Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)b11/377143.dc757f.pdf
PDF · 123.84 KB
No categories available
2Obdo/38/2009
Najvyšší súd 2 Obdo 38/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej
veci žalobcu: P. a.s., N. IČO: X.,
zast. advokátom JUDr. J., F.N. proti žalovanému: JUDr. E., správca konkurznej podstaty
úpadcu R.- firma L.,N.N., IČO: X., o určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy, na
dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. júna 2009,
č. k. 15Cob 238/2008-265, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu
Nitra, č. k. 20Cb/110/98-169 zo dňa 17.10.2001 potvrdil, žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal a pripustil proti tomuto rozsudku dovolanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol o podanej žalobe
na určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva a návrhu na vydanie
predbežného opatrenia tak, že žalobu zamietol a súčasne zamietol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v sume 1 140 Sk, keď mal preukázané, že dňa 30.10.1991 došlo medzi žalobcom
a firmou L. k uzavretiu Hospodárskej zmluvy č. 4/91 a teda k vzniku právneho vzťahu došlo
pred dňom 1.1.1992, kedy nadobudol účinnosť Obchodný zákonník, a preto sa vec musela
posúdiť podľa predpisov účinných pred 1.1.1992 s odkazom na ustanovenie § 763 ods. 1
Obchodného zákonníka. Žalobca bol zapísaný do obchodného registra dňom 1.1.1991, pričom
bol založený podľa zák. č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach. V prejednávanej veci
nebolo možné na posudzovaný právny vzťah aplikovať zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby, pretože predmetom Hospodárskej zmluvy č. 4/91 nebol
taký majetok, ktorý by spadal pod režim tejto právnej normy.
Súd prvého stupňa ďalej zistil z obsahu hospodárskej zmluvy, že táto má všetky náležitosti
vyžadované v zmysle ustanovenia § 347 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a v konaní nebol
zistený rozpor právneho úkonu s obsahom alebo účelom právneho predpisu, obchádzanie
právneho predpisu, prípadne nemožnosť plnenia. Nakoľko teda súd prvého stupňa nezistil
dôvod, pre ktorý by bola hospodárska zmluva absolútne neplatná, považoval podanú žalobu
za nedôvodnú.
Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 10. júna 2009,
č. k. 15 Cob 238/2008-265 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a pripustil vo veci
dovolanie, keď za právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej považoval
ustálenie zákonnej podmienky potreby registrácie štátnym notárstvom zmluvy, predmetom
ktorej je prevod nehnuteľnej veci v zmysle ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej hospodárskej zmluvy medzi účastníkmi konania
č. 4/91 zo dňa 30.10.1991. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodneným rozhodnutím súdu prvého stupňa, mal za to, že súd prvého
stupňa zistil úplne a správne skutkový stav a ďalej uviedol, že žalovaný bol v čase uzavretia
zmluvy v zmysle ustanovenia § 1 zák. č. 105/1990 Zb. podnikateľom, ktorý mal oprávnenie
v zmysle ustanovenia § 5 tohto zákona nadobúdať majetok v neobmedzenom rozsahu
za účelom podnikania, a preto sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej žalovaný
ako organizácia s právnou subjektivitou organizácie neexistoval v čase uzavretia zmluvy,
nakoľko v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka tento upravuje vzťahy
týkajúce sa podnikateľskej činnosti, okrem iného aj fyzických osôb oprávnených na túto
činnosť podľa osobitných právnych predpisov, ktorým je aj zák. č. 105/1990 Zb. a teda
žalovaného možno nepochybne považovať za organizáciu s právnou subjektivitou. Potrebu
registrácie zmluvy o prevode nehnuteľností štátnym notárstvom v zmysle ustanovenia § 134
ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje prevod nehnuteľností zmluvou do socialistického
vlastníctva. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že účinnosť hospodárskej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania č. 4/91 zo dňa 30.10.1991 nastala aj bez jej registrácie
štátnym notárstvom. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa aj v časti rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s tým,
že rozhodnutím vo veci samej v prípade zamietnutia žaloby zanikajú prípadné dôvody
na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodu podľa § 238 ods. 3
O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, keď namietal, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a vyhovieť podanej žalobe a priznať žalobcovi náhradu trov konania.
V podanom dovolaní uviedol, že základným právnym predpisom upravujúcim právne
pomery podnikateľa v rozhodnom čase bol zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní
občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. a zákona č. 237/1991 Zb. Dovolateľ má za to,
že zákon o súkromnom podnikaní mal postavenie lex specialis vo vzťahu k Hospodárskemu
zákonníku a Občianskemu zákonníku. Prijatím zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.1992, došlo k zrušeniu väčšiny ustanovení
zákona o súkromnom podnikaní. Právny záver odvolacieho súdu o tom, že občan podnikateľ
nadobúdal veci slúžiace na podnikanie do socialistického vlastníctva, dovolateľ považuje
za nesprávny, keď uviedol, že na tieto veci vo vlastníctve občana podnikateľa sa podľa
zákona o súkromnom podnikaní výslovne vzťahoval Občiansky zákonník, a to úpravou
obsiahnutou v ust. § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona o súkromnom podnikaní, ktorými sa súdy
nezaoberali. Ďalej v dovolaní uviedol, že považuje otázku registrácie zmluvy o prevode
nehnuteľností na občana podnikateľa štátnym notárstvom za právne významnú
pre rozhodnutie vo veci samej. Ustálenie zákonnej podmienky potreby registrácie zmluvy
štátnym notárstvom je dôležité a z toho dôvodu je potrebné ako primárnu vyriešiť tú otázku,
či občan podnikateľ nadobúdal, resp. vôbec mohol nadobúdať veci do socialistického
vlastníctva alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v dôsledku zákona
č. 100/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej
federatívnej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 23.04.1990, došlo k zjednoteniu vlastníckeho práva a zániku jeho
delenia na jednotlivé druhy a formy. Zákon č. 103/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa
Hospodársky zákonník, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.1990, popritom úplne vypustil
pojem socialistické vlastníctvo z textu Hospodárskeho zákonníka. Podľa názoru dovolateľa
nehnuteľnosti boli prevádzané na žalovaného zmluvou, ktorá podľa § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka podliehala registrácii štátnym notárstvom. Pokiaľ takáto zmluva o prevode
nehnuteľností nebola registrovaná štátnym notárstvom, nestala sa účinnou. Ďalej v dovolaní
namietol, že vôľa žalovaného kúpiť nehnuteľnosti nebola vážna. Tieto mal záujem kúpiť jeho
otec, ale zmluvu podpísal žalovaný z dôvodu potreby vyhnutia sa registrácii zmluvy štátnym
notárstvom. Taktiež namietal, že zmluva č. 4/91-Bú-práv. obchádzala vtedy platné a účinné
zákony, ako aj samotnú Ústavu Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Podľa vyjadrenia
vtedajšieho riaditeľa žalobcu Ing. H. v spoločnosti existoval záujem zbaviť sa
čo najrýchlejšie podľa neho stratových nehnuteľností, ale s Ing. L. nevedeli uzavrieť platnú
a účinnú kúpnu zmluvu, ktorá evidentne podliehala registrácii štátnym notárstvom. Preto
s vedomím, že štátne notárstvo túto nezaregistruje, pristúpili k tomu, že ďalšiu zmluvu
podpísal žalovaný.
Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok krajského súdu, zrejme mal na mysli dovolanie
žalobcu zamietnuť. Poukázal na závery odvolacieho súdu, s ktorými sa stotožnil. Ďalej
uviedol, že zákon č. 109/1964 Zb. postavil na jednu úroveň organizáciu R., teda neštátny
subjekt, ako aj jeho vlastníctvo s vlastníctvom socialistickým, teda sa naň vzťahoval rovnaký
právny režim.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O.s.p./ preskúmal
vec podľa ust. § 242 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní dovolania podľa § 243a ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.
Predmetom dovolacieho konania je vyriešenie otázky zásadného právneho významu,
tak ako túto formuloval odvolací súd, a to ustálenie zákonnej podmienky potreby registrácie
štátnym notárstvom zmluvy, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnej veci v zmysle ust. § 134
ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej hospodárskej
zmluvy medzi účastníkmi konania č. 4/91 zo dňa 30.10.1991.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní, na veci
vo vlastníctve podnikateľa slúžiace na podnikanie sa vzťahujú ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov o osobnom vlastníctve a spoluvlastníctve, s výnimkou
ustanovení Občianskeho zákonníka o zdroji, účele a o predmete osobného vlastníctva.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Hospod. zák. č. 109/1964 v znení zák. č. 103/1990 Zb. platného
a účinného v čase uzavretia zmluvy, Hospodársky zákonník upravuje vzťahy vznikajúce
pri podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb (ďalej len „organizácie“)
oprávnených na túto činnosť podľa tohto zákona a osobitných právnych predpisov, vzťahy
pri hospodárskom styku právnických osôb a majetkovú zodpovednosť v týchto vzťahoch.
Pri osobitných právnych predpisoch Hospodársky zákonník uvádza Zákon č. 158/1989
Zb. o bankách a sporiteľniach, Zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach a Zákon
č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
Podľa ust. § 153 ods. 1 Hospod. zák. hospodárska zmluva vzniká, ak dôjde k dohode
o predmete a čase plnenia, prípadne o ďalších náležitostiach, o ktorých pri dojednávaní
zmluvy niektorá z organizácií vyhlási, že dohoda o nich je nevyhnutná pre vznik zmluvy.
Ak sa cena tvorí dohodou organizácií, vznikne zmluva, len ak dôjde k dohode o výške ceny
alebo o spôsobe, akým sa určí.
Podľa Druhej hlavy Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia hospodárskej zmluvy zák. č. 509/1991 Zb. Prvého a Druhého
oddielu, účastníkmi občianskoprávnych vzťahov sú občania, socialistické organizácie a štát.
Podľa ust. § 18 Obč. zák. v znení zák. č. 509/1991 Zb. Socialistickými organizáciami
sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých
prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.
Hospodársku zmluvu č. 4/91-Bu-práv. zo dňa 30.10.1991 o prevode hnuteľných vecí
a nehnuteľností uzavrela na strane predávajúceho P.,a.s. a na strane kupujúceho organizácia
L., N., IČO: X., účastníkmi vzniknutého právneho vzťahu uzavretého na základe
hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva podľa
§ 347 Hospodárskeho zákonníka boli akciová spoločnosť založená v zmysle zák. č. 104/1990
Zb. o akciových spoločnostiach a súkromný podnikateľ ustanovený v zmysle zák. č. 105/1990
Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
Z obsahu citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia
predmetnej hospodárskej zmluvy zo dňa 30.10.1991 žalobca a žalovaný neboli účastníkmi
občianskoprávnych vzťahov vzniknutých z predmetného právneho úkonu a z tohto dôvodu
ani nemohli byť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka posudzované. Právny vzťah
účastníkov hospodárskej zmluvy zo dňa 30.10.1991 vzniknutý z tejto hospodárskej zmluvy
bol vzťahom hospodársko-právnym upraveným Hospodárskym zákonníkom, ako to vyplýva
z citovaného ust. § 1 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. Žalobca vznikol dňom zápisu
do obchodného registra dňa 1.1.1991 a bol založený podľa zákona č. 104/1990 Zb.
o akciových spoločnostiach. Žalovaný, resp. úpadca vznikol zápisom do podnikového registra
dňa 2.12.1990 podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Predmetný,
napadnutý právny úkon, hospodársku zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania P. a.s.,
IČO: X. a L., N., IČO: X.
ako právnickými osobami vzniknutými podľa osobitných predpisov je preto potrebné právne
posudzovať podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Hospodársky zákonník
ako všeobecný právny predpis upravujúci vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi nemá osobitnú
úpravu postupu právnej registrácie prevodu nehnuteľností štátnym notárstvom. Dovolací súd
sa stotožnil s právnou argumentáciou dovolateľa v tom smere, že v dôsledku zmeny
ústavného zákona č. 143/1968 Zb. a Ústavy zák. č. 100/1960 Zb. došlo k zjednoteniu
vlastníckeho práva a zániku jeho delenia na jednotlivé druhy a formy a z tohto dôvodu
nemohol pôvodný žalovaný nadobudnúť majetok do socialistického vlastníctva a nadobudnúť
mohol vlastníctvo. V tomto smere teda ani úprava obsiahnutá v čase uzavretia hospodárskej
zmluvy v Občianskom zákonníku, ani v zákone o súkromnom podnikaní (§ 15 ods. 1) presne
nezodpovedá prijatej úprave zásadných ústavných zákonov. Preto v súlade s právnou úpravou
vlastníckeho práva, ústavnými zákonmi platnými v čase uzavretia hospodárskej zmluvy
je potrebné vykladať ust. § 15 ods. 1 zákona o súkromnom podnikaní v tom zmysle, že veci
vo vlastníctve podnikateľa slúžiace na podnikanie sú upravené ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov o vlastníctve, atď. Z tohto pohľadu výkladu potom je zrejmé,
ako je už uvedené vyššie, že takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim,
okrem iných, vlastnícke vzťahy podnikajúcich fyzických osôb, je Hospodársky zákonník,
ktorý osobitne nevyžaduje na platnosť prevodu nehnuteľného majetku podnikateľa registráciu
štátnym notárstvom. Iné otázky zásadného právneho významu pre posúdenie veci neboli
odvolacím súdom určené, a preto spôsobilé v dovolacom konaní sa nimi zaoberať.
Dovolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil so záverom odvolacieho súdu
a dovolanie žalovaného v zmysle ust. § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 243c O.s.p. tak,
že v dovolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho
konania, trovy dovolacieho konania žalovanému nevznikli žiadne, tieto si v dovolacom
konaní žalovaný nežiadal priznať, preto mu ich dovolací súd nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 7. apríla 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová