Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/243/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu U. - P., so sídlom v P.,

zastúpeného JUDr. P., advokátom so sídlom v K., proti žalovanej M., súdnej exekútorke

Exekútorského úradu v M., o zaplatenie 312,02 € (9 400 Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 5. júna 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 17. decembra 2006, č.k.

-69 zastavil konanie v časti o zaplatenie 1 600 Sk s príslušenstvom; vo zvyšnej

časti žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume

5 008 Sk na účet jej právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, že v dôsledku dispozičného

úkonu žalobcu súd podľa konanie v rozsahu späťvzatia žaloby zastavil.

Žalobca v ďalšom zotrval na zaplatení sumy 9 400 Sk s príslušenstvom titulom náhrady

škody, ktorá mu mala vzniknúť prikázaním pohľadávky z dotačného účtu

č. X. v Slovenskej sporiteľni (na ktorom boli uložené peňažné prostriedky štátneho rozpočtu)

v exekučnom konaní vedenom žalovanou ako súdnou exekútorkou. Vychádzal z toho, že

účelovo viazané peňažné prostriedky poskytnuté v rámci dotácie (

Z.z. o rozpočtových pravidlách v spojení so zmluvou o poskytnutí dotácii uzavretej medzi

Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a žalobcom) sú majetkom štátu,

a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore o náhradu škody. Žalobca nepreukázal, že

bol sankcionovaný (penalizovaný) Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, či

tretími osobami, voči ktorým mu vznikol záväzok za lesné práce, na ktoré boli dotácie určené.

Keďže súd prvého stupňa nezistil, že žalobcovi v tejto súvislosti vznikla škoda, žalobu

zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil v spojení s ods.

2 prvá veta

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 8. februára

2007, sp. zn. rozsudok okresného súdu v napadnutej zamietajúcej časti a vo

výroku o trovách konania potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca okamihom

pripísania peňažných prostriedkov z dotácie na jeho osobitný účet sa stal ich vlastníkom,

preto záver súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pre uplatnenie

nároku na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom súdnej

exekútorky odpísaním prostriedkov z tohto účtu, nepovažoval za správny. Po zistení, že

žalobca uplatnil nárok voči žalovanej ako súdnej exekútorke podľa § 33 ods. 1 Exekučného

poriadku v znení platnom po 1. júli 2004 (dňa 15. novembra 2004), t.j. po účinnosti zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, odvolací súd

dospel k záveru, že v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 2 a 3 zákona

č. , zodpovednosť za škodu (ak prípadne aj vznikla), ktorá mala byť spôsobená

vydaním exekučného príkazu zo 6. júla 2004, t.j. po účinnosti ,

nemôže byť uplatňovaná priamo voči žalovanej ako súdnej exekútorke, ale len proti štátu,

spôsobom a postupom vyplývajúcim z , bod 3

Vzhľadom na uvedené pre nedostatok pasívnej legitimácie rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil.

Krajský súd v Košiciach samostatným uznesením z 15. marca 2007, sp. zn.

(č.l. 166 spisu) rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalobcovi

uložil povinnosť v lehote 3 dní nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v sume

4 771 Sk. Rozhodnutie odôvodnil v spojení s

vzhľadom na úspech žalovanej v odvolacom konaní.

Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu

v Košiciach z 8. februára 2007 sp. zn. a súvisiace uznesenie Krajského súdu

v Košiciach z 15. marca 2007 sp. zn. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúc zo skutočností, ktorými

sa prvostupňový súd nezaoberal. Takémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zákonné

konanie (fair process), t.j. taký postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov. Realizácia týchto práv v odvolacom konaní je

znemožnená, ak odvolací súd v konaní potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola

žaloba zamietnutá, z iného právneho dôvodu, vychádzajúceho zo skutočností, ktorými sa ani

prvostupňový vo svojom rozhodnutí nezaoberal a ku ktorým sa neúspešný žalobca

nevyjadroval, pretože k tomu nemal dôvod. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalobca

dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver (o nedostatku pasívnej legitimácie

žalovanej) zo skutočností prvostupňovým súdom nehodnotených. V tomto štádiu už

neúspešný účastník nemá možnosť zaujímať k nim stanoviská, navrhovať dôkazy na ich

vyvrátenie alebo aspoň spochybnenie a vyjadrovať sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu

k predmetu konania. Znemožnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade

bolo dôsledkom nerešpektovania princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania

odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania sa odopiera možnosť prieskumu správnosti

nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, z hľadiska

právneho posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich skutkových zistení.

Z uvedeného potom vyplýva, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že sú dané iné dôvody pre

zamietnutie žaloby (v prejednávanej veci pre nedostatok pasívnej legitimácie), než ktoré

neboli tvrdené a ani prvostupňový súd sa nimi nezaoberal, zruší napadnutý rozsudok a vec

vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súd prvého stupňa považoval za rozhodujúce

skutočnosti, ktoré nie sú pre rozhodnutie vo veci právne významné, a naopak neprihliadol na

skutočnosti, ktoré môžu byť dôležité (viď aj R 5/2002 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Pretože odvolací súd v prejednávanej veci takto

nepostupoval, odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ Zistená skutočnosť (vada v zmysle ) nie je len dôvodom

zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tiež okolnosťou, pre ktorú dovolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušil, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto

procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu v poradí druhým rozsudkom z 5. júna

2008, sp. zn. rozsudok okresného súdu v napadnutej zamietajúcej časti a vo

výroku o trovách konania potvrdil; žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku trovy odvolacieho konania 4 771 Sk. V dôvodoch

rozhodnutia vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu súdneho exekútora v zmysle § 33

ods. 1 Exekučného poriadku alebo podľa osobitného zákona vzniká za splnenia zákonných

podmienok, ktorými sú vznik škody, protiprávne konanie (resp. nesprávny úradný postup)

a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (resp. nesprávnym úradným postupom)

a vznikom škody. Odvolací súd svojmu prieskumu podrobil právny záver súdu prvého stupňa

o nepreukázaní vzniku škody na strane žalobcu ako poškodeného. Tento založil na úvahe, že

pokiaľ žalobca za škodu považuje dlhy, ktoré mu vznikli v súvislosti s nemožnosťou použitia

finančných prostriedkov z dotácii na stanovený účel (dlh na mzdách a neuhradených

faktúrach za vykonané lesné práce), v tom prípade nedošlo k vzniku majetkovej ujmy

(škody), ktorá by bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom súdnej exekútorky

(žalovanej). V takomto prípade (odpísaním peňažných prostriedkov z účtu) žalobca uhradil

svoje dlhy, a preto sa jeho majetok (aktíva a pasíva) nezmenšil. Odvolací súd rovnako ako súd

prvého stupňa dospel k záveru, že nedošlo k splneniu zákonnej podmienky vzniku

zodpovednosti za škodu, ktorou je vznik škody na strane žalobcu (poškodeného), a preto bez

toho, aby sa musel z hľadiska hospodárnosti a účelnosti zaoberať ďalšími predpokladmi

vzniku zodpovednosti za škodu, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí žaloby je vecne správny a tento podľa potvrdil. O trovách

odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

a úspešnej žalovanej priznal ich náhradu vo výške 4 771 Sk.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie, navrhol napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil a jeho

dôvodnosť a Namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa z iných právnych dôvodov, než boli dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa žalobu

zamietol. Znemožnenie realizácie procesných práv žalobcu v tomto spore je dôsledkom

nerešpektovania „ústavného“ princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania

odvolacím súdom, lebo žalobcovi bola odopretá možnosť prieskumu správnosti nových

skutkových zistení z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom ako rozhodujúcich.

Podľa názoru dovolateľa odvolací súd nerešpektoval vyslovený právny názor dovolacieho

súdu v tejto veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2007

sp. zn. ).

Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa písomne k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je prípustné ani dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V až 3 sú

vymedzené znaky rozsudkov, pri danosti ktorých zákon (bez ohľadu na povahu prejednávanej

veci alebo predmetu konania) vyjadril svoj zámer, aby určité rozsudky bolo možné napadnúť

dovolaním. V ustanovil, že dovolanie je prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V § 238

ods. 2 pripustil dovolanie tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V

odvolaciemu súdu zveril oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý má po právnej stránke zásadný význam.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Zo zvoleného legislatívno-technického riešenia (zaradenia jednotlivých ustanovení

zákona) možno vyvodiť, že ustanovenia a majú vo vzťahu k jeho

predchádzajúcim odsekom povahu špeciálnej úpravy a obsahujú výnimky z nich. V týchto

ustanoveniach je vyjadrený zámer zákona, aby určité rozhodnutia (buď so zreteľom na

povahu prejednávanej veci alebo vzhľadom na určité špecifiká predmetu konania) neboli

v dovolacom konaní prejednávané. V vylúčil prípustnosť dovolania proti

(niektorým) rozsudkom vydaným vo veciach upravených Zákonom o rodine. V § 238 ods. 5

vyslovil neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy (na

príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada). V prípadoch, na ktoré dopadá § 238 ods. 4 a 5

je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom

uvedeným v až 3

V prejednávanej veci žalobca od žalovanej požadoval peňažné plnenie 11 000 Sk

s príslušenstvom. Okresný súd konanie v časti o 1 600 Sk s príslušenstvom zastavil a žalobu

vo zvyšku (9 400 Sk s príslušenstvom) zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol

odvolaním len žalobca, a to len v zamietajúcom výroku. Krajský súd v Košiciach rozsudkom,

ktorý je napadnutý dovolaním, rozhodoval o uvedenom odvolaní žalobcu – len vo vzťahu

k ním napadnutému výroku prvostupňového rozsudku. Odvolací súd teda v danom prípade vo

veci samej rozhodol o peňažnom plnení 9 400 Sk s príslušenstvom. So zreteľom na

ustanovenie bolo potrebné vyriešiť otázku, či prípustnosť dovolania nie je

vylúčená výškou peňažného plnenia, o ktorej bolo rozhodnuté odvolacím súdom (treba

pripomenúť, že na príslušenstvo istiny, o ktorej rozhodoval odvolací súd, sa pritom

neprihliada).

Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby (15. novembra 2004) predstavovala

6 500 Sk (viď nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ), jej

trojnásobok 19 500 Sk. Dovolanie žalobcu teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu

o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (9 400 Sk < 19 500 Sk).

Na danú vec sa preto vzťahuje ustanovenie , ktoré prípustnosť dovolania

vylučuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu dospel k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu procesne neprípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát).

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdil a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Z vymenovaných procesných vád je žalobcom v dovolaní namietaná vada konania

podľa , ktorá podľa neho spočíva v tom, že v dôsledku zmeny v právnom

posúdení veci odvolacím súdom mu bola odňatá reálna a efektívna možnosť skutkovo

a právne argumentovať v dvojinštančnom súdnom postupe ohľadne nového právneho názoru

(tzv. prekvapivé rozhodnutie). Z uvedeného dôvodil, že povinnosťou odvolacieho súdu bolo

zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec tomuto súdu vrátiť na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.).

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa žalobu zamietol z dvoch právnych dôvodov,

pričom každý z nich možno samostatne považovať za spôsobilý dôvod k zamietnutiu žaloby,

a to, že 1/ odpísané peňažné prostriedky z účtu žalobcu boli vo vlastníctve štátu, a preto

žalobca nie je aktívne legitimovaný v konaní o náhradu škody voči žalovanej a 2/ žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o vzniku škody. Odvolací súd v rozsudku,

ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z rovnakého právneho záveru ako

súd prvého stupňa, že nebol naplnený jeden z predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu

za škodu, ktorým je vznik škody. Pritom sa zaoberal iba správnosťou právneho záveru súdu

prvého stupňa o nepreukázaní vzniku škody žalobcom (resp. neunesení dôkazného bremena

o vzniku škody na strane žalobcu), ktorý bol relevantným (rozhodujúcim) dôvodom pre

zamietnutie žaloby. Postup odvolacieho súdu je v súlade s vyslovenými právnymi závermi

dovolacieho súdu v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2007

sp. zn. s cieľom zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených

záujmov účastníkov (fair process), keďže predmetom odvolacieho prieskumu sa stali iba

právne a s tým spojené skutkové dôvody o nepreukázaní vzniku škody na žalobcovej strane,

ku ktorým mali účastníci konania dostatočný právny i faktický priestor vytvorený

prvostupňovým i odvolacím súdom v inštančnom postupe pre uplatnenie všetkých

procesných práv priznaných im (právo vyjadriť sa

k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení, alebo na

vyvrátenie tvrdení protistrany, právo vyjadriť sa k právnej stránke sporu, právo podať riadny

opravný prostriedok a možnosť vyjadrenia sa k nemu a pod.). Uvedenými dôvodmi boli

právne skutočnosti, ktoré v hypotéze právnej normy charakterizujú škodu a jej vznik [§ 420

ods. 2 (ďalej len „“)]. V zhode s doterajšou súdnou praxou

odvolací súd konštatoval, že škodu (ako kategóriu občianskeho práva) je potrebné chápať ako

ujmu, ktorá nastala (ktorá sa prejavila) v majetkovej sfére poškodeného, jej dôsledkom je

zmenšenie majetkového stavu poškodeného (viď napr. R 55/1971). Vychádzajúc zo zistenia,

že žalobcov majetok sa v dôsledku úhrady jeho záväzkov (dlhu) núteným výkonom

rozhodnutia vedeným žalovanou nezmenšil, a preto nedošlo k vzniku škody, je podľa

odvolacieho súdu postačujúcou verifikáciou záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

o zamietnutí žaloby je vecne správne. Aplikácia ustanovení zákona ( ) odvolacím

súdom podľa názoru dovolacieho súdu neprekračuje zákonom stanovené medze a jeho

interpretáciu nie je možné považovať za účelovú ani zjavne svojvoľnú. V nadväznosti na

uvedené dovolací súd nezistil, že postupom odvolacieho súdu došlo k založeniu namietanej

procesnej vady v zmysle

Pokiaľ dovolateľ namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), ktoré vidí predovšetkým v tom, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je „alibistické a nesprávne“, odvolací súd „neposudzoval

prípad v celosti a vo všetkých predložených a preukázaných súvislostiach“, nezaoberal sa

ďalšími náležitosťami zodpovednostného vzťahu, nezaoberal sa otázkou legitimácie

účastníkov konania pre nadbytočnosť a nehospodárnosť, záver odvolacieho súdu

o nepreukázaní škody je nesprávny, v tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že

nesprávne právne posúdenie je síce relevantným právnym dôvodom, samo osebe však

prípustnosť dovolania nezakladá. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade dovolanie žalobcu smeruje

proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok v zmysle

prípustný a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím

súdom zistené, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu odmietol podľa

v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. So zreteľom na dôvod,

pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nezaoberal sa dovolací súd vecnou správnosťou

napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd napriek tomu úspešnej účastníčke

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. mája 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková