Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/18/2013

Najvyšší súd 2 Obdo Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., a. s., N., N., IČO: X.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou B. & P., s. r. o., H., B., proti žalovanému: JUDr. E. R.,

F., N., správkyne konkurznej podstaty úpadcu R. L., podnikateľa s obchodným menom R. L.,

D. F. L., s miestom podnikania N., N., IČO: X. o vylúčenie veci zo súpisu podstaty

vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 2013, č. k. -187,

takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. 09. 2011 č. k. -158 zamietol

žalobu, ktorou žalobca žiadal vylúčiť zo súpisu podstaty nehnuteľnosti zapísané na liste

vlastníctva č. X. pre katastrálne územie D. K. ako pare. č. X. a pare. č. X. ako výlučné

vlastníctva úpadcu. O vylúčenie žiadal žalobca z dôvodu, že úpadca (ďalej žalovaný) so

žalobcom (jeho právnym predchodcom) neuzavrel kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by boli

uvedené nehnuteľnosti, a ktorá by nadobudla účinnosť a vecnoprávne účinky registráciou na

štátnom notárstve. Zápis žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti bol vykonaný na základe

absolútne neplatnej hospodárskej zmluvy uzavretej 30. 10. 1991 č. 4/91 Bu-práv, preto

nemá žiadne účinky a vlastníkom nehnuteľnosti je stále žalobca.

2

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na výsledok konania vedeného

na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. , v ktorom žalobca žiadal určiť, že

hospodárska zmluva uzavretá 30. októbra 1991, č. 4/91 Bu-práv je neplatná. Okresný súd

rozsudkom zo 17. októbra 2001, č. k. -169 žalobu zamietol s odôvodnením, že

predmetná hospodárska zmluva má všetky náležitosti vyžadované vtedajšou platnou právnou

úpravou (Hospodársky zákonník). Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o odvolaní žalobcu

rozsudkom z 10. júna 2009, č. k. -169 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že v zmysle vtedajšej právnej úpravy (§ 1 ods. 1

Hosp. zák. a zák. ) žalovaného možno nepochybne považovať za organizáciu

s právnou subjektivitou. Zmluva, ktorú uzavrel žalovaný s predchodcom žalobcu, je zmluvou

hospodárskou, ktorej účinnosť nastala aj bez registrácie štátnym notárom. V uvedenej veci

odvolací súd proti rozhodnutiu pripustil dovolanie. Pripustil ho z dôvodu, že právne

významnou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci samej je ustálenie zákonnej podmienky

potreby registrácie štátnym notárstvom zmluvy, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnej veci

v zmysle ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia

predmetnej hospodárskej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací

rozsudkom zo 07. apríla 2010, č. k. dovolanie žalobcu proti rozsudku

odvolacieho súdu zamietol. Keďže zmluvu uzavrela akciová spoločnosť zriadená podľa

o akciových spoločnostiach a súkromný podnikateľ podľa zák. č.

105/1990 o súkromnom podnikaní občanov, zmluva sa spravuje § 347 Hosp. zák. Účastníci

konania neboli účastníkmi občianskoprávneho vzťahu, preto ich úkon sa nemôže posudzovať

podľa . Keďže Hospodársky zákonník nemal úpravu postupu

registrácie prevodu nehnuteľností štátnym notárstvom, na platnosť zmluvy sa registrácia

nevyžadovala.

S poukazom na uvedené súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že

žalobca nepreukázal neplatnosť zmluvy ani iný dôvod, pre ktorý by mala byť nehnuteľnosť

považovaná za nesprávne zapísaná do súpisu podstaty. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že

žalovaný v čase uzavretia zmluvy nemal spôsobilosť na sporný úkon, keďže úpadca vznikol

02. decembra 1990 podľa zápisom do obchodného registra a získal tak

oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, ktorá sa podľa § 1 ods. 1 Hosp. zák. spravuje

uvedeným zákonníkom.

3

Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

V odôvodnení konštatoval, že predmetom konania je tzv. vylučovacia žaloba podľa § 19

o konkurze a vyrovnaní, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému,

aby zo súpisu podstaty vylúčil v žalobe označené nehnuteľnosti. O vylúčenie žiadal

z dôvodu, že úpadca nebol vlastníkom nehnuteľností a ich vlastníkom je žalobca, pretože

zmluva, ktorou mal úpadca nehnuteľnosti od žalobcu nadobudnúť je absolútne neplatná. Zo

spisu v prejednávanej veci aj z pripojeného spisu vyplýva, že rovnaký účastníci, v rovnakom

procesnom postavení, viedli pod sp. zn. spor na Okresnom súde v Nitre.

Pôvodným žalovaným bol R. L., na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, takže jeho

procesným nástupcom sa stala, ako správkyňa konkurznej podstaty terajšia žalovaná.

Predmetom konania bola žaloba, ktorou žiadal žalobca o určenie neplatnosti rovnakej

hospodárskej zmluvy označenej č. 4/91 Bu-práv, uzavretej účastníkmi 30. októbra 1991.

Žaloba bola právoplatne zamietnutá a ani žalobcom podané dovolanie (prípustnosť

dovolania bola založená rozhodnutím odvolacieho súdu podľa ) nebolo

úspešné, keďže ho dovolací súd zamietol.

Odvolací súd konštatoval, že predmet konania v predchádzajúcom konaní bol iný ako

v prebiehajúcom konaní, preto právoplatné rozhodnutie vydané v ňom netvorí prekážku

rozhodnutej veci pre prebiehajúce konania podľa Základom rozhodnutia

vydaného v predchádzajúcom konaní bola otázka, či účastníkmi uzavretá zmluva

(hospodárska) o prevode sporných nehnuteľností, pre účinnosť vyžadovala registráciu

štátnym notárstvom. Ako už bolo uvedené, súdy všetkých stupňov vrátane dovolacieho súdu

v tejto otázke zaujali jednoznačné stanovisko, že právna úprava účinná v čase uzavretia

zmluvy registráciu nevyžadovala a to, že nebola registrovaná nie je dôvodom, pre ktorý by

mala byť považovaná za neplatnú alebo neúčinnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2011, č. k. II.ÚS 31/2011-

22.

Z uvedených dôvodov nemal ani odvolací súd v prebiehajúcom konaní dôvod

odchýliť sa od právneho názoru, ktorý k výkladu právnych ustanovení relevantných pre

posudzovanie platnosti spornej zmluvy zaujal dovolací súd aj ústavný súd.

4

Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalším dôvodom, pre ktorý odvolateľ považoval

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Hoci definícia obchodného mena v

§ 5 ods. 1 hosp. zák. výslovne neuvádza, že je to názov, pod ktorým organizácie robia

právne úkony, (§ 8 Obch. zák. ), nepochybne aj zo znenia, že vykonávajú svoju

podnikateľskú činnosť pod svojim obchodným názvom vyplýva, že pod týmto názvom robia

aj právne úkony, ku ktorým pri podnikateľskej činnosti dochádza. Platilo to aj pre obchodné

meno fyzických osôb podnikajúcich podľa

Odvolací súd konštatoval, že uvedený zákon § 8 ods. 1 písm. d) stanovuje, že

obchodné meno sa skladá s priezviska podnikateľa, prípadne aj z dodatku zamedzujúceho

zameniteľnosť. Naproti tomu podnikateľ do žiadosti o registráciu (§ 8 ods. 1 písm. a) zák. č.

) musí uviesť svoje celé meno, to znamená meno a priezvisko. Vychádzajúc aj

z uvedenej úpravy treba prisvedčiť odvolateľovi, že je rozdiel medzi obchodným menom

podnikateľa a samotným podnikateľom resp. jeho skutočným plným menom. Treba súhlasiť

aj s tým, že podnik fyzickej osoby ani jeho označenie nemá právnu subjektivitu a má ju len

samotná fyzická osoba - podnikateľ.

Odvolací súd je toho názoru, že medzi obchodným menom a samotným

podnikateľom je však spojitosť daná tým, že každé obchodné meno utvorené podľa

citovaného ustanovenia je priradené konkrétnej nezameniteľnej fyzickej osobe. Ak fyzická

osoba pri svojej podnikateľskej činnosti urobí právny úkon pod obchodným menom, práva

a povinnosti z tohto úkonu vznikajú fyzickej osobe, ktorej je toto obchodné meno priradené

(zapísané v príslušnom registri). Platí to napokon aj pre úpravu obchodného mena podľa

teraz platnej úpravy i keď rozdiel medzi obchodným menom fyzickej osoby a jej skutočným

(plným) menom nie je natoľko zjavný, keďže povinnou súčasťou obchodného mena je podľa

§ 9 ods. 1 Obch. zák. nielen jej priezvisko ale aj meno (tzv. krstné meno).

Odvolací súd mal za to, že v spornej hospodárskej zmluve je za preberajúceho

prevádzanej nehnuteľnosti označený L. s adresou N., N., pričom je doplnené identifikačným

číslom X.. Podľa zápisu z 02. decembra 1990 v obchodnom registri Okresného

súdu v Nitre, na vložke č. 892/N odd. Firm, je názov L. obchodným menom podnikateľa R.

L. s bydliskom v N., N., s rovnakým miestom podnikania. Ďalej mal za to, že obchodné meno

bolo utvorené a zapísané do obchodného registra v súlade s vtedy platnou úpravou pre

5

žalovaného. Práva a povinnosti z právneho úkonu, ktorý bol urobený pod uvedeným menom

vznikli osobe, ktorej obchodné meno patrí (bolo mu na jeho žiadosť priradené), teda R. L..

V uvedenej súvislosti, bez tohto, aby to ovplyvnilo vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia, odvolací súd podotkol, že nie je správny názor súdu prvého stupňa, že žalovaný

(úpadca vznikol zápisom do obchodného registra). Odvolací súd konštatoval, že fyzická

osoba existuje bez ohľadu nato, či je zapísaná do akéhokoľvek registra. Zápisom do

obchodného registra nevzniká a vymazaním z obchodného registra nezaniká. Do obchodného

registra môže byť zapísaná len existujúca osoba. Zápisom fyzickej osoby do obchodného

registra sa nemení jej subjektivita, jej podstata (nestáva sa právnickou osobou), a nevzniká

nový subjekt odlišný od zapisovanej osoby. Zápisom do obchodného registra sa status

fyzickej osoby menil len vtom, že jej vzniklo oprávnenie na podnikateľskú činnosť za

podmienok stanovených v (). Podľa odvolacieho súdu je

nepresné aj konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalovaného je možné považovať za

organizáciu s právnou subjektivitou. Odvolací súd poukázal na , ktorý

stanovil, že podnikateľ môže prevádzkovať aj činnosť vyhradenú organizáciám (§ 2 ods. 1),

a ak je zapísaný v obchodnom registri vzťahujú sa na neho primerane predpisy upravujúce

práva a povinnosti československých právnických osôb (§14 ods. 1). Nestanovil však, že sa

zápisom stáva právnickou osobou (organizáciou).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správne podľa potvrdil a odporcovi, ktorý mal v odvolacom

konaní úspech, ale náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým napáda výrokovú

časť v celom rozsahu, a to z dôvodu podľa , že účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobca navrhol, aby dovolací súd

rozhodol tak, že zruší napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a v zmysle ustanovenia § 243b

ods. 3 zruší aj prvostupňový rozsudok a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

V odôvodnení dovolania žalobca uviedol, že podstatou veci je zaujatie stanoviska, či

postup súdu, ktorý v meritórnom rozhodnutí opomenul prihliadnuť a akýmkoľvek spôsobom

6

sa vyjadriť k podstatnej časti právnej argumentácie žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre

posúdenie žalobou uplatneného nároku, je potrebné považovať za takú vadu konania, ktorá je

dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu z dôvodu odňatia práva žalobcu riadne konať pred

súdom.

Žalobca v dovolaní uviedol základné skutkové okolnosti prípadu, poukázal na

hospodársku zmluvu, ktorú považuje za absolútne neplatnú, pričom túto neplatnosť odôvodnil

skutočnosťou, že prevod predmetných nehnuteľností bol realizovaný v rozpore s § 5 zákona č.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, podľa ktorého podnik

nakladá s časťou nadbytočného majetku v súlade so schváleným privatizačným projektom,

pričom tento bol schválený až dňa 10. 04. 1992 po podpise hospodárskej zmluvy. Žalobca má

za to, že predmetné nehnuteľnosti boli predané v rozpore s vyhláškou Ministerstva financií

č. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva

osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, podľa ktorej cena

2

1 mpozemku v meste N. je 500,- Kčs.

Žalobca je toho názoru, že ako organizácia riadená ústredným orgánom štátnej správy

mohol v zmysle vyhlášky č. o hospodárení s národným majetkom

previesť nehnuteľný majetok iba so súhlasom príslušného ministerstva financií, cien a miezd,

avšak takýto súhlas ministerstva na prevod predmetných nehnuteľností nebol udelený.

Žalobca poukázal tiež na o nakladaní

s majetkom zvereným štátnemu podniku, podľa ktorého nebol oprávnený uzavrieť

hospodársku zmluvu o prevode predmetných nehnuteľností, nakoľko takýto právny úkon

nebol obvyklým hospodárením a teda prevod vyžadoval povolenie zo strany príslušného

ministerstva. Žalobca ďalej konštatoval, že prevod predmetných nehnuteľností sa uskutočnil

v rozpore so o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (na

ktorý hospodárska zmluva výslovne odkazovala), nakoľko podľa § 4 uvedeného zákona sa

nemôže majetok prevádzať ani vtedy, ak bol navrhnutý alebo zaradený na prevod vlastníctva

podľa osobitných predpisov, dokiaľ nie je rozhodnuté, že sa podľa týchto predpisov do

zoznamu prevádzkových jednotiek určených na prevod nezaraďuje, alebo bol z tohto

zoznamu vylúčený.

7

Žalobca konštatoval, že prevod predmetných nehnuteľností podľa hospodárskej

zmluvy nebol uskutočnený oprávneným subjektom, nakoľko v uvedenej veci prevodu bolo

v zmysle o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach

prevodu vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby príslušné

Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR a jeho komisie, pričom

hospodársku zmluvu mal v súlade s o pôsobnosti

orgánov Slovenskej republiky uzavrieť Fond národného majetku Slovenskej republiky.

Podľa žalobcu hospodárska zmluva nebola nikdy registrovaná štátnym notárstvom,

hoci to zákon na jej účinnosť vyžadoval. Žalovaný teda nemohol nadobudnúť vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe neúčinnej zmluvy. Ďalej uviedol, že

hospodársku zmluvu žalovaný podpisoval ako preberajúci neexistujúci subjekt, ktorý teda

nemal spôsobilosť na právne úkony.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že v podanom odvolaní zo dňa 19. 10. 2011 výslovne

uviedol predovšetkým právnu argumentáciu, podľa ktorej prvostupňový súd vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na vzťahy žalobcu a úpadcu R. L. pri

podpisovaní hospodárskej zmluvy neaplikoval príslušné ustanovenia .

Tieto pritom výslovne vyžadovali na účinnosť zmluvy o prevode nehnuteľností registráciu

zmluvy na štátnom notárstve. Nakoľko hospodárska zmluva nebola registrovaná, nemohla

nadobudnúť účinnosť a k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam teda podľa žalobcu nedošlo. Nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany

prvostupňového súdu žalobca doplnil aj argumentáciou, podľa ktorej hospodárska zmluva je

absolútne neplatný právny úkon, nakoľko subjekt L. ako preberajúci z hospodárskej zmluvy

neexistoval a teda nemal spôsobilosť na právne úkony.

Dňa 09. 04. 2013 odvolací súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie

žalovaného zo dňa 14. 11. 2011. Písomným podaním zo dňa 16. 04. 2013 sa žalobca vyjadril

k skutkovému a právnemu stavu súdneho konania a k písomnému vyjadreniu žalovaného.

Podľa žalobcu prvostupňový rozsudok vychádza nielen z nesprávneho právneho posúdenia

veci, ale zároveň z dôvodu nerešpektovania zákonných požiadaviek na riadne a vyčerpávajúce

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca zistil skutočnosť, že

odvolací súd pri rozhodovaní úplne opomenul prihliadať na argumentáciu žalobcu

8

prezentovanú v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 16. 04. 2013. Žalobca preukazuje aj to, že

odvolací súd v popise skutkového stavu veci obsiahnutom v odôvodnení napadnutého

rozsudku, ako poslednú skutkovú okolnosť uvádza podanie písomného vyjadrenia

žalovaného zo dňa 14. 11. 2011. V tejto súvislosti poukázal na Jeho

právna argumentácia uvedená vo vyjadrení zo dňa 16. 04. 2013 mala zásadný význam pre

rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko ak by sa s ňou odvolací súd stotožnil, viedla by

nevyhnutne k vyvodeniu právneho záveru o absolútnej neplatnosti hospodárskej zmluvy

a teda aj záveru o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany prvostupňového súdu.

Žalobca zastáva názor, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia

dochádza k odňatiu práva účastníka konania riadne konať pred súdom. V súvislosti s tým

poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu

Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré zhodne zaujali právny

názor, podľa ktorého nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia dochádza k odňatiu

práva účastníka konania riadne konať pred súdom a k porušeniu práva účastníka konania na

spravodlivé súdne konanie.

V zmysle vyššie uvádzanej rozhodovacej praxe žalobca uviedol, že nedostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, pričom sa považuje za

takú vadu konania, ktorou sa účastníkovi konania upiera právo dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia a možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.

Upretie týchto procesných práv účastníkov konania je tak vadou konania, ktorou sa odníma

účastníkovi možnosť riadne konať pred súdom, čím súčasne dochádza k porušeniu práva

účastníka konania na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Uvedená vada zakladá prípustnosť

dovolania v zmysle

Dovolací súd ani prvostupňový súd podľa žalobcu nerešpektovali požiadavky na

riadne odôvodnenie rozsudku uvedené v , preto navrhol aby dovolací súd

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 04. 2013, sp. zn.

-187 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 09. 2011, sp. zn.

9Cbi 2 7 / 2 0 0 7 - 1 5 8 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ď a l š i e konanie.

Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v ust.

§ 238.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na

povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (

ods. 1 ). V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie

10

nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust.

a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok prvostupňového súdu potvrdený, pričom odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, ktorým by vo výroku svojho rozsudku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a Procesnú prípustnosť dovolania preto z ust.

ods.1 a 3 nie je preto možné vyvodiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa ust. , ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tiež

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. až e/ v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne

zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že mu postupom súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Tento dovolací dôvod žalobca odôvodnil tým, že súd opomenul

prihliadnuť a vyjadriť sa k podstatnej časti právnej argumentácie žalobcu, ktorá bola

11

rozhodujúca pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, čím toto rozhodnutie nie je riadne

odôvodnené.

Vadou konania podľa , ktoré ustanovenie zahŕňa aj právo

účastníka na spravodlivý proces, sa rozumie závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi

konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237

písm. f/ odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou

činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci. O procesnú vadu v zmysle ide aj vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie ustanovenia , podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti

má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový

stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

12

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci

vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s ust.

v spojení s ust. a obsahuje všetky náležitosti kladené

zákonom.

V odôvodnení rozhodnutia je uvedený rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísaný priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré súd aplikoval na prejednávaný

prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd

zaoberal argumentáciou všetkých účastníkov konania a nemožno ho považovať ani za

arbitrárne.

Dovolací súd ďalej konštatuje, že odvolací súd sa v napadnutom rozsudku neobmedzil

len na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa ust. § 219

ods. 2 , na ktoré ustanovenie v napadnutom rozhodnutí poukázal, nakoľko odvolací

súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnuté rozhodnutie doplnil,

reagoval a zohľadnil zákonným spôsobom na všetky relevantné argumenty účastníkov

konania berúc do úvahy aj ich všetky podania.

Nemožno preto vyvodiť, že dovolateľovi postupom súdu bolo odňaté právo konať

pred súdom.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho

dovolanie odmietol podľa ust. v spojení s ust.

ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Úspešnému žalovanému vzniklo podľa ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. l

právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd ale žalovanému nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu žiadne nevznikli.

13

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 5:0.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 17. decembra 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.