Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/45/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. T., bytom B., 2/ M.

T., bytom B., zastúpený zákonnou zástupkyňou ţalobkyňou 1/, v dovolacom konaní

zastúpený JUDr. M. G., advokátom so sídlom B., proti ţalovanému: Slovenská republika,

zastúpená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava,

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. S., advokátkou v B., o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava III. pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

10. decembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III. zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia 1/ a 2/ domáhali

uloţenia povinnosti ţalovanému zaplatiť im náhradu škody spôsobenú jeho nesprávnym

úradným postupom vo výške 9.333.000,- Sk (309.798,84 Eur) so 6,5% úrokom z omeškania

od 26.11.2008, ktorá pozostáva z 7.953.000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy a 1.380.000,- Sk

titulom majetkovej ujmy spočívajúcej v úrokovom zaťaţení finančných prostriedkov

potrebných na ţivobytie. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe

ţalobcovia videli nesprávny úradný postup, ktorým im mala vzniknúť škoda uvrhnutím do

hmotnej núdze a spôsobením psychickej traumy, keď im bola zničená radosť zo ţivota

a moţnosť oddychu. S JUDr. M. T. (manţel ţalobkyne 1/ a otec ţalobcu 2/) bol rozhodnutím

sluţobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 42016/2003-OŠVS zo

dňa 18.12.2003 ku dňu 31.12.2003 ukončený štátnozamestnanecký pomer , následne bolo

uvedené rozhodnutie rozhodnutím Úradu pre štátnu sluţbu č. 6602/2006 zo dňa 26.5.2006

zrušené a JUDr. M. T. bol vyzvaný 12.2.2007 na nástup do výkonu štátnej sluţby od

15.2.2007 . Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , §

127 ods. 1 ostatnej sluţbe. Skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie ţalobcov v konaní o náhradu škody, ktorí vznik škody odvodzovali z rozhodnutia

č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 vydaného v správnom konaní, v ktorom bol

účastníkom konania JUDr. M. T. (manţel a zástupca ţalobkyne 1/ v tomto konaní) a sluţobný

úrad ţalovaného, a preto ţalobcovia ako rodinní príslušníci účastníka správneho konania

zákonný predpoklad stanovený ust. 2 nemohli spĺňať, keďţe neboli

účastníkmi konania, v ktorom bolo vydané predmetné rozhodnutie.

Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. decembra 2009

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym posúdením veci súdom prvého

stupňa v plnom rozsahu. Uviedol, ţe bolo povinnosťou ţalobcov preukázať, ţe sú účastníkmi

hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzujú ţalobou uplatnený nárok. Ţalobcovia však

svoj nárok uplatnili titulom náhrady škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom

ţalovaného voči manţelovi ţalobkyne 1/, ktorým mala byť jej a ţalobcovi 2/ spôsobená

morálna a majetková ujma. Ţalobcovia nemali hmotnoprávne postavenie „poškodenej osoby"

a nakoľko si právo na náhradu škody uplatnili v zmysle neboli nositeľmi

práv a povinností podľa hmotného práva, keďţe právo na náhradu škody (v zmysle

príslušných ustanovení ) má zásadne účastník v konaní, ktorému v

príčinnej súvislosti s rozhodovaním orgánu štátnej moci vznikla škoda za predpokladu, ţe

rozhodnutie bolo z dôvodu jeho nezákonnosti zrušené alebo pri ňom došlo k nesprávnemu

úradnému postupu. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú totiţ

tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto

konaní.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia dovolaním. Uviedli, ţe v konaní došlo

k procesným vadám v zmysle ( ), a ţe

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). V dovolaní uviedli ţe súd prvého stupňa vydal rozhodnutie na základe

neplatného právneho predpisu ( , ) a nedostatočne zisteného

skutkového stavu, ďalej súd prvého stupňa konal v neprítomnosti právneho zástupcu

ţalobcov, pričom nebol splnený zákonný predpoklad na takýto postup súdu (§102 ods.2

). Namietali, ţe odvolací súd nanovo právne posúdil vec na základe platného právneho

predpisu a teda musel vykonať aj dokazovanie, ako aj predloţené dôkazy a tvrdenia

účastníkov musel posudzovať podľa tohto predpisu, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe

sa plne stotoţnil s rozhodnutím súdu 1. stupňa a rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím

bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom a porušené právo na súdnu ochranu.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol ţe sa plne stotoţňuje so závermi

súdov, ktoré svojimi rozsudkami rozhodli v neprospech ţalujúcich z dôvodu nedostatku

vecnej legitimácie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

Dovolaním ţalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Odvolací súd výrokom svojho

rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné ( ). Prípustnosť jej dovolania

preto z nevyplýva.

Dovolanie ţalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá

ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia však nezakladá samo tvrdenie dovolateľov

o existencii procesnej vady tejto povahy, ale iba zistenie, ţe v konaní skutočne k predmetnej

vade došlo.

Ţalobcovia namietajú existenciu vady podľa Odňatím moţnosti

konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať

procesné práva, ktoré mu dáva . V zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im

rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ),

právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený

do vlastných rúk ( )]. Zo spisu nevyplýva, ţe by prvostupňový súd alebo

odvolací súd v prejednávanej veci v prípade ţalobcov nerešpektoval niektoré z týchto práv.

Ţalobcovia uţ v odvolacom konaní namietali, ţe im postupom prvostupňového súdu

bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa so vznesenou námietkou

vysporiadal s tým ţe súd prvého stupňa na pojednávanie spolu s procesným poučením o

procesných právach a povinnostiach účastníka konania určené na deň 25.3.2009 predvolal

ţalobkyňu 1/, ktorá zaloţila do spisu plnomocenstvo pre JUDr. M. T. a uvedeného

pojednávania sa osobne nezúčastnila zo zdravotných dôvodov, pričom jej neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil na pojednávaní prítomný zástupca, ktorý zároveň zobral termín

ďalšieho pojednávania (20.5.2009 o 10,00 hod.) na vedomie. Na dané pojednávanie súd

prvého stupňa predvolal písomne i ţalobkyňu 1/, ktorá si predvolanie prevzala dňa 14.4.2009,

pričom svoju neúčasť na pojednávaní dňa 20.5.2009 neospravedlnila. Zástupca ţalobkyne 1/

ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní určeného na deň 20.5.2009 podal do podateľne

súdu prvého stupňa v deň pojednávania o 8.58 hod. (por. čl. 36 spisu) spolu so ţiadosťou o

jeho odročenie z dôvodu, ţe sa v tom istom termíne musí zúčastniť pojednávania na Krajskom

súde v Bratislave, avšak súdu ţiadny listinný dôkaz (fotokópiu predvolania na ním uvedené

pojednávanie) nepredloţil. Ak potom súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v

neprítomnosti ţalobkyne 1/ (ktorá svoju neúčasť vôbec neospravedlnila, napriek riadne

doručenému predvolaniu) v zmysle ust. a jej zástupcu, nebola ţalobcom 1/

a 2/ odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko samotná kolízia pojednávaní (v danom

prípade dokonca nepreukázaná ani v odvolacom konaní), nie je bez ďalšieho dôleţitým

dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p Zástupca ţalobcov ţiadne

iné skutočnosti, ktoré by mohli byť predpokladom pre uznanie existencie dôleţitého dôvodu

na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania, neoznačil.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva výhrada, ţe krajský súd rozhodol bez pojednávania,

k čomu podľa názoru dovolateľov nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, ţe o odňatie

moţnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc

podmienky uvedené v

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa v ostatných

prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za

úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne ( posúdenie vecnej legitimácie

je zhodné u oboch súdov niţších stupňov, pre posúdenie tejto právnej otázky odvolací súd

nevykonal ani nemusel vykonať ţiadne dokazovanie); v dôsledku toho dospel k záveru, ţe sú

dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku ( ).

V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd prvého

stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by nariadenie

odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to dospel

dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal

odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 v znení od 15. októbra 2009). Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za

následok procesnú vadu konania v zmysle

Pokiaľ ţalobcovia tvrdia, ţe postupom súdov im bola odmietnutá súdna ochrana,

dovolací súd poukazuje na Ústavný súd SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach prezentoval

svoj názor, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny

prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť (napr. ). Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom

konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných

konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony kaţdého z účastníkov bez

zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. ). Všeobecné

súdy postupom, ktorým rešpektujú platný nemôţu porušiť

základné právo navrhovateľov na súdnu ochranu podľa SR (napr. II. ÚS

811/00).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti

dovolania ţalobcov. Ich mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). keďţe si ţalovaný trovy uplatnil ale riadne nevyčíslil dovolací

súd im ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2010

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta