Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
34c/377077.6f279b.pdf
PDF · 194.64 KB
No categories available
8Sžo/535/2009
Najvyšší súd 8Sžo/535/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa I.. M. I., bytom v P., zastúpeného M.. S. I.,
advokátom so sídlom v P., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Prešov,
Námestie mieru 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu z 20. apríla 2009
č. OPÚ-2009/01565-6/Šv a č. OPÚ-2009/01565-7/Šv, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. októbra 2009, č.k. 1Sp/31/2009-21, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 13. októbra 2009, č. k. 1Sp/31/2009-21, v časti týkajúcej sa rozhodnutia odporcu
z 20. apríla 2009, č. OPÚ-2009/01565-7/Šv, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu
z 20. apríla 2009, č. OPÚ-2009/01565-7/Šv, z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 13. októbra 2009, č.k. 1Sp/31/2009-21, v časti týkajúcej sa rozhodnutia odporcu
z 20. apríla 2009, č. OPÚ-2009/01565-6/Šv, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
2
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutia odporcu z 20. aprí-
la 2009 :
1./ č. OPÚ-2009/01565-6/Šv - ktorým rozhodol podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“ alebo „reštitučný zákon“) tak, že
navrhovateľ nespĺňa podmienky ustanovenia § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. na vrátenie
vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v kat. úz. P., vedených
na LV č. X. ako parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 62 m2, parc.č. X. –
zastavaná plocha vo výmere 291 m2 a parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 156 m2,
z dôvodu, že citované pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny
fond, čím nie je splnená podmienka ustanovenia § 1 cit. zákona, a zároveň vyslovil, že
o parcele č. X. – záhrada vo výmere 2192 m2 rozhodne správny orgán samostatným
rozhodnutím
a
2./ č. OPÚ-2009/01565-7/Šv - ktorým rozhodol podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z., že
navrhovateľ nespĺňa podmienky ustanovenia § 3 ods.1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. na
vrátenie vlastníctva k pozemku alebo priznanie práva na náhradu za pozemok
v kat. úz. P., vedeného na LV č. X. ako parc.č. X. – záhrada vo výmere 2192 m2 z dôvodu, že
pozemok neprešiel do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby niektorým spôsobom
uvedeným v § 3 cit. zákona.
V odôvodnení rozsudku sa krajský súd stotožnil so záverom odporcu, že navrhovateľ
nesplnil zákonné podmienky pre priznanie reštitučného nároku, nakoľko čo sa týka
rozhodnutia č. 1 nesplnil podmienky ustanovenia § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., pretože
3
pozemky v kat. úz. P., vedené na LV č. X. ako parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 62
m2, parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 291 m2 a parc.č. X. – zastavaná plocha vo
výmere 156 m2 netvoria poľnohospodárky pôdny fond ani lesný pôdny fond. Krajský súd
ohľadne rozhodnutia č. 2 uviedol, že odporca venoval náležitú pozornosť aj tejto časti
reštitučného nároku uplatneného navrhovateľom týkajúceho sa pôvodného pozemku parc.č.
X. – záhrada vo výmere 2192 m2 zapísanej na LV č. X. v kat. úz. P.. Zdôraznil, že bolo
povinnosťou navrhovateľa preukázať alebo navrhnúť správnemu orgánu dôkazy, z ktorých
by vyplývalo, že tento pozemok odpredali právni predchodcovia navrhovateľa v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok, pretože predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom
alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného
zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade
v zmysle § 5 cit. zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej
osoby ustanovených v § 2 ods.1, 2, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe
(od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností
taxatívne uvedených v § 3 ods.1,2,3. Krajský súd uviedol, že správny orgán síce vyhodnotil
tvrdenie navrhovateľa, že jeho právni predchodcovia uzavreli kúpnu zmluvu pod psychickým
tlakom tak, že zmluva bola uzavretá v tiesni, ale zároveň konštatoval, že nebolo preukázané
splnenie podmienky nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní predmetnej kúpnej
zmluvy. Poukázal na to, že zo skutkových zistení vyplýva, že kúpna cena vychádzala na
základe dohody zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom. V predmetnej veci
navrhovateľ nepreukázal a ani rozsiahlym dokazovaním vykonaným správnym orgánom
nebolo zistené, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi právnymi predchodcami navrhovateľa
a povinnou osobou došlo v tiesni a súčasne za nápadne nevýhodných podmienok, pričom obe
tieto zákonné podmienky musia byť splnené súčasne.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odôvodnil ho
v podstate tým, že súd nedostatočne preskúmal a vyhodnotil skutkový a právny stav. Naviac
sa nevysporiadal ani s námietkou navrhovateľa, že keď bol dokázaný stav tiesne, tak tento
stav súvisí so slobodou vôle jeho právnych predchodcov, ktorá nebola pri uzatváraní kúpnej
zmluvy slobodná, a z toho dôvodu aj podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka, ak
právny úkon nie je vykonaný slobodne, je zo zákona neplatný – ex tunc (absolútna
neplatnosť právneho úkonu). Túto argumentáciu navrhovateľa súd nebral do úvahy a ani sa
s tým v rozsudku nevysporiadal, čo považoval za závažné pochybenie súdu.
4
Čo sa týka rozhodnutia odporcu č. OPÚ-2009/01565-6/Šv navrhovateľ uviedol, že
správny orgán vylúčil tam uvedené parcely iba preto, že v tom čase boli vedené ako
zastavané plochy. Zdôraznil, že pri rozhodovaní bolo potrebné vychádzať z predošlej,
pôvodnej pozemkovo knižnej evidencie a skúmať charakter týchto pozemkov pred
vynúteným prevodom nehnuteľnosti a podľa tohto rozhodnúť. Nakoľko správny orgán
nezisťoval pôvodné označenie pozemkov, navrhovateľ v tom videl nesprávny úradný postup
s nesprávnym úradným záverom.
V rozhodnutí č. OPÚ-2009/01565-7/Šv navrhovateľ namietal nesprávnu aplikáciu
zákona č. 503/2003 Z.z. a podrobne poukázal na nápadne nevýhodné podmienky, v dôsledku
ktorých predávajúci predali (museli predať) nehnuteľnosť štátu za cenu nápadne nižšiu
(určenú), než je cena, za ktorú by ju inak mohli predať (iným záujemcom), pričom by cena
v takom prípade bola slobodne zmluvne dohodnutá a nie určená. Zdôraznil, že plnenie, ktoré
poskytol predávajúcim štát - kúpna cena vo výške 140 565 Kčs bola a stále doposiaľ je
v zjavnom nepomere s plnením ktoré štát ako kupujúci nadobudol (získal nátlakom) od
predávajúcich (skutočná hodnota nehnuteľnosti, nie úradne ocenená). Uvedená cena bola
síce v súlade s vyhl. č. 47/1969 Zb., ale poškodila predávajúcich v tom, že bola podstatne
podhodnotená, nezodpovedala stavu a obvyklej cene nehnuteľností v danej lokalite a ak by
došlo k predaju nehnuteľnosti slobodným spôsobom, záujemcovi bez nátlaku a nie v tiesni,
cena by bola podstatne vyššia. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že tieseň a nápadne
nevýhodné podmienky sú navzájom podmienené a štát „predávajúcim“ odňal možnosť
predať slobodne nehnuteľnosť inému záujemcovi, resp. nepredať ju vôbec. Boli síce dodržané
zákonné cenové limity, ale na úkor predávajúcich, ktorú skutočnosť však oni nemohli
ovplyvniť, len strpieť. Navrhovateľ tiež v rámci odvolania poukázal a podrobne opísal bežnú
prax pri uzatváraní kúpnych zmlúv v tom čase. Záverom uviedol, že pri preskúmaní
rozhodnutia súdom má poslednú možnosť, aby bol napravený stav, ktorým v skutočnosti
došlo k zjavnému znevýhodneniu a finančnému poškodeniu jeho právnych predchodcov
štátom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil alebo zmenil tak, že uplatnený nárok sa navrhovateľovi -
- žiadateľovi priznáva.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutia vydal
v reštitučnom konaní po preskúmaní všetkých podkladov, dôslednom preskúmaní skutkového
5
stavu a v súlade s čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a preto sa napadnutým rozsudkom
krajského súdu stotožňuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§250s O.s.p. v spojení s § 10
ods.2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p.
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2010 (§ 156 ods.1
a ods.3 O.s.p.).
Úlohou súdu prvého stupňa bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutí odporcu, ktorými rozhodol,
že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v ustanoveniach
- § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na
náhradu za pozemky v kat. úz. P., vedených na LV č. X. ako parc.č. X. – zastavaná plocha vo
výmere 62 m2, parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 291 m2 a parc.č. X. – zastavaná
plocha vo výmere 156 m2
- § 3 ods.1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva k pozemku alebo
priznanie práva na náhradu za pozemok v kat. úz. P., vedeného na LV č. X. ako
parc.č. X. – záhrada vo výmere 2192 m2.
Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku
navrhovateľa na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom v intenciách ustanovení
reštitučného zákona.
Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým boli potvrdené
rozhodnutia odporcu na základe opravného prostriedku navrhovateľa na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu, ktorými mu správny orgán nepriznal
navrátenie vlastníctva a ani náhradu k žiadaným pozemkom v zmysle ustanovení reštitučného
zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré
6
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia
správneho orgánu a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, najmä z toho pohľadu,
či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom
prostriedku a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutých rozhodnutí odporcu.
I. posúdenie odvolacích námietok navrhovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu
č. OPÚ-2009/01565-6/Šv
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa
vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii
a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
poľnohospodárskou pôdou sa rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri
nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne
porasty.
Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z.z. ak sa v doterajších právnych predpisoch
používa pojem poľnohospodársky pôdny fond, rozumie sa tým poľnohospodárska pôda.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch lesné pozemky sú pozemky
a) s lesnými porastmi,
b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby,
c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,
d) o ktorých bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení
využívania funkcií lesov na nich,
e) bez lesných porastov,
1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä
pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,
7
2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka
pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská,
3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou
zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií,
f) vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov
g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 326/2005 Z.z. lesným porastom je súbor rastúcich
stromovitých drevín, krovitých drevín alebo ich zmesí na lesných pozemkoch.
Z podkladov spisu v predmetnej veci je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal priznania
reštitučného nároku k pozemkom v kat. úz. P., vedených na LV č. X. ako parc.č. X. -–
zastavaná plocha vo výmere 62 m2, parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere 291 m2 a parc.č.
X. – zastavaná plocha vo výmere 156 m2, pričom za stavu, že citované pozemky netvoria
poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond, aj podľa názoru odvolacieho súdu
neboli zo strany navrhovateľa splnené zákonné atribúty v zmysle § 1 záko-
na č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva, resp. práva na náhradu. Pokiaľ sa navrhovateľ
domáhal skúmania charakteru pozemkov pred vynúteným prevodom nehnuteľností, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa je
rozhodujúci stav existujúci v čase vzniku rozhodujúcej skutočnosti, ktorou bolo v tomto
prípade uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy.
Podľa názoru odvolacieho súdu , krajský súd pri posudzovaní v tejto časti vec správne
právne posúdil, a preto odvolaním napadnuté rozhodnutie č. OPÚ-2009/01565-6/Šv ako
vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p.
rozsudkom (§ 223 O.s.p.) potvrdil.
II. posúdenie odvolacích námietok navrhovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu
č. OPÚ-2009/01565-7/Šv
Podľa § 3 ods. 1, písm. a/ až t/, ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. (reštitučného zákona)
oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú
právnickú osobu v dôsledku
8
a/ výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,
prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa
osobitných predpisov,
b/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej
reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c/ postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb.
o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR
o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov
a podobných právnych útvarov,
e/ vyhlásenie zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné
vyhlásenie),
f/ toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosti zanechal na území Slovenskej
republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku
zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz
sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,
g/ zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h/ dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i/ súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou
občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo
upustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom
prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva
nenadobudla účinnosť,
j/ kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
k/ odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola
vyvlastnená,
m/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
n/ znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady,
o/ prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
p/ politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva
a slobody,
q/ odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,
9
r/ prikázanie do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci
roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia
č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,
s/ prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi
družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa používajú osobitné predpisy.
Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie
pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na
vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov
Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke
právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už
pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa
nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným
v odseku 1.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, a 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení
vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3
vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4
možno podať opravný prostriedok na súde.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za
nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si
oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1
uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej
osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli
v zákonnej dobe (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990) na štát alebo inú právnickú
osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného
zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila
v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31. decembra 2004) a žiadané
10
pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané
nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 záko-
na č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom
znení.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné
predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).
V predmetnej veci bolo predpokladom úspešnosti návrhu navrhovateľa preukázanie
splnenia znakov tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, ktoré by zakladali reštitučný
nárok na vydanie nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003
Z.z.. Zároveň treba zdôrazniť, že uvedené podmienky musia byť – za účelom preukázania
opodstatnenosti reštitučného nároku – splnené súčasne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poznamenáva, že jedným
z princípov správneho konania je zásada materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 zákona o správnom
konaní).
11
Zákon o správnom konaní v ustanoveniach § 46 a § 47 zakotvuje náležitosti
rozhodnutia.
Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
Z tohto hľadiska najvyšší súd považoval rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné.
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že krajský súd sa stotožnil so závermi odporcu
v tom smere, že právni predchodcovia navrhovateľa uzavreli dňa 17. decembra 1979
kúpnopredajnú zmluvu v tiesni, ale zároveň sa stotožnil aj s tvrdením odporcu, že zo strany
navrhovateľa nebolo preukázané, že k uzatvorenie predmetnej zmluvy došlo za nápadne
nevýhodných podmienok.
Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku ohľadne ocenenia predmetnej nehnuteľnosti vychádzal z vtedy platného cenového
predpisu, ktorý predstavovala vyhláška SCÚ a MF SSR č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb
v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností (ďalej len vyhl.č. 47/1969
Zb.“).
Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze č. I. ÚS 154/08-32 zo dňa 26. februára 2009 vyslovil zásadný nesúhlas
so zastávaným názorom orgánov verejnej moci, že ak kúpna cena zodpovedala vtedy
platným cenovým predpisom (vyhl.č. 47/1969 Zb.) nemohlo ísť o nápadne nevýhodné
podmienky.
Ústavný súd v uvedenom náleze uviedol, že v čl. 20 ods. 1 ústavy je zakotvené právo
každého vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný
obsah a ochranu. K tomu treba brať do úvahy jednoznačnú zvláštnosť reštitučných predpisov,
ktoré treba vzhľadom na historické a faktické podmienky chápať ako leges speciales, ktorým
štát vracia majetok fyzickým osobám – vlastníkom, či ich právnym nástupcom, ktorým bol
majetok odňatý zásahom štátu, aj keď len ako čiastočné odčinenie krívd, ktoré utrpeli.
12
Ustanovenia aj koncepciu príslušných reštitučných predpisov – v danom prípade záko-
na č. 503/2003 Z.z. – treba ako špecifikum rešpektovať.
Odvolací súd s prihliadnutím na horeoznačený nález ústavného súdu je toho názoru, že
v predmetnej reštitučnej veci bude potrebné opätovne posúdiť a v tomto smere aj doplniť
dokazovanie, či v prípade navrhovateľa nebola kúpna zmluva zo strany jeho právnych
predchodcov uzavretá nielen v tiesni, ale aj za nápadne nevýhodných podmienok.
V danej veci bude dokazovanie potrebné doplniť a vykonať v rozsahu, ktorý je nad
možnosti súdneho konania, lebo podľa § 250q ods. 1 vety druhej O.s.p. správny súd môže
vykonať iba dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 10 O.s.p.) a ich úlohou nie je
nahrádzať činnosť správnych orgánov.
S ohľadom na charakter súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov
verejnej správy odvolací súd musel zrušiť celé rozhodnutie správneho orgánu nezaoberajúc sa
všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, nakoľko správny orgán bude
rozhodovať opätovne o celom reštitučnom nároku navrhovateľov v merite veci a svoje nové
rozhodnutie musí náležite odôvodniť v zmysle § 46 a § 47 zákona o správnom konaní.
V ďalšom konaní správny orgán doplní dokazovanie v intenciách nálezu ústavného
súdu ohľadne ,,,nápadne nevýhodných podmienok“, v tejto súvislosti vypočuje navrhovateľa
v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci prípadne vykoná ďalšie dôkazy a až po
doplnení dokazovania a zisťovania bude možné vo veci opätovne rozhodnúť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok krajského súdu, v časti
týkajúcej sa rozhodnutia odporcu č. OPÚ-2009/01565-7/Šv, zmenil tak, že uvedené
rozhodnutie č. OPÚ-2009/01565-7/Šv zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie
(§ 250l ods. 2, § 250q ods. 2, § 250ja ods. 3, veta prvá O.s.p.).
13
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1
veta druhá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že čiastočne úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania z dôvodu ich neuplatnenia nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská