Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/22/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., s.r.o. so sídlom v R., proti

žalovanej S., so sídlom v B., o náhradu škody, v konaní o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava

z 8. novembra 2006 č.k. -108, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa v občianskom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod

sp. zn. proti S. domáhala náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

o zastavení stavebných prác na stavbe „Č.“, ktoré vydalo Mesto Rožňava 29. mája 2002 pod

č. 1604/2002 a ktoré bolo v odvolacom administratívnom konaní zrušené rozhodnutím

Okresného úradu v Rožňave, Odboru životného prostredia – oddelenia stavebného poriadku

z 11. októbra 2002 sp. zn. SP-2002/04008-002-Po. Okresný súd Rožňava rozsudkom

z 20. septembra 2004 č.k. -110 zamietol žalobu, pokiaľ smerovala proti S.;

žalobu proti S. vylúčil na samostatné konanie.

V konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. sa potom

žalobkyňa domáhala, aby žalovaná S. bola zaviazaná nahradiť jej škodu vo výške

281 157 000 Sk s príslušenstvom. Okresný súd Rožňava rozsudkom z 24. augusta 2005 č.k.

-72 uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni škodu 20 000 000 Sk

s príslušenstvom a tiež trovy konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že

rozhodnutie Mesta Rožňava o zastavení stavebných prác na stavbe „Č.“ bolo nezákonné

a žalobkyni ním vznikla škoda – investor tejto stavby P. odstúpil od zmluvy o investícii

-2-3 M Cdo 22/2007

a žalobkyňa stratila finančné prostriedky na realizáciu stavby. Okresný súd poukázal na to, že

žalovaná v konaní uznala svoju zodpovednosť a čiastočne (v uvedenej výške) aj nárok

žalobkyne ( ). Žalobu o zaplatenie náhrady škody vo výške 197 609 581

Sk s príslušenstvom zamietol ako neopodstatnenú; žalobu o nahradenie škody vo výške

63 547 419 Sk s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie.

Vec vylúčená na samostatné konanie bola na Okresnom súde Rožňava vedená pod sp. zn.

. V tomto konaní Okresný súd Rožňava rozsudkom z 8. novembra 2006 č.k.

-108 zastavil konanie o zaplatenie 12 423 419 Sk s príslušenstvom (vzhľadom

na čiastočné späťvzatie žaloby), žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 51 124 000 Sk

s príslušenstvom (lebo výsledkami vykonaného dokazovania dospel k záveru o zodpovednosti

žalovanej za škodu vzniknutú žalobkyni v uvedenej výške v zmysle § 27 ods. 1 zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v spojení s a o zodpovednosti za

škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom), štátu

nepriznal náhradu trov konania a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

Mesto Rožňava podalo podnet na mimoriadne dovolanie proti výroku rozsudku Okresného

súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. -108, ktorým bola žalovaná zaviazaná

zaplatiť žalobkyni náhradu škody 51 124 000 Sk s príslušenstvom, a vo výroku, ktorým bola

žalovaná zaviazaná nahradiť žalobkyni trovy konania. V podnete Mesto Rožňava uviedlo, že

je osobou negatívne dotknutou týmito výrokmi, lebo keď žalovaná na základe rozsudku

Okresného súdu Rožňava z 24. augusta 2005 č.k. -72 zaplatila žalobkyni

súdom priznanú sumu, následne ju od neho vymáhala ako regres v občianskom súdnom

konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. . Z toho Mesto

Rožňava vyvodilo predpoklad, že žalovaná uplatní regresnú náhradu aj za sumy, ktorú zaplatí

na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. -108.

Podnet odôvodnilo tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci a bolo vydané v konaní postihnutom vadou majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu a oba vyššie uvedené výroky

rozsudku Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. -108 napadol

-3-3 M Cdo 22/2007

mimoriadnym dovolaním s odôvodnením, že týmito výrokmi bol porušený zákon a podanie

mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana Mesta Rožňava ako osoby nimi dotknutej. Podľa

právneho názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo rozsudkom Okresného

súdu Rožňava z 24. augusta 2005 č.k. -72 rozhodnuté o právnom základe

žaloby. Pokiaľ v odôvodnení tohto rozsudku súd konštatoval, že žalobkyňa mala právoplatné

stavebné povolenie na stavbu „Č.“, z listinných dôkazov založených do spisu Okresného súdu

Rožňava sp. zn. vyplýva, že nedodržala termín ukončenia stavby určený

v stavebnom povolení (december 1997). Okresný úrad v Rožňave, odbor životného prostredia

vyhovel jej žiadosti a listom zo 16. októbra 2001 č. SP 2001/04270-La zmenil termín

ukončenia stavby (na 31. december 2003). Nepostupoval teda v súlade so zákonom, lebo

nevydal rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia podľa § 69 ods. 1 zákona č.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku; predĺženie lehoty formou listu

nemôže privodiť dôsledky právoplatného rozhodnutia o predĺžení platnosti stavebného

povolenia. So zreteľom na to dospel generálny prokurátor Slovenskej republiky k záveru, že

škodu nemohlo žalobkyni spôsobiť rozhodnutie o zastavení stavby uskutočňovanej bez

platného stavebného povolenia. Škoda jej nevznikla tiež preto, lebo odstúpením investora P.

od zmluvy o investovaní sa jej majetok nezmenšil. Keďže nedošlo k škodovej udalosti, nie je

vytvorený ani právny základ pre priznanie ušlého zisku, ktorý musí byť v príčinnej súvislosti

so vznikom škody. Na tomto základe generálny prokurátor Slovenskej republiky žiadal zrušiť

oba mimoriadnym dovolaním napadnuté výroky rozsudku Okresného súdu Rožňava z 8.

novembra 2006 č.k. -108 a vec v rozsahu zrušenia vrátiť tomuto súdu na ďalšie

konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu potvrdila, že stavba nebola ukončená

v stanovenej lehote (v decembri 1997), tým však stavebné povolenie nestratilo platnosť.

Zdôraznila, že Okresný úrad Rožňava nežiadala o predĺženie platnosti vydaného stavebného

povolenia, lebo na to nebol dôvod. Stavebný úrad na jej žiadosť nepredlžoval platnosť

stavebného povolenia, ako sa nesprávne nazdáva generálny prokurátor Slovenskej republiky,

ale iba lehotu na ukončenie stavby realizovanej na základe platného stavebného povolenia. Po

podrobnom opísaní priebehu rokovaní a písomnej korešpondencie s Mestom Rožňava

žalobkyňa v závere vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že napadnuté výroky

rozsudku Okresného súdu Rožňava boli vydané v súlade so zákonom, po úplnom zistení

-4-3 M Cdo 22/2007

rozhodujúcich skutkových zistení a na základe ich správneho právneho posúdenia. Žiadala

mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Žalovaná vo vyjadrení z 21. januára 2008 a tiež v jeho doplnení z 5. mája 2008 označila

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky za neopodstatnené

a svoje stanovisko k nemu za „zásadne nesúhlasné“. Podľa jej názoru nebolo Mesto Rožňava

oprávnené podať podnet, lebo nebolo negatívne dotknuté napadnutým rozhodnutím. Vyplýva

to najmä zo skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 13. júla 2007 sp. zn.

bola zamietnutá žaloba S., ktorou sa voči Mestu Rožňava domáhala regresného

plnenia vo výške sumy zaplatenej žalobkyni na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava

z 24. augusta 2005 č.k. -72 (dôvodom pre zamietnutie uvedenej žaloby bola

skutočnosť, že regresný nárok nemožno uplatniť voči jednotke územnej samosprávy, lebo to

ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom neumožňuje). Podľa názoru

žalovanej tým bola „prejudiciálne posúdená neexistencia právneho základu regresného

nároku“. Z toho vyplýva, že ak Mesto Rožňava nebolo dotknuté uvedenou regresnou žalobou,

nie je a ani v budúcnosti nemôže byť (v rámci daného skutkového stavu) dotknuté žiadnymi

ďalšími regresnými nárokmi žalovanej. So zreteľom na to, a tiež s prihliadnutím na

skutočnosť, že Mesto Rožňava nebolo účastníkom konania vedeného na Okresnom súde

Rožňava pod sp. zn. , nebolo subjektom oprávneným podať generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na mimoriadne dovolanie ( ).

Podľa názoru žalovanej v danom konaní nebol porušený zákon ( ), v konaní

nedošlo k vadám uvedeným v , konanie nie je postihnuté inou vadou majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie nespočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci. Neexistuje tu žiadny záujem na ochrane práv, pretože niet čo ochraňovať.

Žalobkyňa ani žalovaná žiadnu ochranu od generálneho prokurátora Slovenskej republiky

nepožadovali a bolo by v rozpore so zmyslom sporového konania a dispozičnou zásadou,

keby im generálny prokurátor Slovenskej republiky nanútil opravný prostriedok, o ktorý ho

nežiadali. Žalovaná vo vyjadrení vysvetlila aj dôvody, so zreteľom na ktoré považuje

napadnuté rozhodnutie za vecne správne a mimoriadne dovolanie za neopodstatnené. Žiadala

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky odmietnuť alebo

zamietnuť.

-5-3 M Cdo 22/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok bol podaný v zákonom stanovenej

lehote ( ), skúmal, či generálny prokurátor Slovenskej republiky bol v danom

prípade oprávnený podať mimoriadne dovolanie.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( ), a ak to vyžaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu

nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie ( ). Mimoriadne dovolanie možno podať len proti

tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto

rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta ( ).

Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací

súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov ( ). Bez podnetu je

generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie v prípadoch uvedených v § 35

ods. 1 a 2 , a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého konania nevstúpil (

).

Z uvedených ustanovení vyplýva, že prípustnosť mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora je podmienená viacerými procesnými predpokladmi (podmienkami), konkrétne

tým, že oprávnený subjekt podal podnet na tento opravný prostriedok, právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb alebo štátu a ochranu

nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Predpoklady procesného oprávnenia

generálneho prokurátora podať mimoriadne dovolanie sú v zákone stanovené kumulatívne,

preto ak z nich nie je niektorý daný, nie je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne

dovolanie.

Pokiaľ nejde o prípad, na ktorý sa vzťahuje , je jedným zo zásadných

činiteľov ovplyvňujúcich oprávnenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podať

mimoriadne dovolanie podnet oprávneného subjektu. Podnet je úkon, ktorým ten, kto ho robí,

žiada generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby využil svoje oprávnenie a aby

-6-3 M Cdo 22/2007

napadol mimoriadnym dovolaním rozhodnutie uvedené v podnete. Oprávnenie podať takýto

podnet zveruje zákon ( ) len účastníkovi konania a osobe dotknutej

(poškodenej) napadnutým rozhodnutím.

Pre účely prejednávanej veci je potrebné uviesť, že osobou dotknutou (poškodenou)

napadnutým rozhodnutím je len osoba, ktorej práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutím

súdu poškodené alebo do práv a oprávnených záujmov ktorej bolo rozhodnutím súdu

nepriaznivo zasiahnuté (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

M Cdo 170/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 33/2004). Z ustanovenia

treba vyvodiť, že určitá fyzická alebo právnická osoba ako ten, kto robí

a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky adresuje podnet na mimoriadne dovolanie,

musí byť reálne (negatívne) dotknutá napadnutým rozhodnutím. Uvedený stav musí byť daný

aj v čase podania mimoriadneho dovolania. Nepostačuje preto iba predpoklad, že za určitých

(objektívne nie istých) okolností môžu byť práva a oprávnené záujmy tejto osoby

v budúcnosti (prípadne) dotknuté.

Ak generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie, musí dovolací súd posúdiť, či boli

splnené všetky podmienky, ktoré stanovil zákon na podanie tohto opravného prostriedku (viď

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M-SždoV 3/2000 uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 34/2001). Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, nemožno

v konaní o mimoriadnom dovolaní pristúpiť k posúdeniu vecnej správnosti napadnutého

rozhodnutia (viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

M Cdo 11/2002, sp. zn. M Cdo 92/2002, sp. zn. M Cdo 170/2002, sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. ).

V prejednávanej veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že generálny

prokurátor Slovenskej republiky nebol procesne oprávnený na podanie mimoriadneho

dovolania. Tento záver vyvodil dovolací súd z toho, že Mesto Rožňava nebolo v konaní pred

Okresným súdom Rožňava sp. zn. účastníkom konania, a nie je ani osobou

dotknutou (poškodenou) rozsudkom vydaným v tomto konaní ( ).

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. -108 sa vo

vzťahu k Mestu Rožňava nekonštituovali žiadne povinnosti. Stav, v ktorom by boli dotknuté

jeho práva a oprávnené záujmy, Mesto Rožňava ani netvrdilo; vychádzalo iba z predpokladu,

-7-3 M Cdo 22/2007

že ak po rozsudku tohto súdu z 24. augusta 2005 č.k. -72 podala žalovaná proti

nemu žalobu o zaplatenie regresnej náhrady, podá pravdepodobne obdobnú žalobu aj po tom,

ako ju rozsudok Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2006 č.k. -108

zaviazal nahradiť škodu žalobkyni. Mesto Rožňava teda pri podaní podnetu nekonalo v stave

reálneho negatívneho dotknutia napadnutým rozsudkom. So zreteľom na to a v nadväznosti

na vyššie uvedený výklad dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že Mesto

Rožňava v danej veci nebolo osobou dotknutou (poškodenou) napadnutým rozsudkom, a teda

ani oprávnenou podať podnet na mimoriadne dovolanie ( ).

Keďže podaniu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky

nepredchádzalo podanie podnetu oprávnenou osobou ( ) a mimoriadne

dovolanie nemohlo byť v danom prípade podané bez podnetu – konanie Okresného súdu

Rožňava vedené pod sp. zn. nevykazuje znaky konaní uvedených v § 243e

ods. 4 a a – je opodstatnený záver, že generálny prokurátor

Slovenskej republiky nebol v prejednávanej veci oprávnený podať mimoriadne dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho opravný prostriedok odmietol (§ 243i ods. 2

, a ). So zreteľom na odmietnutie

mimoriadneho dovolania z procesných dôvodov nemal dovolací súd možnosť pristúpiť

k posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska danosti dôvodov, uvádzaných generálnym

prokurátorom.

V zmysle povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní

má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Najvyšší súd Slovenskej

republiky neuložil Mestu Rožňava povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom

dovolaní, lebo nebol podaný návrh na náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i

ods. 2 , a a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

-8-3 M Cdo 22/2007

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková