Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/38/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej

veci žalobcu: P. a.s., N. IČO: X.,

zast. advokátom JUDr. J., F.N. proti žalovanému: JUDr. E., správca konkurznej podstaty

úpadcu R.- firma L.,N.N., IČO: X., o určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy, na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. júna 2009,

č. k. -265, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu

Nitra, č. k. -169 zo dňa 17.10.2001 potvrdil, žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal a pripustil proti tomuto rozsudku dovolanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol o podanej žalobe

na určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva a návrhu na vydanie

predbežného opatrenia tak, že žalobu zamietol a súčasne zamietol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov

konania v sume 1 140 Sk, keď mal preukázané, že dňa 30.10.1991 došlo medzi žalobcom

a firmou L. k uzavretiu Hospodárskej zmluvy č. 4/91 a teda k vzniku právneho vzťahu došlo

pred dňom 1.1.1992, kedy nadobudol účinnosť , a preto sa vec musela

posúdiť podľa predpisov účinných pred 1.1.1992 s odkazom na ustanovenie § 763 ods. 1

. Žalobca bol zapísaný do obchodného registra dňom 1.1.1991, pričom

bol založený podľa o akciových spoločnostiach. V prejednávanej veci

nebolo možné na posudzovaný právny vzťah aplikovať o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby, pretože predmetom Hospodárskej zmluvy č. 4/91 nebol

taký majetok, ktorý by spadal pod režim tejto právnej normy.

Súd prvého stupňa ďalej zistil z obsahu hospodárskej zmluvy, že táto má všetky náležitosti

vyžadované v zmysle ustanovenia § 347 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a v konaní nebol

zistený rozpor právneho úkonu s obsahom alebo účelom právneho predpisu, obchádzanie

právneho predpisu, prípadne nemožnosť plnenia. Nakoľko teda súd prvého stupňa nezistil

dôvod, pre ktorý by bola hospodárska zmluva absolútne neplatná, považoval podanú žalobu

za nedôvodnú.

Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 10. júna 2009,

č. k. -265 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a pripustil vo veci

dovolanie, keď za právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej považoval

ustálenie zákonnej podmienky potreby registrácie štátnym notárstvom zmluvy, predmetom

ktorej je prevod nehnuteľnej veci v zmysle ustanovenia

v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej hospodárskej zmluvy medzi účastníkmi konania

č. 4/91 zo dňa 30.10.1991. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa v celom

rozsahu stotožnil s odôvodneným rozhodnutím súdu prvého stupňa, mal za to, že súd prvého

stupňa zistil úplne a správne skutkový stav a ďalej uviedol, že žalovaný bol v čase uzavretia

zmluvy v zmysle ustanovenia podnikateľom, ktorý mal oprávnenie

v zmysle ustanovenia § 5 tohto zákona nadobúdať majetok v neobmedzenom rozsahu

za účelom podnikania, a preto sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej žalovaný

ako organizácia s právnou subjektivitou organizácie neexistoval v čase uzavretia zmluvy,

nakoľko v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka tento upravuje vzťahy

týkajúce sa podnikateľskej činnosti, okrem iného aj fyzických osôb oprávnených na túto

činnosť podľa osobitných právnych predpisov, ktorým je aj a teda

žalovaného možno nepochybne považovať za organizáciu s právnou subjektivitou. Potrebu

registrácie zmluvy o prevode nehnuteľností štátnym notárstvom v zmysle ustanovenia § 134

ods. 2 vylučuje prevod nehnuteľností zmluvou do socialistického

vlastníctva. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že účinnosť hospodárskej zmluvy

uzavretej medzi účastníkmi konania č. 4/91 zo dňa 30.10.1991 nastala aj bez jej registrácie

štátnym notárstvom. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého

stupňa aj v časti rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s tým,

že rozhodnutím vo veci samej v prípade zamietnutia žaloby zanikajú prípadné dôvody

na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodu podľa § 238 ods. 3

a , keď namietal, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol napadnutý rozsudok

zmeniť a vyhovieť podanej žalobe a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

V podanom dovolaní uviedol, že základným právnym predpisom upravujúcim právne

pomery podnikateľa v rozhodnom čase bol o súkromnom podnikaní

občanov v znení a Dovolateľ má za to,

že zákon o súkromnom podnikaní mal postavenie lex specialis vo vzťahu k Hospodárskemu

o živnostenskom

podnikaní, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.1992, došlo k zrušeniu väčšiny ustanovení

zákona o súkromnom podnikaní. Právny záver odvolacieho súdu o tom, že občan podnikateľ

nadobúdal veci slúžiace na podnikanie do socialistického vlastníctva, dovolateľ považuje

za nesprávny, keď uviedol, že na tieto veci vo vlastníctve občana podnikateľa sa podľa

zákona o súkromnom podnikaní výslovne vzťahoval , a to úpravou

obsiahnutou v ust. § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona o súkromnom podnikaní, ktorými sa súdy

nezaoberali. Ďalej v dovolaní uviedol, že považuje otázku registrácie zmluvy o prevode

nehnuteľností na občana podnikateľa štátnym notárstvom za právne významnú

pre rozhodnutie vo veci samej. Ustálenie zákonnej podmienky potreby registrácie zmluvy

štátnym notárstvom je dôležité a z toho dôvodu je potrebné ako primárnu vyriešiť tú otázku,

či občan podnikateľ nadobúdal, resp. vôbec mohol nadobúdať veci do socialistického

vlastníctva alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v dôsledku zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa Česko-slovenskej

federatívnej republiky a ústavný o československej federácii, ktorý

nadobudol účinnosť dňa 23.04.1990, došlo k zjednoteniu vlastníckeho práva a zániku jeho

delenia na jednotlivé druhy a formy. , ktorým sa mení a dopĺňa

Hospodársky zákonník, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.1990, popritom úplne vypustil

pojem socialistické vlastníctvo z textu Hospodárskeho zákonníka. Podľa názoru dovolateľa

nehnuteľnosti boli prevádzané na žalovaného zmluvou, ktorá podľa § 134 ods. 2 Občianskeho

zákonníka podliehala registrácii štátnym notárstvom. Pokiaľ takáto zmluva o prevode

nehnuteľností nebola registrovaná štátnym notárstvom, nestala sa účinnou. Ďalej v dovolaní

namietol, že vôľa žalovaného kúpiť nehnuteľnosti nebola vážna. Tieto mal záujem kúpiť jeho

otec, ale zmluvu podpísal žalovaný z dôvodu potreby vyhnutia sa registrácii zmluvy štátnym

notárstvom. Taktiež namietal, že zmluva č. 4/91-Bú-práv. obchádzala vtedy platné a účinné

zákony, ako aj samotnú Ústavu Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Podľa vyjadrenia

vtedajšieho riaditeľa žalobcu Ing. H. v spoločnosti existoval záujem zbaviť sa

čo najrýchlejšie podľa neho stratových nehnuteľností, ale s Ing. L. nevedeli uzavrieť platnú

a účinnú kúpnu zmluvu, ktorá evidentne podliehala registrácii štátnym notárstvom. Preto

s vedomím, že štátne notárstvo túto nezaregistruje, pristúpili k tomu, že ďalšiu zmluvu

podpísal žalovaný.

Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok krajského súdu, zrejme mal na mysli dovolanie

žalobcu zamietnuť. Poukázal na závery odvolacieho súdu, s ktorými sa stotožnil. Ďalej

uviedol, že postavil na jednu úroveň organizáciu R., teda neštátny

subjekt, ako aj jeho vlastníctvo s vlastníctvom socialistickým, teda sa naň vzťahoval rovnaký

právny režim.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / preskúmal

vec podľa ust. a po prejednaní dovolania podľa

bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom dovolacieho konania je vyriešenie otázky zásadného právneho významu,

tak ako túto formuloval odvolací súd, a to ustálenie zákonnej podmienky potreby registrácie

štátnym notárstvom zmluvy, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnej veci v zmysle ust. § 134

ods. 2 v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej hospodárskej

zmluvy medzi účastníkmi konania č. 4/91 zo dňa 30.10.1991.

Podľa ust. o súkromnom podnikaní, na veci

vo vlastníctve podnikateľa slúžiace na podnikanie sa vzťahujú ustanovenia všeobecne

záväzných právnych predpisov o osobnom vlastníctve a spoluvlastníctve, s výnimkou

ustanovení o zdroji, účele a o predmete osobného vlastníctva.

Podľa ust. Hospod. v znení platného

a účinného v čase uzavretia zmluvy, Hospodársky zákonník upravuje vzťahy vznikajúce

pri podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb (ďalej len „organizácie“)

oprávnených na túto činnosť podľa tohto zákona a osobitných právnych predpisov, vzťahy

pri hospodárskom styku právnických osôb a majetkovú zodpovednosť v týchto vzťahoch.

Pri osobitných právnych predpisoch Hospodársky

Zb. o bankách a sporiteľniach, o akciových spoločnostiach a Zákon

č. o súkromnom podnikaní občanov.

Podľa ust. § 153 ods. 1 Hospod. zák. hospodárska zmluva vzniká, ak dôjde k dohode

o predmete a čase plnenia, prípadne o ďalších náležitostiach, o ktorých pri dojednávaní

zmluvy niektorá z organizácií vyhlási, že dohoda o nich je nevyhnutná pre vznik zmluvy.

Ak sa cena tvorí dohodou organizácií, vznikne zmluva, len ak dôjde k dohode o výške ceny

alebo o spôsobe, akým sa určí.

Podľa Druhej hlavy v znení platnom

a účinnom v čase uzavretia hospodárskej zmluvy Prvého a Druhého

oddielu, účastníkmi občianskoprávnych vzťahov sú občania, socialistické organizácie a štát.

Podľa ust. Obč. Socialistickými organizáciami

sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých

prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

Hospodársku zmluvu č. 4/91-Bu-práv. zo dňa 30.10.1991 o prevode hnuteľných vecí

a nehnuteľností uzavrela na strane predávajúceho P.,a.s. a na strane kupujúceho organizácia

L., N., IČO: X., účastníkmi vzniknutého právneho vzťahu uzavretého na základe

hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva podľa

Hospodárskeho

Zb. o akciových spoločnostiach a súkromný podnikateľ ustanovený v zmysle

Zb. o súkromnom podnikaní občanov.

Z obsahu citovaných ustanovení platného v čase uzavretia

predmetnej hospodárskej zmluvy zo dňa 30.10.1991 žalobca a žalovaný neboli účastníkmi

občianskoprávnych vzťahov vzniknutých z predmetného právneho úkonu a z tohto dôvodu

ani nemohli byť v zmysle ustanovení posudzované. Právny vzťah

účastníkov hospodárskej zmluvy zo dňa 30.10.1991 vzniknutý z tejto hospodárskej zmluvy

bol vzťahom hospodársko-právnym upraveným Hospodárskym zákonníkom, ako to vyplýva

z citovaného ust. § 1 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. Žalobca vznikol dňom zápisu

do obchodného registra dňa 1.1.1991 a bol založený podľa

o akciových spoločnostiach. Žalovaný, resp. úpadca vznikol zápisom do podnikového registra

dňa 2.12.1990 podľa o súkromnom podnikaní občanov. Predmetný,

napadnutý právny úkon, hospodársku zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania P. a.s.,

IČO: X. a L., N., IČO: X.

ako právnickými osobami vzniknutými podľa osobitných predpisov je preto potrebné právne

posudzovať podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Hospodársky zákonník

ako všeobecný právny predpis upravujúci vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi nemá osobitnú

úpravu postupu právnej registrácie prevodu nehnuteľností štátnym notárstvom. Dovolací súd

sa stotožnil s právnou argumentáciou dovolateľa v tom smere, že v dôsledku zmeny

ústavného a došlo k zjednoteniu

vlastníckeho práva a zániku jeho delenia na jednotlivé druhy a formy a z tohto dôvodu

nemohol pôvodný žalovaný nadobudnúť majetok do socialistického vlastníctva a nadobudnúť

mohol vlastníctvo. V tomto smere teda ani úprava obsiahnutá v čase uzavretia hospodárskej

zmluvy v , ani v zákone o súkromnom podnikaní () presne

nezodpovedá prijatej úprave zásadných ústavných zákonov. Preto v súlade s právnou úpravou

vlastníckeho práva, ústavnými zákonmi platnými v čase uzavretia hospodárskej zmluvy

je potrebné vykladať ust. § 15 ods. 1 zákona o súkromnom podnikaní v tom zmysle, že veci

vo vlastníctve podnikateľa slúžiace na podnikanie sú upravené ustanoveniami všeobecne

záväzných právnych predpisov o vlastníctve, atď. Z tohto pohľadu výkladu potom je zrejmé,

ako je už uvedené vyššie, že takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim,

okrem iných, vlastnícke vzťahy podnikajúcich fyzických osôb, je Hospodársky zákonník,

ktorý osobitne nevyžaduje na platnosť prevodu nehnuteľného majetku podnikateľa registráciu

štátnym notárstvom. Iné otázky zásadného právneho významu pre posúdenie veci neboli

odvolacím súdom určené, a preto spôsobilé v dovolacom konaní sa nimi zaoberať.

Dovolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil so záverom odvolacieho súdu

a dovolanie žalovaného v zmysle ust. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. a tak,

že v dovolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho

konania, trovy dovolacieho konania žalovanému nevznikli žiadne, tieto si v dovolacom

konaní žalovaný nežiadal priznať, preto mu ich dovolací súd nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 7. apríla 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová