Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 119 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (188)7f6/375953.6b701a.pdf
PDF · 139.23 KB
No categories available
1MCdo/12/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o. so sídlom
v B., proti povinnej Mgr. A., narodenej X., bývajúcej v K., pre vymoženie 191 € (5 754 Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8 Er 310/2008, o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno z 3. júna 2008 č. k. 8 Er 310/2008 - 17 a uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20.
augusta 2008 sp. zn. 8 CoE 60/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením z 3. júna 2008 č. k. 8 Er 310/2008 -
17 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti
o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 5 754 Sk od 1. júla 1999
do zaplatenia a v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 1 000 Sk
zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania
uviedol, že výrok v predloženom exekučnom titule nie je z hľadiska časovej špecifikácie
poplatku z omeškania, ktorého vymoženie oprávnený požaduje, dostatočne jasný ani určitý,
keďže neobsahuje deň, počnúc ktorým vznikla platiteľovi poistného povinnosť uvedený
denný poplatok z omeškania platiť. V tom videl rozpor návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom, keďže v exekučnom konaní sa možno domáhať vymoženia len takej povinnosti,
ktorá bola povinnému uložená vo vykonateľnom exekučnom titule, a preto žiadosť o udelenie
poverenia v časti presahujúcej povinnosť uloženú povinnej vykonateľným rozhodnutím
zamietol.
Krajský súd v Nitre (odvolací súd) na odvolanie oprávneného uznesením z 20. augusta
2008 sp. zn. 8 CoE 60/2008 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o uvedenom zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako
aj s jeho právnym názorom, že v časti o zaplatenie poplatku z omeškania je exekučný titul
neurčitý a preto nevykonateľný a to bez ohľadu na to, že inak zo zákona takúto povinnosť
povinná má.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo
výške 0,1 % denne zo sumy 5 754 Sk od 1. júla 1999 do zaplatenia, a proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdil, podal na
základe podnetu oprávneného generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Navrhol obe rozhodnutia
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že obe
rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a to otázky materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Argumentoval, že poplatok z omeškania je druhom
platobnej povinnosti dlžníka, ktorá mu vyplýva ako platiteľovi poistného priamo zo zákona
(zákona č. 273/1994 Z. z., ktorý „zrozumiteľne stanovuje, odkedy povinnému vznikla
povinnosť platiť poplatok z omeškania, preto nebolo potrebné túto skutočnosť uviesť
v platobnom výmere a z tohto dôvodu nemožno považovať platobný výmer za
nevykonateľný“), teda že je bez právneho významu, že v platobnom výmere nie je dátumovo
označený počiatok povinnosti platiť poplatok z omeškania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení,
že mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe
podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.), pričom osobitne skúmal, či
generálny prokurátor oprávnene v tejto exekučnej veci (proti uvedeným rozhodnutiam nižších
súdov) podal mimoriadny opravný prostriedok.
V ustanovení § 243i ods. 2 O.s.p. sa postuluje, že v konaní o mimoriadnom dovolaní
sa primerane použijú („platia“) ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až 243d
O.s.p.), to však len za predpokladu, že Občiansky súdny poriadok neustanovuje niečo iné. Je
preto dôležité venovať vždy náležitú pozornosť aj tým ustanoveniam, kde má zákonodarca
vlastnú (osobitnú) úpravu o konaní platnú pre mimoriadne dovolanie, t. j. vyvarovať sa takého
výkladu a aplikácie procesného predpisu, ktoré nedostatočne rozlišujú osobitosti u toho -
ktorého konania. Zároveň je nutné zvýrazniť aj odlišnosti prameniace z vlastnej úpravy
prípustnosti dovolania vrátane lehoty na podanie dovolania (§ 236 až 240 O.s.p.) a z vlastnej
úpravy prípustnosti (predpokladov) mimoriadneho dovolania vrátane lehoty na podanie
mimoriadneho dovolania (hoci tým výpočet odlišností viažucich sa k týmto dvom
mimoriadnym opravným prostriedkom nie je zďaleka vyčerpaný).
Podľa ustanovenia § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak generálny
prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo
osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený
zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov
fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Citované ustanovenie zákona priznáva generálnemu prokurátorovi procesné
oprávnenie podať mimoriadne dovolanie vtedy, ak sú splnené (okrem procesných podmienok)
aj ním ustanovené procesné predpoklady na podanie tohto mimoriadneho opravného
prostriedku. Generálny prokurátor môže podať mimoriadne dovolanie
• na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo
osoby poškodenej rozhodnutím súdu,
• na základe zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,
• ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu
• a ak túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne (pozri dikciu ustanovenia § 243e
ods. 1 in fine O.s.p.). Ak teda uvedené zákonné predpoklady nie sú splnené ako celok, t.j.
stačí, ak niektorý z nich chýba (okrem výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 243e ods. 4
O.s.p., že v prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 a 2 O.s.p. má generálny prokurátor oprávnenie
podať mimoriadne dovolanie aj bez podnetu), je treba mať za to, že generálny prokurátor
nebol oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok; ak ho napriek tomu podal,
dovolací súd ho musí ako neoprávnene podaný odmietnuť [§ 243b ods. 5, § 218 ods. 1 písm.
b/ v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.].
Jedným z uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania
je, že tento opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Ak táto
zákonom požadovaná podmienka (predpoklad) splnená nie je, nemožno mimoriadnemu
dovolaniu vyhovieť (resp. vecne sa ním zaoberať) pre nedostatok jeho procesnej dôvodnosti,
mimoriadne dovolanie za takéhoto stavu prípustné nie je (porovnaj k tomu aj poznámku
uvedenú k uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 22/2007
publikovanému v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2009, poznámku uvedenú k rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 170/2002 publikovanému v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 33/2004, dôvody v stanovisku občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré je uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008, uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 20/2008).
Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok má smerovať proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu. Len vtedy (ak túto skutočnosť zistí) môže generálny prokurátor proti
súdnemu rozhodnutiu podať mimoriadne dovolanie (porovnaj § 243e ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 168 ods. 2 O. s. p. uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu
odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa
účastníkom ukladá nejaká povinnosť.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159
ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“) exekučné konanie sa začína
na návrh.
Podľa § 36 ods. 2 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až
udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkom konania (§ 168 ods. 2 O. s. p.), je
právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania; v prípade, že odvolanie nie je
prípustné, doručením uznesenia. Riadne doručenie uznesenia účastníkovi konania je tak
základnou podmienkou pre to, aby mohlo uznesenie nadobudnúť právoplatnosť. Osobitný
predpis – zákon č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov neustanovuje, že by sa uznesenie, ktorým sa
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, a naň nadväzujúce
potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, nedoručovali jednému z účastníkov konania -
povinnému.
Zo súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nedošlo k doručeniu
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa ani napadnutého uznesenia odvolacieho súdu
povinnej (tieto uznesenia sa povinnej vôbec nedoručovali), čo znamená, že nenadobudli
právoplatnosť.
Ako už bolo vysvetlené, existencia právoplatnosti súdneho rozhodnutia je jednou
z požiadaviek, /len/ za splnenia ktorých patrí generálnemu prokurátorovi procesné oprávnenie
podať proti rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.), a dovolací súd,
ktorý bol povinný skúmať, či táto požiadavka bola v danom prípade splnená, zistil, že
spomenutá požiadavka splnená nebola - mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia
nižších súdov právoplatnosť nenadobudli.
Z týchto dôvodov mal dovolací súd za to, že generálny prokurátor nebol oprávnený
podať v tejto exekučnej veci mimoriadny opravný prostriedok. Vzhľadom na uvedené závery
dovolací súd mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5 a § 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Dovolací súd zároveň dáva do pozornosti, že v uznesení odvolacieho súdu došlo
zjavne k chybe v písaní, pokiaľ ide o meno povinnej (miesto A. bolo uvedené A.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Jana Bajánková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta