Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/17/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. G., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. J. P., advokátom v B., proti žalovanému Ú. G., K. a K. S. r., so sídlom v B.,

o zaplatenie 1 659 695,94 € (50 000 000,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod

sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1.

októbra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 1. októbra 2009, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 13. apríla 2007, č.k. -74

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť

žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy 50 000 000,-- Sk titulom náhrady škody, ktorú jej

spôsobil pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným

postupom scudzením vlastníctva bytu žalobkyne. Žalovanému náhradu trov konania

nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňou označený žalovaný má síce

právnu subjektivitu, nie je ale v danom spore vecne pasívne legitimovaný (nie je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti) v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom (účinného do 30. apríla 2004). O trovách konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 1. októbra 2009, sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu a ustálil, že žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy na úseku

katastra za škodu podľa nezodpovedá, nakoľko nie je nositeľom

povinnosti z tohto právneho predpisu vyplývajúcej. Nesúhlasil s námietkou žalobkyne

(podanie žalobkyne z 24. septembra 2009 - oprava formálnej chyby), že bolo povinnosťou

súdu postupovať podľa Zdôraznil, že poučovacia povinnosť súdu je

obmedzená na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach (procesných

úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Zo žiadnych ustanovení

nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že

žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, nebolo by to poučením o procesných právach

a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený

poskytnúť. Uviedol ďalej, že z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie sporového konania

vyplýva, že zámenu účastníka na strane žalovaného mohla požadovať žalobkyňa iba

na základe návrhu podľa , teda nie formou opravy. Bolo by v rozpore

s dispozičnou zásadou ovládajúcou sporové konania, keby okruh účastníkov na strane

žalovaného určoval súd, napr. aj formou opravy a bez toho, aby na zámenu účastníka boli

splnené predpoklady dané súhlas žalovaného s vystúpením z konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla

rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením

, , a Mala za to, že pasívna legitimácia

žalovaného je daná. Namietala, že prvostupňový a odvolací súd nepostupovali podľa

ustanovenia , keď ju nevyzvali na opravu alebo doplnenie žaloby tak, aby

označenie žalovaného bolo v súlade s ustanovením Taktiež namietala, že odvolací

súd neprihliadol na spresnenie označenia žalovaného uvedené v podaní z 24. septembra 2009.

V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je

dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia o existencii vady

konania podľa

Dovolateľka bez bližšej konkretizácie v dovolaní uviedla, že konanie je postihnuté

vadou podľa (t.j. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie).

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo

stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania

a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je

daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa

týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných

účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná

prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil

skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne

rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke

v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.

Vadu tejto povahy ( ) dovolací súd z obsahu spisu nezistil.

Prípustnosť dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Hoci žalobkyňa v dovolaní uviedla, že konanie je postihnuté vadou podľa § 237

písm. d/ , z obsahu dovolania možno vyvodiť, že žalobkyňa namietala vadu konania

podľa , t.j. že postupom súdu jej bola odňatá možnosť pred ním konať.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobkyni znemožnil

uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv

a oprávnených záujmov, čím odvolacie konanie touto vadou zaťažil.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť

vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku

alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy

maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom

súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania

mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je

úkon nesprávne označený.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby bolo rozhodnuté

o všetkých jeho podaniach.

V danom prípade však odvolací súd v zmysle hore uvedeného nepostupoval, čím svoje

konanie zaťažil vadou, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v ustanovení

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd nesprávne dospel k záveru, že v podaní

z 24. septembra 2009 nie je obsiahnutý aj návrh žalobkyne na zámenu účastníka na strane

žalovaného. Je pravdou, že uvedené podanie žalobkyne terminologicky nie je celkom presné

(ustanovenie ), avšak z jeho obsahu je zrejmé, čo ním žalobkyňa sleduje

( ). V procesnom práve platí generálne pravidlo, že každý procesný úkon

účastníka súd posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je takýto procesný úkon nesprávne

označený. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobkyňa proti rozsudku prvostupňového súdu

podala v zákonom určenej lehote odvolanie. Podaním zo dňa 24. septembra 2009 (ešte pred

pojednávaním pred odvolacím súdom) žiadala „o opravu formálnej stránky“ a označila

účastníka na strane žalovaného „Slovenská republika, zastúpená Ú. G., K. a K. S. R.,

Slovenská republika“. Ak žalobkyňa výslovne v podaní označila ako účastníka na strane

žalovaného iný subjekt a aj uviedla, čoho sa voči nemu domáha, potom je nepochybné, že jej

vôľa smerovala k tomu, aby tento subjekt sa stal účastníkom konania, ako žalovaný. Pokiaľ

ale odvolací súd mal v tomto pochybnosti, nič mu nebránilo postupovať tak, ako to uviedla

dovolateľka v podanom dovolaní ( ). Odvolací súd porušil právo žalobkyne

na spravodlivý proces, pretože tým, že neodstránil nedostatky v podaní žalobkyne (ak

považoval podanie za nezrozumiteľné) v skutočnosti žalobkyni odňal právo konať pred

súdom. Len takýto postup odvolacieho súdu by bol v súlade s procesnými ustanoveniami.

Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho

procesných práv a svojím postupom, teda žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom

v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobkyne

uvedené v dovolaní.

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia ,

dovolanie žalobkyne je prípustné a zároveň dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania (243d ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. apríla 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská