Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)7cd/373216.638585.pdf
PDF · 106.73 KB
No categories available
3MCdo/22/2007
Najvyšší súd 3 M Cdo 22/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., s.r.o. so sídlom v R., proti
žalovanej S., so sídlom v B., o náhradu škody, v konaní o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
z 8. novembra 2006 č.k. 12 C 151/2005-108, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa sa v občianskom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod
sp. zn. 12 C 150/2003 proti S. domáhala náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
o zastavení stavebných prác na stavbe „Č.“, ktoré vydalo Mesto Rožňava 29. mája 2002 pod
č. 1604/2002 a ktoré bolo v odvolacom administratívnom konaní zrušené rozhodnutím
Okresného úradu v Rožňave, Odboru životného prostredia – oddelenia stavebného poriadku
z 11. októbra 2002 sp. zn. SP-2002/04008-002-Po. Okresný súd Rožňava rozsudkom
z 20. septembra 2004 č.k. 12 C 150/2003-110 zamietol žalobu, pokiaľ smerovala proti S.;
žalobu proti S. vylúčil na samostatné konanie.
V konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12 C 150/2004 sa potom
žalobkyňa domáhala, aby žalovaná S. bola zaviazaná nahradiť jej škodu vo výške
281 157 000 Sk s príslušenstvom. Okresný súd Rožňava rozsudkom z 24. augusta 2005 č.k.
12 C 150/2004-72 uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni škodu 20 000 000 Sk
s príslušenstvom a tiež trovy konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
rozhodnutie Mesta Rožňava o zastavení stavebných prác na stavbe „Č.“ bolo nezákonné
a žalobkyni ním vznikla škoda – investor tejto stavby P. odstúpil od zmluvy o investícii
-2-3 M Cdo 22/2007
a žalobkyňa stratila finančné prostriedky na realizáciu stavby. Okresný súd poukázal na to, že
žalovaná v konaní uznala svoju zodpovednosť a čiastočne (v uvedenej výške) aj nárok
žalobkyne (§ 153a ods. 1 O.s.p.). Žalobu o zaplatenie náhrady škody vo výške 197 609 581
Sk s príslušenstvom zamietol ako neopodstatnenú; žalobu o nahradenie škody vo výške
63 547 419 Sk s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie.
Vec vylúčená na samostatné konanie bola na Okresnom súde Rožňava vedená pod sp. zn.
12 C 151/2005. V tomto konaní Okresný súd Rožňava rozsudkom z 8. novembra 2006 č.k.
12 C 151/2005-108 zastavil konanie o zaplatenie 12 423 419 Sk s príslušenstvom (vzhľadom
na čiastočné späťvzatie žaloby), žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 51 124 000 Sk
s príslušenstvom (lebo výsledkami vykonaného dokazovania dospel k záveru o zodpovednosti
žalovanej za škodu vzniknutú žalobkyni v uvedenej výške v zmysle § 27 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v spojení s § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom), štátu
nepriznal náhradu trov konania a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.
Mesto Rožňava podalo podnet na mimoriadne dovolanie proti výroku rozsudku Okresného
súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. 12 C 151/2005-108, ktorým bola žalovaná zaviazaná
zaplatiť žalobkyni náhradu škody 51 124 000 Sk s príslušenstvom, a vo výroku, ktorým bola
žalovaná zaviazaná nahradiť žalobkyni trovy konania. V podnete Mesto Rožňava uviedlo, že
je osobou negatívne dotknutou týmito výrokmi, lebo keď žalovaná na základe rozsudku
Okresného súdu Rožňava z 24. augusta 2005 č.k. 12 C 150/2004-72 zaplatila žalobkyni
súdom priznanú sumu, následne ju od neho vymáhala ako regres v občianskom súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5 C 171/2006. Z toho Mesto
Rožňava vyvodilo predpoklad, že žalovaná uplatní regresnú náhradu aj za sumy, ktorú zaplatí
na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. 12 C 151/2005-108.
Podnet odôvodnilo tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci a bolo vydané v konaní postihnutom vadou majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu a oba vyššie uvedené výroky
rozsudku Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. 12 C 151/2005-108 napadol
-3-3 M Cdo 22/2007
mimoriadnym dovolaním s odôvodnením, že týmito výrokmi bol porušený zákon a podanie
mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana Mesta Rožňava ako osoby nimi dotknutej. Podľa
právneho názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo rozsudkom Okresného
súdu Rožňava z 24. augusta 2005 č.k. 12 C 150/2004-72 rozhodnuté o právnom základe
žaloby. Pokiaľ v odôvodnení tohto rozsudku súd konštatoval, že žalobkyňa mala právoplatné
stavebné povolenie na stavbu „Č.“, z listinných dôkazov založených do spisu Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 12 C 150/2003 vyplýva, že nedodržala termín ukončenia stavby určený
v stavebnom povolení (december 1997). Okresný úrad v Rožňave, odbor životného prostredia
vyhovel jej žiadosti a listom zo 16. októbra 2001 č. SP 2001/04270-La zmenil termín
ukončenia stavby (na 31. december 2003). Nepostupoval teda v súlade so zákonom, lebo
nevydal rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia podľa § 69 ods. 1 zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku; predĺženie lehoty formou listu
nemôže privodiť dôsledky právoplatného rozhodnutia o predĺžení platnosti stavebného
povolenia. So zreteľom na to dospel generálny prokurátor Slovenskej republiky k záveru, že
škodu nemohlo žalobkyni spôsobiť rozhodnutie o zastavení stavby uskutočňovanej bez
platného stavebného povolenia. Škoda jej nevznikla tiež preto, lebo odstúpením investora P.
od zmluvy o investovaní sa jej majetok nezmenšil. Keďže nedošlo k škodovej udalosti, nie je
vytvorený ani právny základ pre priznanie ušlého zisku, ktorý musí byť v príčinnej súvislosti
so vznikom škody. Na tomto základe generálny prokurátor Slovenskej republiky žiadal zrušiť
oba mimoriadnym dovolaním napadnuté výroky rozsudku Okresného súdu Rožňava z 8.
novembra 2006 č.k. 12 C 151/2005-108 a vec v rozsahu zrušenia vrátiť tomuto súdu na ďalšie
konanie.
Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu potvrdila, že stavba nebola ukončená
v stanovenej lehote (v decembri 1997), tým však stavebné povolenie nestratilo platnosť.
Zdôraznila, že Okresný úrad Rožňava nežiadala o predĺženie platnosti vydaného stavebného
povolenia, lebo na to nebol dôvod. Stavebný úrad na jej žiadosť nepredlžoval platnosť
stavebného povolenia, ako sa nesprávne nazdáva generálny prokurátor Slovenskej republiky,
ale iba lehotu na ukončenie stavby realizovanej na základe platného stavebného povolenia. Po
podrobnom opísaní priebehu rokovaní a písomnej korešpondencie s Mestom Rožňava
žalobkyňa v závere vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že napadnuté výroky
rozsudku Okresného súdu Rožňava boli vydané v súlade so zákonom, po úplnom zistení
-4-3 M Cdo 22/2007
rozhodujúcich skutkových zistení a na základe ich správneho právneho posúdenia. Žiadala
mimoriadne dovolanie zamietnuť.
Žalovaná vo vyjadrení z 21. januára 2008 a tiež v jeho doplnení z 5. mája 2008 označila
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky za neopodstatnené
a svoje stanovisko k nemu za „zásadne nesúhlasné“. Podľa jej názoru nebolo Mesto Rožňava
oprávnené podať podnet, lebo nebolo negatívne dotknuté napadnutým rozhodnutím. Vyplýva
to najmä zo skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 13. júla 2007 sp. zn.
5 C 171/2006 bola zamietnutá žaloba S., ktorou sa voči Mestu Rožňava domáhala regresného
plnenia vo výške sumy zaplatenej žalobkyni na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava
z 24. augusta 2005 č.k. 12 C 150/2004-72 (dôvodom pre zamietnutie uvedenej žaloby bola
skutočnosť, že regresný nárok nemožno uplatniť voči jednotke územnej samosprávy, lebo to
ustanovenie § 12 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom neumožňuje). Podľa názoru
žalovanej tým bola „prejudiciálne posúdená neexistencia právneho základu regresného
nároku“. Z toho vyplýva, že ak Mesto Rožňava nebolo dotknuté uvedenou regresnou žalobou,
nie je a ani v budúcnosti nemôže byť (v rámci daného skutkového stavu) dotknuté žiadnymi
ďalšími regresnými nárokmi žalovanej. So zreteľom na to, a tiež s prihliadnutím na
skutočnosť, že Mesto Rožňava nebolo účastníkom konania vedeného na Okresnom súde
Rožňava pod sp. zn. 12 C 151/2005, nebolo subjektom oprávneným podať generálnemu
prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).
Podľa názoru žalovanej v danom konaní nebol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), v konaní
nedošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., konanie nie je postihnuté inou vadou majúcou za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie nespočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci. Neexistuje tu žiadny záujem na ochrane práv, pretože niet čo ochraňovať.
Žalobkyňa ani žalovaná žiadnu ochranu od generálneho prokurátora Slovenskej republiky
nepožadovali a bolo by v rozpore so zmyslom sporového konania a dispozičnou zásadou,
keby im generálny prokurátor Slovenskej republiky nanútil opravný prostriedok, o ktorý ho
nežiadali. Žalovaná vo vyjadrení vysvetlila aj dôvody, so zreteľom na ktoré považuje
napadnuté rozhodnutie za vecne správne a mimoriadne dovolanie za neopodstatnené. Žiadala
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky odmietnuť alebo
zamietnuť.
-5-3 M Cdo 22/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a
ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok bol podaný v zákonom stanovenej
lehote (§ 243g O.s.p.), skúmal, či generálny prokurátor Slovenskej republiky bol v danom
prípade oprávnený podať mimoriadne dovolanie.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv
a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu
nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu
mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadne dovolanie možno podať len proti
tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto
rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta (§ 243e ods. 2 O.s.p.).
Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací
súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (§ 243e ods. 3 O.s.p.). Bez podnetu je
generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie v prípadoch uvedených v § 35
ods. 1 a 2 O.s.p., a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého konania nevstúpil (§ 243e ods. 4
O.s.p.).
Z uvedených ustanovení vyplýva, že prípustnosť mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora je podmienená viacerými procesnými predpokladmi (podmienkami), konkrétne
tým, že oprávnený subjekt podal podnet na tento opravný prostriedok, právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb alebo štátu a ochranu
nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Predpoklady procesného oprávnenia
generálneho prokurátora podať mimoriadne dovolanie sú v zákone stanovené kumulatívne,
preto ak z nich nie je niektorý daný, nie je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne
dovolanie.
Pokiaľ nejde o prípad, na ktorý sa vzťahuje § 243e ods. 4 O.s.p., je jedným zo zásadných
činiteľov ovplyvňujúcich oprávnenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podať
mimoriadne dovolanie podnet oprávneného subjektu. Podnet je úkon, ktorým ten, kto ho robí,
žiada generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby využil svoje oprávnenie a aby
-6-3 M Cdo 22/2007
napadol mimoriadnym dovolaním rozhodnutie uvedené v podnete. Oprávnenie podať takýto
podnet zveruje zákon (§ 243e ods. 2 O.s.p.) len účastníkovi konania a osobe dotknutej
(poškodenej) napadnutým rozhodnutím.
Pre účely prejednávanej veci je potrebné uviesť, že osobou dotknutou (poškodenou)
napadnutým rozhodnutím je len osoba, ktorej práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutím
súdu poškodené alebo do práv a oprávnených záujmov ktorej bolo rozhodnutím súdu
nepriaznivo zasiahnuté (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
M Cdo 170/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 33/2004). Z ustanovenia
§ 243e ods. 1 O.s.p. treba vyvodiť, že určitá fyzická alebo právnická osoba ako ten, kto robí
a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky adresuje podnet na mimoriadne dovolanie,
musí byť reálne (negatívne) dotknutá napadnutým rozhodnutím. Uvedený stav musí byť daný
aj v čase podania mimoriadneho dovolania. Nepostačuje preto iba predpoklad, že za určitých
(objektívne nie istých) okolností môžu byť práva a oprávnené záujmy tejto osoby
v budúcnosti (prípadne) dotknuté.
Ak generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie, musí dovolací súd posúdiť, či boli
splnené všetky podmienky, ktoré stanovil zákon na podanie tohto opravného prostriedku (viď
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M-SždoV 3/2000 uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 34/2001). Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, nemožno
v konaní o mimoriadnom dovolaní pristúpiť k posúdeniu vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia (viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
M Cdo 11/2002, sp. zn. M Cdo 92/2002, sp. zn. M Cdo 170/2002, sp. zn.
3 M Cdo 12/2005, sp. zn. 1 M Cdo 4/2005, sp. zn. 2 M Cdo 4/2006).
V prejednávanej veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že generálny
prokurátor Slovenskej republiky nebol procesne oprávnený na podanie mimoriadneho
dovolania. Tento záver vyvodil dovolací súd z toho, že Mesto Rožňava nebolo v konaní pred
Okresným súdom Rožňava sp. zn. 12 C 151/2005 účastníkom konania, a nie je ani osobou
dotknutou (poškodenou) rozsudkom vydaným v tomto konaní (§ 243e ods. 1 O.s.p.).
Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. 12 C 151/2005-108 sa vo
vzťahu k Mestu Rožňava nekonštituovali žiadne povinnosti. Stav, v ktorom by boli dotknuté
jeho práva a oprávnené záujmy, Mesto Rožňava ani netvrdilo; vychádzalo iba z predpokladu,
-7-3 M Cdo 22/2007
že ak po rozsudku tohto súdu z 24. augusta 2005 č.k. 12 C 150/2004-72 podala žalovaná proti
nemu žalobu o zaplatenie regresnej náhrady, podá pravdepodobne obdobnú žalobu aj po tom,
ako ju rozsudok Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. 12 C 151/2005-108
zaviazal nahradiť škodu žalobkyni. Mesto Rožňava teda pri podaní podnetu nekonalo v stave
reálneho negatívneho dotknutia napadnutým rozsudkom. So zreteľom na to a v nadväznosti
na vyššie uvedený výklad dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že Mesto
Rožňava v danej veci nebolo osobou dotknutou (poškodenou) napadnutým rozsudkom, a teda
ani oprávnenou podať podnet na mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).
Keďže podaniu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky
nepredchádzalo podanie podnetu oprávnenou osobou (§ 243e ods. 1 O.s.p.) a mimoriadne
dovolanie nemohlo byť v danom prípade podané bez podnetu – konanie Okresného súdu
Rožňava vedené pod sp. zn. 12 C 151/2005 nevykazuje znaky konaní uvedených v § 243e
ods. 4 O.s.p. a § 35 ods. 1 a 2 O.s.p. – je opodstatnený záver, že generálny prokurátor
Slovenskej republiky nebol v prejednávanej veci oprávnený podať mimoriadne dovolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho opravný prostriedok odmietol (§ 243i ods. 2
O.s.p., § 243b ods. 4 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). So zreteľom na odmietnutie
mimoriadneho dovolania z procesných dôvodov nemal dovolací súd možnosť pristúpiť
k posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska danosti dôvodov, uvádzaných generálnym
prokurátorom.
V zmysle § 148a ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní
má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Najvyšší súd Slovenskej
republiky neuložil Mestu Rožňava povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom
dovolaní, lebo nebol podaný návrh na náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i
ods. 2 O.s.p., § 243b ods. 4 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. septembra 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
-8-3 M Cdo 22/2007
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková