Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/29/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. -37 zo dňa 14.11.2018 takto

rozhodol:

Vracia vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že dňa 24.01.2017 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.356,29 eura s prísl., a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, sp. zn. zo dňa 30.08.2016. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia dňa 26.06.2017.

Následne súd citoval ust. prvú vetu, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , zákona č (ďalej len ) a uviedol, že dohoda o uznaní záväzku a rozhodcovská zmluva uzatvorené dňa 02.01.2014 medzi účastníkmi konania sú spotrebiteľskými zmluvami, pretože boli uzatvorené medzi dodávateľom (oprávneným ako právnickou osobou, ktorá pri ich uzatváraní a plnení nepochybne konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti) a spotrebiteľom (povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorý pri ich uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Citoval čl. III rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ) a uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, ale vyplýva z tlačiva vopred pripraveného oprávneným. Z obsahu spisu zároveň nevyplýva, že by príslušný zamestnanec oprávneného s odbornou starostlivosťou najprv poučil povinnú a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Povinná mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Možnosť výberu súdu je len zdanlivá. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 aţ C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú

zmluvu preto vyhodnotil ako nekalú a absolútne neplatnú v zmysle , v dôsledku čoho je rozhodcovský rozsudok materiálne nevykonateľný. Z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle ust. Exekučného poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne. Listina s názvom rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže v danej rozhodcovskej zmluve sa nenachádzali. V tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu v obdobnej veci. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Úvaha súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení je absurdná. Vyslovil názor, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom k tomu, že o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný za exekučný titul na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Poukázal na ust. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, čo potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2011. V zmysle a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím, je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je však nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Súdnemu exekútorovi bolo uznesenie a odvolanie oprávneného doručené na vedomie.

Povinnej uznesenie ani odvolanie oprávneného nebolo doručené.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle Civilného sporového konania účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len ) v zmysle ustanovenia a , vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že vec bola odvolaciemu súdu predložená predčasne.

5. Podľa ust. § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa ust. Exekučného poriadku v znení platnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa , uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné odvolanie, ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť.

Podľa , odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili, a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní.

Podľa , , , súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia. K vyjadreniu odvolateľa podľa ods. 1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote 10 dní od jej doručenia. Podania podľa ods. 1, 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom. Ďalšie podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

6. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie, ako aj odvolanie oprávneného nebolo doručené povinnej. Úloha súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania spočíva predovšetkým v príprave konania na odvolacom súde. Jej esenciálnou súčasťou je vytvorenie podmienok na to, aby odvolací súd mohol bez ďalšieho o odvolaní rozhodnúť. Úkony súdu prvej inštancie spočívajú v odstránení vád odvolania, vysporiadaní sa s poplatkovou povinnosťou, doručením odvolania protistrane a výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu.

Exekučný poriadok neustanovuje, že by sa uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, nedoručovalo jednému z účastníkov konania - povinnej. K opomenutiu doručovania uznesenia povinnej je potrebné poukázať, že riadne doručenie uznesenia účastníkovi konania je základnou podmienkou pre to, aby mohlo uznesenie nadobudnúť právoplatnosť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.04.2010), čo je v súlade s právom na spravodlivý proces zaručeným Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 a nasl. .

Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

7. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie doručiť uznesenie č. k. -37 zo dňa 14.11.2018, ako aj odvolanie oprávneného proti uzneseniu povinnej s výzvou na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu v lehote desiatich dní. Po vykonaní úkonov v zmysle ust. a po uplynutí lehoty na podanie odvolania je potrebné bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu na odvolacie konanie ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.