Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4c8/362630.82da9f.pdf
PDF · 102.29 KB
No categories available
6Cdo/91/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 91/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ M. C., nar. X.,
bývajúcej v H. a 2/ M. C., nar. X, bývajúcej v H., zastúpených JUDr. M. V., advokátom so
sídlom v K., proti ţalovaným 1/ JUDr. J. M., bývajúcemu v K., 2/ JUDr. L. S., bývajúcemu
v K., F., zastúpenému JUDr. V. K., advokátom so sídlom v K., a 3/ JUDr. M. H.,
bývajúcemu v K., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
15 C 27/2002, o dovolaní ţalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. mája
2006 sp.zn. 6 Co 338/2005 rozhodol
t a k t o :
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2006 sp.zn. 6 Co 338/2005
a rozsudok Okresného súdu Košice I z 30.6.2005 č.k. 15 C 27/02-187 z r u š u j e a vec
vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
Košice I z 30. júna 2005 č.k. 15 C 27/02-187 vo výroku vo veci samej, ktorým bola
zamietnutá ţaloba ţalobkýň o náhradu škody a vo výrokoch, ktorými bolo vyslovené, ţe
ţalobkyniam sa nepriznáva náhrada trov konania a ţe štát nemá právo na náhradu trov
konania. Vo výroku o povinnosti ţalobkýň zaplatiť ţalovaným 2/ a 3/ náhradu trov
prvostupňového konania 124.398,-- Sk (4 129,26 EUR) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, ţe ţalovaným 2/ a 3/ náhradu týchto trov nepriznal. Zároveň rozhodol, ţe účastníkom sa
nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku
odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podali dovolanie
ţalobkyne. Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili
odňatím moţnosti konať pred oboma súdmi, ktoré malo spočívať v tom, ţe neboli poučené o
moţnosti poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na zastupovanie v konaní. Ďalej
poukazovali na to, ţe nebol vykonaný nimi navrhovaný dôkaz, a to výsluch ţalovaného
1/, pričom nevykonanie tohto dôkazu nebolo zdôvodnené. Namietali tieţ aj nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým súdom.
Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neprípustný odmietnuť alebo dovolacie konanie zastaviť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) uznesením z 29. apríla 2009 sp.zn. 4 Cdo 126/2007 dovolanie ţalobkýň
odmietol a zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho
konania. Odmietnutie dovolania odôvodnil jeho neprípustnosťou pre nesplnenie podmienok
vyplývajúcich z ustanovení §§ 238 a 237 O.s.p. Za neopodstatnené povaţoval námietky
ţalobkýň o odňatí moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nesplnení povinnosti
poučiť ich o moţnosti poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na zastupovanie
v konaní, v nevykonaní nimi navrhnutého dôkazu výsluchom ţalovaného 1/ a v nezdôvodnení
nevykonania tohto dôkazu. Poukazujúc na obsah spisu uviedol, ţe ţalobkyne boli poučené
o moţnosti poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pri splnení stanovených
predpokladov, no túto moţnosť nevyuţili. Vyslovil názor, ţe nevykonanie všetkých
účastníkmi navrhnutých dôkazov nie je odňatím moţnosti konať pred súdom, pretoţe
v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.
S námietkou nezdôvodnenia navrhovaného dôkazu výsluchom ţalovaného 1/ sa vysporiadal
tak, ţe odôvodnenie jeho nevykonania je obsahom písomného vyhotovenia rozsudku súdu
prvého stupňa na strane 7 v prvom odseku.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 26. januára
2010 sp.zn. III. ÚS 332/09 okrem iného rozhodol, ţe uznesenie najvyššieho súdu z 29. apríla
2009 sp.zn. 4 Cdo 126/2007 sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
Zrušenie označeného uznesenia najvyššieho súdu odôvodnil porušením práva ţalobkýň
na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Vo vzťahu k okresnému a krajskému súdu
konštatoval, ţe konanie pred týmito súdmi nebolo spravodlivé, pretoţe ich povinnosťou bolo
vykonať potrebné dokazovanie na účely dôsledného zistenia veci a dôvody, prečo prerokovali
vec bez osobného vypočutia ţalovaného 1/ ku skutočnostiam uvádzaným ţalobkyňami, sú
nedostatočné a nepresvedčivé. Na adresu najvyššiemu súdu uviedol, ţe k danej námietke
ţalobkýň pristupoval príliš formalisticky, keďţe sa uspokojil len so všeobecným
konštatovaním prvostupňového súdu a riadne neskúmal, resp. neodpovedal na všetky
argumenty ţalobkýň prednesené v dovolacom konaní o nevykonaní nimi navrhovaného
dôkazu výsluchom ţalovaného 1/. Poukazujúc na viazanosť svojím právnym názorom uloţil
najvyššiemu súdu, aby pri opätovnom rozhodovaní o dovolaní sťaţovateliek sa riadne
a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými ich námietkami reagujúc najmä na nepresvedčivé
odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov (okresného a krajského súdu) a nevykonanie
navrhovaného dôkazu výsluchom účastníka konania v konaní o náhradu škody.
Najvyšší súd po opätovnom prejednaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkýň je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady a to
vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného
podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo
odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva
účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretoţe sa mu tým odníma moţnosť náleţite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda moţnosť riadne konať pred
súdom.
Vzhľadom na právny názor ústavného súdu (ktorým bol najvyšší súd viazaný)
o nedostatočnom a tým aj nepresvedčivom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu ako
i rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvislosti s vysporiadaním sa s návrhom ţalobkýň
na vykonanie dôkazu výsluchom ţalovaného 1/ a o porušení zásad spravodlivého súdneho
konania nevykonaním uvedeného dôkazu, bolo konanie pred oboma súdmi postihnuté vadou
majúcou za následok odňatie moţnosti ţalobkyniam konať pred súdom. Existencia tejto vady
zakladá, ako uţ bolo uvedené, prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania.
Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1
O.s.p. a contrario v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia).
V súvislosti s vykonaním dôkazu výsluchom účastníka však najvyšší súd
poznamenáva, ţe hoci tento dôkazný prostriedok je rovnocenný s ostatnými dôkaznými
prostriedkami a podlieha hodnoteniu ako kaţdý iný dôkaz, k vlastnej výpovedi nemoţno
účastníka nijako donucovať. Ak účastník odmietne pred súdom vypovedať, poznamená sa bez
ďalších opatrení táto okolnosť do zápisnice. To isté platí, ak odmietne účastník odpovedať
na otázky súdu, alebo na otázky iných účastníkov, ich zástupcov, prípadne na otázky znalcov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová