Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)c37/368269.d79bea.pdf
PDF · 102.24 KB
No categories available
3Nc/7/2010
Najvyšší súd 3 Nc 7/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. J., bývajúceho
v D., proti odporcom 1/ Okresnému súdu Bratislava I, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
č. 10, 2/ JUDr. Zuzane Kučerovej, sudkyni Okresného súdu Bratislava I, 3/ Krajskému
súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 4/ JUDr. Elene Talapkovej,
sudkyni Krajského súdu v Bratislave, o náhradu škody 663 878,37 €, vedenej na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 105/2009, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto krajskom súde pod sp. zn.
7 NcC 29/2009, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Mária Hajdinová, JUDr. Edita Szabová
a JUDr. Roman Bolebruch n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 NcC 29/2009.
O d ô v o d n e n i e
V konaní o náhradu škody vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
18 C 105/2009 oznámili niektorí sudcovia tohto okresného súdu, že sú dané okolnosti
vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Spis bol preto predložený
na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ako súdu, ktorý je nadriadený Okresnému súdu
Bratislava I (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
O tom, či sudcovia Okresného súdu Bratislava I sú v tejto veci zaujatí, má rozhodnúť
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdinovej
a členov senátu JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Romana Bolebrucha. Menovaní sudcovia
oznámili predsedníčke Krajského súdu v Bratislave, že sú u nich dané dôvody, ktoré ich
vylučujú z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Uviedli, že návrh
na začatie konania smeruje aj proti Krajskému súdu v Bratislave – odporcovi 3/, ktorý môže
byť zároveň aj odvolacím súdom. Podľa nich už táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o ich
nezaujatosti z dôvodu ich pomeru k tomuto účastníkovi konania (pozn.: odporkyňa 4/ je
sudkyňa, výkon funkcie sudcu ktorej bol prerušený). I keď zatiaľ nejde v danom prípade
o rozhodovanie vo veci, ale o posúdenie zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava I,
dospeli menovaní sudcovia k záveru, že nemôžu vec prejednať a rozhodnúť. Okolnosť, že
návrh na začatie konania smeruje aj proti súdu, na ktorom vykonávajú súdnictvo, vzbudzuje
totiž podľa nich pochybnosti o nezaujatosti nielen členov predmetného senátu, ale tiež
všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave. Z tohto dôvodu vyjadrili nesúhlas, aby vec bola
pridelená iným sudcom Krajského súdu v Bratislave.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave po posúdení obsahu predmetného
oznámenia dospela k záveru, že menovanými sudcami uvádzané skutočnosti nie sú dôvodom
pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Vzhľadom na to predložila spis
na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia menovaných sudcov (§ 15 ods. 1
O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto
ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu
k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že nikto nesmie
byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len
celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu – napriek jeho vnútornému
úsiliu – bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Sudcu
možno vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe
návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci
pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb
a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom
tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu
z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď napríklad
I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Nestrannosť sudcu sa skúma z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho a objektívneho
hľadiska; subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa ale musí podriadiť prísnejšiemu
kritériu objektívnej nestrannosti. Rozhodujúcim preto nie je to, ako sa nestrannosť sudcu iba
niekomu (účastníkovi konania, ale aj samotnému sudcovi) subjektívne javí, ale to, či reálne
existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti
sudcu. Iba subjektívny názor sudcu, že sú u neho dané okolnosti vylučujúce ho
z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy
z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava z nedostatku nestrannosti sudcu sa
vždy musí zakladať na objektívnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
Skutočnosť, že určitý účastník konania z dôvodov, ktoré považuje za závažné, podal
návrh na začatie konania proti súdu, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo, sama osebe
nezakladá dôvod na pochybnosti o nezaujatosti tohto sudcu. Je potrebné dôsledne rozlišovať
medzi súdom (proti ktorému návrh smeruje) a sudcom (ktorý na tomto súde vykonáva
súdnictvo) a mať pri tom na zreteli, že ich vzájomný vzťah nie je vzťahom zamestnaneckým
alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný
vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu; za štát
v týchto vzťahoch nekoná súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo – viď § 25 ods. 1 zákona
č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Treba
dodať, že v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe
skutočností zistených v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že obsahovo zhodné závery vyjadril
už vo viacerých obdobných veciach (viď napríklad jeho rozhodnutie sp. zn. Nc 99/1999). Pre
účely predmetnej veci uzatvára, že subjektívny názor JUDr. Márie Hajdinovej, JUDr. Edity
Szabovej a JUDr. Romana Bolebrucha vyjadrujúci obavu, že by v danom prípade mohli
z dôvodu nimi uvádzaného vznikať pochybnosti o ich nezaujatosti, nie je opodstatnený; ich
obava nie je totiž objektivizovaná.
Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že menovaní
sudcovia Krajského súdu v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej
veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. apríla 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová