Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/206/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : Mgr. N. B.,

bývajúca v B., zastúpená Advokátska kancelária M. a spol. s r.o., Z., proti žalovanej :

MUDr. I. B., bývajúca v B., zastúpená JUDr. M. R., advokátom v B., o zaplatenie 64 069,--

Sk istiny s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. marca 2009 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. marca 2009 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 21. februára 2008 č.k. -132

návrh žalobkyne o zaplatenie 52 057,-- Sk s príslušenstvom zamietol. V časti o zaplatenie

12 012,-- Sk s príslušenstvom konanie zastavil. Žalobkyni uložil zaplatiť žalovanej do rúk

právneho zástupcu žalovanej trovy konania vo výške 17 834,40 Sk v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni vrátil súdny poplatok vo výške 457,-- Sk cestou

Daňového úradu Bratislava V po právoplatnosti rozsudku. Ohľadne zamietavej časti rozsudku

prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa so žalovanou uzavreli zmluvu

o poskytovaní služieb s účinnosťou od 1.9.2004 na dobu jedného roka. Odmena bola

stanovená na základe čl. 3 vo výške 3 300,-- €. V čl. 5 predmetnej zmluvy bola dohodnutá

výpovedná lehota jeden a pol mesiaca, pričom výpoveď musí byť odoslaná doporučenou

zásielkou s doručenkou. Účinky výpovede si zmluvné strany nedohodli na moment

prípadného doručenia. Oznámením zo strany žalovanej o ukončení zmluvného vzťahu podľa

názoru súdu nastali hmotnoprávne účinky smerujúce k zániku práva. Pokiaľ sa žalobkyňa

nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu v lehote troch rokov odo dňa urobenia

právneho úkonu, t.j. od 1.2.2005, podľa názoru súdu právny úkon bol podmienečne platný.

Jeho definitívna platnosť nastala po uplynutí trojročnej lehoty. Žalobkyňa sa tejto neplatnosti

v stanovenej lehote nedovolala a tak mal za to, že právny úkon je platný a lehota začala

plynúť od 1.2.2005.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. marca 2009 č.k.

-181 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Žalovanej

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal

preukázané, že na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej dňa 31.8.2004 medzi I. B.

a N. B. bol uzavretý zmluvný vzťah o poskytovaní služieb. Z čl. 1 vyplynulo, ako budú tieto

služby N. B. (ako živnostníčkou) poskytované. V čl. 2 bol vymedzený premet činnosti

poskytovateľa služieb. V čl. 3 bola určená odmena 3 300,-- €. V čl. 4 bol určený spôsob

platby s tým, že v pravidelných časových intervaloch bude poskytovateľ služieb vystavovať

faktúru, v ktorej uvedie služby poskytované podľa tejto zmluvy. Trvanie zmluvy bolo

upravené v čl. 5 a šlo o zmluvu uzavretú na dobu určitú od 1.9.2004 do 1.9.2005. Súčasne

bola dohodnutá aj výpovedná lehota jeden aj pol mesiaca. Výpoveď bola určená, že musí byť

odoslaná doporučenou zásielkou s doručenkou. Podľa uvedeného ustanovenia výpovedná

lehota mohla začať plynúť až dňom prevzatia zásielky o výpovedi dňa 14.2.2005 a skončila

31.3.2005. Stotožnil sa preto s tvrdením žalobkyne o plynutí výpovednej lehoty. Počas tejto

výpovednej lehoty neboli nejako špeciálne zmluvne upravené práva a povinnosti zmluvných

strán. V danom prípade tu nemôže byť analógia ako pri plynutí výpovednej lehoty pri

pracovnom pomere. Preto poskytovateľovi služieb automaticky nenáležala dohodnutá

odmena. Predpokladom pre jej zaplatenie bolo poskytnutie služby a následné vyfakturovanie

služieb. Žalobkyňa v konaní neprodukovala žiaden dôkaz na tú skutočnosť, že služby do

konca marca 2005 žalovanej poskytovala a že jej fakturovala a faktúru aj žalovanej predložila.

Ak by tak učinila, mohla by za svoju vykonanú prácu žiadať dohodnutú odmenu počas

výpovednej lehoty. Keďže žalobkyňa nepredložila žalovanej faktúru o poskytnutých službách,

nemala žalovaná povinnosť jej uhradiť. Z návrhu žalobkyne ani z jej ostatných vyjadrení

nevyplýva, o čo opiera svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Zmluvný vzťah medzi

účastníkmi bol uzavretý v súlade s ( ), pričom zmluva bola

tak koncipovaná, že poskytovateľ služby mal právo na odmenu, len ak služba bola fakticky

poskytnutá a následne aj fakturovaná.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorého prípustnosť

odvodzovala z ustanovenia Namietala neúplne zistený skutkový

stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a jej

návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Následne podaním zo dňa 21.1.2010 žalobkyňa doplnila

dôvody svojho dovolania a uviedla, že vady v zmysle ustanovenia sú

posudzované v dvoch rovinách, a to jednak nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia a jednak tzv. prekvapivé súdne rozhodnutie. Nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa nej spočíva v tom, že

odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV nepovažuje za riadne a presvedčivé,

nakoľko súd dostatočne a presvedčivo neodôvodnil spôsob rozhodnutia súdu, nepoukázal

z akých právnych záverov vyvodzoval začiatok výpovednej lehoty a nezdôvodnil súdnu

akceptáciu ústnej výpovede zmluvy o poskytovaní služieb, pričom odvolací súd prisvedčil

argumentácii žalobkyne, že začiatok plynutia výpovednej lehoty bol deň prevzatia zásielky

o výpovedi dňa 14.2.2005. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave

nepovažuje taktiež za riadne a presvedčivé, nakoľko súd dostatočne a presvedčivo

neodôvodnil spôsob rozhodnutia, nepoukázal z akých právnych záverov a z akého

hmotnoprávneho ustanovenia vychádzal v otázke náležitosti nároku žalobkyne na vyplatenie

dohodnutej odmeny s poukazom na čl. 3 zmluvy o poskytovaní služieb v spojitosti s čl. 1 a 2

zmluvy, ktoré poukazujú na to, že nárok na vyplatenie dohodnutej odmeny bol paušálny bez

ohľadu na požadované, resp. nepožadované služby, pričom služby žalobkyňa poskytovala

na základe pokynov, resp. požiadaviek žalovanej a to, že ich žalovaná nepožadovala, nemá

vplyv na vyplatenie odmeny v zmysle čl. 3 zmluvy, inak by to bolo v rozpore s čl. 5 zmluvy

(výpovedná lehota jedného a pol mesiaca). Ohľadne prekvapivého rozhodnutia dovolateľka

uviedla, že okresný a krajský súd pri odmietnutí argumentácie vychádzali z odlišných

právnych záverov (dôvodov). Kým prvostupňový súd návrh na zaplatenie istiny

s príslušenstvom zamietol odôvodňujúc to tým, že sa žalobkyňa nedovolala relatívnej

neplatnosti právneho úkonu v lehote troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, t.j.

od 1.2.2005, a teda podľa názoru súdu bol právny úkon podmienečne platný a lehota začala

plynúť od 1.2.2005, odvolací súd, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil so skutočnosťou, že výpovedná lehota začala

plynúť od prevzatia zásielky o výpovedi dňa 14.2.2005 a skončila 31.3.2005. Avšak

poukazuje na to, že poskytovateľovi služieb automaticky nenáležala dohodnutá odmena.

Predpokladom pre jej zaplatenie bolo poskytnutie služby a následné vyfakturovanie služieb.

V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí, v ktorom odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa z iného právneho dôvodu ako prvostupňový súd, má za to, že sa jedná o tzv.

prekvapivé rozhodnutie, pričom uvedené je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania.

Poukazuje pritom aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

.

Žalovaná vo svojich vyjadreniach zo dňa 10.9.2009 a 2.3.2010 navrhla dovolanie

žalobkyne zamietnuť ako nedôvodné a priznať jej trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 242 ods. 1

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že je včas podané

k tomu oprávnenou osobou, že je prípustné, a že sa jedná o dovolanie opodstatnene podané.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných pod

písmenami a/ až g/ tohto ustanovenia. Prípustnosť dovolania nie je však daná už tým, že

dovolateľ takúto vadu konania tvrdil, ale až zistením, že konanie je takouto vadou skutočne

postihnuté.

Vzhľadom na námietky dovolateľky a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1

veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu

dovolateľka v dovolaní tvrdila (§ 237 písm.f/ O.s.p).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi

odňatá možnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práva a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci práve o takýto prípad ide, t.j., že

konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa citovaného

zákonného ustanovenia.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že „Oznámením zo strany

žalovanej o ukončení zmluvného vzťahu podľa názoru súdu nastali hmotnoprávne účinky

smerujúce k zániku práva. Pokiaľ sa žalobkyňa nedovolala relatívnej neplatnosti právneho

úkonu v lehote troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, t.j. od 1.2.2005, podľa názoru

súdu právny úkon bol podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastala po uplynutí

trojročnej lehoty. Žalobkyňa sa tejto neplatnosti v stanovenej lehote nedovolala a tak súd má

za to, že právny úkon je platný a lehota začala plynúť od 1.2.2005“.

Odvolací súd založil svoj potvrdzujúci rozsudok v porovnaní so súdom prvého stupňa

na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho,

„že výpovedná lehota mohla začať plynúť až dňom prevzatia zásielky o výpovedi dňa

14.2.2005 a skončila 31.3.2005. Odvolací súd sa preto stotožnil s tvrdením navrhovateľky

o plynutí odvolacej lehoty. Počas tejto výpovednej lehoty neboli nijaké špeciálne zmluvne

upravené práva a povinnosti zmluvných strán. V žiadnom prípade tu nemôže byť analógia ako

pri plynutí výpovednej lehoty pri pracovnom pomere. Preto poskytovateľovi služieb

automaticky nenáležala dohodnutá odmena. Predpokladom pre jej zaplatenie bolo poskytnutie

služieb a následné vyfakturovanie služieb. Žalobkyňa v konaní neprodukovala žiaden dôkaz

na tú skutočnosť, že služby do konca marca 2005 žalovanej poskytovala a že ich fakturovala

a faktúru aj žalovanej predložila. Ak by tak učinila, mohla by za svoju vykonanú prácu žiadať

dohodnutú odmenu počas výpovednej lehoty. Keďže žalobkyňa nepredložila žalovanej

faktúru o poskytnutých službách, nemala žalovaná povinnosť jej nič uhradiť. Z návrhu

žalobkyne ani z jej ostatných vyjadrení nevyplýva, o čo opiera svoj nárok na zaplatenie

žalovanej sumy. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol uzavretý v súlade s Občianskym

zákonníkom ( ), pričom zmluva bola tak koncipovaná, že poskytovateľ služby mal

právo na odmenu len, ak služba bola fakticky poskytnutá a následne aj fakturovaná“.

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vyšlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie

povinností a úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

a z 13. novembra 2002 ).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil

právo žalobkyne na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie dosť „nečakane“

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti odňal žalobkyni

právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. K novým

právnym záverom odvolacieho súdu sa žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť, prípadne

predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa, sa

nejavili významné. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba

kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil žalobkyni

realizáciu jej procesných práv, lebo jej odoprel možnosť prieskumu správnosti nových,

prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho

posúdenia veci odvolacím súdom, rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda

žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom v zmysle Táto vada je tak

závažnou procesnou vadou, že rozhodnutie vydané v takomto konaní, nemôže byť

považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b

ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová