Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/91/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ M. C., nar. X.,

bývajúcej v H. a 2/ M. C., nar. X, bývajúcej v H., zastúpených JUDr. M. V., advokátom so

sídlom v K., proti ţalovaným 1/ JUDr. J. M., bývajúcemu v K., 2/ JUDr. L. S., bývajúcemu

v K., F., zastúpenému JUDr. V. K., advokátom so sídlom v K., a 3/ JUDr. M. H.,

bývajúcemu v K., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. mája

2006 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2006 sp.zn.

a rozsudok Okresného súdu Košice I z 30.6.2005 č.k. -187 z r u š u j e a vec

vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

Košice I z 30. júna 2005 č.k. -187 vo výroku vo veci samej, ktorým bola

zamietnutá ţaloba ţalobkýň o náhradu škody a vo výrokoch, ktorými bolo vyslovené, ţe

ţalobkyniam sa nepriznáva náhrada trov konania a ţe štát nemá právo na náhradu trov

konania. Vo výroku o povinnosti ţalobkýň zaplatiť ţalovaným 2/ a 3/ náhradu trov

prvostupňového konania 124.398,-- Sk (4 129,26 EUR) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, ţe ţalovaným 2/ a 3/ náhradu týchto trov nepriznal. Zároveň rozhodol, ţe účastníkom sa

nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku

odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podali dovolanie

ţalobkyne. Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili

odňatím moţnosti konať pred oboma súdmi, ktoré malo spočívať v tom, ţe neboli poučené o

moţnosti poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na zastupovanie v konaní. Ďalej

poukazovali na to, ţe nebol vykonaný nimi navrhovaný dôkaz, a to výsluch ţalovaného

1/, pričom nevykonanie tohto dôkazu nebolo zdôvodnené. Namietali tieţ aj nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým súdom.

Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neprípustný odmietnuť alebo dovolacie konanie zastaviť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) uznesením z 29. apríla 2009 sp.zn. dovolanie ţalobkýň

odmietol a zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho

konania. Odmietnutie dovolania odôvodnil jeho neprípustnosťou pre nesplnenie podmienok

vyplývajúcich z ustanovení § a 237 Za neopodstatnené povaţoval námietky

ţalobkýň o odňatí moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nesplnení povinnosti

poučiť ich o moţnosti poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na zastupovanie

v konaní, v nevykonaní nimi navrhnutého dôkazu výsluchom ţalovaného 1/ a v nezdôvodnení

nevykonania tohto dôkazu. Poukazujúc na obsah spisu uviedol, ţe ţalobkyne boli poučené

o moţnosti poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pri splnení stanovených

predpokladov, no túto moţnosť nevyuţili. Vyslovil názor, ţe nevykonanie všetkých

účastníkmi navrhnutých dôkazov nie je odňatím moţnosti konať pred súdom, pretoţe

v zmysle veta druhá je vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.

S námietkou nezdôvodnenia navrhovaného dôkazu výsluchom ţalovaného 1/ sa vysporiadal

tak, ţe odôvodnenie jeho nevykonania je obsahom písomného vyhotovenia rozsudku súdu

prvého stupňa na strane 7 v prvom odseku.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 26. januára

2010 sp.zn. okrem iného rozhodol, ţe uznesenie najvyššieho súdu z 29. apríla

2009 sp.zn. sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Zrušenie označeného uznesenia najvyššieho súdu odôvodnil porušením práva ţalobkýň

na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Vo vzťahu k okresnému a krajskému súdu

konštatoval, ţe konanie pred týmito súdmi nebolo spravodlivé, pretoţe ich povinnosťou bolo

vykonať potrebné dokazovanie na účely dôsledného zistenia veci a dôvody, prečo prerokovali

vec bez osobného vypočutia ţalovaného 1/ ku skutočnostiam uvádzaným ţalobkyňami, sú

nedostatočné a nepresvedčivé. Na adresu najvyššiemu súdu uviedol, ţe k danej námietke

ţalobkýň pristupoval príliš formalisticky, keďţe sa uspokojil len so všeobecným

konštatovaním prvostupňového súdu a riadne neskúmal, resp. neodpovedal na všetky

argumenty ţalobkýň prednesené v dovolacom konaní o nevykonaní nimi navrhovaného

dôkazu výsluchom ţalovaného 1/. Poukazujúc na viazanosť svojím právnym názorom uloţil

najvyššiemu súdu, aby pri opätovnom rozhodovaní o dovolaní sťaţovateliek sa riadne

a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými ich námietkami reagujúc najmä na nepresvedčivé

odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov (okresného a krajského súdu) a nevykonanie

navrhovaného dôkazu výsluchom účastníka konania v konaní o náhradu škody.

Najvyšší súd po opätovnom prejednaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkýň je dôvodné.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti

( veta druhá ). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady a to

vada vyplývajúca z ustanovenia

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Ustanovenie stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo

odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva

účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretoţe sa mu tým odníma moţnosť náleţite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda moţnosť riadne konať pred

súdom.

Vzhľadom na právny názor ústavného súdu (ktorým bol najvyšší súd viazaný)

o nedostatočnom a tým aj nepresvedčivom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu ako

i rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvislosti s vysporiadaním sa s návrhom ţalobkýň

na vykonanie dôkazu výsluchom ţalovaného 1/ a o porušení zásad spravodlivého súdneho

konania nevykonaním uvedeného dôkazu, bolo konanie pred oboma súdmi postihnuté vadou

majúcou za následok odňatie moţnosti ţalobkyniam konať pred súdom. Existencia tejto vady

zakladá, ako uţ bolo uvedené, prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania.

Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

a contrario v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia).

V súvislosti s vykonaním dôkazu výsluchom účastníka však najvyšší súd

poznamenáva, ţe hoci tento dôkazný prostriedok je rovnocenný s ostatnými dôkaznými

prostriedkami a podlieha hodnoteniu ako kaţdý iný dôkaz, k vlastnej výpovedi nemoţno

účastníka nijako donucovať. Ak účastník odmietne pred súdom vypovedať, poznamená sa bez

ďalších opatrení táto okolnosť do zápisnice. To isté platí, ak odmietne účastník odpovedať

na otázky súdu, alebo na otázky iných účastníkov, ich zástupcov, prípadne na otázky znalcov.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová