Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/535/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa I.. M. I., bytom v P., zastúpeného M.. S. I.,

advokátom so sídlom v P., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Prešov,

Námestie mieru 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu z 20. apríla 2009

č. OPÚ-2009/01565-6/Šv a č. OPÚ-2009/01565-7/Šv, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. októbra 2009, č.k. -21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 13. októbra 2009, č. k. -21, v časti týkajúcej sa rozhodnutia odporcu

z 20. apríla 2009, č. OPÚ-2009/01565-7/Šv, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu

z 20. apríla 2009, č. OPÚ-2009/01565-7/Šv, z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 13. októbra 2009, č.k. -21, v časti týkajúcej sa rozhodnutia odporcu

z 20. apríla 2009, č. OPÚ-2009/01565-6/Šv, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) potvrdil rozhodnutia odporcu z 20. aprí-

la 2009 :

1./ č. OPÚ-2009/01565-6/Šv - ktorým rozhodol podľa

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „reštitučný zákon“) tak, že

navrhovateľ nespĺňa podmienky ustanovenia na vrátenie

vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v kat. úz. P., vedených

na LV č. X. ako parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 62 m2, parc.č. X. –

zastavaná plocha vo výmere 291 m2 a parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 156 m2,

z dôvodu, že citované pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny

fond, čím nie je splnená podmienka ustanovenia § 1 cit. zákona, a zároveň vyslovil, že

o parcele č. X. – záhrada vo výmere 2192 m2 rozhodne správny orgán samostatným

rozhodnutím

a

2./ č. OPÚ-2009/01565-7/Šv - ktorým rozhodol podľa , že

navrhovateľ nespĺňa podmienky ustanovenia na

vrátenie vlastníctva k pozemku alebo priznanie práva na náhradu za pozemok

v kat. úz. P., vedeného na LV č. X. ako parc.č. X. – záhrada vo výmere 2192 m2 z dôvodu, že

pozemok neprešiel do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby niektorým spôsobom

uvedeným v § 3 cit. zákona.

V odôvodnení rozsudku sa krajský súd stotožnil so záverom odporcu, že navrhovateľ

nesplnil zákonné podmienky pre priznanie reštitučného nároku, nakoľko čo sa týka

rozhodnutia č. 1 nesplnil podmienky ustanovenia , pretože

3

pozemky v kat. úz. P., vedené na LV č. X. ako parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 62

m2, parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 291 m2 a parc.č. X. – zastavaná plocha vo

výmere 156 m2 netvoria poľnohospodárky pôdny fond ani lesný pôdny fond. Krajský súd

ohľadne rozhodnutia č. 2 uviedol, že odporca venoval náležitú pozornosť aj tejto časti

reštitučného nároku uplatneného navrhovateľom týkajúceho sa pôvodného pozemku parc.č.

X. – záhrada vo výmere 2192 m2 zapísanej na LV č. X. v kat. úz. P.. Zdôraznil, že bolo

povinnosťou navrhovateľa preukázať alebo navrhnúť správnemu orgánu dôkazy, z ktorých

by vyplývalo, že tento pozemok odpredali právni predchodcovia navrhovateľa v tiesni za

nápadne nevýhodných podmienok, pretože predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom

alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného

zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade

v zmysle § 5 cit. zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej

osoby ustanovených v § 2 ods.1, 2, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe

(od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností

taxatívne uvedených v § 3 ods.1,2,3. Krajský súd uviedol, že správny orgán síce vyhodnotil

tvrdenie navrhovateľa, že jeho právni predchodcovia uzavreli kúpnu zmluvu pod psychickým

tlakom tak, že zmluva bola uzavretá v tiesni, ale zároveň konštatoval, že nebolo preukázané

splnenie podmienky nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní predmetnej kúpnej

zmluvy. Poukázal na to, že zo skutkových zistení vyplýva, že kúpna cena vychádzala na

základe dohody zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom. V predmetnej veci

navrhovateľ nepreukázal a ani rozsiahlym dokazovaním vykonaným správnym orgánom

nebolo zistené, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi právnymi predchodcami navrhovateľa

a povinnou osobou došlo v tiesni a súčasne za nápadne nevýhodných podmienok, pričom obe

tieto zákonné podmienky musia byť splnené súčasne.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odôvodnil ho

v podstate tým, že súd nedostatočne preskúmal a vyhodnotil skutkový a právny stav. Naviac

sa nevysporiadal ani s námietkou navrhovateľa, že keď bol dokázaný stav tiesne, tak tento

stav súvisí so slobodou vôle jeho právnych predchodcov, ktorá nebola pri uzatváraní kúpnej

zmluvy slobodná, a z toho dôvodu aj podľa vtedy platného , ak

právny úkon nie je vykonaný slobodne, je zo zákona neplatný – ex tunc (absolútna

neplatnosť právneho úkonu). Túto argumentáciu navrhovateľa súd nebral do úvahy a ani sa

s tým v rozsudku nevysporiadal, čo považoval za závažné pochybenie súdu.

4

Čo sa týka rozhodnutia odporcu č. OPÚ-2009/01565-6/Šv navrhovateľ uviedol, že

správny orgán vylúčil tam uvedené parcely iba preto, že v tom čase boli vedené ako

zastavané plochy. Zdôraznil, že pri rozhodovaní bolo potrebné vychádzať z predošlej,

pôvodnej pozemkovo knižnej evidencie a skúmať charakter týchto pozemkov pred

vynúteným prevodom nehnuteľnosti a podľa tohto rozhodnúť. Nakoľko správny orgán

nezisťoval pôvodné označenie pozemkov, navrhovateľ v tom videl nesprávny úradný postup

s nesprávnym úradným záverom.

V rozhodnutí č. OPÚ-2009/01565-7/Šv navrhovateľ namietal nesprávnu aplikáciu

a podrobne poukázal na nápadne nevýhodné podmienky, v dôsledku

ktorých predávajúci predali (museli predať) nehnuteľnosť štátu za cenu nápadne nižšiu

(určenú), než je cena, za ktorú by ju inak mohli predať (iným záujemcom), pričom by cena

v takom prípade bola slobodne zmluvne dohodnutá a nie určená. Zdôraznil, že plnenie, ktoré

poskytol predávajúcim štát - kúpna cena vo výške 140 565 Kčs bola a stále doposiaľ je

v zjavnom nepomere s plnením ktoré štát ako kupujúci nadobudol (získal nátlakom) od

predávajúcich (skutočná hodnota nehnuteľnosti, nie úradne ocenená). Uvedená cena bola

síce v súlade s vyhl. č. , ale poškodila predávajúcich v tom, že bola podstatne

podhodnotená, nezodpovedala stavu a obvyklej cene nehnuteľností v danej lokalite a ak by

došlo k predaju nehnuteľnosti slobodným spôsobom, záujemcovi bez nátlaku a nie v tiesni,

cena by bola podstatne vyššia. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že tieseň a nápadne

nevýhodné podmienky sú navzájom podmienené a štát „predávajúcim“ odňal možnosť

predať slobodne nehnuteľnosť inému záujemcovi, resp. nepredať ju vôbec. Boli síce dodržané

zákonné cenové limity, ale na úkor predávajúcich, ktorú skutočnosť však oni nemohli

ovplyvniť, len strpieť. Navrhovateľ tiež v rámci odvolania poukázal a podrobne opísal bežnú

prax pri uzatváraní kúpnych zmlúv v tom čase. Záverom uviedol, že pri preskúmaní

rozhodnutia súdom má poslednú možnosť, aby bol napravený stav, ktorým v skutočnosti

došlo k zjavnému znevýhodneniu a finančnému poškodeniu jeho právnych predchodcov

štátom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil alebo zmenil tak, že uplatnený nárok sa navrhovateľovi -

- žiadateľovi priznáva.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutia vydal

v reštitučnom konaní po preskúmaní všetkých podkladov, dôslednom preskúmaní skutkového

5

stavu a v súlade s , a preto sa napadnutým rozsudkom

krajského súdu stotožňuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods.2 ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia vety prvej

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2010 (§ 156 ods.1

a ods.3 ).

Úlohou súdu prvého stupňa bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutí odporcu, ktorými rozhodol,

že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v ustanoveniach

- na vrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na

náhradu za pozemky v kat. úz. P., vedených na LV č. X. ako parc.č. X. – zastavaná plocha vo

výmere 62 m2, parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 291 m2 a parc.č. X. – zastavaná

plocha vo výmere 156 m2

- na vrátenie vlastníctva k pozemku alebo

priznanie práva na náhradu za pozemok v kat. úz. P., vedeného na LV č. X. ako

parc.č. X. – záhrada vo výmere 2192 m2.

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku

navrhovateľa na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom v intenciách ustanovení

reštitučného zákona.

Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým boli potvrdené

rozhodnutia odporcu na základe opravného prostriedku navrhovateľa na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu, ktorými mu správny orgán nepriznal

navrátenie vlastníctva a ani náhradu k žiadaným pozemkom v zmysle ustanovení reštitučného

zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré

6

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia

správneho orgánu a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, najmä z toho pohľadu,

či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom

prostriedku a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutých rozhodnutí odporcu.

I. posúdenie odvolacích námietok navrhovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu

č. OPÚ-2009/01565-6/Šv

Podľa ustanovenia tento zákon upravuje navrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa

vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa o ochrane a využívaní

poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii

a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

poľnohospodárskou pôdou sa rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri

nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne

porasty.

Podľa ak sa v doterajších právnych predpisoch

používa pojem poľnohospodársky pôdny fond, rozumie sa tým poľnohospodárska pôda.

Podľa o lesoch lesné pozemky sú pozemky

a) s lesnými porastmi,

b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby,

c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,

d) o ktorých bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení

využívania funkcií lesov na nich,

e) bez lesných porastov,

1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä

pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,

7

2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka

pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská,

3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou

zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií,

f) vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov

g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním.

Podľa lesným porastom je súbor rastúcich

stromovitých drevín, krovitých drevín alebo ich zmesí na lesných pozemkoch.

Z podkladov spisu v predmetnej veci je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal priznania

reštitučného nároku k pozemkom v kat. úz. P., vedených na LV č. X. ako parc.č. X. -–

zastavaná plocha vo výmere 62 m2, parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 291 m2 a parc.č.

X. – zastavaná plocha vo výmere 156 m2, pričom za stavu, že citované pozemky netvoria

poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond, aj podľa názoru odvolacieho súdu

neboli zo strany navrhovateľa splnené zákonné atribúty v zmysle § 1 záko-

na č. na vrátenie vlastníctva, resp. práva na náhradu. Pokiaľ sa navrhovateľ

domáhal skúmania charakteru pozemkov pred vynúteným prevodom nehnuteľností, odvolací

súd považuje za potrebné uviesť, že pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa je

rozhodujúci stav existujúci v čase vzniku rozhodujúcej skutočnosti, ktorou bolo v tomto

prípade uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy.

Podľa názoru odvolacieho súdu , krajský súd pri posudzovaní v tejto časti vec správne

právne posúdil, a preto odvolaním napadnuté rozhodnutie č. OPÚ-2009/01565-6/Šv ako

vecne správne v zmysle v spojení s a

rozsudkom ( ) potvrdil.

II. posúdenie odvolacích námietok navrhovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu

č. OPÚ-2009/01565-7/Šv

Podľa , až t/, (reštitučného zákona)

oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú

právnickú osobu v dôsledku

8

a/ výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa

osobitných predpisov,

b/ odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej

reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme,

c/ postupu podľa alebo podľa

o trestnom konaní súdnom () v znení ,

d/ odňatia bez náhrady postupom podľa SNR

o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov

a podobných právnych útvarov,

e/ vyhlásenie zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné

vyhlásenie),

f/ toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosti zanechal na území Slovenskej

republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa o majetku

zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz

sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

g/ zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h/ dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i/ súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou

občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo

upustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom

prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva

nenadobudla účinnosť,

j/ kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k/ odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola

vyvlastnená,

m/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n/ znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady,

o/ prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p/ politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva

a slobody,

q/ odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

9

r/ prikázanie do užívania právnickej osoby na základe o pomoci

roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia

č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

s/ prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi

družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa používajú osobitné predpisy.

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie

pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na

vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov

Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke

právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už

pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa

nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným

v odseku 1.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, a 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže

skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení

vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3

vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4

možno podať opravný prostriedok na súde.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za

nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si

oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1

uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej

osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli

v zákonnej dobe (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990) na štát alebo inú právnickú

osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného

zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila

v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31. decembra 2004) a žiadané

10

pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané

nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 záko-

na č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom

znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si

obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre

rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány

územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré

majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).

V predmetnej veci bolo predpokladom úspešnosti návrhu navrhovateľa preukázanie

splnenia znakov tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, ktoré by zakladali reštitučný

nárok na vydanie nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia

Z.z.. Zároveň treba zdôrazniť, že uvedené podmienky musia byť – za účelom preukázania

opodstatnenosti reštitučného nároku – splnené súčasne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poznamenáva, že jedným

z princípov správneho konania je zásada materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 zákona o správnom

konaní).

11

Zákon o správnom konaní v ustanoveniach § 46 a § 47 zakotvuje náležitosti

rozhodnutia.

Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Z tohto hľadiska najvyšší súd považoval rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné.

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že krajský súd sa stotožnil so závermi odporcu

v tom smere, že právni predchodcovia navrhovateľa uzavreli dňa 17. decembra 1979

kúpnopredajnú zmluvu v tiesni, ale zároveň sa stotožnil aj s tvrdením odporcu, že zo strany

navrhovateľa nebolo preukázané, že k uzatvorenie predmetnej zmluvy došlo za nápadne

nevýhodných podmienok.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že znalec pri vypracovaní znaleckého

posudku ohľadne ocenenia predmetnej nehnuteľnosti vychádzal z vtedy platného cenového

predpisu, ktorý predstavovala vyhláška SCÚ a MF SSR č. o cenách stavieb

v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností (ďalej len vyhl.č. 47/1969

Zb.“).

Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze č. -32 zo dňa 26. februára 2009 vyslovil zásadný nesúhlas

so zastávaným názorom orgánov verejnej moci, že ak kúpna cena zodpovedala vtedy

platným cenovým predpisom (vyhl.č. ) nemohlo ísť o nápadne nevýhodné

podmienky.

Ústavný súd v uvedenom náleze uviedol, že v je zakotvené právo

každého vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu. K tomu treba brať do úvahy jednoznačnú zvláštnosť reštitučných predpisov,

ktoré treba vzhľadom na historické a faktické podmienky chápať ako leges speciales, ktorým

štát vracia majetok fyzickým osobám – vlastníkom, či ich právnym nástupcom, ktorým bol

majetok odňatý zásahom štátu, aj keď len ako čiastočné odčinenie krívd, ktoré utrpeli.

12

Ustanovenia aj koncepciu príslušných reštitučných predpisov – v danom prípade záko-

na č. – treba ako špecifikum rešpektovať.

Odvolací súd s prihliadnutím na horeoznačený nález ústavného súdu je toho názoru, že

v predmetnej reštitučnej veci bude potrebné opätovne posúdiť a v tomto smere aj doplniť

dokazovanie, či v prípade navrhovateľa nebola kúpna zmluva zo strany jeho právnych

predchodcov uzavretá nielen v tiesni, ale aj za nápadne nevýhodných podmienok.

V danej veci bude dokazovanie potrebné doplniť a vykonať v rozsahu, ktorý je nad

možnosti súdneho konania, lebo podľa vety druhej správny súd môže

vykonať iba dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ) a ich úlohou nie je

nahrádzať činnosť správnych orgánov.

S ohľadom na charakter súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov

verejnej správy odvolací súd musel zrušiť celé rozhodnutie správneho orgánu nezaoberajúc sa

všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, nakoľko správny orgán bude

rozhodovať opätovne o celom reštitučnom nároku navrhovateľov v merite veci a svoje nové

rozhodnutie musí náležite odôvodniť v zmysle § 46 a § 47 zákona o správnom konaní.

V ďalšom konaní správny orgán doplní dokazovanie v intenciách nálezu ústavného

súdu ohľadne ,,,nápadne nevýhodných podmienok“, v tejto súvislosti vypočuje navrhovateľa

v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci prípadne vykoná ďalšie dôkazy a až po

doplnení dokazovania a zisťovania bude možné vo veci opätovne rozhodnúť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok krajského súdu, v časti

týkajúcej sa rozhodnutia odporcu č. OPÚ-2009/01565-7/Šv, zmenil tak, že uvedené

rozhodnutie č. OPÚ-2009/01565-7/Šv zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie

(, , , veta prvá ).

13

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1

veta druhá v spojení s tak, že čiastočne úspešnému navrhovateľovi

náhradu trov konania z dôvodu ich neuplatnenia nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská