ. Vychádzal zo zásady, uvedenej v , že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, preto dôkazné bremeno ku vzťahu k prípadnému vyvráteniu tejto právnej domnienky, zaťažovalo v tomto konaní žalovaného, ktorý však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že žalobca nebol dobromyseľný počas uvedenej držby. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že sa žalobca domnieval, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, svoju domnienku odvodzoval od kúpnej zmluvy uzavretej s vlastníkom, ktorý bol v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zapísaný na LV ako vlastník bez zápisov tiarch a poznámok, ktoré by naznačovali obmedzenie dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou . Po uzavretí kúpnej zmluvy s pôvodným vlastníkom žalobca bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti opäť bez zápisov tiarch a poznámok. Počas tejto držby nebol ničím a nikým rušený. V konaní nebolo preukázané, že by mal vedomosť alebo mohol mať vedomosť o tom, že mu vlastnícke právo nesvedčí. Počas konania vedeného na Okresnom súde Košice II sp. zn. žalobca nebol účastníkom tohto konania, neboli mu doručované žiadne súdne písomnosti, výzvy, nebol vypočutý ako svedok, ani predvolávaný na konanie zo žiadneho dôvodu, teda z obsahu spisu nevyplýva, aby sa o konaní (o neplatnosť právneho úkonu) žalobca dozvedel. Vzhľadom na tieto skutočnosti zotrval na závere, že žalobca bol v čase uzatvárania nájomnej zmluvy oprávneným držiteľom a mal právo platne uzavrieť so žalovaným nájomnú zmluvu. Mal za to, že žalovaný neuhradil nájomné na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalobcom žalobcovi, tvrdiac, že žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ale doposiaľ neuhradil ani nájomné, resp. úhradu za užívanie týchto nehnuteľností vlastníkovi, t.j. ELEKTROVINUTE s.r.o. Košice, preto rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi nájomné podľa jeho názoru nie je v rozpore ani s dobrými mravmi, keďže nedôjde k duplicitnej úhrade za užívanie tejto nehnuteľnosti.

O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému účastníkovi - žalobcovi priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 149,37 € a trov právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej pomoci po 111,21 € a paušálna náhrada 77,12 €.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažoval za správne poukazujúc na to, že bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nezobral do úvahy, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca nadobudol vlastnícke právo, bola vyhlásená za neplatnú od počiatku. Bol toho názoru, že nemožno uvažovať ani o oprávnenosti držby nehnuteľnosti žalobcom, lebo v opačnom prípade by logickým výkladom bol okrem pravého vlastníka na príjem odplaty za užívanie predmetnej nehnuteľnosti oprávnený ako druhý oprávnený držiteľ aj žalobca, čo je z dôvodu duplicity právne neprípustné. Uviedol, že žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom, pretože v čase prenájmu vedel o súdnom spore. Vlastník ELEKTROVINUTA s.r.o. sa od žalovaného domáhal zaplatenia nájmu písomnými výzvami, k súdnemu vymoženiu pohľadávky od žalovaného však už nedošlo pre výmaz tejto spoločnosti z obchodného registra. Opätovne poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. .

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 118,61 € (odmena za 1 právny úkon - vyjadrenie k odvolaniu 11,21 € a paušálna náhrada 1 x 7,41 €). K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s konaniami vedenými na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. a uviedol, že nie je pravdou, že uvedenými rozsudkami bola vyrieknutá neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol predmet nájmu, pretože z uvedených rozsudkov preukázateľne vyplýva, že nebol účastníkom konaní, v ktorých boli tieto rozsudky vydané. Napriek uvedenej skutočnosti však žalovaný tvrdil, že on (žalobca v tomto konaní) vedel o vyššie uvedených súdnych konaniach od roku 1999, v konaní však nenavrhol a ani nebol vykonaný iný dôkaz, z ktorého by toto tvrdenie preukázateľne vyplývalo. Mal za to, že v konaní riadne preukázal, že bol oprávneným a dobromyseľným držiteľom predmetu nájmu a tým mu vznikol nárok na pôžitky z tejto oprávnenej držby vyplývajúce. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny. Zdôraznil, že v odôvodnení rozsudku sa prvostupňový súd vyporiadal so všetkými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré vyplynuli z konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania ( ) a rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, poukazuje na správne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ), súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam ešte dodáva.

Žalovaný svoje odvolanie odôvodňuje aj odvolacím dôvodom podľa , t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná skutočnosť, že nevykonal dôkazy, účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci nebol navrhovaný nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval.

V danom prípade žalovaný, ktorý poukazuje na odvolací dôvod spočívajúci v neúplnom zistení skutkového stavu veci, však v odvolaní neuviedol, ktorý dôkaz označil a nebol vykonaný, ani neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené súd prvého stupňa nezisťoval, preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na ust. ods. J2 , podľa ktorého ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby, pričom v tomto konaní žalobca preukázal, že bol oprávneným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti v čase, kedy žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíval (od 19.12.2002 do 31.12.2003), je zrejmé, že má právo na úžitky z predmetnej nehnuteľnosti. Medzi tieto úžitky je potrebné považovať aj právo na zaplatenie úhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. v danom prípade žalobca, preto mu bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 111,21 € a paušálna náhrada 7,41 €, čo spolu predstavuje čiastku 118,61 €. O povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalobcu rozhodol v súlade s

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.