Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a12/382063.914ffb.pdf
PDF · 123.19 KB
No categories available
1Cdo/45/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 45/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. T., bytom B., 2/ M.
T., bytom B., zastúpený zákonnou zástupkyňou ţalobkyňou 1/, v dovolacom konaní
zastúpený JUDr. M. G., advokátom so sídlom B., proti ţalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava,
v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. S., advokátkou v B., o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava III. pod
sp. zn. 44C/30/2008, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
10. decembra 2009 sp. zn. 12Co/135/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III. zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia 1/ a 2/ domáhali
uloţenia povinnosti ţalovanému zaplatiť im náhradu škody spôsobenú jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 9.333.000,- Sk (309.798,84 Eur) so 6,5% úrokom z omeškania
od 26.11.2008, ktorá pozostáva z 7.953.000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy a 1.380.000,- Sk
titulom majetkovej ujmy spočívajúcej v úrokovom zaťaţení finančných prostriedkov
potrebných na ţivobytie. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe
ţalobcovia videli nesprávny úradný postup, ktorým im mala vzniknúť škoda uvrhnutím do
hmotnej núdze a spôsobením psychickej traumy, keď im bola zničená radosť zo ţivota
a moţnosť oddychu. S JUDr. M. T. (manţel ţalobkyne 1/ a otec ţalobcu 2/) bol rozhodnutím
sluţobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 42016/2003-OŠVS zo
dňa 18.12.2003 ku dňu 31.12.2003 ukončený štátnozamestnanecký pomer , následne bolo
uvedené rozhodnutie rozhodnutím Úradu pre štátnu sluţbu č. 6602/2006 zo dňa 26.5.2006
zrušené a JUDr. M. T. bol vyzvaný 12.2.2007 na nástup do výkonu štátnej sluţby od
15.2.2007 . Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2 zák. č. 514/2003 Z.z., §
127 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z.z. ostatnej sluţbe. Skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie ţalobcov v konaní o náhradu škody, ktorí vznik škody odvodzovali z rozhodnutia
č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 vydaného v správnom konaní, v ktorom bol
účastníkom konania JUDr. M. T. (manţel a zástupca ţalobkyne 1/ v tomto konaní) a sluţobný
úrad ţalovaného, a preto ţalobcovia ako rodinní príslušníci účastníka správneho konania
zákonný predpoklad stanovený ust. 2 zák. č. 58/1969 Zb. nemohli spĺňať, keďţe neboli
účastníkmi konania, v ktorom bolo vydané predmetné rozhodnutie.
Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. decembra 2009
sp.zn. 12Co/135/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov
odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym posúdením veci súdom prvého
stupňa v plnom rozsahu. Uviedol, ţe bolo povinnosťou ţalobcov preukázať, ţe sú účastníkmi
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzujú ţalobou uplatnený nárok. Ţalobcovia však
svoj nárok uplatnili titulom náhrady škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom
ţalovaného voči manţelovi ţalobkyne 1/, ktorým mala byť jej a ţalobcovi 2/ spôsobená
morálna a majetková ujma. Ţalobcovia nemali hmotnoprávne postavenie „poškodenej osoby"
a nakoľko si právo na náhradu škody uplatnili v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. neboli nositeľmi
práv a povinností podľa hmotného práva, keďţe právo na náhradu škody (v zmysle
príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z.) má zásadne účastník v konaní, ktorému v
príčinnej súvislosti s rozhodovaním orgánu štátnej moci vznikla škoda za predpokladu, ţe
rozhodnutie bolo z dôvodu jeho nezákonnosti zrušené alebo pri ňom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú totiţ
tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto
konaní.
Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia dovolaním. Uviedli, ţe v konaní došlo
k procesným vadám v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a ţe
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). V dovolaní uviedli ţe súd prvého stupňa vydal rozhodnutie na základe
neplatného právneho predpisu (§154 O.s.p., zákon č. 58/1969 Zb.) a nedostatočne zisteného
skutkového stavu, ďalej súd prvého stupňa konal v neprítomnosti právneho zástupcu
ţalobcov, pričom nebol splnený zákonný predpoklad na takýto postup súdu (§102 ods.2
O.s.p.). Namietali, ţe odvolací súd nanovo právne posúdil vec na základe platného právneho
predpisu a teda musel vykonať aj dokazovanie, ako aj predloţené dôkazy a tvrdenia
účastníkov musel posudzovať podľa tohto predpisu, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe
sa plne stotoţnil s rozhodnutím súdu 1. stupňa a rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím
bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom a porušené právo na súdnu ochranu.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol ţe sa plne stotoţňuje so závermi
súdov, ktoré svojimi rozsudkami rozhodli v neprospech ţalujúcich z dôvodu nedostatku
vecnej legitimácie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Dovolaním ţalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238
ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny
názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd výrokom svojho
rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť jej dovolania
preto z § 238 O.s.p. nevyplýva.
Dovolanie ţalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak
by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy
ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá
ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, moţno
dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia však nezakladá samo tvrdenie dovolateľov
o existencii procesnej vady tejto povahy, ale iba zistenie, ţe v konaní skutočne k predmetnej
vade došlo.
Ţalobcovia namietajú existenciu vady podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Odňatím moţnosti
konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať
procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú
účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im
rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách
stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.),
právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený
do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Zo spisu nevyplýva, ţe by prvostupňový súd alebo
odvolací súd v prejednávanej veci v prípade ţalobcov nerešpektoval niektoré z týchto práv.
Ţalobcovia uţ v odvolacom konaní namietali, ţe im postupom prvostupňového súdu
bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa so vznesenou námietkou
vysporiadal s tým ţe súd prvého stupňa na pojednávanie spolu s procesným poučením o
procesných právach a povinnostiach účastníka konania určené na deň 25.3.2009 predvolal
ţalobkyňu 1/, ktorá zaloţila do spisu plnomocenstvo pre JUDr. M. T. a uvedeného
pojednávania sa osobne nezúčastnila zo zdravotných dôvodov, pričom jej neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil na pojednávaní prítomný zástupca, ktorý zároveň zobral termín
ďalšieho pojednávania (20.5.2009 o 10,00 hod.) na vedomie. Na dané pojednávanie súd
prvého stupňa predvolal písomne i ţalobkyňu 1/, ktorá si predvolanie prevzala dňa 14.4.2009,
pričom svoju neúčasť na pojednávaní dňa 20.5.2009 neospravedlnila. Zástupca ţalobkyne 1/
ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní určeného na deň 20.5.2009 podal do podateľne
súdu prvého stupňa v deň pojednávania o 8.58 hod. (por. čl. 36 spisu) spolu so ţiadosťou o
jeho odročenie z dôvodu, ţe sa v tom istom termíne musí zúčastniť pojednávania na Krajskom
súde v Bratislave, avšak súdu ţiadny listinný dôkaz (fotokópiu predvolania na ním uvedené
pojednávanie) nepredloţil. Ak potom súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti ţalobkyne 1/ (ktorá svoju neúčasť vôbec neospravedlnila, napriek riadne
doručenému predvolaniu) v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a jej zástupcu, nebola ţalobcom 1/
a 2/ odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko samotná kolízia pojednávaní (v danom
prípade dokonca nepreukázaná ani v odvolacom konaní), nie je bez ďalšieho dôleţitým
dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p Zástupca ţalobcov ţiadne
iné skutočnosti, ktoré by mohli byť predpokladom pre uznanie existencie dôleţitého dôvodu
na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania, neoznačil.
Z obsahu dovolania ďalej vyplýva výhrada, ţe krajský súd rozhodol bez pojednávania,
k čomu podľa názoru dovolateľov nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, ţe o odňatie
moţnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc
podmienky uvedené v § 214 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných
prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne ( posúdenie vecnej legitimácie
je zhodné u oboch súdov niţších stupňov, pre posúdenie tejto právnej otázky odvolací súd
nevykonal ani nemusel vykonať ţiadne dokazovanie); v dôsledku toho dospel k záveru, ţe sú
dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219 O.s.p.).
V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd prvého
stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by nariadenie
odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to dospel
dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal
odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2009). Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za
následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ţalobcovia tvrdia, ţe postupom súdov im bola odmietnutá súdna ochrana,
dovolací súd poukazuje na Ústavný súd SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach prezentoval
svoj názor, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny
prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01). Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom
konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných
konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony kaţdého z účastníkov bez
zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. II. ÚS 37/01). Všeobecné
súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny poriadok nemôţu porušiť
základné právo navrhovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (napr. II. ÚS
811/00).
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti
dovolania ţalobcov. Ich mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). keďţe si ţalovaný trovy uplatnil ale riadne nevyčíslil dovolací
súd im ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2010
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta