Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/12/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o. so sídlom

v B., proti povinnej Mgr. A., narodenej X., bývajúcej v K., pre vymoženie 191 € (5 754 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného

súdu Komárno z 3. júna 2008 č. k. - 17 a uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20.

augusta 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením z 3. júna 2008 č. k. -

17 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti

o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 5 754 Sk od 1. júla 1999

do zaplatenia a v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 1 000 Sk

zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania

uviedol, že výrok v predloženom exekučnom titule nie je z hľadiska časovej špecifikácie

poplatku z omeškania, ktorého vymoženie oprávnený požaduje, dostatočne jasný ani určitý,

keďže neobsahuje deň, počnúc ktorým vznikla platiteľovi poistného povinnosť uvedený

denný poplatok z omeškania platiť. V tom videl rozpor návrhu na vykonanie exekúcie so

zákonom, keďže v exekučnom konaní sa možno domáhať vymoženia len takej povinnosti,

ktorá bola povinnému uložená vo vykonateľnom exekučnom titule, a preto žiadosť o udelenie

poverenia v časti presahujúcej povinnosť uloženú povinnej vykonateľným rozhodnutím

zamietol.

Krajský súd v Nitre (odvolací súd) na odvolanie oprávneného uznesením z 20. augusta

2008 sp. zn. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o uvedenom zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako

aj s jeho právnym názorom, že v časti o zaplatenie poplatku z omeškania je exekučný titul

neurčitý a preto nevykonateľný a to bez ohľadu na to, že inak zo zákona takúto povinnosť

povinná má.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd zamietol žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo

výške 0,1 % denne zo sumy 5 754 Sk od 1. júla 1999 do zaplatenia, a proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdil, podal na

základe podnetu oprávneného generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne

dovolanie ( v spojení s ). Navrhol obe rozhodnutia

v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že obe

rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a to otázky materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu. Argumentoval, že poplatok z omeškania je druhom

platobnej povinnosti dlžníka, ktorá mu vyplýva ako platiteľovi poistného priamo zo zákona

(, ktorý „zrozumiteľne stanovuje, odkedy povinnému vznikla

povinnosť platiť poplatok z omeškania, preto nebolo potrebné túto skutočnosť uviesť

v platobnom výmere a z tohto dôvodu nemožno považovať platobný výmer za

nevykonateľný“), teda že je bez právneho významu, že v platobnom výmere nie je dátumovo

označený počiatok povinnosti platiť poplatok z omeškania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe

podnetu účastníka konania ( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ), pričom osobitne skúmal, či

generálny prokurátor oprávnene v tejto exekučnej veci (proti uvedeným rozhodnutiam nižších

súdov) podal mimoriadny opravný prostriedok.

V ustanovení sa postuluje, že v konaní o mimoriadnom dovolaní

sa primerane použijú („platia“) ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až 243d

), to však len za predpokladu, že neustanovuje niečo iné. Je

preto dôležité venovať vždy náležitú pozornosť aj tým ustanoveniam, kde má zákonodarca

vlastnú (osobitnú) úpravu o konaní platnú pre mimoriadne dovolanie, t. j. vyvarovať sa takého

výkladu a aplikácie procesného predpisu, ktoré nedostatočne rozlišujú osobitosti u toho -

ktorého konania. Zároveň je nutné zvýrazniť aj odlišnosti prameniace z vlastnej úpravy

prípustnosti dovolania vrátane lehoty na podanie dovolania ( až 240 ) a z vlastnej

úpravy prípustnosti (predpokladov) mimoriadneho dovolania vrátane lehoty na podanie

mimoriadneho dovolania (hoci tým výpočet odlišností viažucich sa k týmto dvom

mimoriadnym opravným prostriedkom nie je zďaleka vyčerpaný).

Podľa ustanovenia ak generálny

prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený

zákon ( ), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov

fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Citované ustanovenie zákona priznáva generálnemu prokurátorovi procesné

oprávnenie podať mimoriadne dovolanie vtedy, ak sú splnené (okrem procesných podmienok)

aj ním ustanovené procesné predpoklady na podanie tohto mimoriadneho opravného

prostriedku. Generálny prokurátor môže podať mimoriadne dovolanie

• na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu,

• na základe zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,

• ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu

• a ak túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne (pozri dikciu ustanovenia § 243e

ods. 1 in fine ). Ak teda uvedené zákonné predpoklady nie sú splnené ako celok, t.j.

stačí, ak niektorý z nich chýba (okrem výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 243e ods. 4

, že v prípadoch uvedených v a má generálny prokurátor oprávnenie

podať mimoriadne dovolanie aj bez podnetu), je treba mať za to, že generálny prokurátor

nebol oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok; ak ho napriek tomu podal,

dovolací súd ho musí ako neoprávnene podaný odmietnuť [§ 243b ods. 5, § 218 ods. 1 písm.

b/ v spojení s ].

Jedným z uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania

je, že tento opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Ak táto

zákonom požadovaná podmienka (predpoklad) splnená nie je, nemožno mimoriadnemu

dovolaniu vyhovieť (resp. vecne sa ním zaoberať) pre nedostatok jeho procesnej dôvodnosti,

mimoriadne dovolanie za takéhoto stavu prípustné nie je (porovnaj k tomu aj poznámku

uvedenú k uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

publikovanému v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2009, poznámku uvedenú k rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 170/2002 publikovanému v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 33/2004, dôvody v stanovisku občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré je uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ).

Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok má smerovať proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu. Len vtedy (ak túto skutočnosť zistí) môže generálny prokurátor proti

súdnemu rozhodnutiu podať mimoriadne dovolanie (porovnaj ).

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu

odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa

účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159

ods. 1 ).

Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“) exekučné konanie sa začína

na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi

doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až

udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd

rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkom konania ( ), je

právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania; v prípade, že odvolanie nie je

prípustné, doručením uznesenia. Riadne doručenie uznesenia účastníkovi konania je tak

základnou podmienkou pre to, aby mohlo uznesenie nadobudnúť právoplatnosť. Osobitný

predpis – o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov neustanovuje, že by sa uznesenie, ktorým sa

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, a naň nadväzujúce

potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, nedoručovali jednému z účastníkov konania -

povinnému.

Zo súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nedošlo k doručeniu

napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa ani napadnutého uznesenia odvolacieho súdu

povinnej (tieto uznesenia sa povinnej vôbec nedoručovali), čo znamená, že nenadobudli

právoplatnosť.

Ako už bolo vysvetlené, existencia právoplatnosti súdneho rozhodnutia je jednou

z požiadaviek, /len/ za splnenia ktorých patrí generálnemu prokurátorovi procesné oprávnenie

podať proti rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie ( ), a dovolací súd,

ktorý bol povinný skúmať, či táto požiadavka bola v danom prípade splnená, zistil, že

spomenutá požiadavka splnená nebola - mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia

nižších súdov právoplatnosť nenadobudli.

Z týchto dôvodov mal dovolací súd za to, že generálny prokurátor nebol oprávnený

podať v tejto exekučnej veci mimoriadny opravný prostriedok. Vzhľadom na uvedené závery

dovolací súd mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5 a § 218

ods. 1 písm. b/ ).

Dovolací súd zároveň dáva do pozornosti, že v uznesení odvolacieho súdu došlo

zjavne k chybe v písaní, pokiaľ ide o meno povinnej (miesto A. bolo uvedené A.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Jana Bajánková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Hrčková Marta