Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Nc/7/2010

Najvyšší súd 3

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. J., bývajúceho

v D., proti odporcom 1/ Okresnému súdu Bratislava I, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka

č. 10, 2/ JUDr. Zuzane Kučerovej, sudkyni Okresného súdu Bratislava I, 3/ Krajskému

súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 4/ JUDr. Elene Talapkovej,

sudkyni Krajského súdu v Bratislave, o náhradu škody 663 878,37 €, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto krajskom súde pod sp. zn.

, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Mária Hajdinová, JUDr. Edita Szabová

a JUDr. Roman Bolebruch n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

V konaní o náhradu škody vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

oznámili niektorí sudcovia tohto okresného súdu, že sú dané okolnosti

vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Spis bol preto predložený

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ako súdu, ktorý je nadriadený Okresnému súdu

Bratislava I ( ).

O tom, či sudcovia Okresného súdu Bratislava I sú v tejto veci zaujatí, má rozhodnúť

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdinovej

a členov senátu JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Romana Bolebrucha. Menovaní sudcovia

oznámili predsedníčke Krajského súdu v Bratislave, že sú u nich dané dôvody, ktoré ich

vylučujú z prejednávania a rozhodovania veci ( ). Uviedli, že návrh

na začatie konania smeruje aj proti Krajskému súdu v Bratislave – odporcovi 3/, ktorý môže

byť zároveň aj odvolacím súdom. Podľa nich už táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o ich

nezaujatosti z dôvodu ich pomeru k tomuto účastníkovi konania (pozn.: odporkyňa 4/ je

sudkyňa, výkon funkcie sudcu ktorej bol prerušený). I keď zatiaľ nejde v danom prípade

o rozhodovanie vo veci, ale o posúdenie zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava I,

dospeli menovaní sudcovia k záveru, že nemôžu vec prejednať a rozhodnúť. Okolnosť, že

návrh na začatie konania smeruje aj proti súdu, na ktorom vykonávajú súdnictvo, vzbudzuje

totiž podľa nich pochybnosti o nezaujatosti nielen členov predmetného senátu, ale tiež

všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave. Z tohto dôvodu vyjadrili nesúhlas, aby vec bola

pridelená iným sudcom Krajského súdu v Bratislave.

Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave po posúdení obsahu predmetného

oznámenia dospela k záveru, že menovanými sudcami uvádzané skutočnosti nie sú dôvodom

pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Vzhľadom na to predložila spis

na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia menovaných sudcov (

) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto

ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu

k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len

celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu – napriek jeho vnútornému

úsiliu – bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Sudcu

možno vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prerokovanie veci

pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb

a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu

z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď napríklad

, , ).

Nestrannosť sudcu sa skúma z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho a objektívneho

hľadiska; subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa ale musí podriadiť prísnejšiemu

kritériu objektívnej nestrannosti. Rozhodujúcim preto nie je to, ako sa nestrannosť sudcu iba

niekomu (účastníkovi konania, ale aj samotnému sudcovi) subjektívne javí, ale to, či reálne

existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti

sudcu. Iba subjektívny názor sudcu, že sú u neho dané okolnosti vylučujúce ho

z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy

z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava z nedostatku nestrannosti sudcu sa

vždy musí zakladať na objektívnych a dostatočne závažných skutočnostiach.

Skutočnosť, že určitý účastník konania z dôvodov, ktoré považuje za závažné, podal

návrh na začatie konania proti súdu, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo, sama osebe

nezakladá dôvod na pochybnosti o nezaujatosti tohto sudcu. Je potrebné dôsledne rozlišovať

medzi súdom (proti ktorému návrh smeruje) a sudcom (ktorý na tomto súde vykonáva

súdnictvo) a mať pri tom na zreteli, že ich vzájomný vzťah nie je vzťahom zamestnaneckým

alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný

vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu; za štát

v týchto vzťahoch nekoná súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo – viď § 25 ods. 1 zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Treba

dodať, že v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia

a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe

skutočností zistených v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že obsahovo zhodné závery vyjadril

už vo viacerých obdobných veciach (viď napríklad jeho rozhodnutie sp. zn. ). Pre

účely predmetnej veci uzatvára, že subjektívny názor JUDr. Márie Hajdinovej, JUDr. Edity

Szabovej a JUDr. Romana Bolebrucha vyjadrujúci obavu, že by v danom prípade mohli

z dôvodu nimi uvádzaného vznikať pochybnosti o ich nezaujatosti, nie je opodstatnený; ich

obava nie je totiž objektivizovaná.

Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že menovaní

sudcovia Krajského súdu v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej

veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. apríla 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová