Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-214-2006.pdf
PDF · 97.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/214/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci žalobkyne Q. F., nar. XX. X. XXXX, bytom D. Č.. XX, O., proti žalovanému Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého č. 2, Bratislava, o 1 659 695,94 € s príslušenstvom,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa n e p r i z n á v a proti žalobkyni náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou, podanou na súd dňa 19. 10. 2006, domáhala uloženia povinnosti žalovanému, označenému Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy 50 miliónov Sk (od 01. 01. 2009 suma 1 659 695,94 €) titulom náhrady škody, ktorú spôsobil žalovaný žalobkyni pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom scudzením vlastníctva bytu žalobkyne.
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozsudkom z 13. 4. 2007 č.k. 15C 214/2006-74 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keď dospel k záveru, že žalobkyňou označený žalovaný má síce právnu subjektivitu, nie je ale v danom spore vecne pasívne legitimovaný (nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti) v zmysle ust. § 1 ods. 1,
§ 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. (účinného do 30. 4. 2004).
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala dňa 20. 6. 2007 odvolanie žalobkyňa.
Dňa 24. 9. 2009 podala žalobkyňa na Krajský súd v Bratislave podanie - oprava formálnej chyby, v ktorom označila žalovaného štát: Slovenská republika zastúpená Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého č. 2, Bratislava Slovenská republika a uviedla, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo postupovať podľa
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 1. októbra 2009 č. k. 3Co 305/07-106 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasil s námietkou žalobkyne, uvedenou v podaní žalobkyne z 24. 9. 2009 - oprava formálnej chyby, že bolo povinnosťou súdu postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p., keď uviedol, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a zo žiadnych ustanovení občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. Nebolo by to poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť. Ďalej uviedol, že z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie sporového konania vyplýva, že zámenu účastníka na strane žalovaného mohla požadovať žalobkyňa iba na základe návrhu podľa § 92 ods. 4 O.s.p., teda nie formou opravy.
Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 8. 4. 2010, sp. zn. 5Cdo 17/2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. 10. 2009. sp. zn. 3Co 305/2007 a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko dospel k záveru, že odvolací súd zaťažil svoje konanie vadou, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v ustanovení § 237 písm. f) O.s.p. Podľa dovolacieho súdu odvolací sud nesprávne dospel k záveru, že v podaní z 24. septembra 2009 nie je obsiahnutý aj návrh žalobkyne na zámenu účastníka na strane žalovaného. Ak žalobkyňa výslovne v podaní označila ako účastníka na strane žalovaného iný subjekt a aj uviedla, čoho sa voči nemu domáha, potom je nepochybné, že jej vôľa smerovala k tomu, aby tento subjekt sa stal účastníkom konania ako žalovaný.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10. augusta 2010 č. k. 3Co 101/2010-139 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, ktorým je súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. viazaný, že zámena žalovaného, ktorý nie je vo veci pasívne legitimovaný, je možná len postupom podľa § 92 ods. 4 O.s.p. Aplikácia uvedeného ustanovenia však pre odvolacie konanie neplatí, jeho použitie Občiansky súdny poriadok v ust. § 216 výslovne vylučuje. Pokiaľ teda žalobkyňa procesne prípustným spôsobom žiadala o zámenu pôvodne označeného žalovaného, o ktorej zámene nemohol rozhodnúť odvolací súd, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou napadnutého rozsudku.
Okresný súd Bratislava II v Bratislave uznesením z 27. 10. 2010 č.k. 15C 214/2006-143, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 3. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 01. 2012 č. k. 3Co 433/2011-229, nepripustil, aby z konania vystúpil žalovaný Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a na jeho miesto vstúpila Slovenská republika zastúpená Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky s poukazom na ust. § 92 ods. 4 O.s.p., nakoľko žalovaný nesúhlasil so zámenou účastníka konania na svojej strane, čím absentuje podmienka súhlasu všetkých účastníkov konania s predmetnou zámenou.
Na dovolanie žalobkyne, podané proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 01. 2012 č. k. 3Co 433/2011-229, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 11. 7. 2012, sp. zn. 5Cdo 152/2012, dovolacie konanie zastavil.
Dňa 15. 11. 2012 bolo osobne na Okresný súd Bratislava II v Bratislave podané podanie k sp.zn. 15C/214/2006, datované 09. 11. 2012, podpísané žalobkyňou, označené ako "Zmena petitu podanej žaloby zo dňa 19. 10. 2006 pred novým pojednávaním po zrušovacom konaní NS SR v tejto veci č.k. 5Cdo 17/2010 zo dňa 8. 4. 2010", ktoré obsahuje označenie účastníkov a to na strane žalobkyne Q.É. F., D. XX, O., na strane žalovaného Slovenská republika v zastúpení Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava Slovenská republika, ktorej veci sa týka, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobkyňa dovoláva a čoho sa týmto podaním domáha proti označenému žalovanému v tomto podaní - petit žaloby (uloženia povinnosti žalovanému štátu Slovenskej republike v zastúpení Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava podľa zákona č. 58/1969 Zb. za scudzenie vlastníckeho práva k družstevnému bytu na D..XX/IV.V.. nadobudnutého na základe zákona č. 42/1992 Zb., ujmu na zdraví a diskrimináciu 5,0 mil. Sk, t.j. 165.969,59 €).
Vzhľadom na to, že žalobkyňa v tomto podaní označila ako účastníka konania na strane žalovaného iný subjekt (Slovenská republika v zastúpení Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava), ako označila v žalobe zo dňa 16. 10. 2006, podanej na súd 19. 10. 2006 (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava), pričom súd už raz právoplatne rozhodol uznesením o nepripustení zámeny týchto subjektov na strane žalovaného a súčasne v tomto podaní žalobkyňa uplatňuje proti inému subjektu (nie proti žalovanému označenému v žalobe zo dňa 16. 10. 2006, podanej na súd 19. 10. 2006) iné peňažné plnenie, posúdil súd toto podanie žalobkyne, označené ako "Zmena petitu podanej žaloby zo dňa 19. 10. 2006" podľa jeho obsahu v súlade s § 42 ods. 1 O.s.p. ako nový návrh na začatie konania, čo oznámil žalovanej na pojednávaní, konanom dňa 16. 11. 2012. Vec bola pridelená náhodným výberom a je na tunajšom súde vedená pod sp.zn. 50C /155/2012.
Na základe vyššie uvedeného predmetom konania, vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 15C/214/2006, zostal nárok žalobkyne uplatnený žalobou zo dňa 16. 10. 2006, podanou na súd dňa 19. 10. 2006, proti žalovanému Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 50 miliónov Sk (od 01. 01. 2009 suma 1 659 695,94 €) titulom náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný žalobkyni pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom scudzením vlastníctva bytu žalobkyne.
Žalovaný navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že zákon č. 58/1969 Zb. neumožňoval priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Vykonaným dokazovaním výsluchom žalobkyne, oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi, oznámením obsahu spisu Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu sp. zn. B.-XXXX/XX, zistil súd tento skutkový stav veci:
Dňa 20. 12. 1993 uzavrelo Stavebné bytové družstvo ROZVOJ v Bratislave ako prevádzajúci a žalobkyňa ako nadobúdateľka Zmluvu o prevode družstevného bytu do vlastníctva - nájomcu člena Stavebného bytového družstva ROZVOJ, ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k družstevnému bytu kmeňové číslo XXX/XXXX, nachádzajúcemu sa na H.. poschodí obytného družstevného domu na D. T. Č.. X-XX B. O. a spoluvlastnícky podiel na spoločných priestoroch domu a pozemku vo veľkosti 1/124,882 na žalobkyňu.
Vklad vlastníckeho práva žalobkyne k uvedenému bytu bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 30. 6. 1995 pod č. B.-XXXX/XX, s právnymi účinkami ku dňu doručenia návrhu na vklad 30. 12. 1993.
Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 11. 3. 1996 č. B.-XXXX/XX v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v Bratislave zo dňa 23. 7. 1996 č. LP-1438/54/1996 bolo, na základe protestu Mestskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 5099/96-1 zo dňa 26. 02. 1996, predmetné právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu zrušené ako nezákonné z dôvodu, že ním bol porušený zákon č. 265/1992 Zb. a č. 266/1992 Zb. - nebola preukázaná právna subjektivita prevádzajúceho SBD Rozvoj Bratislava.
Rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 24. 6. 1997 sp. zn. 7Sž 45/97 bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v Bratislave zo dňa 23. 7. 1996 č. LP 1438/54/1996, ako nedôvodná.
Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor v Bratislave rozhodnutím zo dňa 13. 12. 2000, č. B.-XXXX/ XX zamietol návrh Stavebného bytového družstva ROZVOJ v Bratislave z 21. 12. 1993 (doručený 30. 12. 1993) na vklad vlastníckeho práva týkajúceho sa bytu č. XXX/XXX na B.. poschodí, vchod XX na T.. D., súp. č. XXXX so spoluvlastníckym podielom 1/124,882 na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 22. 11. 2001 č. k. 24S 106/01-21, právoplatným dňa 19. 3. 2002, vyššie uvedené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava II v Bratislave potvrdil.
Podľa § 27 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného odo dňa 01. 7. 2004) sa zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi (zákonom č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (účinného do 30. 6. 2004), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (účinného do 30. 6. 2004), štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 4 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon"), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 11 ods. 1 katastrálneho zákona, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").
Podľa § 16a ods. 1 veta prvá katastrálneho zákona katastrálny úrad je právnická osoba. Katastrálny úrad je rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet úradu, ktorá v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje mzdové prostriedky a vecné potreby správ katastra.
Podľa § 28 ods. 1, 3, 5 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru do vlastníctva nájomcu podľa osobitného predpisu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu doručenia návrhu na vklad.
Podľa § 29 katastrálneho zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 18 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 21 OZ, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. V takom prípade je považovaný za iný subjekt, popri ostatných subjektoch vymenovaných v § 18 OZ.
Zákon č. 58/1969 Zb. za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu označuje štát. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba ale za subjekt, ktorý škodu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorý sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu.
Štát ako subjekt občianskoprávneho vzťahu nemožno zamieňať s rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu.
Žalobkyňou označený žalovaný má síce právnu subjektivitu, nie je ale v danom spore vecne pasívne legitimovaný (nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti) v zmysle ust. § 1 ods. 1, § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. (účinného do 30. 4. 2004), preto súd žalobu žalobkyne zamietol.
Podľa § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O. s. p.") súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobkyňu o tom, že ňou označený žalovaný v žalobe nie je v spore pasívne vecne legitimovaný; nebolo by to poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, mal preto právo na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil návrhom (§ 151 ods. 1 vety prvej O. s. p.) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu proti žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).